Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marianna Hrabovecká
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/415/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713221628
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713221628.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. E. G. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce odbor sociálnych vecí
a rodiny, Saleziánov 1, Michalovce, dieťaťa rodičov: U. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. XX
zastúpenej advokátkou JUDr. Henrietou Hirjakovou so sídlom Adovkátskej kancelárie v Michalovciach
na Nám. Osloboditeľov 1 a Q. G. nar. XX.XX.XXXX trvale bývajúceho v S. XX v súčasnosti v Q.
na Š. XX zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Vidovencom so sídlom Advokátskej kancelárie
v Michalovciach na Sama Chalupku 18 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o
nariadenie predbežného opatrenia a prerušenie konania o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného
súdu Michalovce zo 17.7.2014 č.k. 15P/358/2013-40 a proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z
20.5.2014 č.k. 15P/358/2013-32 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa zo 17.7.2014 č.k. 15P/358/2013-40 a uznesenie z
20.5.2014 č.k. 15P/358/2013-32.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa uznesením zo 17.7.2014 č.k. 15P/358/2013-40 nariadil predbežné opatrenie, ktorým
zaviazal otca prispievať na výživu maloletého E. G. nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k
rukám matky od právoplatnosti uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému E. G. vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp.
zn. 15P/358/2013. Uznesením z 20.5.2014 č.k. 15P/358/2013-32 návrh otca na prerušenie konania o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo 17.7.2014, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu
maloletého E. podal v zákonnej lehote odvolanie otec s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. a vyjadril názor, že konajúci súd nesprávne vec právne posúdil a na základe
takéhoto posúdenia vo veci rozhodol, t.j. je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
Konštatoval, že maloletý E. nie je jeho synom a súdom určené a následne spotrebované výživné pre
maloleté dieťa sa v prípade jeho zrušenia nevracia a navyše matka dieťaťa má možnosť žiadať od
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o priznanie náhradného výživného, prípadne inej dávky v hmotnej
núdzi, ktorá by na čas do skončenia konania o zapretie otcovstva mohla nahradiť výživné. Upriamil
pozornosť súdu na tú skutočnosť, že v konaní o zapretie otcovstva bolo 6.8.2014 rozhodnuté, že bude
vykonané znalecké dokazovanie skúškou DNA, s čím súhlasila aj matka, preto je predpoklad, že v
krátkom čase bude zrejmé, či je biologickým otcom maloletého E.. Tiež uviedol, že z výrokovej časti
a ani z odôvodnenia uznesenia nie je presne určené, akou sumou bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletého E., preto sa domnieva, že rozhodnutie súdu nie je vykonateľné. Z týchto dôvodov navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Otec dieťaťa podal včas odvolanie aj proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 20.5.2014 s poukazom na
odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. a vyjadril názor, že súd vec nesprávne právne
posúdil a na základe takéhoto posúdenia vo veci rozhodol, t.j. je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, prípadne ho zmenil a návrhu vyhovel. Zdôraznil, že na základe podaného návrhu na zapretie
otcovstva k maloletému E. 29.4.2014 bolo významné prihliadať na skutočnosti v ňom opísané, pretože je
to kľúčová otázka, bez ktorej v prípade preukázania opísaných skutočností nemožno v konaní o určenie
vyživovacej povinnosti voči maloletému E. a úprave styku rodiča s maloletými deťmi pokračovať a súd
mal konanie zastaviť.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého E. zdôraznila, že je zo zákona považovaný za otca dieťaťa, preto je povinný ako
otec dieťaťa platiť súdom určené výživné do doby, kým sa nepreukáže právoplatným rozsudkom súdu
opak, preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. K námietke otca
o nevrátení spotrebovaného výživného poukázal na ust. § 79 ods. 1 Zákona o rodine (plnenie vyživovacej
povinnosti za iného), preto ju považuje za irelevantnú, rovnako ako tvrdenie o nároku o náhradné
výživné z dôvodu, že predbežné opatrenie napadol odvolaním. Vyjadrila názor, že rozhodnutie súdu je
vykonateľné, nakoľko petit rozhodnutia sa opiera o zákonné ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine v
nadväznosti na zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle
ktorého sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu kalendárneho roka na základe koeficientu
rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových
domácností. Navrhla odvolaciemu súdu uznesenie z 20.5.2014, ktorým bol návrh otca na prerušenie
konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. zamietnutý, ako vecne
správne potvrdiť, lebo prerušenie konania by ohrozovalo právo mal. E. na jeho výživu, ako aj mal. Q. a
mal. W., preto prerušenie konania nie je namieste.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení poukázal na to, že v rodnom liste dieťaťa je uvedený ako otec Q. G.
nar. XX.XX.XXXX, ktorý podal návrh na zapretie otcovstva 29.4.2014 a na výživu dieťaťa neprispieva.
Vyjadril názor, že prerušenie konania vo veci úpravy výkonu práv a povinností k mal. E. nie je v záujme
maloletého dieťaťa.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa zo 17.7.2014 č.k.
15P/358/2013-40 aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom pre nariadenie predbežného opatrenia, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, preto je odôvodnenie napadnutého uznesenia
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd posúdením
všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania rovnako, ako súd prvého stupňa,
dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie predbežného
opatrenia, pretože matka v priebehu konania osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov,
ktorá nastala v dôsledku nepochybne zistenej skutočnosti, že otec si prestal plniť vyživovaciu povinnosť
voči maloletému. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné určené súdom prvého stupňa zodpovedá účelu
predbežného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov na
základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by bol tvrdený nárok nepochybne preukázaný a
až konečné rozhodnutie vo veci, ako výsledok dokazovania, zohľadní všetky okolnosti ktoré majú alebo
môžu mať vplyv na určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému E.. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam otca odvolací súd dodáva, že prvá domnienka obsiahnutá v ust. § 85 ods. 1 Zákona o
rodine svedčí manželovi matky, a to nielen v prípade, ak sa dieťa narodí počas trvania manželstva (od
jeho uzavretia po jeho zánik), ale aj v prípade, ak sa dieťa narodí v ochrannej dobe do 300 dní po
zániku manželstva, ako tomu je aj v prejednávanom prípade a otcovstvo určené prvou domnienkou,
ktorá vyplýva priamo zo zákona, zostáva zachované až do právoplatného rozhodnutia súdu o zapretí
otcovstva, preto odvolacia námietka otca je vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti voči maloletému
E. bez právneho významu. Odvolací súd tiež poznamenáva, že suma životného minima je každoročne
upravovaná opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 252/2009 Z.z. o úprave sumy
životného minima vždy k 1. júlu kalendárneho roku a od 1.7.2014 je 27,13 €. Pretože boli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa z 20.5.2014 č.k. 15P/358/2013-32 aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené a v celom rozsahu sa stotožňuje s právnym
záverom súdu prvého stupňa, že konanie o zapretie otcovstva voči mal. E. vedené na Okresnom súde
Michalovce pod sp. zn. 19C/77/2014 nevykazuje spojitosť odôvodňujúcu postup súdu podľa § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p., ktorým je prerušenie konania. Odvolací súd dodáva, že otcovstvo k mal. E. bolo určené
prvou domnienkou určenia otcovstva (§ 85 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. vyplýva priamo zo zákona,
pričom táto domnienka platí až dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Keďže konanie o zapretie otcovstva
doteraz právoplatne skončené nebolo, stále platí, že je otcom mal. E., a preto konajúci súd postupoval
správne, ak návrh otca na prerušenie konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
E. zamietol a uložil otcovi plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Odvolací súd tiež
dodáva, že uznesenie súdu prvého stupňa zo 17.7.2014, ktorým nariadil predbežné opatrenie a uložil
otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. E. je vo vzťahu k uzneseniu z 20.5.2014, ktorým zamietol
návrh na prerušenie konania, aj logicky správne. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.