Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811210465
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8811210465.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanému: Y. S., nar. X.X.XXXX, bytom X.Y. XXXX/XX, U. W. M., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov

163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 2.375,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C 260/2011-129 zo dňa 10. 4. 2014 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu
uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 645,- Eur na účet jeho
právneho zástupcu.

Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho
konania vo výške 70,39 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Igora Šafranka, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil.

Ďalším výrokom žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Tretím výrokom uložil žalobcovi povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy

konania vo výške 645 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, a to do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust. § 137, § 96 ods. 1 O.s.p. a výrok o trovách
konania ust. § 146 ods. 2 O.s.p.

Keďže žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť po začatí pojednávania vo veci samej, pričom
žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, súd konanie podľa citovaného ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p.
zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v
zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jehotrovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť
jeho trovy odporca.

Pretože žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, pričom dôvody späťvzatia neuviedol, zavinil tým z

procesného hľadiska, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný žalovanému nahradiť trovy
konania. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

Žalovaný, ktorý bol vo veci plne úspešný, zriekol sa práva na náhradu trov, preto mu súd ani náhradu
trov konania nepriznal.

Čo sa týka vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, tak v zmysle §137 Občianskeho
súdneho poriadku trovami konania je aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená

zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaného,
ktorý mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania v celom rozsahu.

Tarifnú hodnotu veci predstavuje suma 2.375,42 eur, z ktorej sumy odmena za jeden úkon právnej služby
predstavuje podľa § 10 ods. 1, ods. 2 cit. vyhl. sumu 101,25 eur. Vedľajší účastník však požadoval

za jeden úkon 101,24 eur a keďže sa jedná o návrhové konanie, súd nemohol prekročiť návrh tohto
účastníka, preto vychádzal zo žiadanej sumy.

Vedľajší účastník, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaného si vyčíslil v podaní zo dňa 12.4.2014
prostredníctvom svojho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 647,15 eur.

Pri tarifnej hodnote veci vo výške 2.375,42 eur vedľajšiemu účastníkovi v súlade s ust. § 146 ods. 2

veta prvá Občianskeho súdneho poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 647,15 eur.
Odmena v sume 435,89 eur pozostáva z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za štyri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v sume
101,24 eur, odpor zo dňa 31.3.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v sume 101,24 eur, odvolanie z
9.8.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky v sume 101,24 eur, účasť na pojednávaní dňa 10.4.2014

podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky účinnej od 1.7.2013 v sume 101,24 eur, z režijného paušálu podľa
§ 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 3x7,63 eur za tri úkony právnej služby vykonané v roku v roku 2012 a v
sume 8,04 eur za úkon právnej služby vykonaný v roku 2014.

Súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka požadovanú náhradu za stratu času za čas
strávený cestou na pojednávanie dňa 10.4.2014 zo L. do U. W..T. a späť v rozsahu 5 polhodín x 13,40

eur, teda spolu v sume 67,- eur.

Zároveň súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu cestovného za
cestu na pojednávanie dňa 10.4.2014 zo L. do U. W..T. a späť osobným automobilom Škoda Yeti, EČ:
PO 020 DO v sume 34,61 eur (130 km, cena pohonných látok 1,365 eur/l, spotreba 0,061/1km, náhrada
0,183/1km - Výpočet: (0,183 eurx130)+ (0,061x130x1,365) = 34,61 eur.

Vyčíslenie súd prvého stupňa považoval za správne a v súlade s vyhláškou, preto zaviazal žalobcu
na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného pozostávajúcu z
odmeny a náhrad podľa vyhlášky v sume 537,50 eur a DPH vo výške 20 % z uvedenej sumy vo výške
107,50 eur. Spolu priznané trovy právneho zastúpenia predstavujú 645,- eur.

Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov v iných veciach týkajúce sa združení

na ochranu spotrebiteľ, a to konkrétne rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 4. 2012sp. zn. 17Co 91/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 3. 2012 sp. zn. 7Co 34/2012 a
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 4. 2012 sp. zn. 17Co 87/2012.

Zároveň súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka

bol doručený žalobný návrh spolu s prílohami. Na tomto základe, po preštudovaní zaslaného materiálu
podal právny zástupca vedľajšieho účastníka vyjadrenie vo veci, neskôr podal odvolanie voči rozsudku,
ktoré podania obsahovali právny rozbor prejednávanej veci, kde okrem iného tento účastník poukázal
na použitú nekalú obchodnú praktiku, poukázal na judikatúru súdov v obdobných veciach a uviedol
ďalšie skutočnosti. Teda ak pri posudzovaní jednotlivých úkonov právnej služby vedľajšieho účastníka

sa posudzuje ich účelnosť ako vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa, súd prvého stupňa bol preto toho
názoru, že všetky úkony právnej služby boli účelné.

Proti tomuto uzneseniu, a to iba čo do výroku v časti, ktorej priznal súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov právneho zastúpenia za podaný odpor, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 420/2012 zo dňa 22. 1. 2014, kde rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 209/2013 zo dňa 28. 1. 2014, v zmysle ktorého vedľajší účastník

nie je oprávnený podať odpor ani vystupovať v skrátenom konaní. Súd nielenže nemal prihliadať na
odpor podaný vedľajším účastníkom a pripustiť vstup vedľajšieho účastníka do skráteného konania,
ale už vôbec nemožno akceptovať, aby boli vedľajšiemu účastníkovi priznané za predmetný úkon trovy
právneho zastúpenia. Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Žalobca poukázal i na dôvodovú

správu k zákonu č. 384/2008 Z. z. s tým, že má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavený a odborne kompetentný. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený
zástupca žalovaného, pričom tento vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemal žiadnu

vedomosť, čo vyjadril aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13Co 35/2012 a 13Co 36/2012.
Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, len z označenia účastníkov konania
usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Na uvedené upozornil aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí
sp. zn. 6Co 141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co 91/2012 a Krajský súd
v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 9Co 420/2012. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno

priznať,aksaurčitéprocesnépodanienadbytočneopakujebezuvedenianových,procesnevýznamných
skutočností. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie preskúmal a v zmysle ust.
§ 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie odvolaniu žalobcu, to znamená vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov právneho zastúpenia za podaný odpor neprizná. Žalobca si zároveň uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 70,40 Eur s DPH pozostávajúcich z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby vo výške 60,75 Eur s DPH a režijný paušál 9,96 Eur s DPH za podanie
odvolania.

Kodvolaniužalobcusavyjadrilvedľajšíúčastník.Poukázalnato,žepokiaľžalobcaopierasvojenázoryo
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z januára 2014, odpor proti platobnému rozkazu bol podaný dňa 3. 4.
2012. Čo je však podstatné, žalobca si evidentne mýli zákonné ustanovenia a rozhodnutie súdu. Právny

systém nefunguje na precedentnom princípe. Preto je namieste otázka, prečo prisudzuje rozhodnutiu
súdu zákonnú silu. Žalovaný vyjadril súhlas s odporom podaním zo dňa 12. 6. 2012 (správne 7. 5. 2012,
č.l. 40 spisu).

Žalobca považuje na základe nejasných argumentov uplatnené trovy za neúčelné. Judikatúra Krajských
súdov SR sa s touto námietkou dávno vyporiadala, pričom poukázal na stovky rozhodnutí Krajského

súdu v Prešove i rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, Banskej Bystrici, Trnave, Nitre a Trenčíne. Je
zjavne absurdné, ak žalobca ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie
advokátom inému účastníkovi. V prípade žalobcu ide o nadnárodnú korporáciu, ktorá za posledné
dva roky vykázala tržby v hodnote takmer 1 miliardy Eur. V prípade vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného sa jedná o nemajetné združenie, ktorému dáva legitimáciu na jeho činnosť samotný zákon

o ochrane spotrebiteľa a túto činnosť priamo vyžaduje aj článok 169 Zmluvy o fungovaní EÚ. Účelnosť
vynaložených trov na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy. Osobitne dal do pozornostiaj najnovší Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. Vydanie 2012, autorov Števček/Ficová a
kolektív, Beckovej edície komentovaných zákonov nakladateľstva C.H.BECK str. 327 až 331.

Ďalej vedľajší účastník na strane žalovaného konštatoval, že celé odvolanie žalobcu vyznieva tak, ako

keby si žalobca od súdu nárokoval, aby súd ochraňoval hospodárske záujmy na jeho strane. Vedľajší
účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 70,39 Eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. v jeho napadnutej časti,
t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania
vo výške 645 Eur na účet jeho právneho zástupcu v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu v
napadnutej časti nie je dôvodné.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, pričom dôvody

späťvzatia neuviedol, zavinil tým z procesného hľadiska, že konanie muselo byť zastavené a preto je
povinný žalovanému nahradiť trovy konania. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska,
nie podľa hmotného práva.

Súd prvého stupňa správne vypočítal tarifnú hodnotu veci za jeden úkon právnej služby vo výške 101,25
Eur. Zároveň správne konštatoval, že vedľajší účastník požadoval len 101,24 Eur a keďže sa jedná

o návrhové konanie, nemohol prekročiť návrh tohto účastníka, a preto správne vychádzal zo žiadanej
sumy. Ide o štyri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia podľa ust. § 14 ods. 1 písm.
a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. účinnej do 1. 7. 2013. Týka sa to aj odporu
podľa § 14 ods. 1 písm. b) zo dňa 31. 3. 2012 a odvolania podľa ust. § 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky zo
dňa 9. 8. 2012. Účasť na pojednávaní dňa 10. 4. 2014 už podlieha tarife podľa ust. § 13a ods. 1 písm.

d) vyhlášky účinnej od 1. 7. 2013. Režijný paušál predstavuje 3 x 7,63 Eur za tri úkony právnej služby
vykonané v roku 2012 a v sume 8,04 Eur za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014.

Priznanietrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhozatriúkonyprávnejslužbyžalobca
nenamieta. Namieta iba jeden úkon, a to odpor zo dňa 31. 3. 2012. Za tento úkon žiada trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi nepriznať.

Žalobca nenamieta ani priznanú náhradu za stratu času a cestovné na pojednávanie dňa 10. 4. 2014
zo L. do U. W. M. a späť.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci, aj keď ide o spotrebiteľskú vec, bol vydaný platobný rozkaz dňa 13.
3. 2012. Tento bol doručený žalovanému dňa 27. 3. 2012 a vedľajšiemu účastníkovi dňa 23. 3. 2012.
Dňa 5. 4. 2012 bol doručený súdu prvého stupňa odpor proti platobnému rozkazu, pričom tento bol

podaný na pošte dňa 3. 4. 2012. Následne dňa 14. 5. 2012 zaslal žalovaný súdu súhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka, pričom súhlasil aj s námietkou premlčania. Pre úplnosť je potrebné dodať, že
námietka premlčania bola vznesená v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý zaslal súdu vedľajší
účastník na strane žalovaného.

Súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovaného náhradu trov konania s tým, že posudzoval jednotlivé úkony právnej služby vedľajšieho
účastníka, ich účelnosť ako vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Súd prvého stupňa bol toho názoru,
že všetky úkony právnej služby boli účelné. Ich cieľom bola pomoc žalovanému ako spotrebiteľovi a
zlepšenie jeho procesného postavenia v spore.S týmto právnym názorom súdu prvého stupňa sa plne stotožňuje i odvolací súd. Odpor proti platobnému
rozkazu bol skutočne podaný v roku 2012. S podaním odporu súhlasil výslovne i žalovaný. Pripojil sa i
k námietke premlčania vznesenej v odpore proti platobnému rozkazu. I podľa názoru odvolacieho súdu

trovy týkajúce sa podania odporu sú účelnými trovami, ktoré bolo dôvodné vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného priznať.

Odvolací súd zároveň poznamenáva, že aj napriek rôznym názorom čo do možnosti podania odporu
proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom, považuje trovy priznané vedľajšiemu účastníkovi za
odpor podaný v tomto konkrétnom konaní dňa 31. 3. 2012 (doručené Okresnému súdu Vranov nad
Topľou dňa 5. 4. 2012) za účelné.

Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o
povinnosti žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 645
Eur na účet jeho právneho zástupcu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, preto mu trovy odvolacieho konania

nepatria. Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal odvolací súd trovy odvolacieho konania za jeden
úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. vo výške 101,24 Eur ako polovičný úkon podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b), teda odmena
vo výške 50,62 Eur a režijný paušál vo výške 8,04 Eur + DPH vo výške 20%, spolu 70,39 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.