Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513218693
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513218693.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávnených: 1. S. Q., K.. XX.XX.XXXX, 2. A. Q., K..
XX.XX.XXXX,3.Y.Q.Á.,K..XX.XX.XXXX,4.O.Q.,K..XX.XX.XXXX,všetcištyriabytomJ.X,XXXXXY.,
zastúpenízákonnýmzástupcommatkouQ..X.Q.,K..XX.XX.XXXX,O.J.X,XXXXXY.,protipovinnému:
Q.. X. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. H. X, XXX XX O., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaromír Pavlík, so
sídlom Exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, č. EX 395/2013, pre vymoženie

uloženej povinnosti na zmeškané výživné vo výške 320,- Eur za obdobie od 18.12.2012 do 19.02.2013,
trovexekúcieapreddavoknaodmenuananáhraduhotovýchvýdavkovnavykonanieexekúciesúdnemu
exekútorovi vo výške 40,- Eur podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku a podľa § 197 ods. 3 Exekučného
poriadku, na odvolanie oprávnených v 1. až 4. rade, zastúpení zákonnou zástupkyňou matkou Q.. X. Q.,
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 52Er/582/2013-37 zo dňa 20.05.2014,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 52Er/582/2013-37 zo
dňa 20.05.2014 v napadnutej časti týkajúcej sa trov súdneho exekútora a trov štátu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú pod sp. zn. 52Er/582/2013, č. EX
395/2013 a zároveň priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jaromírovi Pavlíkovi, so sídlom Exekútorského
úradu Nám. A. Hlinku 54, Ružomberok, trovy exekúcie vo výške 68,03 Eur, ktoré si zúčtuje z

poskytnutého preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 40,- Eur. Zvyšok trov
exekúcie vo výške 28,03 Eur zaviazal oprávnených uhradiť do troch dní spoločne a nerozdielne.
Oprávnení zároveň boli zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 40,- Eur do troch
dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Bratislava V.

Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že na návrh zákonnej zástupkyne oprávnených na
vykonanie exekúcie sa dňa 02.05.2013 začalo exekučné konanie proti povinnému na podklade

exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Poverením Okresného súdu
Bratislava V bol poverený na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Jaromír Pavlík.

Povinný v tomto exekučnom konaní vzniesol v zákonom stanovenej lehote u súdneho exekútora
námietky proti exekúcii, ktorým Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 52Er/582/2013-29 zo dňa
17.01.2014 vyhovel. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2014.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 50 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - ďalej len „Ex. por.“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo,
právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa exekúciu podľa citovaného ustanovenia § 50 ods. 5 zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na ust. § 196 Ex. por. a § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Ex. por..

Výšku odmeny súdneho exekútora, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času a spôsob

ich určenia stanovil podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 68,03 Eur.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že súdnemu exekútorovi bol poskytnutý preddavok zo štátnych finančných
prostriedkov vo výške 40,- Eur, súd rozhodol aj o náhrade trov štátu podľa § 148 ods. 1 v spojení s §
251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP). Zdôraznil, že preddavok slúži na odmenu
súdneho exekútora za vykonanie exekučnej činnosti a na náhradu hotových výdavkov. K náhrade

poskytnutého preddavku zaviazal súd oprávnených z dôvodov uvedených v citovanom ustanovení § 203
ods. 1 Ex. por., pretože mal za to, že došlo k zavineniu oprávnených v procesnom význame, a to ako
dôsledok toho, že predmetné exekučné konanie sa nezačalo dôvodne, t. j. návrh na vykonanie exekúcie
nebol podaný v súlade s ust. § 38 ods. 2 Ex. por., pretože povinný si plnil svoju vyživovaciu povinnosť
riadne a včas.

Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania sa v zákonnej lehote odvolali oprávnení
prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne matky Q.. X. Q..

Poukázala na skutočnosť, že pri podávaní exekučného návrhu v kancelárii JUDr. Pavlíka zdôraznila,
že odporca jej pravidelne platil výživné viac ako mal súdom stanovené. Zdôraznila, že mala za to,
že 40,- Eur, ktoré posielal navyše, je zmeškané výživné, ktoré jej mal poslať. Uviedla tiež, že nemala

vedomosť o tom, prečo tak realizoval výživné, lebo v rozsudku z Ružomberka bola stanovená výška
360,- Eur. Zdôraznila tiež, že JUDr. Pavlík jej oznámil, že jej pohľadávka je vymožiteľná. Uviedla, že
nemá právnické vzdelanie a nemá finančné prostriedky na to, aby si platila výklad rozsudku právnika.
Zdôraznila, že návrh na výkon exekúcie podala po tom, ako jej to bolo odobrené zo strany súdneho
exekútora a žiadala, aby súd vzal do úvahy jej námietky, ktoré podala v rámci odvolania a prehodnotil

výrok o náhrade trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občiansky súdny poriadok - ďalej len „OSP“), prejednal
odvolanie oprávnených v 1. až 4. rade zastúpených matkou Q.. X. Q. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zaviazal k náhrade trov exekúcie
oprávnených vzhľadom k tej skutočnosti, že súd vyhovel námietkam povinného tak, ako to vyplýva z

obsahu spisu, uznesením vydaným pod č. k. 52Er/582/2013-29 zo dňa 17.01.2014, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2014, z ktorého dôvodu potom bolo povinnosťou súdu prvého
stupňa podľa ust. § 50 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaviť.

Je nesporné, že v podaných námietkach povinný namietal, že v marci 2013 mu bolo zvýšené výživné na

340,- Eur. Dovtedy mal stanovené výživné vo výške 200,- Eur, no posielal sumu vo výške 320,- Eur. Za
január a február mu vznikol dlh po 20,- Eur, pričom zmeškané výživné vo výške 40,- Eur zaslal zástupkyni
oprávnených spolu s výživným dňa 08.04.2013.Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o námietkach za to,
že povinný v apríli 2013 uhradil bežné výživné stanovené exekučným titulom vo výške 340,- Eur
spolu s nedoplatkom, ktorý mu vznikol za mesiac január a február 2013 vo výške 40,- Eur. Súd

uzavrel, že povinný si splnil povinnosť uloženú mu rozhodnutím Okresného súdu v Ružomberku č. k.
6P/129/2012-57 zo dňa 19.02.2013 a uhradil výživné na oprávneného v 4. rade, ako aj zvýšené výživné
na oprávnených v 1., 2. a 3. rade riadne a včas a svoju vyživovaciu povinnosť si naďalej v stanovenej
výške plní.

Je nesporné, že predmetné rozhodnutie, ktorým súd námietkam povinného vyhovel, nadobudlo

právoplatnosť dňa 18.02.2014, t. j. zástupkyňa oprávnených v 1. až 4. rade sa proti predmetnému
uzneseniu neodvolala.

Súd prvého stupňa preto správne podľa ust. § 50 ods. 5 zákona č. . 233/1995 (Ex. por.), konanie o výkon
rozhodnutia zastavil.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že návrh na výkon rozhodnutia bol podaný bez právneho dôvodu, a že ku
dňu podania návrhu na výkon exekúcie nemal povinný voči oprávneným v 1. až 4. rade žiadnu podlžnosť

na výživnom, súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jaromírovi
Pavlíkovi trovy exekúcie a zaviazal k zaplateniu trov exekúcie oprávnených, ktorých zároveň zaviazal aj
k úhrade trov štátu vo výške 40,- Eur z dôvodov, ktoré sú uvedené v napadnutom uznesení.

Skutočnosť, že zástupkyňa oprávnených nemá právne vzdelanie, a že exekútor bol toho názoru, že
pohľadávka je vymožiteľná, je irelevantná vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách exekúcie, keďže o trovách

exekúcie bolo potrebné rozhodnúť podľa príslušného ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por. prihliadnuc na
vyššie uvedené dôvody.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na ust. §
219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.