Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Er/41/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209200619
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8209200619.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika- Ministerstvo vnútra
Slovenskej Republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, zastúpeného
riaditeľom KR PZ v Prešove, so sídlom Štúrova 7, 080 01 Prešov proti povinnému B. K., G..XX.X.XXXX,
M. XXX, XXX XX M., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 232,36 EUR s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Volochom pod č. EX 50/2009 z a s t a v u j e .

Povinný B. K. je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Volochovi trovy exekúcie
vo výške 39,83 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného SR- Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7, 080 01 Prešov, IČO:00 735
850 zo dňa 6.2.2009 adresovaný súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Volochovi sa dňa 11.2.2009
začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označil rozhodnutie o priestupku č.p.ORP-P-109/DI-2-2007 vydané OR PZ ODI Bardejov zo
dňa 27.6.2007. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 232,36 EUR

s príslušenstvom.

Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 034750* zo dňa 5.3.2009 sp. zn. 6Er/41/2009 poveril
súdneho exekútora Mgr. Juraja Volocha vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky
oprávneného.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej Republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 boli
ku dňu 31.12.2012 rozpočtové organizácie- Krajské riaditeľstvá Policajného zboru zrušené. V zmysle
§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy všetky ich práva a
povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom
na tento prechod práv a povinností v priebehu exekúcie z Krajského riaditeľstva policajného zboru v
Prešove na Ministerstvo vnútra SR súd aj v záhlaví uznesenia ako oprávneného uviedol Slovenskú

republiku- Ministerstvo vnútra Slovenskej Republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00
151 866 za ktorého na základe splnomocnenia Ministrom vnútra koná riaditeľ KR PZ v Prešove ( ďalej
len „oprávnený“).

Dňa 18.1.2013 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie trov
exekúcie, v ktorom poukazujúc na ust.§ 88 ods.1 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch oznámil, že

uplynula trojročná prekluzívna lehota pre výkon tu vymáhaného rozhodnutia v dôsledku čoho nie jemožné ďalej pokračovať v exekúcii a túto je potrebné zastaviť. Súčasne uplatnil nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 39,83 EUR k náhrade ktorých žiadal zaviazať povinného.

Exekučným titulom v danom prípade je rozhodnutie o priestupku č.p.ORP-P-109/DI-2-2007 vydané OR
PZ ODI Bardejov zo dňa 27.6.2007 ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 18.10.2007.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať

do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do
31.08.2008, rozhodnutie, tu označené ako exekučný titul bolo možné vykonať do 3 rokov od uplynutia
lehoty určenej na dobrovoľné plnenie. Uvedená trojročná lehota je lehotou prekluzívnou, na ktorú súd

prihliada z úradnej povinnosti a jej márnym uplynutím sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie z dôvodu zániku práva ho vykonať stáva neúčinným. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1
zákona
číslo 372/1990 Zb. bolo novelou uskutočnenou zákonom číslo 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2008
zo zákona o priestupkoch vypustené, pričom zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového

zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť
pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely alebo sa má po dátume účinnosti novely
použiťvždyužlennováprávnaúprava,ktorápriamovpriestupkovomzákonevýkonrozhodnutíouložení
pokuty za priestupok časovo neobmedzuje. Je nesporné, že pri výklade uvedených legislatívnych zmien
a ich dopadu na už začatú exekúciu je potrebné mať na pamäti požiadavku právnej istoty vyžadujúcu

si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásadu
neretroaktivity a tiež požiadavku aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase,
v ktorom vznikli. Súd je toho názoru, že novú právnu úpravu plynúcu zo znovelizovaného zákona
o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, nemožno použiť v tých prípadoch, kedy
prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o

priestupkoch v znení do 31.8.2008. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej
úpravy, musí sa podľa nej aj skončiť. V súvislosti s vysloveným právnym názorom súd podporne
poukazuje napr. aj na Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.1CoE/44/2012 zo dňa 16.8.2012.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení účinnom do 31.08.2008 teda rozhodnutie tu označené ako exekučný titul, ktoré nadobudlo

vykonateľnosť dňa 18.10.2007 bolo možné vykonať iba do dňa 18.10.2010. Rozhodnutie, v návrhu na
vykonanie exekúcie označené ako exekučný titul sa v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty a zániku
práva ho vykonať stalo neúčinným.
Vzhľadom na uvedené preto súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku zastavil. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie vyplývajúci priamo zo zákona súd mal za to,

ženariadeniepojednávanianebolonevyhnutnépreobjasnenieveci,pretoozastaveníexekúcierozhodol
bez nariadenia pojednávania ( § 58 ods.2 Exekučného poriadku).
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o

daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 citovaného zákona náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol
podľa § 200, § 197 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s § 196 Exekučného poriadku. Povinný tým,

že dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie zavinil podanie návrhu na vykonanie
exekúcie a tým aj vznik trov spojených s exekúciou. V danom prípade oprávnený podal včas návrh
na vykonanie exekúcie, neprichádza preto do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie
z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho
vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v

exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do
straty jeho účinnosti v priebehu konania nemohol ovplyvniť ( viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.6 M Cdo 20/2011 zo dňa 11.4.2012). Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej
moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Keďže exekúcia, začatá pred
uplynutím prekluzívnej lehoty na výkon práva oprávneného nebola zastavená zavinením oprávneného,
a nie sú tak splnené podmienky pre to, aby trovy exekúcie hradil oprávnený, v súlade s ust.§ 197 ods.1

Exekučného poriadku súd uložil ich náhradu povinnému.

Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15 a § 22 Vyhlášky číslo
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 ( ďalej
len „Vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 39,83 EUR s tým, že suma 33,19

EUR predstavuje odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 Vyhlášky a suma 6,64 EUR
predstavuje DPH.
Súd považoval za účelné a preukázané trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR. Keďže exekučné konanie
začalo dňa 11.2.2009, v súlade s ust.§ 14 ods.1 Vyhlášky v znení účinnom od 1.5.2008 patrí exekútorovi
odmena vo výške paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Súdny

exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo výške 33,19 EUR, preto mu
táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej
hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny, čo predstavuje 6,64 EUR.
Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 EUR.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená povinnému tak ako je to uvedené

vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho
súdneho poriadku).

Oprávnený návrh na náhradu trov exekúcie nepodal, povinnému právo na ich náhradu nepatrí, a tak súd

o trovách exekúcie u týchto účastníkov rozhodol bez ďalšieho tak, že ich náhradu im nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 374 ods.4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.