Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914010107
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sopoliga
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914010107.2

Uznesenie

SamosudcaOkresnéhosúduTrebišovJUDr.MariánSopoliganahlavnompojednávaníkonanomdňa24.
júna 2014 v trestnej veci obvineného L.. V. H., D.. XX.XX.XXXX v Trebišove, bytom H., M. Č..XXXX/XX,
konateľ firmy Poľnotrend Trebišov, a.s., pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne
prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods.2 Tr.por. p o s t u p u j e vec ako priestupok podľa § 108 ods.1 písm.c/ Zákona č.

513/2009 Z.z. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Trebišov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Trebišove podal na L.. V. H. obžalobu pre spáchanie prečinu poškodzovania
a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že dňa 1.10.2013 v ranných hodinách na úseku Železničnej stanice H., široký rozchod
v kilometri 40,400 v ochrannom pásme Železníc SR na pozemku, ktorý užíva firma Poľnotrend

Trebišov, a.s., nariadil vykonávanie zemných prác - orbu traktorom JOHNDEER 8335 R bez súhlasu
prevádzkovateľa dráhy v zmysle § 6 ods.1 písm.e/ Zák.č.513/2009 Z.z. o dráhach v znení neskorších
predpisov, pričom z odborného vyjadrenia Železníc SR Bratislava, Oblastné riaditeľstvo Košice, Sekcia
OZT vyplýva, že poškodením diaľkového kábla došlo k ohrozeniu všeobecne prospešného zariadenia
a k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, čím spôsobil škodu pre Železnice SR, OR
Košice, Sekcia Oznamovacia a zabezpečovacia technika Košice vo výške 380,03 €.

Okresný súd Trebišov vydal vo veci trestný rozkaz dňa 30.4.2014, ktorým obžalovaného uznal za
vinného zo žalovaného prečinu a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov a jeho výkon
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka a zaviazal ho nahradiť poškodenej strane sumu
380,03 €.

Proti trestnému rozkazu prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný podal odpor, v ktorom uviedol,
že nespáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu, pretože nepotreboval súhlas prevádzkovateľa
dráhy, pretože v ochrannom pásme nevykonával činnosť - zemné práce, ale orbu poľnohospodárskych
pozemkov, ktoré má v užívaní na základe nájomnej zmluvy. Obhospodarovanie pozemkov vykonával
podľa § 6 ods.2 citovaného zákona, pretože bol na to povinný ako nájomca riadne obhospodarovať
poľnohospodársku pôdu. Zákon č. 513/2009 Z.z. pod pojmom zemné práce má na mysli také

práce pri vykopávkach, pri ktorých sa rozpája zemina. Pod pojem zemné práce nespadá orba
poľnohospodárskych pozemkov. Obžalovaný nariadil vykonať orbu v ochrannom pásme do hĺbky 22-23
cm, čo je stredná orba. Zákonodarca pri vymedzovaní činnosti v ochranných pásmach rátal s činnosťou
obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy, a preto v technickom predpise „Výstavba káblových rýh a
ukladania káblov“ skupina TP200.01 v tabuľke č.2 - Hĺbka uloženia nízkonapäťových káblov s napätím
do 1000 V uložených v teréne do ornej pôdy má byť v hĺbke 700 mm. O tom, že predmetný kábel,

ktorý bol poškodený orbou, v predpísanej hĺbke nebol, dosvedčuje fotodokumentácia z miesta činu a
výpovede svedkov.Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. júna 2014 samosudca vypočul obžalovaného, svedkov,
oboznámil listinné dôkazy a zistil, že obžalovaný kritického dňa poslal traktoristku O. Z. vykonať orbu

v ochrannom pásme železníc, a to do hĺbky 22-24 cm. Kontrolu práce traktoristku mal na starosti
O. J.. V tento deň mu nikto neoznámil, aby došlo počas orby k poškodeniu nejakého kábla. Firma
Poľnotrend uvedené pozemky užíva už od r.1995 a bežne vykonáva orbu pôdy na mieste, kde došlo k
prerušeniu kábla. Keďže išlo o bežnú poľnohospodársku činnosť firma nikdy nepožadovala súhlas na
vykonanie orby od Železníc SR vzhľadom k tomu, že orba bola vykonávaná v ich ochrannom pásme.

Doposiaľ nemali žiadne problémy s vykonávaním orby v ochrannom pásme a nedošlo nikdy k porušeniu
káblov. Na uvedenom mieste, kde k poškodeniu došlo, sa v priebehu každého roka vykonávajú takéto
poľnohospodárske práce až 8 krát. Pripustil, že traktorista mohol poškodiť kábel, ale ten musel byť
v hĺbke od 22-24 cm, hoci poľa technickej normy mal byť uložený v hĺbke 700 mm, a preto nemohol
predpokladať, aby vôbec k takémuto poškodeniu došlo. Obžalovaný uviedol, že si je vedomý toho, že v
zmysle § 6 Zákona č. 513/2009 Z.z. je na tomto pozemku povinný vykonávať udržiavacie práce, čo mu

vyplýva z ustanovenia § 2 písm.e/ Zákona č. 220/2004 Zb. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej
pôdy, udržiavaní riadneho hospodára pri príprave, sejbe a zbere na tejto pôde. Ak by v zmysle § 3 ods.1
Zákona č. 220/2004 Z.z. neplnil udržiavacie práce na pôde, bol by sankcionovaný, pretože na túto pôdu
dostáva dotácie od štátu, ale aj prostriedky z Európskej únie.

Ďalej boli vypočutí svedkovia a svedok O. Z., v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní potvrdil,
že dostal pokyn na vykonanie orby na pozemku v ochrannom pásme železníc a orbu vykonával v
ochrannom pásme tým, že kopíroval miesto orby podľa toho, kde bola vykonávaná v predchádzajúcom
období. Nebol upovedomený obžalovaným o žiadnom ochrannom pásme a nehovoril mu to ani agronóm
O. J.. Až o niekoľko dní po orbe dňa 1.10.2013 sa dozvedel od príslušníkov Železničnej polície, že malo

dôjsť k poškodeniu kábla. Uviedol, že pluh mal nastavený na maximálnu hĺbku 20 cm, a ak tento kábel
poškodil, muselo to byť v tejto hĺbke.

Svedok O. J. vypovedal, že traktoristku O. Z. poslal vykonávať orbu na pozemky v ochrannom pásme
železníc po predchádzajúcej konzultácii s konateľom firmy L.. U. a obžalovaným. Traktorista ukončil

orbu vo večerných hodinách a žiadne poškodenie mu neoznámil. O poškodenom kábli sa dozvedel až
o niekoľko dní od O. Z.. Vypovedal, že uvedenú parcelu obhospodaruje firma už od r.1997, ktorá je
len užívateľom tejto parcely, na ktorej sa vykonával orba maximálne do hĺbky 25 cm a nikdy za toto
obdobie nemali problém. Nevedel o tom, že by potreboval nejaké povolenie na vykonanie takýchto prác
od majiteľa, Železníc SR.

Ďalej bol ako svedok vypočutý O. S., systémový špecialista Železníc SR, Strediska miestnej správy a
údržby Košice, pracovisko Michaľany. Dňa 1.10.2013 o 10.55 hod. bol vyrozumený dispečerom, že došlo
k výpadku trakčnej meniarne Ložín. Vyslal pracovníkov, aby lokalizovali poruchu a títo zistili poruchu
vo vzdialenosti 1670 m od Železničnej stanice H. a následne dispečer rozhodol, že poruchu odstránia

dňa 2.10.2013 a chod trakčnej meniarne zabezpečil fyzickým pracovníkom. Výpadok ovládania trakčnej
meniarne trval asi 2 hodiny, t.j. do času, dokedy sa tam nedostavil pracovník, ktorý fyzicky ovládal
tento úsek. Jednalo sa o poruchu medeného diaľkového prípojného kábla PK19, ktorý je používaný
na prenos nízkofrekvenčných oznamovacích zariadení a kábel slúžil okrem iného aj pre telefónne
spojenie,hodinovézariadenie,nadiaľkovéovládanietrakčnejmeniarne,čoznamená,žeprimimoriadnej

udalosti počas prechodu vlaku na uvedenom úseku nebolo možné vypnúť úsekové odpojovače trakčnej
meniarne U. R. miesta elektrodispečera v G.. Jednoducho povedané, nebolo možné vypnúť prúd v
trakčnom vedení na úseku H.-Z. tak, že pri prechode vlaku a následnej mimoriadnej udalosti nebolo
možné tento vlak zastaviť tým, že sa vypne trakčné vedenie. Kábel bol uložený súbežne so železničnou
traťou v betónovom žľabe v hĺbke 20-30 m a v kilometri 40,365 vyšiel zo žľabu a prechádzal v zemi popod

trať širokého rozchodu a následne pokračoval súbežne medzi koľajami širokého a normálneho rozchodu
a k poškodeniu kábla došlo presne na mieste, kde vyšiel zo žľabu do voľnej zeminy vo vzdialenosti 5 m
od koľaje širokého rozchodu. Ďalej svedok uviedol, že kábel tam bol uložený od r.1976 do r.1984 podľa
projektovej dokumentácie vykonávateľa prác. Podľa technickej správy bol kábel uložený vo voľnom
teréne do hĺbky 60 cm a popod koľaj do hĺbky 120 cm. Pretože po dlhodobej orbe ako aj erózii pôdy na

uvedenom mieste a poveternostným podmienkam došlo k zníženiu vrstvy zeminy na uvedenom kábli,
a preto bol pri orbe poškodený len v hĺbke 20-30 cm pod povrchom. V danom úseku nikto nežiadal o
vytýčenie káblových vedení, pretože by o tom vedel, je to jeho úsek a on chodí vytyčovať, ak sa do pôdy
ukladajú nejaké vedenia.Po príchode na miesto zistenia poruchy zistil, že tam bola čerstvo pooraná zemina, nebolo tam žiadne
ručné kopanie a kábel bol poškodený v jeho vrchnej časti - bolo do neho zarezané, z kábla nič

nechýbalo, išlo len o poškodenie tých žíl, ktoré mali za následok uvedenú poruchu. Porucha bola
následne odstránená tak, že na poškodené miesto bola daná spojka a bola odstránená dňa 2.10.2013.
Tento svedok aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že podľa technickej normy mal byť poškodený kábel
uložený v hĺbke 60-70 cm.

Na otázku obžalovaného svedok vypovedal, že nie je kompetentný odpovedať na to, že ak by bol
požiadaný príslušný orgán Železníc SR, či by bol daný súhlas na orbu. Vie o tom, že v minulosti podobné
organizácie, ktoré užívali poľnohospodársku pôdu v ochrannom pásme, žiadali o súhlas k orbe pôdy,
o vytýčenie trasy orby a takéto súhlasy boli organizáciou dané až po vytýčení trasy. Pamätá sa, že
poslednýkrát boli vytyčovať trasu pre Agropodnik v Z. D. N., nevie jeho presný názov, bolo to v r. 2013
a nevie, či sa vtedy bližšie skúmalo, v akej hĺbke sa nachádza kábel, ak tam bol, a to na vytýčenej trase

orby.Jetedamožné,žeakbynauvedenýúsekboldanýsúhlasnaorbu,bolobydošlokpoškodeniutohto
kábla. O súhlasy na vykonávanie prác v ochrannom pásme žiadajú vodári, elektrikári, rôzne súkromné
firmy, ktoré chcú robiť určité úpravy v ochrannom pásme. Poľnohospodárske firmy žiadajú o súhlasy,
aby nedošlo k narušeniu vedení a káblov, ktoré tam majú uložené Železnice SR.

Podľa vyjadrenia Železníc SR, Oblastné riaditeľstvo Košice, Sekcia OZT Košice, Stredisko miestnej
správy a údržby KT Michaľany, Kolárova č.10, Košice súd zistil, že diaľkový kábel, ku porušeniu
ktorého došlo pri orbe, slúži ako prenos vysoko frekvenčnej techniky, prenos dát, oznamovacích a
zabezpečovacích spojení medzi jednotlivými uzlami. Diaľkový metalický kábel PK19 - konštrukcia
DCKQYPBv12DM09 bol ukladaný do zeme v rokoch 1976-1984 v zmysle projektovej dokumentácie

stavby Dúbravka - Hornád ŠRT. Z hľadiska bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy poškodením
kábla bolo prerušené diaľkové ovládanie meniarne Ložín. Pri poškodení tohto kábla došlo k ohrozeniu
prevádzky a znefunkčnenie všeobecne prospešného zariadenia a tým k ohrozeniu bezpečnosti a
plynulosti železničnej dopravy.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 2.10.2013 vyplýva, že miesto ohliadky sa nachádza v
kilometri 40,4ŠRT pod železničnou traťou, kde začína okraj poľa. Samotným objektom ohliadky je kábel
Pk19, na ktorom je viditeľné poškodenie, a to že sú preťaté 3 hrubšie žily, v ktorých v každej vedú štyri
žily, kábel sa nachádza 5 metrov od železničnej trate pod násypom, ale v akej hĺbke a či kábel vedie
už na povrchu, z ohliadky miesta činu nevyplýva. Fotodokumentácia k ohliadke je nepreskúmateľná,

neprehľadná a ani nie je evidentné, že kde je kábel a či na tomto mieste bola vykonaná orba.

Podľa zákona č.513/2009 Zb. o dráhach z § 5 ods.3 písm.a/ vyplýva, že ochranné pásmo dráhy pre
železničnú dráhu je 60 m od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 m od vonkajšej hranice obvodu dráhy.

Podľa § 6 ods.1 písm.e/ citovaného zákona v ochrannom pásme dráhy je zakázané bez súhlasu
prevádzkovateľa dráhy a bez záväzného stanoviska špeciálneho stavebného úradu vykonávať činnosti,
ktoré by mohli poškodiť dráhu alebo jej súčasť alebo ohroziť bezpečnosť a plynulosť dopravy na
dráhe, najmä uskutočňovať terénne úpravy, zemné práce, trhacie práce a činnosti vykonávané banským
spôsobom.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného je len
čiastočne opodstatnená, pretože podľa citácie zákona súhlas na vykonávanie orby zo strany orgánu
železníc možno vyvodiť aj z toho, že je potrebný na vykonávanie činnosti, ktoré by mohli poškodiť dráhu
alebo jej súčasť, alebo ohroziť bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Ako príklad ďalej v ustanovení

§ 6 ods.1 písm.e/ citovaného zákona sa uvádzajú terénne úpravy, zemné práce, trhacie práce atď., ale z
vyžiadania si súhlasu nie je vylúčená orba, ako činnosť, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť a plynulosť
dopravyapoškodiťdráhu,pretožeakojetovtomtoprípade,priorbektakémutoohrozeniubezpečnostia
plynulosti dopravy došlo. Obrana spočívajúca v tom, že sa tak na tomto úseku a organizáciou Poľnotrend
H. nerobilo, je otázka iná, ktorú by mali posúdiť orgány Železníc i orgány tejto organizácie a možno je len

otázkou náhody, že k žiadnej poruche pri orbe v ochrannom pásme železníc organizáciou Poľnotrend H.
nedošlo. Aj poľnohospodárska činnosť - orba, je totižto v tomto prípade, bez súhlasu príslušného orgánu
Železníc schopná vyvolať poruchu, ktorú má na mysli toto ustanovenie zákona.Na druhej strane z výpovede zástupcu poškodenej strany vyplýva, že predmetný kábel mal byť uložený
v hĺbke 60 cm, ale poškodená organizácia si bola vedomá toho, že pravidelnou orbou na úseku uloženia
kábla, eróziou pôdy mohlo v priebehu rokov dôjsť k posunutiu kábla do vyšších vrstiev pôdy.

Súd ďalej zistil, že poškodenej strane vznikla v tomto konaní škoda vo výške 380,03 €, ktorá predstavuje
celkové náklady na opravu poškodeného kábla.

Obžalovaný podľa charakteristiky z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaný, nebol stíhaný v

priestupkovom konaní. Podľa odpisu z registra trestov doposiaľ nebol súdne stíhaný.

Pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky
všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr.zák. je potrebné, aby bola preukázaná zo strany
subjektu nedbanlivosť pri spôsobení následku, ktorý ustanovenie tohto zákona chráni. Obžalovaný si
bol vedomý, že v minulosti žiadne takéto povolenia na vykonávanie orby od orgánov Železníc nežiadali,

pretože v ochrannom pásme doposiaľ vykonávali len bežné poľnohospodárske práce, ako je orba a zber
úrody, pri ktorých nezasahovali hlboko do pôdy. Obžalovaný si bol vedomý toho, že káble potrebné na
chodželeznícbymalibyťuloženévpôdevhĺbkeokolo70cm.Prenaplneniesubjektívnejstránkyprečinu
spáchaného z nedbanlivosti je potrebné, aby páchateľ konal napriek tomu, že vedel, že orbou na mieste,
kde došlo k porušeniu kábla, môže ohroziť prevádzku a bezpečnosť železníc tým, že poškodení kábel a

bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí alebo nevedel, že svojím konaním
také porušenie môže spôsobiť, hoci vzhľadom na svoje osobné pomery vedel, mal a mohol. Neznalosť
zákona podľa platného trestného poriadku nespôsobuje beztrestnosť páchateľa, ale všetky okolnosti
prípadu nasvedčujú, že u obžalovaného možno usudzovať maximálne o nevedomej nedbanlivosti v
zmysle § 15 písm.b/, ktorá sa podieľala na skutku, ktorý je predmetom obžaloby.

Podľa § 10 ods.1 písm.a,b/ Tr.zák. prečinom je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný
trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov.

Podľa § 10 ods.2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť
nepatrná.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ohrozenie, ktoré bolo spôsobené poškodením predmetného

kábla, bolo zistené ešte toho istého dňa o 10.55 hod., keď orba začala v ranných hodinách a boli
hneď urobené opatrenia, takže do 2 hodín bola zaistená osoba, ktorá fyzicky nahradila automatické
riadenie na úseku železničnej dopravy medzi dvoma uzlami. Na spôsobenom následku sa podstatne
podieľa aj poškodená strana, pretože tá vedela, že na tomto úseku sa vykonávajú poľnohospodárske
práce, ale pri zabezpečení kontroly svojich uložených káblov nevenovala dostatočnú pozornosť ich

monitorovaniu, a tak predchádzaniu ich prípadného poškodenia. Obžalovaný vedomý si toho, že orba
na úseku nepresiahne hĺbku 25 cm a predpokladania, že v pôde sú uložené káble v hĺbke minimálne
70 cm, mohol dôvodne predpokladať, že k nijakým škodám pri orbe nedôjde. Obžalovaný doposiaľ
žil bezúhonným životom, jeho miera zavinenia je veľmi nízka, preto súd dospel k záveru, že konanie
obžalovaného nie je prečinom, ale môže byť posúdené ako priestupok podľa § 108 ods.1 písm.c/ Zákona

č.513/2009 Z.z.

Podľa § 108 ods.1 písm.c/ Zákona č. 513/2009 Z.z. sa priestupku dopustí ten, kto

a) vykonáva v obvode železničnej dráhy alebo v ochrannom pásme železničnej dráhy zakázanú alebo

nepovolenú činnosť, alebo činnosť, ktorá ohrozuje prevádzku dráhy alebo bezpečnosť a plynulosť
dopravy na dráhe,

b) vysadí, pestuje, neudržiava alebo na výzvu bezpečnostného orgánu neokliesni alebo neodstráni v
obvode dráhy stromy a kry, ktoré ohrozujú prevádzku dráhy alebo bezpečnosť a plynulosť dopravy na

dráhe,

c) poškodí teleso dráhy, poškodí alebo odcudzí súčasť dráhy, alebo naruší funkciu oznamovacieho,
zabezpečovacieho alebo telekomunikačného zariadenia dráhy,d) vykonáva určené činnosti alebo iné činnosti vyžadujúce odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a
psychickúspôsobilosťbezpotrebnéhoplatnéhoosvedčeniaotejtospôsobilosti,nemáprikontroledoklad

o odbornej spôsobilosti pri sebe, alebo tieto činnosti vykonáva pod vplyvom látky znižujúcej zmyslovú
schopnosť alebo pohybovú schopnosť alebo v stave pracovnej neschopnosti,

e) prechádza cez dráhu mimo určeného priestoru priechodu alebo priecestia alebo vstúpi do iného
priestoru neprístupného verejnosti označenom zákazom vstupu,

f) vstupuje bez platného prepravného dokladu alebo bez iného oprávnenia do priestorov na staniciach,
ktoré sú označené zákazom vstupu bez platného prepravného dokladu,

g) nerešpektuje prevádzkové pravidlá v priestoroch staníc a zastávok, najmä zákazy a príkazy
prevádzkovateľa dráhy, alebo pokyny označených zamestnancov prevádzkovateľa dráhy alebo

príslušníkov Policajného zboru.

Podľa § 108 ods.4 Zákona č. 513/2009 Z.z. priestupky podľa odseku 1 prejednáva bezpečnostný orgán
a ak boli spáchané v obvode železničných dráh, aj policajný zbor.

Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie súd postúpil vec na prejednanie priestupku príslušnému
orgánu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.