Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/168/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208219501
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7208219501.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: N. poisťovňa, so sídlom XX. augusta 8, G.,
pobočka H., P. námestie 1, proti povinnému: V. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. 4, H.,
zastúpený opatrovníčkou JUDr. Antóniou Svičinovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu
Košice - okolie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, so sídlom Werferova 1,
Košice, pod sp. zn. EX 2661/08, o vymoženie 1 489,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 13.11.2012, č. k. 38Er/2480/2008-65, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Mgr. M. O., T. 1, XXX XX H. trovy exekúcie vo výške 58,25 eur, a to do troch dní odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie
N. poisťovne so sídlom v G., pobočky v H. zo dňa 30.04.2008, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX,
poveril vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického poverením zo
dňa 04.08.2008, č. XXXX XXXXXX. V priebehu exekúcie podal súdny exekútor podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O tomto návrhu súd
prvéhostupňarozhodoluznesenímzodňa15.10.2010,č.k.38Er/2480/2008-38tak,žeexekúciuzastavil

a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,26 eur. Na odvolanie
oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.11.2011, č. k. 6CoE/145/2011-58 toto
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa preto opätovne
preveroval majetkové pomery povinného a z obsahu exekučného spisu zistil, že súdny exekútor
dostatočne preveroval majetkové pomery povinného, a to tak, že možno ustáliť, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Povinný totižto nie je evidovaný v N. poisťovni, motorové

vozidlo, ktoré vlastní, je blokované viacerými exekútorskými úradmi so skorším poradím, exekúcia
prikázaním pohľadávky z účtu v banke nebola úspešná a pohľadávku oprávneného sa nepodarilo
uspokojiť ani prostredníctvom dražby nehnuteľnosti povinného. Napriek nesúhlas oprávneného preto
exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), keďže ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo nehospodárne a
neúčelné. Na náhradu trov exekúcie vo výške 58,25 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2

Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť.

Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku,

teda pre nemajetnosť povinného. Uviedol, že podľa správy súdneho exekútora povinný je vlastníkom
motorového vozidla a oprávnený nemôže niesť následky toho, že ani jeden zo súdnych exekútorov, ktorí
vykonali blokáciu tohto motorového vozidla, nevykonávajú exekúciu predajom hnuteľných vecí. Povinný
bol navyše počas exekúcie evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba do 30.06.2010 a mal
odvodovú povinnosť. Neskôr bol zamestnaný vo firmách I. N., a.s., B.O.Z. Y. s.r.o. a od 26.06.2010 vo
firme K. s.r.o., kde má príjem a kde teda možno vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy. Momentálne sa

zrážkyvprospechoprávnenéhovykonávajúprostredníctvomJUDr.ZuzanyK..Zdôraznil,žemázákonné
právo vymáhať svoju pohľadávku 10 rokov odo dňa právoplatnosti exekučného titulu. V predmetnej veci
súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie ešte v roku 2010 a od tohto obdobia sa pohľadávka
oprávneného nevymáha napriek tomu, že podľa oprávneného povinný má príjem, resp. iný majetok.
Povinný je v produktívnom veku a preto je daný predpoklad, že v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.

Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že voči povinnému viedol osem exekučných konaní,
ktoré boli zastavené pre nemajetnosť povinného. Nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom bol povinný, bola
síce predaná na dražbe, avšak pre nedostatok získaných finančných prostriedkov nebola prihlásená
pohľadávka uhradená. Taktiež je pravdou, že povinný bol zamestnaný vo firme K. s.r.o., ale podľa
mzdárky zamestnávateľa povinného (pani S.) povinný je vo firme zamestnaný na dohodu a jeho

mesačná mzda nepresahuje čiastku, ktorú je možné zrážať. Zároveň uviedla, že na základe súhlasu
povinného sú mu vykonávané zrážky zo mzdy priamo pre N. poisťovňu, nakoľko podľa dostupných
informácií podali trestné oznámenie na povinného a tento z uvedeného dôvodu súhlasil so zrážkami
zo mzdy. Navyše vzhľadom na to, že proti povinnému je vedených niekoľko exekučných konaní, je
minimálny predpoklad, že v budúcnosti bude poberať vyššiu mzdu ako doteraz.

Opatrovníčka povinného zostala v odvolacom konaní nečinná.

Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu
zákonný sudca podľa § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods.
1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti
uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako
dôvodu pre zastavenie exekúcie.

Ako vyplýva z obsahu exekučného spisu EX 2661/08 a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa, súdny exekútor po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie dňa 19.08.2008 vykonal šetrenie
majetkových pomerov povinného, a to prostredníctvom Y. banky, a.s. a N. sporiteľne, a.s., N. poisťovne,
Krajského riaditeľstva K. zboru v H. - O. inšpektorátu a O. úradu H. IV. Zistil, že povinný nemá finančné
prostriedky na účtoch v banke, je vlastníkom motorového vozidla P. Y. XXX, ktoré bolo blokované ďalšími

troma súdnymi exekútormi a podľa tvrdenia súdneho exekútora predané a povinný vlastní nehnuteľnosťv k. ú. Y., Košice, ktorá bola predaná na dražbe avšak bez uspokojenia pohľadávky oprávneného. Podľa
tvrdenia súdneho exekútora tento viedol celkom 8 exekučných konaní proti povinnému, kde navyše
zistil, že nevyporiadané záväzky povinného predstavujú niekoľko 100 000,- eur. Neúspešná bola aj

exekúcia zrážkami zo mzdy povinného, ktorý sa zamestnal vo firme K. s.r.o., nakoľko výška jeho príjmu
nepresiahla čiastku, z ktorej bolo možné zrážky vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť
exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť,

nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného
na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,
preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho
exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe
takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na
objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

Ako je uvedené vyššie, súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a
konštatovala jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Z predložených dôkazov je zrejmé, že
povinný v čase rozhodovania súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu nevlastnil majetok, ktorý by bolo

možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na
náhradutrovexekúcie.Povinnýnevlastnilžiadennehnuteľnýmajetok,nemalžiadnefinančnéprostriedky
na účtoch v bankách pôsobiacich na území Slovenskej republiky, nevlastnil už ani motorové vozidlo a
jeho príjmy nepostačovali na realizáciu exekúcie zrážkami zo mzdy. Navyše mal iné finančné záväzky
niekoľkonásobne prevyšujúce výšku pohľadávky vymáhanú v tomto konaní. Súd prvého stupňa preto

rozhodol vecne správne, ak predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v priebehu exekúcie postupoval systematicky a vykonal
všetky štandardné úkony exekučnej činnosti, ktoré by mohli viesť k zisteniu majetku povinného. Preto
možno konštatovať, že svoju činnosť vykonával účelne a zistené skutočnosti ho dôvodne viedli k podaniu

podnetu na zastavenie exekúcie.

Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré nemajú žiadne reálne
opodstatnenie vychádzajúc zo zistených osobných a majetkových pomerov, sú pre rozhodnutie v danej
veci bez právneho významu. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie a táto skutočnosť je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie vo výroku o zastavení
exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Oprávnenýpodanýmodvolanímnapadoluzneseniesúduprvéhostupňavcelomrozsahu,tedavovýroku
o zastavení exekúcie a v tejto súvislosti aj vo výroku o trovách exekúcie. Nakoľko však v priebehu

odvolacieho konania došlo k novelizácii ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého už
odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konaniach v exekúcii nie je prípustné a napadnuté rozhodnutie
vydal vyšší súdny úradník, podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vspojení § 374 ods. 4 O.s.p. došlo zo zákona k zrušeniu výroku o trovách exekúcie a o týchto opätovne
rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.