Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emília Zimová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714206513
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3714206513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky R. A., J. F., bytom V.
XXXX/XX, W., zastúpenej Mgr. Melániou Holeščákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie, so sídlom
Komenského 1630/7, Púchov, proti odporcovi J.. Q. A., W.., V. D. B., B. K., bytom V. XXXX/XX, W., za
účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. júla 2014, č.k. 6P/47/2014-41, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o určení vyživovacej povinnosti a povinnosti

odporcu zaplatiť súdny poplatok p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol. Maloleté deti
V., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude
zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu
maloletého V. sumou 400 Eur a maloletej Z. sumou 300 Eur, od právoplatnosti rozsudku do rúk matky
detí, do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, pod následkom výkonu rozhodnutia. Upravil styk
otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený prevziať si deti pred bytom matky každý párny týždeň
v sobotu o 09:00 hod. a povinný matke detí v ten istý deň o 18:00 hod. pred jej bytom odovzdať. Matku

zaviazal povinnosťou styk otca s deťmi umožniť. Odporcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu v
Považskej Bystrici súdny poplatok vo výške 66 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa
podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že manželstvo účastníkov
konania je hlboko a trvalo rozvrátené. Navrhovateľka aj deti sa odporcu boja, navrhovateľka nie je za
súčasnej situácie ochotná zotrvať v manželstve s odporcom. Preto súd z dôvodu, že odporca sa nechová

dobre k navrhovateľke, túto, ale aj syna V. fyzicky napadol, návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo
účastníkov konania rozviedol. O úprave práv a povinností k maloletým deťom rozhodol podľa § 24 ods. 1
Zákona o rodine tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že maloleté deti sa
otca boja, sú zvyknuté na výchovu zo strany matky, a preto povinnosťou súdu bolo zveriť deti na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matky. Pri určení výšky výživného vychádzal z osobných, rodinných,
zárobkových a majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb detí. Hoci maloleté deti uviedli,
že v súčasnosti by sa s otcom radšej nechceli stretávať, upravil styk otca s deťmi tak, aby sa stretávanie

s deťmi neprerušilo, pričom zdôraznil, že otec si môže prísť pre deti len vtedy, keď nebude pod vplyvom
alkoholu a čas s deťmi musí stráviť v prostredí vyhovujúcom deťom. Keďže navrhovateľka bola v konaníoslobodená od platenia súdnych poplatkov, súdny poplatok vo výške 66 Eur uložil zaplatiť odporcovi. O
trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.

Proti rozsudku, jeho výrokom o určení vyživovacej povinnosti a povinnosti zaplatiť súdny poplatok, podal

v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
zmenil tak, že mu určí mesačné výživné vo výške 180 Eur na syna V. a vo výške 150 Eur na dcéru Z. a k
zaplateniusúdnehopoplatkuzaviaženavrhovateľku.Vrozsudkuuviedol,žesvojumanželkustálemiluje,
má obavu o jej zlý zdravotný stav a o jej schopnosť postarať sa o ich spoločné deti, ale s rozvodom
manželstva súhlasí. Poprel, že by navrhovateľku fyzicky napádal - bránil sa len jej útokom. Nesúhlasil

s určením výšky výživného na maloleté deti, ktoré považoval za neprimerane vysoké, vzhľadom na vek
i potreby detí. Žiadal, aby odvolací súd zobral do úvahy, že pracuje mimo trvalého bydliska v C., kde si
musí platiť ubytovanie, celodennú stravu, každý víkend dochádza domov do W.. Tiež platí nájom bytu,
energie, stravu, telefón, naftu, údržbu a poistenie vozidla, komunálny odpad a vôbec všetko ostatné
pre chod domácnosti. Platí poistku deťom 22 Eur mesačne a ak by mal platiť spolu 700 Eur výživné,
tak by sa nemohol ani so svojimi deťmi každý párny týždeň v sobotu stretávať; sedeli by na lavičke

pred panelákom, lebo by si už nemohol dovoliť deťom vôbec niečo kúpiť či ísť s nimi na nejaký výlet.
Nesúhlasilďalejspovinnosťouzaplatiťnaúčetokresnéhosúdusúdnypoplatok, zdôvodu,ženepožiadal
súd o rozvod manželstva ani sa nechcel rozvádzať. O rozvod manželstva požiadala navrhovateľka a jej
invalidný dôchodok 303,20 Eur dokáže pokryť tento poplatok.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že maloletý V. nastúpil v septembri 2014
do 1. ročníka Strednej školy strojníckej v W. A., čím sa matke zvýšili náklady súvisiace s dennou
dochádzkou syna do školy, cestovné - 33 Eur mesačne, zakúpenie učebníc a pomôcok, zakúpenie
náradia na odborný výcvik a rodičovský príspevok škole. Na obedy v školskej jedálni prispieva matka

mesačne po 28 Eur. Maloletý V. je alergik, užíva lieky a spreje, na ktoré matka dopláca, okrem toho
synovi zakupuje vitamínové preparáty. Maloletý V. používa dioptrické okuliare, pravidelne sa zúčastňuje
kontrolných vyšetrení. Maloletá Z. je žiačkou 7. ročníka základnej školy, matka jej do školy zakupuje
učebné pomôcky, hradí školský poplatok a prispieva na obedy v školskej jedálni. Z. nosí zubný strojček,
pri každom kontrolnom ošetrení matka dopláca, používa dioptrické okuliare a chodí na pravidelné

kontrolné vyšetrenia, všetky potreby maloletých detí zabezpečuje momentálne matka, keď otec na
výživu detí prispel dvakrát po 55 Eur na obidve deti. Matka maloletých je pritom invalidná dôchodkyňa
s pretrvávajúcimi zdravotnými problémami, poberá invalidný dôchodok 303,20 Eur.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené,
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, upravený styk otca s maloletými deťmi a
rozhodnuté o trovách konania odvolací súd nepreskúmaval, pretože tieto výroky neboli napadnuté
odvolaním, a preto nadobudli právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol a maloleté
deti zveril do osobnej starostlivosti matky. V tejto časti odvolaním rozhodnutie okresného súdu nebolo
napadnuté. Sporným zostalo určenie výšky výživného pre maloleté deti, pretože otec sa s jeho výškou,
určenou okresným súdom v odvolaní, nestotožnil.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, vec treba posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine,

podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sao dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

V nesporovom konaní odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má za to, že okresný súd na základe zistených
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 213 ods. 3 O.s.p.), prípadne môže
doplniť dokazovanie za podmienky, že ich okresný súd nevykonal. V danej veci odvolací súd zistil,
že okresný súd riadne a dostatočne preveril skutkový stav veci, preto nebol dôvod na opakovanie už

vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.), ani na jeho doplnenie podľa ust. § 213 ods. 4, 5 O.s.p.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho, oboznámením sa s obsahom
spisu, ako aj podrobným rozborom všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré boli v odvolaní vznesené,
odvolací súd riadiac sa zásadami obsiahnutými v ust. § 62 Zákona o rodine sa v plnej miere stotožnil
s výškou výživného určenou okresným súdom. V prejednávanej veci bolo preukázané, že maloleté deti
pochádzajú z manželstva navrhovateľky a odporcu, ktoré manželstvo bolo rozsudkom prvostupňového

súdu právoplatne rozvedené. Obe maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matky z dôvodu, že matka sa o ne doposiaľ starala, ako aj z dôvodu, že maloleté deti vyslovili, že sa otca
boja. Matka maloletých detí je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok 303,20 Eur mesačne.
Je tak zrejmé, že väčšinu nákladov a potrieb maloletých detí, spojených s ich výživou, musí pokrývať
odporca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý V. nastúpil do 1. ročníka Strednej školy

strojníckej v W. A., kde len jeho náklady na cestovné predstavujú sumu 33 Eur mesačne. Na obedy v
školskej jedálni platí matka mesačne 28 Eur, maloletý má ďalej náklady spojené so zakúpením učebníc,
náradia na odborný výcvik, rodičovský príspevok v škole. Maloletý V. je alergik, taktiež používa dioptrické
okuliare. Maloletá Z. je žiačkou 7. ročníka základnej školy, má náklady spojené so zakúpením učebných
pomôcok, hradením školského poplatku, platbou za obedy v školskej jedálni. Maloletá Z. nosí zubný

strojček a tiež nosí dioptrické okuliare. Všetky tieto potreby momentálne zabezpečuje matka maloletých.
Z vykonaného dokazovania bolo ďalej zistené, že odporca dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok
v sume 2.098,66 Eur mesačne, a hoci nepochybne má výdavky spojené s ubytovaním a stravovaním v
miestesvojhopracoviskavC.,jeschopnýztakéhotovysokéhopríjmuvýživnénamaloletédetiplatiť.Súd
pritom prízvukuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich základnou a zákonnou povinnosťou,

pričom výživné má prednosť aj pred inými výdavkami rodiča (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Preto rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o určení vyživovacej povinnosti považoval za
správne.

Pokiaľ ide o odvolanie odporcu proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu, odvolací súd
nezistil opodstatnenosť odvolania odporcu ani v tejto časti.

Ktojepoplatníkom,stanovujezákonvustanovení§2ods.1zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch
apoplatkuzavýpiszregistratrestov,vzneníneskoršíchpredpisov.Podľa§2ods.1písm.a/poplatníkom
je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od

poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa rozhodol, keď navrhovateľka bola v konaní oslobodená od
súdnych poplatkov, že túto povinnosť, aj keď sa jedná o konanie o rozvod manželstva, má odporca.

Súd prvého stupňa tak rozhodol v súlade so zákonom, ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.Z uvedených dôvodov odvolacie námietky odporcu neboli opodstatnené, a preto odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.