Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212155
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712212155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom N.
X, F., zastúpenej Advokátska kancelária Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s., so sídlom Mnoheľova
830/15, Poprad, proti žalovaným: 1/ Československej obchodnej banke, a.s., so sídlom Michalská 18,
Bratislava, IČO: 36 854 140, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21,
Košice, IČO: 36 583 936, 3/ H. A., nar. X.X.XXXX, bytom O., P. D. XX, pričom žalovaní v 2/ a 3/ rade
boli zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Attila Nagy, s.r.o., so sídlom Cibická cesta
2, Svätý Jur, žalovaný v 3/ rade právne zastúpený aj advokátom JUDr. Martinom Bašistom, so sídlom

Poprad, Štefánikova 8, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 17C/183/2012-255 zo dňa 10.9.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovaným v 1.a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania.

N e p r i z n á v a žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie neplatnosti dražby nehnuteľnosti
bytuč.114,nachádzajúcehosanaX.poschodívovchodeč.Xvbytovompolyfunkčnomdomes.č.XXXX
na S. A. v F. v k. ú. F., zapísanom na LV č. XXXX na Správe katastra Poprad, konanej dňa 20.6.2012.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobkyňa bola zapísaná ako výlučná vlastníčka
bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode X bytového domu súp. č. XXXX v k. ú.

F.. Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 10.9.2012 súd zistil, že ako výlučný vlastník predmetného bytu
je v súčasnosti zapísaný žalovaný v 3. rade. Vo vzťahu k nehnuteľnosti bytu č. XXX bola realizovaná
dňa 15.11.2011 dobrovoľná dražba. Predmet dražby nebol vydražený ani dňa 18.1.2012. Dňa 15.2.2012
predmet dražby bol vydražený, ale vydražiteľka nenahradila cenu dosiahnutú na dražbe. Následne bola
vykonaná dražba dňa 20.6.2012 za prítomnosti notárky P. P., štatutárneho zástupcu žalovaného v 2.
rade Mgr. U. T. za žalovaného v 2. rade, licitátorky P. Q. a vydražiteľa - žalovaného v 3. rade. V priebehu
konania žalovaný v 2. rade predložil zmluvu o vykonaní dražby z 26.3.2012, uzavretú medzi žalovaným

v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Celková výška záväzkov žalobkyne k 20.7.2011 predstavuje sumu
140.757,98eur.Včl.VIbod6.1.bolouvedené,žezmluvnéstranysadohodli,ženajnižšímpodanímbude
suma určená znaleckým posudkom, ktorého vypracovanie zabezpečí dražobník. Z notárskej zápisnice
zo dňa 20.6.2012 spísanej v BUSINESS CETRUM, Kukučínova 7, Košice notárkou JUDr. MartinouMižíkovou súd zistil, že bolo vydané osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa § 20 zákona
č. 527/2002 Z. z.. Dražba bola konaná za prítomnosti konateľa žalovaného v 2. rade, licitátorky P.
Q. a vydražiteľa žalovaného v 3. rade. Predmet dražby bol ohodnotený znalcom Ing. U. F. na sumu

113.000,- eur. Na dražbu sa dostavil jediný účastník dražby - žalovaný v 3. rade. Cena dosiahnutá
vydražením bola 85.000,- eur. Žalobu o určenie neplatnosti dražby žalobkyňa podala dňa 10.9.2012 v
trojmesačnej prekluzívnej lehote. V žalobe neuviedla konkrétne dôvody neplatnosti dražby, len to, že
dražba bola vykonaná za nezákonných a netransparentných podmienok. Až na pojednávaní 15.3.2013
žalobkyňa uviedla, že dražba nebola osvedčená notárskou zápisnicou notárom prítomným na dražbe.

Dňa 10.5.2013 uviedla ako dôvod neplatnosti dražby chýbajúcu zmluvu o vykonaní dražby a dňa
17.5.2013 uviedla ďalšie 4 dôvody neplatnosti dražby, a to rozpor s § 16 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách - chýbajúca nominálna hodnota najnižšieho podania, § 11 ods. 1 - miesto výkonu dražby
určené v rozpore so zákonom, § 11 ods. 4 - chýbajúce oznámenie o konaní dražby v periodickej tlači,
§ 7 ods. 2 - pochybnosť s vyhlásením pravosti a výšky pohľadávky veriteľa. Súd je toho názoru, že
žalobkyňa musí v 3-mesačnej prekluzívnej lehote podať žalobu, v ktorej špecifikuje dôvody neplatnosti

dražby. Nepostačuje iba podanie žaloby s tým, že dôvody neplatnosti dražby bude dotknutá osoba
špecifikovať kedykoľvek v priebehu súdneho sporu. Ak sa osoba cíti byť dotknutá na svojich právach
pri realizovanej dražbe, musí vedieť, z akých dôvodov. Keďže žalobkyňa v 3-mesačnej prekluzívnej
lehote nešpecifikovala dôvod neplatnosti dražby, ide podľa názoru súdu o dôvod pre zamietnutie žaloby.
K námietke právneho zástupcu žalobkyne o určovacej (zrejme poučovacej) povinnosti súdu podľa § 5

O.s.p. súd uviedol, že ide o poučovaciu procesnú povinnosť, a nie o poučenie podľa predpisov hmotného
práva. K rozporu s § 20 ods. 3 zákona bolo preukázané, že dražby konanej 20.6.2012 sa zúčastnila
notárka JUDr. Martina Mižíková a priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou. Preukázaná
bola existencia zmluvy o vykonaní dražby uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade
dňa 26.3.2012. K námietke o chýbajúcej náležitosti zmluvy o vykonaní dražby z 26.3.2012 - vyjadrenie

najnižšieho podania nominálnou hodnotou, súd zistil, že v zmluve čl. VI bod 1 bolo dohodnuté, že
„najnižším podaním bude suma určená znaleckým posudkom“. Takýmto určením najnižšieho podania
neboli poškodené práva vlastníka nehnuteľnosti žiadnym spôsobom. Znalecký posudok

zabezpečuje dražobník až po uzatvorení zmluvy o vykonaní dražby. V čase jej uzavretia nemá vedomosť
o nominálnej výške najnižšieho podania. K námietke miesta výkonu dražby je zrejmé, že predmetom

dražby bol byt v k. ú. F. a dražba bola vykonaná v O.. Určením miesta výkonu dražby v O. nebola
obmedzená možnosť účasti na dražbe, O. nie sú tak výrazne vzdialené od miesta, kde sa nachádza
dražená nehnuteľnosť. Určenie miesta dražby vo vzdialenejšom mieste nemusí automaticky znamenať
pri realizácii dražby nehnuteľnosti znížený záujem. Dražený byt v F. je v nadštandardnej kvalite a
záujemcovia o dražbu bytu nemajú dôvod neúčasti na dražbe. Vzdialenosť F. - O. a dopravné spojenia

vlakom, autom, v žiadnom prípade neobmedzujú záujemcov o dražbu. Navyše, na konanej dražbe dňa
18.1.2012 v F. sa nezúčastnil žiaden záujemca. K námietke týkajúcej sa § 11 ods. 4 bolo preukázané,
že žalovaný v 2. rade ako dražobník zverejnil konanú dražbu v denníku Korzár s pôsobnosťou pre
východné Slovensko dňa 23.5.2012 a nad rámec zákonných ustanovení dňa 6.6.2012. Vyhlásenie zo
dňa 22.3.2012 je v súlade so zmluvou o vykonaní dražby z 26.3.2012. Keďže sa nelíši s údajmi v zmluve

o vykonaní dobrovoľnej dražby z 20.7.2011, nebolo takto zasiahnuté do práv vlastníka nehnuteľnosti
pri realizácii dražby. Súd nezistil ani iný dôvod neplatnosti dražby. Podobne nebolo preukázané, že by
priebehom dražby boli akýmkoľvek spôsobom dotknuté práva vlastníka nehnuteľností.

Ďalšími výrokmi rozsudku bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy
konania vo výške 0,- eur, žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 1.316,72 eur k rukám právneho

zástupcu žalovaného v 2. rade JUDr. Attilu Nagya, žalovanému v 3. rade trovy konania vo výške 0,-
eur k rukám právneho zástupcu žalovaného v 3. rade JUDr. Attilu Nagya a žalovanému v 3. rade trovy
konania vo výške 402,60 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného v 3. rade JUDr. Martina Bašistu,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ako dôvod uviedol, že žalovaný v 1. rade nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku

trovy konania. Preto mu súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v
2. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby á 60,07 eur uvedené
v odôvodnení rozhodnutia, 4 krát režijný paušál á 7,81 eur, DPH 54,30 eur, spolu 325,82 eur. Ďalej
mu priznal cestovné výdavky za cestu W. - F. a späť 670 km motorovým vozidlom Honda Crw v dňoch
10.5.2013 a 10.9.2013. Cestovné za deň 10.5.2013 spolu predstavuje 122,61 eur a za deň 10.9.2013122,61 eur, náhrada za stratu času za deň 10.5.2013 spolu 208,16 eur a za deň 10.9.2013 208,16 eur.
Cestovné a náhrada za stratu času činí spolu bez DPH 825,75 eur a s DPH 990,90 eur. Žalovanému v 3.
rade súd priznal náhradu trov konania iba vo vzťahu k právnemu zástupcovi JUDr. Martinovi Bašistovi,

ktorývyčísliltrovykonaniavzákonnejlehote,keďprávnyzástupcažalovanýchv2.a3.radenáhradutrov
za žalovaného v 3. rade neuplatnil. Súd žalovanému v 3. rade priznal iné trovy konania vo výške 33,- eur
za zaplatený súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, 33,- eur
za súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Súdny poplatok za návrh na zrušenie
predbežnéhoopatreniadoposiaľžalovanýv3.radenezaplatil.Náhradutrovprávnehozastúpeniapriznal

za 3 úkony právnej služby vymenované v odôvodnení rozhodnutia plus režijný paušál.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie len žalobkyňa. Navrhla

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Závery súdu, že žalobca pri podaní
návrhu na vyslovenie neplatnosti dražby je povinný v 3-mesačnej lehote uviesť konkrétne dôvody
neplatnosti dražby, nemá oporu v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách - ďalej len ZDD.
Rozhodovanie o neplatnosti dražby je návrhovou neplatnosťou, t. j. neplatnosťou relatívnou. Z podaného

návrhu je zrejmé, že žaloba bola podaná včas a žalobkyňa neuviedla dôvody, pre ktoré má súd
určiť neplatnosť dražby, a to uskutočnenie dražby za nezákonných a netransparentných podmienok.
Ak by mal zákonodarca za to, že pri podaní návrhu na určenie neplatnosti dražby je žalobca povinný
uviesť konkrétne dôvody neplatnosti dražby, odzrkadlilo by sa to v písomnom znení ustanovenia §
21 ods. 2 ZDD tak, ako je to napríklad v § 16 ods. 2 ZDD. Ak by bol správny právny záver súdu,

nie je známe, prečo súd vykonal dokazovanie vo vzťahu ku konkretizovaným dôvodom, ktoré boli
uplatnené po uplynutí 3- mesačnej prekluzívnej lehoty. Súd si osvojil argumentáciu žalovaných v 2.
a 3. rade, túto však riadne neodôvodnil a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne.
Vzhľadom na postup dražobníka odvolateľ nemohol konkretizovať dôvody neplatnosti dražby, nakoľko
tak mohol urobiť až po doručení dražobného spisu. V dražobnom spise chýbala zmluva o vykonaní

dražby, oznámenie v periodickej tlači a podobne. Žalobca nedisponoval dražobným spisom a dražobník
nepredložil súdu úplný dražobný spis. Potom nie je možné požadovať od žalobcu, aby v 3-mesačnej
prekluzívnej lehote presne konkretizoval dôvody neplatnosti dražby. Určenie miesta konania dražby
zásadným spôsobom určuje okruh účastníkov dražby, čo má vplyv na dosiahnutie výťažku dražby
a tým zachovanie princípu primeranosti. Účelom dobrovoľnej dražby nie je uskutočnenie dražby za

akúkoľvek cenu, ale tak, aby výťažok dražby reflektoval hodnotu zálohu a preto určenie miesta konania
dražby v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza, objektívne zaručuje, že nehnuteľnosť bude vydražená
za cenu, ktorá reálne zodpovedá hodnote nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Nedodržanie tejto
zásady malo za následok, že nehnuteľnosť bola vydražená za cenu, ktorá skutočne nezodpovedá
hodnote zálohu, čím došlo k porušeniu práva odvolateľa, ale aj žalovaného v 1. rade, nakoľko takýmto

vykonaním dražby nezabezpečil čo najvyššie uspokojenie jeho pohľadávky a u žalobcu spôsobil to, že
neznížil vykonaním dlh voči žalovanému na najnižšiu možnú mieru (princíp primeranosti). Súd rozhodol
prekvapivo,akvyslovilnázor,žeurčeniemiestadražbymimomiesta,kdesanachádzanehnuteľnosť,nie
jeporušenímustanovenia§1ods.1ZDD,nakoľkovzmyslezásadypredvídateľnostisúdnychrozhodnutí
rozhodol opačne, ako v obdobných veciach rozhodol Krajský súd v Prešove v konaniach 14Co/51/2012

a 6Co/108/2011. Dražba bola vykonaná bez toho, aby medzi žalovaným v 1. a 2. rade bola uzavretá
zmluva o vykonaní dražby, resp. táto zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že v nej chýbalo riadne
označenie najnižšieho podania. Táto náležitosť nemôže byť určená odkazom, že najnižšie podanie bude
určené hodnotou, ktorá bude uvedená v znaleckom posudku. Dražba konaná dňa 20.6.2012 nebola
prvou dražbou, ale ďalšou dražbou a žalovaní v 1. a 2. rade mali už pred podpísaním zmluvy mať

vedomosť o hodnote draženej nehnuteľnosti minimálne z posudku Ing. U. F. zo dňa 28.10.2011, ktorý
stanovil hodnotu predmetu dražby na sumu 138.000,- eur. V čase podpisu zmluvy o vykonaní dražby
(údajne 26.3.2012) na realitnom trhu nenastali také zmeny, ktoré by zásadným spôsobom znížili cenu
predmetu dražby tak, ako to následne v posudku určil znalec Ing. U. F.. Znalecké posudky z 28.10.2011
a 3.5.2012 sa v základných ukazovateľoch potrebných na stanovenie ceny nehnuteľností, neodlišujú.

Zníženie ceny o 25.000,- eur predstavuje cca 1/5 ceny nehnuteľností. Pri uzavretí zmluvy o opakovanej
dražbenajnižšiepodanienemôžebyťurčenéodkazomnaznaleckýposudok.Žalovanýv1.radeposkytol
žalobkyni hypotekárny úver 3.996.000,- Sk a mal vedomosť

o tom, aká je hodnota nehnuteľností na trhu. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že cena predmetu
nehnuteľností sa určuje na základe vypracovaného znaleckého posudku po uzavretí zmluvy o vykonaní

dražby, nemá oporu v zákone. To, že sa nikto nezúčastnil dražby alebo sa konala opakovanádražba, nemôže byť posudzované tak, že hodnota predmetu dražby sa automaticky znižuje. Ak v
zmluve chýba označenie najnižšieho podania alebo najnižšie podanie je označené odkazom na v
budúcnosti vypracovaný posudok, má to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby

podľa § 16 ods. 10 ZDD. Zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby v čase konania dražby nebola
uzatvorená. O tom svedčí fakt, že už dňa 27.2.2012 žalovaný v 2. rade doručil dňa 29.2.2012 Ing.
U. S. objednávku na vypracovanie dobrovoľnej dražby a žalovaný v 2. rade vyzval odvolateľku na
to, aby mu umožnila vykonať obhliadku predmetu dražby. To všetko bolo potom, ako dňa 15.2.2012
bola zmarená opakovaná dražba. Po doručení zmluvy o vykonaní dražby sa zistilo, že táto mala

byť uzavretá až 26.3.2012. Odôvodnenie rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia a súd sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený s poukazom
na skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním a na právne závery, ktoré prijal. Súd sa však týmito
zásadami v písomnom vyhotovení rozsudku neriadil a rozsudok je nepreskúmateľný.

Žalovaný v 1. rade navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. K tvrdenému neurčitému zmluvnému

dojednaniu zmluvy o vykonaní dražby v časti určenia najnižšieho podania sa plne stotožňuje s
vyjadrením žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade, ako dlhodobo etablovaný a rešpektovaný subjekt v
oblasti dobrovoľných dražieb, postupoval pri výbere znalca s odbornou starostlivosťou a dodržal všetky
postupy zákonného charakteru. Rozhodnutie súdu bolo dostatočne odôvodnené a súd rozhodol správne
po vecnej, ako aj po právnej stránke. Žalobca využíva formalistickú a neprimerane zužujúcu interpretáciu

právnej normy, ktorú špekulatívne využíva na to, aby neúmerne predĺžil trvanie tohto konania a naďalej
neoprávnene zasahoval do práv žalovaného.

Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu
trov konania. Ako dôvod uviedol, že na to, aby bola žaloba dôvodná, nestačí iba porušenie ustanovení
ZDD, ale je potrebné, aby bol žalobca týmto porušením dotknutý na svojich právach, čo malo vplyv na

vydraženie predmetu dražby. Žalobkyňa tak nepostupovala, keď v žalobe uviedla ako dôvod neplatnosti,
že dražba bola uskutočnená za netransparentných a nezákonných podmienok a neuviedla teda ani
vadu - porušenie konkrétnych ustanovení ZDD, ani ktoré jej práva mali byť týmto porušením dotknuté.
Ustanovenie§21ods.2ZDDoprávňujeosobu,ktorásacítibyťdotknutánasvojichprávach,domáhaťsa
určenia neplatnosti dražby. Zároveň však chráni osobu vydražiteľa, ktorý márnym uplynutím 3- mesačnej

lehoty nadobúda istotu, že jeho vlastníctvo nebude spochybnené. Pokiaľ by sme považovali názor
žalobkyne za správny, stačilo by, aby sa ktokoľvek domáhal určenia neplatnosti dražby iba podaním
žaloby na súd v 3-mesačnej lehote bez uvedenia konkrétnych dôvodov a bez vedomia existencie
nejakých konkrétnych dôvodov neplatnosti dražby s tým, že kedykoľvek počas konania by žiadal o
doplnenie dokazovania zo strany dražobníka, na základe ktorého by sa pokúšal „natrafiť“ na konkrétne

porušenia ZDD, ktoré by dodatočne vytkol. Takýto výklad by znamenal zneužitie práva žalobcu na úkor
práv vydražiteľa a 3- mesačná lehota na podanie žaloby by nemala význam. Dražobný spis je dlžníkovi
u dražobníka prístupný v zmysle § 8 ods. 2 ZDD. Žalobkyňa nikdy o nazretie do

spisu nepožiadala. Dokazovanie vykonané súdom aj ohľadne dôvodu neplatnosti dražby namietané
žalobkyňou po uplynutí 3-mesačnej lehoty len potvrdzuje, že dražba prebehla v súlade so ZDD a teda

aj keby porušenie konkrétnych ustanovení ZDD žalobkyňa vytkla v 3-mesačnej prekluzívnej lehote,
súd by žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zárukou toho, že sa nehnuteľnosť vydraží za cenu obvyklú v
mieste, kde sa nachádza, poskytuje dopyt po predmete dražby. Znalecký posudok, ktorý zabezpečuje
pre účely dražby dražobník, nesmie byť v čase konania prvého kola dražby starší ako 6 mesiacov (§
12 ZDD), a pri opakovanej dražbe staršej ako 1 rok. Pri ohodnocovaní nehnuteľností pre účely dražby

znalec neberie do úvahy fakt, či sa bude dražba konať v mieste alebo mimo miesta, kde s predmet
dražby nachádza. Ustanovenia § 16 ods. 6, 7 ZDD pripúšťajú, že nehnuteľnosť, možno vydražiť aj za 3
hodnoty stanovenej znaleckým posudkom. V danom prípade bola hodnota predmetu dražby znaleckým
posudkom stanovená na sumu 113.000,- eur. Tento bol vydražený za najnižšiu zákonom prípustnú sumu
85.000,- eur, čo v konečnom dôsledku dokazuje, aký bol reálny dopyt po predmete dražby. Princíp

primeranosti, na ktorý poukazuje žalobkyňa, je potrebné posudzovať v spojitosti so znením zákona
ZDD a Občianskeho zákonníka. Z rozsudku sp. zn. 14Co/16/2011 sa odvolací súd vôbec nezaoberá
porušením ustanovenia § 11 ods. 1 ZDD a v rozsudku sp. zn. 6Co/108/2011 má súd za to, že došlo k
porušeniu § 11 ods. 1 ZDD, avšak nehnuteľnosť sa v danom prípade nachádzala stovky kilometrov
od miesta konania dražby. Zmluva o vykonaní dražby zo dňa 26.3.2012 nebola založená v dražobnomspise nedopatrením a nachádzala sa v archíve žalovaného v 2. rade. Neuvedenie nominálnej hodnoty
predmetu dražby v zmluve sa nijako nedotýka práv žalobkyne, následkom ktorého by mala byť dražba
neplatná. Povinnosť uviesť v zmluve nominálnu hodnotu najnižšieho podania, priamo z § 16 ods. 2 ZDD

nevyplýva. Je však nepochybné, že výška najnižšieho podania sa nezmení, či už je v zmluve uvedená
v nominálnej hodnote stanovenej znaleckým posudkom, alebo odkazom na ohodnotenie stanovené
v znaleckom posudku vyhotovenom pre účely dražby, či pred alebo po uzatvorení zmluvy o dražbe,
resp. zmluvy o opakovanej dražbe. Ustanovenie ZDD výslovne neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve
o vykonaní dražby (§ 16 ods. 2) nominálnu hodnotu najnižšieho podania, ani povinnosť dražobníka

zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku pred uzavretím zmluvy o vykonaní dražby (§ 12). Pokiaľ
podľa dohody s navrhovateľom dražby a dražobníkom znalecký posudok mal byť vyhotovený až po
uzavretí zmluvy, nie je v nej možné uviesť nominálnu hodnotu najnižšieho podania. Aj v prípade, že
by ohodnotenie predmetu dražby ohľadne najnižšieho podania obsahovalo odkaz na ohodnotenie v
znaleckom posudku, výšku najnižšieho podania by bolo možné neomylne a spoľahlivo určiť. V danom
prípade bola zmluva uzavretá v marci 2012 a znalecký posudok bol vyhotovený až 3.5.2012, teda necelý

mesiac pred termínom dražby, čo ZDD pripúšťa a nevylučuje. V dražobnej praxi je bežné, že znalecký
posudok, ktorého vyhotovenie dražobník zaistí pre účely dražby, je mnohokrát vyhotovený až po uzavretí
zmluvy, a to z dôvodu, aby hodnota predmetu dražby bola čo najaktuálnejšia v čase samotného konania
dražby.

Žalovaný v 3. rade navrhol rozsudok potvrdiť ako zákonný a vecne správny. Tvrdenia žalobkyne sú

nedôvodné, tendenčné a účelové. Dražba sa uskutočnila v súlade so zákonom a nedošlo k žiadnemu
porušeniu ustanovenia tohto zákona a žalobkyňa nebola na svojich práva nijako dotknutá.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, alebo doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto postupu

odvolacieho súdu je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zistený súdom prvého stupňa (§

213 ods. 1 O.s.p.), no na druhej strane právo odvolacieho súdu rozhodnúť len vo veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Keďže však rozsudok vo veci samej musí byť verejne
vyhlásený,musíbyťtermínverejnéhovyhláseniarozsudkuuverejnenýnaúradnejtabulisúduvzákonom
stanovenej lehote (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku je odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery,ženiejeoprávnenýtentorozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedené
v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

V preskúmavanej veci je predmetom odvolacieho konania odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo

rozhodnuté o žalobe o určení neplatnosti dražby uskutočnenej dňa 20.6.2012. V dôsledku toho v súlade
s § 36b Zákona o dobrovoľných dražbách číslo 527/2002 Z. z. - ďalej len ZDD, sa dražby, o ktorých
vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1.6.2014, dokončia podľa predpisov účinných od 1.6.2014. Ide o
prechodné ustanovenie, kedy sa vzťahuje len na ešte neukončené dražby. Dražby ukončené príklepom
predo dňom 1.6.2014 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení platnom do 31.5.2014.

Podľa § 21 ods. 2 ZDD, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať
sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa

osobitnéhopredpisu.Vtomtoprípadejemožnédomáhaťsaneplatnostidražbyajpouplynutítejtolehoty.

Súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade
so zákonom číslo 527/2002 Z. z.. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom,že boli, a teda nielen mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti
dražby. Súd potom určí neplatnosť dražby v prípade, ak porušenie ustanovení tohto zákona bolo
takej povahy, že to malo preukázateľný vplyv na vydraženie predmetu dražby, a to tak, pokiaľ ide

o splnenie predpokladov stanovených zákonom pre vykonanie dražby, ako aj pokiaľ ide o cenu
dosiahnutú vydražením. Pri extenzívnom výklade porušenia ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia
Zákona o dobrovoľných dražbách môže byť dôvodom pre podanie žaloby za predpokladu, že osoba,
ktorá porušenie namieta, bola tým dotknutá na svojich právach. Musí teda existovať príčinná súvislosť
medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby.

Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi.

Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, s
výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu. Takáto výnimka
v preskúmavanej veci tvrdená nebola.

Lehota 3 mesiacov uvedená v citovanom ustanovení má prekluzívny charakter. Jej uplynutím dôjde k
zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď to dlžník nenamieta.

Preklúzia ako taká je upravená v ustanovení § 583 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie má
všeobecnú platnosť pre celé súkromné právo. Použije sa preto aj v preskúmavanej veci.

Právne účinky zániku práva zákon spája s neuplatnením práva. Týmto právnym účinkom preklúzie
možno zabrániť včasným uplatnením práva. K uplatneniu práva dochádza, keď tak povinná osoba urobí
na príslušnom orgáne spôsobom stanoveným v zákone a v lehote tam uvedenej. Ak má právo preklúziou

zaniknúť, musí to byť výslovne ustanovené v zákone. Preklúzia práva sa v zákone spravidla vyjadruje
slovami „inak právo zanikne“. K preklúzii dochádza uplynutím zákonom stanovenej doby bez ďalšieho.
Nie je možné prekluzívnu lehotu predĺžiť, a to ani dohodou účastníkov.

Žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným druhom žaloby a nemožno ju stotožňovať s určovacou
žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Žalobou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sa totiž možno domáhať

určenia,čituprávnyvzťahaleboprávojealeboniejeza podmienky,žejenatonaliehavýprávnyzáujem.
Ak je táto podmienka splnená, nie je právne významné, či došlo k uplynutiu zákonom stanovených a
prípadne dohodnutých lehôt. Keďže právo podať žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na
súd priznáva zákon, môže byť žaloba podaná aj v prípade, že žaloba nespĺňa podmienku naliehavého
právneho záujmu stanovenú pre žaloby podané podľa § 80 písm. c) O.s.p.. K úspešnosti žaloby

o neplatnosť dražby musí však splniť podmienku, že mu bola spôsobená konkrétna ujma, čo je v
konečnom dôsledku prísnejšia podmienka, než akú požaduje § 80 písm. c) O.s.p.. Vzhľadom na to,
že dražba nie je právnym vzťahom ani právom, nie je žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. prípustná pri
rozhodovaníourčeníneplatnostidražby.Inakbytotiždochádzalokobchádzaniuúčeluzákona,ktorýmje
realizácia dobrovoľných dražieb dohodnutých medzi veriteľom a dlžníkom. Na základe takejto dohody sa

potom môže uskutočniť dobrovoľná dražba. Dobrovoľnosť je rozlišovacím znakom od iných (nútených)
procesných postupov vykonávaných na základe úradných a súdnych rozhodnutí.

Pokiaľ márne uplynula lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby, môžu dotknuté osoby sa
domáhať už len zodpovednosti za škodu voči dražobníkovi, prípadne voči navrhovateľovi dražby podľa
osobitných ustanovení o zodpovednosti za škodu. Podľa § 33, tak dražobník zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Zodpovednosť navrhovateľa dražby za škodu je riešená
obdobnevustanovení§33ods.1,2,4,5ZDD.Zákonpritomnešpecifikuje,porušeniaktorýchustanovení
má za následok vznik povinnosti nahradiť škodu.

Žaloba o určenie neplatnosti dražby musí obsahovať všetky podstatné náležitosti, t. j. označenie
účastníkov (žalobcu a žalovaných - § 27 ods. 4 ZDD), pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,

špecifikáciu konkrétneho práva alebo práv, ktorých porušením mal byť žalobca dotknutý, označeniedôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha (§ 79 ods.
1 O.s.p.).

9Co/126/2013 - 303

- 9 -

V tejto súvislosti nadobúda na právnom význame pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností ako
nevyhnutná podmienka riadne podaného návrhu na začatie súdneho konania. Opísanie rozhodujúcich
skutočností v návrhu je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia. Navrhovateľ tak musí v návrhu jasne, stručne
a zrozumiteľne (pritom však nezameniteľne) uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie, či
ohrozenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Takto uvedený skutkový dej potom môže,

no nemusí žalobca subsumovať pod hypotézu príslušnej právnej normy. Je totiž v konečnom dôsledku
výlučným právom súdu na právne posúdenie zisteného skutkového stavu, a teda na aplikáciu a
interpretáciu hmotného práva. Ak je skutkový dej v žalobe popísaný zmätočne, či absentuje vôbec,
ide o vadu žaloby odstrániteľnú podľa § 43 ods. 1 O.s.p.. Takýto postup súdu však nie je na mieste v
prípade, že navrhovateľ v návrhu skutkového tvrdenia uvedie, hoci len veľmi stručne, avšak v rozsahu

dostatočnom,abysaznehodalvymedziťpredmetkonania.Pokiaľobsahuježalobatvrdenieskutočností,
z ktorých možno vyvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinností
tvrdenia, prípadne aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti v žalobe, nie je odmietnutie návrhu podľa § 43
ods. 2 O.s.p., ale prípadný neúspech účastníka vo veci samej.

To platí vo zvýšenej miere v prípade, že takéto tvrdenie skutočností tvoriacich predmet konania sa malo

uskutočniť v priebehu prekluzívnej lehoty. Nestačí, aby pred uplynutím tejto lehoty bola podaná na súd
žaloba obsahujúca síce žalobný petit na určenie neplatnosti dražby, v ktorej je však uvedená len časť
rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho tvrdenia žalobcu boli dôvodom tvrdenej neplatnosti
dražby. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí prekluzívnej doby, hoci by
mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je

v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie
práva. Tak, ako už bolo konštatované, takéto dodatočne uvádzané dôvody v prípade ich opodstatnenosti
môžu byť len dôvodom na podanie žaloby na náhradu škody podľa § 33 ZDD, prípadne novej určovacej
žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorej by však nebolo možné vyhovieť pre obchádzanie zákona.

V preskúmavanej veci žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti konkrétne označenej

dražby týkajúcej sa konkrétne označenej nehnuteľnosti, avšak ako dôvod uviedla uskutočnenie za
„nezákonných a netransparentných“ podmienok, pričom malo ísť o kolíziu s ustanoveniami zákona číslo
527/2002 Z. z.. Odvolací súd je toho názoru, že v žalobe bol uvedený jediný dôvod neplatnosti dražby,
a to porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách netransparentnosťou dražby. Toto tvrdenie skutkovej
okolnosti bolo možné precizovať aj po uplynutí prekluzívnej lehoty. Po uplynutí prípadnej lehoty však už

nebolo možné účinne tvrdiť skutočnosti, ktoré nemožno zahrnúť pod pojem „netransparentnosť dražby“.

Slovník cudzích slov definuje pojem transparentný ako „priehľadný, priesvitný, zrejmý, zreteľný“. Za
netransparentný je treba potom považovať úkon, ktorý nie je zrejmý, ktorý nie je zreteľný. Podmienku
transparentnosti spĺňa potom úkon, ktorému predchádza definovanie jasných pravidiel, kritérií a
podmienok pre všetky zúčastnené osoby, pravidiel kontroly následného permanentného dodržiavania

pravidiel a hodnotenia výsledkov za stabilnej podmienky informovanosti všetkých zúčastnených. Za
netransparentnú dražbu možno označiť takú, ktorú charakterizuje akási utajenosť, neprehľadnosť,
neúplná informovanosť zavinená účastníkmi dražby.

Za takéto „netransparentné podmienky“ v žiadnom prípade nemožno považovať dodatočné tvrdenie
žalobkyne, že sa dražby nezúčastnila notárka, že obsahom dražobného spisu nebola zmluva o vykonaní

dražby, resp. že táto zmluva bola antidatovaná, že zmluva o vykonaní dražby zo dňa 26.3.2012
neobsahovala údaj o najnižšom podaní v zmysle § 17 ods. 1 písm. e) ZDD. Jedná sa o údaje nemajúce
nič spoločného s požiadavkou informovanosti účastníkov a nesplňujúce podmienku, že by mohli byťdôvodom ujmy vzniklej v príčinnej súvislosti s nimi žalobkyni. Aj posledný uvedený dôvod bol totiž
jednoznačne naplnený v Oznámení o dobrovoľnej dražbe zo dňa 10.5.2012.

O netransparentnosti nemožno hovoriť ani v súvislosti s určením miesta O. ako miesta výkonu dražby.

Tento údaj jednoznačne vyplýva z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 10.5.2012, notárskej
zápisnicezodňa20.6.2012spísanejnotárkouJUDr.MartinouMižíkovou,akoajzOznámeniaovýsledku
dobrovoľnej dražby zo dňa 20.6.2012.

Ďalšie skutočnosti tvrdené žalobkyňou, ktoré by mohli byť dôkazom o netransparentnosti realizácie
dražby, a to, že oznámenie o uskutočnení dražby sa neuverejnilo na internete a že nebolo vyvesené
na dverách draženého bytu a nebolo oznámené v regionálnych novinách (§ 17 ods. 6, 7 ZDD),

boli vykonaným dokazovaním vyvrátené. Žalovaný v 2. rade preukázal zverejnenie oznámenia o
pripravovanej dražbe v regionálnom denníku Korzár dňa 23.5.2012, ba aj dňa 6.6.2012. Čo je v tejto
súvislosti ešte dôležitejšie, tieto skutočnosti neoznačila žalobkyňa ako odvolací dôvod v podanom
odvolaní.

Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci nie je právne významný rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

21Cdo 1679/2005 zo dňa 11.4.2006. Rozsudok rieši inú právnu situáciu, a to nedobrovoľnú dražbu
na základe iného zákona o verejných dražbách číslo 26/2000 Zb. platného len v Českej republike,
ktorá oprávňuje súd rozširovať dôvody podanej žaloby o určenie neplatnosti nedobrovoľnej dražby aj
po uplynutí prekluzívnej lehoty, a dokonca ukladá súdu za povinnosť rozhodovať o neplatnosti verejnej
nedobrovoľnej dražby nielen na základe dôvodov, ktoré boli v priebehu konania tvrdené účastníkmi, ale

aj na základe dôvodov, ktoré vyšli za konania inak najavo, aj keď ich žiaden z účastníkov neoznačil.

Prvostupňovýsúdvykonalvovecirozsiahledokazovanie,pričombolivykonanévšetkydôkazynavrhnuté
samotnými účastníkmi. Títo zhodne po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania prehlásili, že
nenavrhujú ďalšie doplnenie dokazovania. Táto skutočnosť v súlade s viacnásobným poučením
účastníkov v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p., ako aj § 205a ods. 1 písm. c) O.s.p. má za dôsledok, že žiaden

z účastníkov nemôže namietať nedostatočne zistený skutkový stav. Prvostupňový súd sa so všetkými
ním vykonanými dôkazmi vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia tak po skutkovej, ako aj právnej
stránke, a to aj pokiaľ šlo o dôvody tvrdenej neplatnosti dražby uvedené až o uplynutí prekluzívnej lehoty.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej.

Potvrdené boli aj výroky o náhrade trov prvostupňového konania. Aj v tejto časti je odvolací súd
viazaný dôvodmi podaného odvolania, ktoré správnosť náhrady trov prisúdenej žalovaným v 2. a 3. rade
nespochybňuje. Preto museli byť bez ďalšie potvrdené aj tieto

výroky napadnutého rozsudku.

Úspech v odvolacom konaní mali žalovaní. Žalovaní v 1. a 3. rade si náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnili. Žalovaný v 2. rade síce požadoval prisúdiť náhradu trov odvolacieho konania, ich výšku však
do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyčíslil. Preto v súlade s § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodol
odvolací súd len o prisúdení náhrady trov odvolacieho konania žalovanému v 2. rade. Po márnom
uplynutí lehoty 3 pracovných dní, keď nedošlo zo strany tohto žalovaného ku konkretizácii trov právneho
zastúpenia, prestal byť odvolací súd viazaný vyhláseným rozhodnutím v časti týkajúcej sa náhrady trov,

v dôsledku čoho bolo rozhodnuté o nepriznaní náhrady trov aj tomuto žalovanému (§ 151ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.