Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/441/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213034
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 9C/201/2012 - 101 zo dňa 17. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal z titulu majetkovej škody sumy
1.087,12 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 217,42 Eur, zamietol, o trovách konaniach rozhodol tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd pred rozhodnutím vo veci samej uznesením č. k. 9C/201/2012 - 42 zo dňa 26. 07. 2013
návrh navrhovateľa zo dňa 18. 07. 2013 na prerušenie konania zamietol keď mal zato, že nie sú dané

dôvody na prerušenie konania, keďže o námietke žalobcu bolo rozhodnuté zákonným postupom, a to
rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým rozhodnutím nadriadený súd zákonného sudcu,
ktorému vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie, z prejednávania a rozhodovania v tejto veci
nevylúčil. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/
O. s. p..

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, na odvolanie žalobcu odvolací súd a to Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/733/2013 - 60 zo dňa 10. 10. 2013 uznesenie okresného
súdu potvrdil, rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica
nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 10. 2013. Za takéhoto procesného stavu nič nebránilo okresnému
súdu vo veci samej rozhodnúť na pojednávaní dňa 17. 12. 2013 vzhľadom k tomu, že účastníci konania
na toto pojednávanie boli riadne a včas predvolaní, napriek tomu, že žalobca podal identický návrh na
prerušenie konania, ktorý opätovne súdu doručil zaslaním obsahovo totožného návrhu dňa 12. 12. 2013,
keďže o procesnom návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal prerušenia konania súdom už bolo právoplatne

rozhodnuté.

Čo sa týka žaloby vo veci samej, okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v danej
veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky v zmysle § 3 ods. 1 a § 9 ods. 1 a 2 zákona č.514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z pripojeného spisu sp.
zn. 14Er/568/2011 súd zistil, že súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 21. 07. 2011, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 14. 09.

2011 a následne bola exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 8174/2011 vyhlásená za
neprípustnú a bola zastavená uznesením č. k. 14Er/568/2011 - 24. Okresný súd dospel ďalej k záveru,
že rozhodnutím, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rovnako nie je
rozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná
nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. Poukázal na povinnosť aj exekučného súdu v každom štádiu

exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok (ktorý v exekučnom konaní bol exekučným
titulom)nezaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právom
nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok má takéto
nedostatky, je povinnosťou exekučného súdu exekúciu zastaviť. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému
postupu z dôvodov tvrdených prieťahov v súdnom konaní okresný súd poukázal na to, že len v
prípade, ak by prieťahy v súdnom konaní boli konštatované vo výsledkoch vybavovania sťažností na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydaním v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov, môže konajúci súd v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vychádzať z existencie
prieťahovvsúdnomkonaní.Okresnýsúddospelknázoru,žežalobcanepreukázal,žebyčinnosťousúdu
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných

podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalobu
ako právne neopodstatnenú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, hoci
žalovanýmalvoveciplnýúspech,vspojenískonanímmuvšakžiadnetrovynevznikli,pretosúdrozhodol

tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní, okrem iného, namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom
strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby,

ale zároveň musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami
a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté,
nakoľko pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu,
toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol
oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému

dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez
uvedenia akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom

k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že
konaním súdu mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom napriek tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie
podmienok spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 345/09). Žalobca v konaní
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému

vecbolapridelenásystémomsúdnehomanažmentunaprejednaniearozhodnutie,jepotrebnézkonania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej situácie,

okresný súd preto nemal vec meritórne prejednať. Má za to, že v exekučnom konaní boli porušené
jeho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote, vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu,
ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretožesa vôbec nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného

súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce,
zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje
za dôvodné a prijateľné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom

súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd
porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením
žalovaného k návrhu a uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej,

toto tvrdenie žalobcu pravdivé nie je. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vyjadrenie
žalovaného k návrhu žalobcu bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené a toto vyjadrenie právny
zástupca žalobcu prevzal dňa 04. 12. 2013. Keďže vyjadrenie žalovaného bolo právnemu zástupcovi
žalobcovi riadne doručené a na pojednávanie dňa 17. 12. 2013 bol právny zástupca žalobcu riadne
predvolaný a predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 04. 12. 2013, je zrejmé, že bola dodržaná lehota

v zmysle § 115 ods. 2 O. s. p. a žalobca mal tak dostatok času na prípravu na pojednávanie a v časovom
predstihu mal vedomosť aj o vyjadrení žalovaného v predmetnej veci.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 17. 12. 2013, účastníci na toto
pojednávanie boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a
napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, len podaním doručeným
súdu dňa 12. 12. 2013 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestranného súdu a sudcu.

Keďže žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre
ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalobcu na súdne

pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť prejednanie veci
bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný považované za
postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania, oboznámiť sa s
obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a podobne a teda nebola žalobcovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá

účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov.
Napriek tomu, že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred
ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania, okresnému súdu nič nebránilo,
aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a vo veci aj rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Žalobca v
návrhu na začatie konania tvrdil, že okresný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 16. 08. 2010 (konanie začalo dňa 09. 09. 2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia; k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenie tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 341 dní). Odvolací súd však z pripojeného exekučného spisu sp.
zn. 14Er/568/2011 zistil, že žiadosť súdneho exekútora bola exekučnému súdu doručená dňa 21. 07.
2011, súd bezprostredne po doručení žiadosti vyzval súdneho exekútora na predloženie rozhodcovskej
zmluvy alebo zmluvných podmienok, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktoré listiny
boli súdu doručené dňa 13. 09. 2011. Následne súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na

vykonanie exekúcie dňa 14. 09. 2011, ktoré poverenie prevzal súdny exekútor dňa 03. 10. 2011. Súd
uznesením č. k. 14Er/568/2011 - 24 zo dňa 29. 02. 2012 exekúciu zastavil. Voči tomuto uzneseniu
oprávnený podal odvolanie, o ktorom rozhodol nadriadený súd uznesením č. k. 15CoE/152/2012 - 64
zo dňa 15. 08. 2012 tak, že odvolanie oprávneného odmietol z toho dôvodu, že odvolanie bolo podané
oneskorene. Toto uznesenie prevzal právny zástupca oprávneného dňa 21. 08. 2012. Odvolací súd v

plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora, ktorou požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Argumentácia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu
spočívala v predovšetkým v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že
pokiaľ exekučný súd pre posúdenie žiadosti súdneho exekútora potrebuje doložiť príslušné doklady
je plne v kompetencii exekučného súdu takto postupovať (tak ako to bolo v príslušnej exekučnej
veci). Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ boli súdu doručené požadované písomné doklady, súd
bezprostredne na nasledujúci deň poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Následný postup

exekučného súdu, ktorý spočíval v posúdení prípustnosti vykonania exekúcie s prihliadnutím na to,
že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, považuje odvolací súd za zákonný postup, keďže
exekučný súd má povinnosť v každom štádiu exekučného konania skúmať, či exekučný titul je alebo
nie je v rozpore so zákonom. Podľa odvolacieho súdu, okresný súd správne vyhodnotil neexistenciu
nároku žalobcu na náhradu majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mu mala

vzniknúť aj z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, keď tento vykonal opätovné
posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Odvolací súd, rovnako ako okresný súd, je toho názoru, že
exekučný súd v konaní 14Er/568/2011 vedeného na Okresnom súde Lučenec v súlade s ustanovením
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) preskúmal žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Keďže preskúmaním
exekučného titulu vo forme rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že tento exekučný titul je
v rozpore so zákonom, dospel exekučný súd k správnemu záveru, že v danej veci nie sú splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca teda nevyužil riadne opravné
prostriedky a riadnym inštančným postupom sa nedomáhal zmeny, resp. zrušenia uznesenia, ktorým

súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až následne sa
domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť týmto rozhodnutím žalobcovi spôsobená.
Správne teda konštatoval okresný súd v odôvodnení rozhodnutia, že rozhodnutím, ktorým žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá, nie je nezákonným rozhodnutím, keďže
žiadnym príslušným orgánom nebola konštatovaná nezákonnosť takéhoto rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že
zodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupom,je
zodpovednosťobjektívna,bezzreteľanazavinenie,ktorejsanemožnozbaviť.Základnýmipredpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu,

ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým
a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný
postupprivýkoneverejnejmoci,kedyštátzodpovedázapodmienokustanovenýchzákonomč.514/2003
Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnymúradným postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to
nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval vo

veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla
byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, nebol
teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa dôvodne
nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti a teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou
medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd pri

rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho

konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.