Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/486/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513200643
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513200643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska ul.. č. 1, Bratislava, zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9, proti odporkyni: W. N., naposledy bytom T. XX, Z., t.č. na
neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou X. B., zamestnankyňou Okresného M. Z. O., o zaplatenie
50,70 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.júla 2013,
č.k. 12C 181/2013-26, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy 50,70 eur a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že dňa 06.11.2011 sa odporkyňa, cestujúca na linke číslo 210, na výzvu kontrolného orgánu
nepreukázala platným cestovným lístkom. Nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovného a prirážky k
cestovnému posúdil podľa § 8 ods. 5, ods. 6, ods.7 zákona číslo 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach.
Vzhľadom na opatrovníčkou odporkyne vznesenú námietku premlčania vec posúdil aj podľa § 100 ods.
1, § 108 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konštatoval, že pre uplatnenie práv z prepravy je

stanovená jednoročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. V danom prípade dospel k záveru, že právo z prepravy bolo možné uplatniť prvý raz
dňom, kedy odporkyňa cestovala bez platného cestovného lístka dňa 06.11.2011, premlčacia doba
jedného roka tak uplynula dňom 06.11.2012, a pokiaľ bol návrh na začatie konania doručený na súd až
dňa 15.01.2013, bol podaný po uplynutí zákonnej jednoročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov
opatrovníčkou odporkyne vznesenú námietku premlčania v konaní považoval za dôvodnú, a preto návrh
v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a

úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže jej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Argumentoval, že povinnosť zaplatiť úhradu vznikla odporkyni v zmysle § 12 ods.
2 písm. b/, v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/, § 17 ods. 2 zákona číslo 56/2012 Z.z. o cestnej doprave
a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760
Občianskeho zákonníka, a s poukazom na § 101 Obč. zák. mal za to, že pohľadávka vo výške 50,70

eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná.Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1
O.s.p.), vrátane konania ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Vprejednávanejvecisúdprvéhostupňavykonalriadne dokazovaniepotrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie uplatňovanej istiny
so zreteľom na odporkyňou vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnemu právnemu záveru,

že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí jednoročnej
premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť právnych
záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom
uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých
súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady

konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,

do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej

prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).

Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok, s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje

tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané
právo priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali
k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli

po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať
si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku ) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 8 ods.5,6,7 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach a podľa
Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. §
101 Obč.zák., v zmysle ktorého navrhovateľovi začala plynúť jednoročná premlčacia doba podľa §

108 Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi
konania v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporkyňa nastúpila do dopravného
prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba
navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie
povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorejsadlhstanesplatným,takjesosplatnosťoudlhuspojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna

prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný splniť
dlh prvý deň po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď
mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva
nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené splatnosť záväzku odporkyne; ktorá cestovala v mestskom
hromadnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka; zaplatiť navrhovateľovi cestovné a prirážku
k cestovnému, nastala dňom nasledujúcim po tom, kedy došlo k porušeniu jej povinnosti mať zakúpený
cestovnýlístokakedybolavyzvanánavrhovateľomnaplnenie,atedavdanomprípadedňom07.11.2011
a jednoročná premlčacia doba tak uplynula dňom 07.11.2012. Hoci súd prvého stupňa nesprávne ustálil
koniec premlčacej doby - dňom 06.11.2012, táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť jeho záveru o

premlčaní navrhovateľom uplatňovaného nároku.

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto
ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na
zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch

nárokov začína preto rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák. Nárok na
zaplatenie úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie
včasnosti jeho uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia
doba v zmysle § 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského

súduvBratislave,tietoniesúprerozhodovanie vdanejveciprekonajúciodvolacísenátprávnezáväzné.

S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na
ktorých navrhovateľ založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol, vzhľadom na odporkyňou (jej opatrovníčkou) dôvodne vznesenú námietku
premlčania, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219

ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s §
142 ods.1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodala
v odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.