Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309200185
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1309200185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov

senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci navrhovateľa: T.. L. L., B.. XX. XX.
XXXX,X.D..U.XX,I.,zast.Erben&Erben,advokátskakancelária,s.r.o.,Nám.SNP22,Bratislava,proti
odporcovi:N..L.J.,B..XX.XX.XXXX,P.XX,Š.,zast.JUDr.PavlomMalichom,advokátom,Dunajská25,
Bratislava, o zaplatenie 42.421,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 20. 07. 2009 č. k. 23Cb/9/09-485 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 20. 07. 2009 č.
k. 23Cb/9/09-485 m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 42.421,83 Eur s 10,17

% ročným úrokom z omeškania od 01. 04. 2002 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Odporca je ďalej povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo
výške 14.682,63 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 23Cb/9/2009-485 zo dňa 20. júla 2009
žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že na ich náhradu v

sume 7.573,92 Eur zaviazal neúspešného navrhovateľa v prospech úspešného odporcu. Súd prvého
stupňavykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žedňa19.05.2001bolamedziúčastníkmispísaná
listina s názvom zmluva o predaji časti podniku, o tichom spoločenstve a o budúcej kúpnej zmluve o
založení spol. s r. o. podľa ust. § 476 a nasl., § 673 a nasl., § 289 a nasl. Obch. zák., v ktorej boli ako
zmluvné strany uvedení ako predávajúci podnikateľ Ing. Pavol Novák - PROTRANS, Bratislava a ako
kupujúci tichý spoločník T.. L. L.. Predmetom žaloby bol nárok navrhovateľa na vrátenie vkladu tichého
spoločníka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že podstatou a predmetom zmluvného vzťahu medzi

účastníkmi bola snaha spoločne podnikať, keďže navrhovateľ chcel podnikať i v oblasti tzv. kongresovej
turistiky, teda v predmete činnosti, v ktorej podnikala obchodná spoločnosť GUARANT LTD., spol. s
r. o., so sídlom v Prahe, v ktorej bol navrhovateľ spoločníkom. Odporcovi sa nepodarilo preukázať,
že navrhovateľ ako spoločník mal zákaz konkurencie podnikať v rovnakom predmete činnosti, keďže
takýto zákaz nevyplynul ani zo spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti GUARANT LTD., spol. s
r. o. Prvostupňový súd však považoval zámer navrhovateľa podieľať sa na podnikaní iného právneho
subjektu a to spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom v Českej republike v rovnakom predmete činnosti, za

správanie naplňujúce znaky zakázaného konkurenčného konania, ktoré vylučuje Obchodný zákonník v
Slovenskej republike aj Obchodný zákonník Českej republiky.Základom sporu medzi účastníkmi bolo posúdenie prejavu vôle účastníkov v uvedenej zmluve. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná zmluva je zmluvou nepomenovanou podľa ust. § 51 OZ.
Aplikáciu ust. § 269 ods. 1 Obch. zák. na túto zmluvu vylúčil, nakoľko v čase jej uzatvárania neboli

obaja účastníci podnikateľmi. Poukázal tiež na to, že jednotlivé časti, čiastkové zmluvy uvedené v
predmetnej zmluve nie je možné chápať samostatne a jednotlivo. Všetky tieto zmluvy tvoria jeden celok,
nielen preto že sa nachádzajú na jednej listine, ale vyplýva to z ich obsahu a významu. Podľa názoru
súdu prvého stupňa úmyslom zmluvných strán nebolo vloženie sumy 1.278.000,- Sk do podnikania
odporcu, ale založenie spoločného podniku, čo sa aj stalo dňa 07. 12. 2001, kedy bola žalovaná

spoločnosť MENTIS SLOVAKIA, s. r. o. Navrhovateľ si svoje finančné povinnosti vyplývajúce z tejto
dohody splnil a odporcovi uhradil celkom 2.835.350,60 Sk a podieľal sa na zakladaní novej spoločnosti.
Účastníci odkúpili obchodný podiel spoločnosti MENTIS GmbH v Nemecku a stali sa spoločníkmi s
rovnakými obchodnými podielmi. Následne táto spoločnosť založila spoločnosť MENTIS SLOVAKIA,
s. r. o. na Slovensku. Rovnako odporca si splnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy a
navrhovateľ sa stal na základe vloženia podniku odporcu Ing. Pavol Novák - PROTRANS do spoločnosti

MENTIS SLOVAKIA, s. r. o. polovičným vlastníkom podniku odporcu a spoločníkom spoločnosti MENTIS
GmbH a podieľal sa podielom 50 % na hospodárskom výsledku spoločného podnikania účastníkov.
Keďže tým bola naplnená zmluva uzavretá medzi účastníkmi a navrhovateľovi boli odporcom poskytnuté
protiplnenia, tak ako sa zaviazal v predmetnej zmluve, súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Na odvolanie navrhovateľa proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací
rozsudkom č. k. 1Cob/275/2009-561 zo dňa 03. 06. 2010 právoplatným dňa 21. júla 2010 v znení
opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/275/2009 zo dňa 20. septembra 2012
právoplatného dňa 27. septembra 2012 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobe vyhovel, t.
j. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 42.421,83 Eur s 10,17 % ročným úrokom z omeškania od

01. 04. 2002 do zaplatenia. O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224
ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že k ich náhrade v sume 12.459,66 Eur zaviazal neúspešného
odporcu v prospech úspešného navrhovateľa.

V dôvodoch svojho zmeňujúceho rozhodnutia prezentoval nesúhlas s názorom prvostupňového súdu

o vzájomnej viazanosti všetkých troch zmlúv obsiahnutých v zmluve zo dňa 19. 05. 2001, ktorá bráni
interpretovať ich samostatne. Odvolací súd mal za to, že v danej veci sa nejedná o zmluvy, ktoré sú
na sebe vzájomne závislé dôvodiac, že vznik jednej zmluvy nebol podmienkou pre vznik ostatných
zmlúv. Vyslovil preto potrebu posudzovať každú z troch zmlúv samostatne v súlade s ust. § 275 ods. 1
Obch. zák. Odvolací súd konštatoval, že posúdenie zmluvy o predaji časti podniku odporcu a vrátenie

plnenia je predmetom samostatného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.
zn. 25C/95/2004, ktoré nie je ukončené.

Vychádzajúc z obsahu predmetnej listiny dospel k záveru, že prejav navrhovateľa stať sa tichým
spoločníkom v podnikaní odporcu pod názvom Ing. Pavol Novák - PROTRANS musel byť odporcovi

známy. Uvedená zmluva je zmluva o tichom spoločenstve uzavretou písomne podľa ust. § 673 a nasl.
Obch. zák. Všetky náležitosti zmluva o tichom spoločenstve obsahovala, navrhovateľ si splnil svoju
povinnosť a poskytol odporcovi určitý vklad, ktorým sa podieľal na jeho podnikaní.

Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným bola podľa záveru

odvolacieho súdu ďalšou samostatnou zmluvou, skonštatoval však, že účastníci neuzavreli spoločenskú
zmluvu, ktorou by došlo k založeniu spoločnosti s ručením obmedzeným ako sa dohodli v osobitných
dojednaniach v čl. III zmluvy, ale odkúpili obchodný podiel spoločnosti MENTIS GmbH so sídlom
v Nemecku, kde sa stali spoločníkmi s rovnakými podielmi. Táto spoločnosť sa stala zakladateľom
a spoločníkom spoločnosti MENTIS SLOVAKIA, s. r. o., ktorá vznikla 15. 02. 2002 zápisom do

obchodného registra. Odporca následne k 01. 03. 2002 ukončil svoje podnikanie na základe doterajších
živnostenskýchoprávnení,avšakzožiadnehodôkazunevyplýva,žesvojpodnikpreviedoldospoločnosti
MENTIS SLOVAKIA, s. r. o. či už predajom, zmluvou o predaji podniku alebo iným právnym úkonom.
Následným prevodom obchodného podielu sa odporca stal jediným spoločníkom spoločnosti MENTIS
SLOVAKIA, s. r. o. v roku 2003.

Odvolací súd uzavrel, že navrhovateľ sa nepochybne stal tichým spoločníkom, ktorý sa podieľal na
podnikaní odporcu ako živnostníka pod názvom Ing. Pavol Novák - PROTRANS podielom 50 %. Po
ukončení podnikania na základe živnostenských oprávnení zanikla aj navrhovateľovi účasť ako tichéhospoločníka na podnikaní a bolo povinnosťou odporcu v zmysle ust. § 680 Obch. zák. do 30 dní po zániku
zmluvy vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.
Účastníci sa v zmluve o tichom spoločenstve dohodli o účasti navrhovateľa na zisku v podnikaní,

nedohodli si podiel tichého spoločníka na strate, avšak podiel žalobcu na strate nevylúčili. Podľa názoru
odvolacieho súdu platí preto fikcia, že podiel na strate je rovnaký ako podiel na zisku. Odporca ku
dňu skončenia podnikania nebol v strate, navrhovateľ si nárok na podiel na zisku neuplatnil, žiadal
len vrátenie jeho vkladu tichého spoločníka ku dňu ukončenia podnikania odporcu. Z týchto dôvodov
odvolací súd vyhodnotil návrh navrhovateľa vo výške 1.278.000,- Sk ako dôvodný. O úroku z omeškania

rozhodol podľa § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a
zaviazal odporcu na jeho zaplatenie vo výške 10,17 % ročne od 01. 04. 2002, kedy mal podľa zákona
odporca vrátiť navrhovateľovi jeho vklad.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie odporca.

O dovolaní odporcu proti rozsudku odvolacieho súdu rozhodol prvýkrát Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd dovolací rozsudkom č. k. 1Obdo/57/2010-658 zo dňa 3. mája 2011 právoplatným dňa
24. mája 2011, ktorým zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že žalobu zamietol. Dovolací súd dospel
k záveru o dôvodnosti dovolania v uplatnenom dovolacom dôvode, že rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

ozrejmil jeho nesprávnym právnym posúdením zmluvy zo dňa 19. 05. 2001 ako zmluvy obsahujúcej tri
samostatné zmluvy. Dovolací súd prezentoval názor, že zmluva zo dňa 19. 05. 2001 je jednou zmluvou,
nepredstavuje tri samostatné zmluvy. Interpretáciou ust. § 491 ods. 1, 2 a 3 Obč. zák. dospel k záveru,
že ide o tzv. zmiešanú zmluvu, teda zmluvu obsahujúcu prvky rôznych zmlúv.

Tento rozsudok dovolacieho súdu bol zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II
ÚS 541/2011-31 zo dňa 25. apríla 2012 a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na
ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze konštatuje, že vzhľadom na obsah spornej zmluvy

bolo z hľadiska rozhodovania všeobecný súdov v merite veci (žaloba o zaplatenie 42.421,83 Eur z titulu
vráteniavkladutichéhospoločníka)rozhodujúceurčenieustanoveniaprávnehopredpisu,resp.právnych
predpisov, ktorými sa má predmetná zmluva riadiť. Upozorňuje na tri odlišné právne posúdenia zmluvy
súdom prvého stupňa a odvolacím súdom ako i dovolacím súdom.

Ústavný súd Slovenskej republiky vytkol dovolaciemu súdu, že podstatou jeho rozhodnutia bola zmena
právneho posúdenia veci a aplikácia na zistený skutkový stav takého ustanovenia právneho predpisu
(§ 491 ods. 1 a 3 OZ), ktoré v doterajšom rozhodovaní nebolo použité a bolo pre rozhodnutie vo
veci rozhodujúce. Zdôraznil, že v dovolacom konaní podľa ust. § 241 ods. 3 O.s.p. platia primerane
ust. § 209 a § 213 ods. 2 O.s.p., pričom primeranou aplikáciou ust. § 213 ods. 2 O.s.p. je výslovne

uložené dovolaciemu súdu, pre prípad ak je toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je zároveň pre rozhodnutie veci
rozhodujúce,vyzvaťúčastníkovkonania,abysakmožnémupoužitiutohtoustanoveniavyjadrili.Ústavný
súd skonštatoval, že v štádiu dovolacieho konania, v dôsledku uvedeného postupu Najvyššieho súdu
SR sa sťažovateľ, teda navrhovateľ nemá možnosť vyjadriť ku skutočnostiam odôvodňujúcim iný právny

záver dovolacieho súdu a teda nemal možnosť vyjadriť sa aj k ich právnej relevantnosti vo vzťahu k
predmetu konania.

V zmysle nálezu ústavného súdu, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 1Obdo/57/2010-658 zo dňa 3. mája 2011 a vec bola vrátená dovolaciemu súdu na ďalšie konanie,

pokračoval dovolací súd v konaní v štádiu, v ktorom mu bolo doručené dovolanie spravujúc sa pritom
právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č. k. 2Obdo/30/2012-780 zo dňa 20.
marca 2014 rozsudok odvolacieho súdu v znení opravného uznesenia zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.

V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania na jednej
listine dňa 19. 05. 2001 uzavreli zmluvu o predaji časti podniku, o tichom spoločenstve a o budúcejspoločenskej zmluve o založení spol. s r. o. Zmluvou o tichom spoločenstve sa navrhovateľ ako tichý
spoločník zaviazal poskytnúť odporcovi ako podnikateľovi peňažný vklad vo výške 1.278.000,- Sk v
lehote do 06. 07. 2001 a podnikateľ sa zaviazal na platenie časti zisku vo výške 50 % z podielu tichého

spoločníka na výsledku podnikania po odpočítaní všetkých nákladov potrebných na chod podniku
(mesačne). Zmluve o tichom spoločenstve predchádzala zmluva o predaji časti podniku, ktorou sa
odporca ako predávajúci zaviazal previesť na navrhovateľa ako kupujúceho vlastnícke práva k veciam
a iným právam a majetkovým hodnotám, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku Ing. Pavol Novák -
PROTRANS, Bratislava v rozsahu 50 % a kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu v

dohodnutej výške 1.300.000,- Sk v lehote do 06. 07. 2001.

Zmluvné strany tiež v bode III. Zmluvy osobitne ujednali, že za dobu od uzavretia zmluvy, po uzavretie
spoločenskej zmluvy sa postavenie zmluvných strán spravuje § 673 a nasl. Obch. zák. (tichý spoločník
- podnikateľ). Za túto dobu sa dojednáva odmena podnikateľa (odporcu) 10.000,- Sk/mesiac zo
spoločného zisku.

Zo žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáha vrátenia vkladu tichého spoločníka vo výške 1.278.000,-
Sk je tiež zrejmé, že peňažný záväzok prevzatý zmluvou o predaji časti podniku a zmluvou o tichom
spoločenstve, celkom vo výške 2.587.000,- Sk, navrhovateľ uhradil odporcovi v dňoch 26. 05. 2001, 07.
06. 2001 a 02. 07. 2001 celkom vo výške 2.251.407,60 Sk.

Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že právo odporcu na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v danom prípade porušené bolo.

Odvolací súd napadnutým rozhodnutím priznal navrhovateľovi nárok na vrátenie vkladu tichého

spoločníka vo výške 42.421,83 Eur bez toho, aby uviedol, z ktorých zistení o vklade tichého spoločníka,
jeho úhrad a ich výšky a právnych dôvodov so zreteľom k dvom súčasne prevzatým peňažným
záväzkom navrhovateľa vychádzal. Odvolací súd posúdením prejavu vôle na rozdiel od súdu prvého
stupňa dospel k záveru, že zmluvy spísané v jednej listine sú samostatnými zmluvami, ktoré nie sú
na sebe závislé a že zmluva o tichom spoločenstve má všetky zákonné náležitosti. V odôvodnení

svojho rozhodnutia aj napriek prijatému právnemu záveru o samostatnosti uzavretých zmlúv sa však
odvolací súd nevysporiadal s relevantným argumentom odporcu, že podiel navrhovateľa ako tichého
spoločníka na zisku so zreteľom k uzavretej zmluve o predaji časti podniku v rozsahu 50 % nie je určitý
za situácie, keď zmluva o predaji časti podniku predchádzala uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve a
od určitosti podniku sa okrem iného odvíja aj zisk a teda i podiel tichého spoločníka. Záver odvolacieho

súdu o tom, že zmluvy na sebe nie sú vzájomne závislé a že posúdenie zmluvy o predaji časti podniku
je predmetom samostatného konania, je arbitrárny, vecne a právne neodôvodnený. Uviedol, že k
osobitným ujednaniam pod bodom III. uzavretej zmluvy, pri posúdení prejavu vôle odvolací súd nezaujal
žiadne stanovisko. Z uvedených dôvodov dovolací súd nepovažoval rozhodnutie odvolacieho súdu za
také, ktoré zodpovedá požiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces a

rozhodnutie odvolacieho súdu z týchto dôvodov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 16. 09. 2014 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom uvádza nasledovné:

Dovolací súd nezrušil rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ale

len z dôvodu vady podľa ust. § 237 písm. f) O.s.p. To nepochybne znamená, že dovolací súd v uznesení
NS SR po opätovnom preskúmaní odporcovho dovolania z roku 2010 nijakým spôsobom nevytkol ani
nespochybnil predchádzajúci právny názor odvolacieho súdu na obsah listiny z 19. 05. 2001, ktorá
podľa odvolacieho súdu predstavovala tri samostatné a navzájom nezávislé záväzky, z ktorých jeden
bola platne uzavretá zmluva o tichom spoločenstve. Námietky odporcu, ktoré spočívali na spochybnení

právneho záveru odvolacieho súdu o vzniku troch samostatných záväzkov, dovolací súd odmietol
ako neopodstatnené dovolacie dôvody. Pokiaľ ide o samostatné výhrady dovolacieho súdu k obsahu
zrušeného rozsudku krajského súdu, tieto možno podľa názoru navrhovateľa zhrnúť do nasledovných
troch bodov. Odvolací súd mal uviesť, z ktorých zistení o vklade tichého spoločníka, jeho úhrad a
výšky a právnych dôvodov so zreteľom k dvom súčasne prevzatým peňažným záväzkom navrhovateľa

vychádzal, ďalej sa mal odvolací súd vysporiadať s argumentom odporcu, že podiel navrhovateľa na
zisku so zreteľom k uzavretej zmluve o predaji časti podniku v rozsahu 50 % nie je určitý za situácie,
keď zmluva o predaji časti podniku predchádzala uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve a od určitostipodniku sa okrem iného odvíja aj zisk a teda i podiel tichého spoločníka a odvolací súd nezaujal žiadne
stanovisko k osobitným ujednaniam čl. III. uzavretej zmluvy pri posúdení prejavu vôle zmluvných strán.

K prvej výhrade dovolacieho súdu navrhovateľ uvádza, že v liste zo dňa 31. 03. 2004 sa sám odporca
odvoláva na uzavretú zmluvu o tichom spoločenstve, resp. zmluvu o predaji časti podniku a zároveň
potvrdzuje príjem finančných prostriedkov z týchto zmlúv. V čase podpisu tejto zmluvy neexistoval
iný subjekt okrem odporcu ako živnostníka, ktorého by sa dojednaný záväzok, previesť časť jeho
podniku za dohodnutú odplatu a vložiť dohodnutý vklad tichého spoločníka mal týkať. Z toho dôvodu

jedine odporcovi môže byť uložená povinnosť vrátiť navrhovateľovi poskytnuté plnenie. Z rozhodnutia
dovolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa mal aj v tomto konaní ako s predbežnou otázkou zaoberať
otázkou platnosti zmluvy o predaji časti podniku, na základe ktorej navrhovateľ žaloval od odporcu
zvyšnú časť plnenia vyplývajúceho z Listiny. Ide o nárok na vrátenie plnenia z neplatnej časti zmluvy o
predaji podniku z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý je predmetom samostatného súdneho konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25C/95/04. Uvedená žaloba je postavená na

právnom základe, že časť zmluvy o predaji podniku je absolútne neplatná v zmysle ust. § 37 a 39
Obč. zák. a ide o bezdôvodné obohatenie vo výške vyplatenej kúpnej ceny za prevod časti podniku
podľa § 457 Obč. zák. Neplatnosť je spôsobená tým, že prevádzaná časť podniku nebola v listine
nijako špecifikovaná. Chýba teda bližšie označenie predmetu prevodu. Okrem neurčitosti je ďalším
dôvodom neplatnosti zmluvy o predaji časti aj absencia vymedzenia záväzku kupujúceho prevziať

záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom. Pokiaľ Najvyšší súd SR vytkol, že odvolací súd v
zrušenom rozsudku krajského súdu nezaujal žiadne stanovisko k osobitným ujednaniam v čl. III Listiny,
k tomu navrhovateľ uvádza, že práve táto časť prejavu vôle účastníkov konania popri záhlaví listiny
odkazujúcom na ust. § 673 a nasl. Obch. zák. a expresis verbiss dojednaniu v čl. II o vklade tichého
spoločníka a podiele podnikateľa na zisku podporuje vznik tichého spoločenstva a živnosti odporcu.

V čl. III sa totiž jednoznačne uvádza, že „za dobu od uzavretia zmluvy po uzatvorenie spoločenskej
zmluvy o spoločnosti s ručením obmedzeným sa postavenie zmluvných strán spravuje podľa ust. § 673
a nasl. (tichý spoločník - podnikateľ). Za túto dobu sa dojednáva aj odmena podnikateľa 10.000,- Sk zo
spoločného zisku.“ Navrhovateľ zdôraznil, že v konaní pod sp. zn. PK 25C/95/04 na pojednávaní dňa 18.
09. 2012 odporca uviedol, že „suma bola cca 2.580.000,- Sk, nebola to polovica majetku PROTRANS,

nebol to vklad do novej s. r. o., bola to kompenzácia za to, že 8 rokov som bol živnostníkom a zisky
čo som mal, som mal pre osobnú potrebu a moja činnosť boli vložené do s. r. o., čím sa znížili moje
príjmy a to bola akási kompenzácia.“ V ďalšej časti svojho výsluchu už odporca pri odpovediach na
otázky právneho zástupcu navrhovateľa hovoril len o kompenzácii v celkovej sume 2.251.407,60 Sk. Vo
svojom skoršom vyjadrení v konaní PK 25C/95/04 zo dňa 31. 10. 2005 odporca uviedol, že „túto moju

celú firmu vložím do novozaloženej našej spoločnosti, pričom hodnotu tohto môjho vkladu som vyčíslil
sumou 5.156.000,- Sk a požadoval som, aby sa navrhovateľ na takto vloženom mojom vklade do našej
budúcej novozaloženej spoločnosti podieľal v 1, t. j. v sume 2.578.000,- Sk“. Vo vyjadrení zo dňa 19. 06.
2007 prezentovanom v tomto konaní (sp. zn. 23Cb/9/09) odporca uviedol, že išlo o odplatu za vloženie
jeho podniku do spoločného podnikania s tým, že splatnosť tejto sumy bola určená na 06. 07. 2001. Za

zaplatenie uvedenej sumy mal navrhovateľ nadobudnúť do vlastníctva polovicu odporcovho podniku a
mal sa podieľať na výsledku zo spoločného podnikania vo výške 50 %. V písomnej výpovedi odporcu
zo dňa 15. 03. 2009 z konania sp. zn. 11C/13/09 o vrátenie navrhovateľom poskytnutej pôžičky odporca
uviedol, že v prípade tejto čiastky 300.000,- Kč a 10.000,- DEM, ktorá bola predmetom uvedeného sporu,
išloosúkromnúsumu,ktorejúčelomnebolopoužitienajehovtedajšiehopodnikaniaapretonemážiadne

účtovné doklady, ktoré od neho súd žiadal v súvislosti s preukázaním použitia tejto sumy. Na tej istej
strane svojho vyjadrenia a podobne aj v priebehu tohto konania odporca však protichodne uvádzal, že
uvedená suma bola súčasťou celkovej sumy 2.578.000,- Sk tvoriacej odplatu za odkúpenie jeho podielu
na podnikaní. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca sám v tomto konaní potvrdil pôvodný úmysel
odpredať 50 % podiel svojej živnosti a zároveň poskytnúť navrhovateľovi aj podiel tichého spoločníka na

výsledku zo svojho podnikania, ktoré sa stalo navrhovateľovým kapitálovým vkladom živnosti odporcu
a teda de facto podnikaním spoločným. Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súčasne si uplatnil i trovy konania.

K podaniu navrhovateľa v odvolacom konaní sa písomne dňa 24. 09. 2014, Krajskému súdu v Bratislave

predložené dňa 25. 09. 2014 vyjadril odporca, ktorý uviedol nasledovné:

Upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 03.
05. 2011 sp. zn. 1Obdo/57/2010, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia. Navrhovateľ tento rozsudokspomenul iba v tej súvislosti, že bol zrušený nálezom Ústavného súdu SR dňa 25. 04. 2012 sp. zn.
II US 541/2011-31 z dôvodu porušenia procesných práv navrhovateľa ako sťažovateľa. Zdôrazňuje,
že právne závery a argumenty uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR neboli najvyšším súdom v

uzneseníaaniÚstavnýmsúdomvnálezeÚSSRžiadnymspôsobomspochybnené.VnálezeÚstavného
súdu SR sa iba spomína, že Najvyšší súd nevyzval sťažovateľa v zmysle ust. § 241 ods. 3 O.s.p. v
spojení s § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadril k možnej aplikácii ust. § 491 ods. 1 a 3 Obč. zák. Najvyšší
súd s právnymi závermi rozsudku Najvyššieho súdu SR nepolemizoval a ani ich neodmietol. V tejto
súvislosti nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa v Podaní, ktorý uvádza, že Najvyšší súd v uznesení

vytkol odvolaciemu súdu iba nepodstatné nedostatky v odôvodnení rozsudku krajského súdu. Naopak
Najvyšší súd nepriamo aj v uznesení súhlasil s argumentami odporcu, keď k otázke právneho posúdenia
predmetu konania konštatoval na rozdiel od tvrdení navrhovateľa, že argumenty odporcu považuje za
dôvodné a závažné a to vrátane tvrdenia o povahe zmluvy ako jedného kontraktu uzatvoreného medzi
účastníkmi, ktorý nepozostáva zo samostatných záväzkov. Podľa názoru odporcu samotná skutočnosť,
že Najvyšší súd konštatoval arbitrárnosť záverov odvolacieho súdu dokladá, že považuje za potrebné

zvážiť argumenty odporcu a znova z tohto pohľadu prehodnotiť celé doterajšie odvolacie konanie
ako bolo vedené odvolacím súdom. Odporca poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorý návrh navrhovateľa zamietol, keď mal za to, že v písomnom vyhotovení rozsudku si súd
prvého stupňa splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. riadne, naopak odvolací súd v
rozsudku krajského súdu odôvodnil svoje rozhodnutie nedostatočne a postupoval v rozpore s uvedeným

ustanovením. Odporca uvádza, že navrhovateľovi sa nepodarilo v priebehu konania preukázať tvrdenie,
že zmluva bola pripravená právnikom, konkrétne manželkou odporcu, alebo tvrdenie, že údajne v liste zo
dňa 31. 03. 2004 odporca potvrdil, že považuje zmluvu za viaceré samostatné záväzky. Má za to, že tieto
tvrdenia boli svedeckými výpoveďami vyvrátené v celom rozsahu a Najvyšší súd SR ich v rozhodnutí
ani nebral na vedomie. Vo vzťahu k údajnej zmluve o predaji časti podniku, ktorá má byť vraj súčasťou

zmluvy ako samostatný záväzok, odporca uvádza a upozorňuje na závery súdu prvého stupňa, ktorý
dospel k rozhodnutiu v súvisiacej právnej veci vedenej pod sp. zn. PK 25C/95/04. Ako uvádza aj sám
navrhovateľ v podaní, časť svojich údajných nárokov si uplatnil v samostatnom konaní, pričom však
už nespomenul, že súd prvého stupňa vydal v danej veci rozsudok dňa 12. 12. 2013, ktorý zamietol
návrh na začatie konania navrhovateľa v celom rozsahu. Vzhľadom na podané odvolania navrhovateľa

zatiaľ nenadobudol rozsudok 2 právoplatnosť, pričom odvolacie konanie je vedené na Krajskom súde v
Bratislavepodsp.zn.14Co/155/2014.Stotožňujesasprávnymzáveromsúduprvéhostupňavrozsudku
č. 2, kde tento správne aplikoval ust. § 266 ods. 2 Obch. zák. o výklade prejavenej vôle. Preto vzhľadom
na text zmluvy, ktorý pri jazykovom a gramatickom výklade nedáva jasné odpovede na podstatné otázky,
bolo najdôležitejšie vyložiť prejav vôle účastníkov konania práve v súlade s ust. § 266 Obch. zák.

Uvádza, že zmluva predstavovala tzv. nepomenovanú zmluvu, ktorej cieľom bolo realizovať spoločné
podnikanie účastníkov, pričom tento cieľ aj bol splnený. Túto skutočnosť potvrdil aj najvyšší súd vo
svojom rozsudku, ktorý uzavrel, že správaním sa a konaním účastníkov došlo k naplneniu zmluvy v
celom rozsahu. Podľa názoru odporcu sa navrhovateľ snažil obmedziť možnosť komplexného pohľadu

príslušného súdu na dané prípady, ktoré všetky vyplývali zo Zmluvy a zo snahy účastníkov o realizáciu
spoločného podnikania. Odporca vložil celú svoju vtedajšiu živnosť do novozaloženej spoločnosti
MENTIS SLOVAKIA, s. r. o., ktorou sa malo spoločné podnikanie na Slovensku realizovať. V priebehu
realizácie spoločného podnikania sa už odporca obsiahlo vyjadril v konaní pred súdom prvého stupňa,
preto nepovažuje za potrebné uvedenú skutočnosť opakovať. Poukazuje na vyjadrenia navrhovateľa

v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/9/09 a PK 25C/95/04, ktoré majú svedčiť o tom, že aj samotný
navrhovateľpovažovalzmluvuzajedenkontraktajezrejmé,ževšetkyplneniatamdohodnutépovažoval
za súvisiace, pričom sa mali týkať jedného spoločného záväzku. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne a žiada odvolací súd, aby uvedené rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. s nariadením odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť z týchto dôvodov:

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa po vykonanom

dokazovaní dospel k nesprávnemu právnemu záveru.

Podľa § 213 ods. 3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.V zmysle hore uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd zopakoval
dokazovanie na odvolacom pojednávaní, tak ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 25. 09.

2014 a to konkrétne zmluvou o predaji časti podniku, o tichom spoločenstve, o budúcej spoločenskej
zmluve a o založení spol. s r. o. zo dňa 19. 05. 2001, výpisom zo živnostenského registra zo dňa 24.
06. 2004, výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 25. 05. 2001, 06. 06. 2001, 01. 07. 2001, hlásením o
vyúčtovaní dane a úhrne príjmov fyzických osôb za rok 2001, výzvou na splnenie peňažného dlhu a
jednostranný prejav smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok zo dňa 31. 03. 2004 označené ako

príloha č. 6, a prílohou č. 7 vyjadrenie odporcu. Ďalej oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, vyjadreniami účastníkov konania a po vykonanom dokazovaní dospel k tomuto záveru:

Základnou a spornou otázkou v predmetnom konaní bolo posúdenie zmluvy zo dňa 19. 05. 2001
označenej ako Zmluva o predaji časti podniku, o tichom spoločenstve, o budúcej spoločenskej zmluve,
o založení spol. s r. o. uzatvorená podľa § 476 a nasl., § 673 a nasl. Obch. zák. a § 289 a nasl.

Obch. zák., v ktorej boli ako zmluvné strany uvedení ako predávajúci podnikateľ Ing. Pavol Novák -
PROTRANS, Bratislava a kupujúci tichý spoločník T.. L. L.. Predmetom žaloby bol nárok navrhovateľa na
vrátenie vkladu tichého spoločníka. V ust. § 266 ods. 1 Obch. zák. je rozhodujúcim kritériom vôľa, ktorú
Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka uprednostňuje pred jazykovým prejavom.
Prejav vôle sa vykladá predovšetkým podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol adresátovi vôle

známy, alebo mu musel byť známy. Toto ustanovenie má význam pre posúdenie či konkrétna zmluva
bola riadne uzavretá a ak áno aký je jej obsah. Z uvedeného teda vyplýva, že je potrebné zistiť prejav
vôle konajúcej osoby. Nepochybne účastníci rokovali o uzavretí zmluvy a z vykonaného dokazovania je
zrejmý úmysel spoločne podnikať. Ich spoločnému podnikaniu však predchádzalo uzavretie viacerých
právnych úkonov, ktoré spísali do textu uvedenej zmluvy zo dňa 19. 05. 2001. Vyplýva to jednak z

názvu uvedenej listiny, ktorý obsahuje označenie troch zmlúv včítane ich označenia podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka. Vyplýva to aj z označenia účastníkov „predávajúci podnikateľ -
kupujúci tichý spoločník“ (bod I), ako aj z bodu II označeného ako predmet zmluvy a členeného na tri
časti, ktoré predstavujú tri samostatné zmluvy. Vyplýva to aj zo správania navrhovateľa, ktorý nesporne
zaplatil odporcovi dohodnutú sumu 1.300.000,- Sk za predaj časti podniku ako aj z čiastky 1.278.000,-

Sk ako peňažný vklad navrhovateľa ako tichého spoločníka, ktoré odporca prijal a úhradu čiastky
1.278.000,- Sk sám v liste zo dňa 31. 03. 2004 žiadal od navrhovateľa.

Odvolací súd sa opätovne zaoberal otázkou či zmluva zo dňa 19. 05. 2001 uzatvorená medzi účastníkmi
konania predstavuje jednu zmluvu alebo tri samostatné zmluvy.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nejde o zmluvy, ktoré sú na seba vzájomne závislé,
pretože vznik jednej zmluvy nebol podmienkou pre vznik ostatných zmlúv a preto uvedené zmluvy je
potrebné posudzovať každú samostatne podľa ust. § 275 ods. 1 Obch. zák.

Z týchto dôvodov sa preto odvolací súd zaoberal platnosťou jednotlivých právnych úkonov obsiahnutých
v jednej listine zo dňa 19. 05. 2001. Ako predbežnou otázkou sa zaoberal otázkou platnosti zmluvy o
predaji časti podniku a v tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že uvedená zmluva o predaji
časti podniku je absolútne neplatná v zmysle ust. § 37 a 39 Obč. zák., nakoľko prevádzaná časť
podniku nebola v listine zo dňa 19. 05. 2001 nijako špecifikovaná, v dôsledku čoho absentovala jedna

z podstatných náležitostí a to bližšie označenie predmetu prevodu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 476 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého sa na zmluvu
o predaji časti podniku vyžaduje písomná forma, pričom tento písomný prejav vôle musí byť určitý a
v prípade, že zmluva o prevode podniku je objektívne neurčitá, je podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák.

neplatná. Všeobecné ustanovenia, ktoré podmieňujú platnosť zmluvy o predaji podniku, sa vzťahujú aj
na prípad, keď sa prevádza len časť podniku. Okrem neurčitosti ďalším dôvodom neplatnosti zmluvy o
predaji časti podniku je aj absencia vymedzenia záväzku kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho
súvisiace s podnikom.

Taktiež účastníci konania na pojednávaní pred odvolacím súdom zhodne uviedli, že ani fakticky nedošlo
k prevodu časti podniku na navrhovateľa na základe uvedenej zmluvy, keď majetkovo sa navrhovateľ
nikdy nestal podielnikom v podniku odporcu a nikdy nedošlo k faktickému odovzdaniu žiadneho majetku
ani účtovne ani reálne.Odvolací súd sa zaoberal i otázkou platnosti ďalších zmlúv, ktoré sú obsiahnuté v jednej listine zo dňa
19. 05. 2001 a to zmluvou o tichom spoločenstve a dospel k tomuto záveru. Predmetom tohto konania

je vrátenie vkladu tichého spoločníka. Predmetná zmluva je zmluvou o tichom spoločenstve uzavretou
písomne podľa ust. § 673 a nasl. Obch. zák., pričom náležitosťou tejto zmluvy je označenie zmluvných
strán, popis druhu a výšky predmetu vkladu, doba dokedy má byť odovzdaný podnikateľovi (hotovosť
vo výške 1.278.000,- Sk do 06. 07. 2001), dohoda o výške podielu tichého spoločníka na výsledku
podnikania (50 %). Všetky tieto náležitosti zmluva o tichom spoločenstve obsahovala, navrhovateľ si

splnil svoju povinnosť a poskytol odporcovi určitý vklad, ktorým sa podieľal na jeho podnikaní.

Z uvedenej zmluvy jednoznačne vyplýva prejav navrhovateľa stať sa tichým spoločníkom v podnikaní
odporcu pod názvom Ing. Pavol Novák - PROTRANS a tento prejav musel byť odporcovi známy.

Uvedená zmluva je perfektným právnym úkonom, ktorý spôsobil všetky právne následky práva a

povinnosti zmluvných strán, ktoré si v zmluve o tichom spoločenstve ujednali. Navrhovateľ sa na základe
tejto zmluvy stal tichým spoločníkom v podniku odporcu. Ďalej je nevyhnutné zdôrazniť, že odporca pri
uzatváraní tejto zmluvy túto uzatváral s vedomím, že pokiaľ k 15. 01. 2002 nenastane skutočnosť, to
znamená nedôjde k uzavretiu spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným, bez
ďalšej úpravy navrhovateľ by zostal tichým spoločníkom v podniku odporcu, keďže ďalšie podmienky o

trvaní tichého spoločenstva si v predmetnej zmluve účastníci zmluvného vzťahu neupravili.

Naopak z čl. III osobitné dojednania nachádzajúce sa na Listine zo dňa 19. 05. 2001 vyplýva, že za
dobu od uzavretia zmluvy (o tichom spoločenstve) po uzatvorenie spoločenskej zmluvy o spoločnosti s
ručením obmedzeným sa postavenie zmluvných strán spravuje § 673 a nasl. Obch. zák. (tichý spoločník

- podnikateľ), pričom za túto dobu sa dojednala i odmena podnikateľa 10.000,- Sk za mesiac zo
spoločného zisku. Skutočnosť, že odporca mal vedomosť, že navrhovateľ sa stal tichým spoločníkom v
podniku odporcu svedčí aj list zo dňa 31. 03. 2004, kde samotný odporca označuje zmluvné dojednania
upravené v Listine zo dňa 19. 05. 2001 ako zmluvu o predaji časti podniku a zmluvu o tichom
spoločenstve, kde označuje navrhovateľa ako kupujúceho a súčasne tichého spoločníka a vyzýva

navrhovateľa na vloženie peňažného vkladu vo výške 1.278.000,- Sk v zmysle uzatvorených zmluvných
dojednaní. To že navrhovateľ vložil predmetné prostriedky, je nesporné, nakoľko túto skutočnosť
nepopiera ani samotný odporca (list zo dňa 30. 01. 2004, výpisy z účtu).

Ďalšou samostatnou zmluvou bolo uzavretie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o založení spoločnosti

s ručením obmedzeným. Účastníci však neuzavreli spoločenskú zmluvu, ktorou by došlo k založeniu
spoločnosti s ručením obmedzeným, ako sa dohodli v osobitných dojednaniach v čl. III zmluvy, ale
odkúpili obchodný podiel spoločnosti MENTIS GmbH so sídlom v Nemecku, kde sa stali spoločníkmi
s rovnakými podielmi. Táto spoločnosť sa stala zakladateľom a spoločníkom spoločnosti MENTIS
SLOVAKIA, s. r. o., ktorá vznikla 15. 02. 2002 zápisom do obchodného registra. Následne k 01. 03.

2002 odporca skončil svoje podnikanie na základe dovtedajších živnostenských oprávnení, avšak zo
žiadneho dôkazu nevyplýva, že svoj podnik previedol do spoločnosti MENTIS SLOVAKIA, s. r. o. či už
predajom (zmluvou o predaji podniku) alebo iným právnym úkonom. Následným prevodom obchodného
podielu sa odporca stal jediným spoločníkom v spoločnosti MENTIS SLOVAKIA, s. r. o. v roku 2003.

Tak ako už bolo vyššie uvedené navrhovateľ sa nikdy nestal nadobúdateľom časti podniku odporcu,
keďže odvolací súd vyhodnotil zmluvu o predaji časti podniku za absolútne neplatný právny úkon.
Pokiaľ odporca vložil majetok do spoločnosti MENTIS SLOVAKIA (táto skutočnosť nebola relevantným
spôsobom preukázaná), urobil tak ako jediný majiteľ podniku, lebo navrhovateľ sa ním nikdy nestal.
Taktiež je potrebné zdôrazniť, že z Listiny zo dňa 19. 05. 2001, ktorá obsahuje tri samostatné zmluvy

ani z osobitných dojednaní ani z obsahu jednotlivých zmlúv nevyplýva povinnosť odporcu vložiť majetok
odporcu do novozaloženej spoločnosti ani do spoločnosti MENTIS SLOVAKIA, s. r. o.

Z vykonaného dokazovania ako i z obsahu predložených listinných dôkazov nesporne vyplynulo, že
navrhovateľ sa stal tichým spoločníkom v podniku odporcu a podieľal sa na podnikaní odporcu ako

živnostníka pod názvom Ing. Pavol Novák - PROTRANS podielom 50 %, nakoľko uvedená zmluva je
perfektným právnym úkonom. Po ukončení podnikania na základe živnostenských oprávnení zanikla
aj navrhovateľa účasť ako tichého spoločníka na podnikaní (§ 679 ods. 1 písm. d) Obch. zák.) a bolo
povinnosťou odporcu podľa ust. § 680 Obch. zák. do 30 dní po zániku zmluvy vrátiť tichému spoločníkovivklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania. Účastníci sa v zmluve o tichom
spoločenstve dohodli o účasti navrhovateľa na zisku v podnikaní, nedohodli si podiel tichého spoločníka
na strate, avšak podiel navrhovateľa na strate nevylúčili, teda podľa názoru odvolacieho súdu platí fikcia,

že podiel na strate je rovnaký ako podiel na zisku. Odporca ku dňu skončenia podnikania nebol v strate,
navrhovateľ si nárok na podiel na zisku neuplatnil, žiadal len o vrátenie vkladu tichého spoločníka ku
dňu ukončenia podnikania odporcu. Z predložených listinných dôkazov, hlásenia o vyúčtovaní dane a
úhrne príjmov fyzických osôb za rok 2001 vyplýva, že odporca nebol v strate, preto táto skutočnosť
postačuje na to, aby pokiaľ si navrhovateľ neuplatňuje podiel na zisku, oprávnene uplatňoval vrátenie

vkladu tichého spoločníka bez navýšenia, čo sa aj stalo.

V priebehu odvolacieho konania odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku podľa ust.
§ 408 Obch. zák. a poukázal na uplynutie 10 ročnej premlčacej lehoty.

Vznesenú námietku premlčania odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko ak sa súdne alebo

rozhodcovské konanie začne pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby, nemožno uplatniť námietku
premlčania. Právo sa nepremlčí aj keď konanie bolo skončené až po uplynutí 10 ročnej lehoty odo dňa,
keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. O predmetnej pohľadávke bude rozhodnuté s konečnou
platnosťou až rozhodnutím odvolacieho súdu, pričom konanie sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
Pohľadávka navrhovateľa uplatnená v tomto konaní sa stala splatnou 31. 03. 2002, návrh na začatie

konania bol podaný 23. 02. 2005, teda k premlčaniu nároku navrhovateľa nedošlo.

O úroku z omeškania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 Obch. zák. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy a zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 10,17
% ročne od 01. 04. 2002, kedy mal podľa zákona odporca vrátiť navrhovateľovi jeho vklad.

Z vykonaného dokazovania teda nepochybne vyplynulo, že listina uzatvorená medzi účastníkmi konania
dňa 19. 05. 2001 obsahovala tri samostatné zmluvy a to zmluvu o predaji časti podniku, zmluvu o
tichom spoločenstve a zmluvu o budúcej zmluve o uzavretí spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti
s ručením obmedzeným.

Úmyslom zmluvných strán bolo zrejme spoločné podnikanie. Jednotlivé zmluvy tvorili samostatné
zmluvy, z ktorých zmluvu o predaji časti podniku odvolací súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny
úkon. Nesporne z druhej uzatvorenej zmluvy a to zmluvy o tichom spoločenstve, ktorá bola perfektným
právnym úkonom, vyplynuli účastníkom konania práva a povinnosti. Úmysel zmluvných strán o spoločné

podnikanie nebol naplnený. Preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
nie je správne a s poukazom na ust. § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania a to nasledovne:

20. 02. 2005 - prevzatie a príprava zastúpenia - 15.250,- Sk
23. 02. 2005 - žaloba - 15.250,- Sk

06. 02. 2006 - zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní - 1 úkonu - 3.812,50 Sk
24. 04. 2006 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní - 15.250,- Sk
06. 11. 2006 - zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní (1 úkonu) - 3.812,50 Sk
22. 01. 2007 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní - 15.250,- Sk
25. 06. 2007 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní - 15.250,- Sk

06. 08. 2007 - vyjadrenie v merite veci - 15.250,- Sk
12. 12. 2007 - vyjadrenie v merite veci - 15.250,- Sk
19. 02. 2008 - podanie námietky zaujatosti (1 úkonu) - 7.625,- Sk
odmena advokáta spolu bez režijných paušálov - 122.000,- Sk
2 x režijný paušál 150,- Sk - 300,- Sk

3 x režijný paušál 164,- Sk - 492,- Sk
4 x režijný paušál 178,- Sk - 712,- Sk
1 x režijný paušál 190,- Sk - 190,- Sk
odmena advokáta a režijné paušály spolu bez DPH - 123.694,- Sk+ 20 % daň z pridanej hodnoty - 24.738,80 Sk
odmena advokáta, režijné paušály, DPH spolu - 148.432,80 Sk
súdny poplatok z návrhu - 63.900,- Sk

odmena advokáta, režijné paušály, DPH, súdne poplatky spolu - 212.332,80 Sk = 7.048,16 Eur

20. 05. 2009 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní - 506,21 Eur
10. 06. 2009 - podanie vo veci samej - 506,21 Eur
17. 06. 2009 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní - 506,21 Eur

29. 06. 2009 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní - 506,21 Eur
20. 07. 2009 - zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní (1 úkonu) - 126,55 Eur
03. 08. 2009 - odvolanie vo veci samej - 506,21 Eur
03. 06. 2010 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní na odvolacom súde - 506,21 Eur
16. 09. 2014 - podanie vo veci samej - vyjadrenie k dovolaciemu rozhodnutiu - 506,21 Eur
25. 09. 2014 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní na odvolacom súde - 506,21 Eur

odmena advokáta spolu bez režijných paušálov - 4.176,23 Eur
6 x režijný paušál 6,95 Eur - 41,70 Eur
1 x režijný paušál 7,21 Eur - 7,21 Eur
2 x režijný paušál 8,04 Eur - 16,08 Eur
odmena advokáta a režijné paušály spolu bez DPH - 4.241,22 Eur

+ 20 % daň z pridanej hodnoty - 848,24 Eur
odmena advokáta, režijné paušály, DPH spolu - 5.089,46 Eur
súdny poplatok za odvolanie - 2.545,- Eur
odmena advokáta, režijné paušály a súdne poplatky spolu - 7.634,46 Eur
spolu trovy konania v rámci prvostupňového, odvolacieho, dovolacieho konania predstavujú vrátane

súdnych poplatkov uplatnených navrhovateľom sumu 14.682,63 Eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi 1 úkon právnej pomoci v celej výške 15.250,- Sk a to za účasť na
zastupovaní na pojednávaní dňa 06. 02. 2006 ako si uplatnil v písomnom podaní zo dňa 29. 09. 2014,
keď uvedené pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, preto odvolací súd priznal za tento úkon

právnej pomoci len 1 úkonu vo výške 3.812,50 Sk.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.