Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/253/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310208970
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310208970.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: C. E., L. Y. L.,
J. XX, Š. S. R., zastúpený JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou, Búdková č. 12, Bratislava, proti
odporcovi: AUTO ROTOS-ROZBORA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Račianska č. 184/B, IČO: 35 918
519, zastúpená JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou, Senecká cesta č. 2, Šamorín, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C 86/2010-599 zo dňa 18. februára 2013 v pomere hlasov
3 : 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnaurčenieneplatnostiokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 17.05.2010; konanie v časti o náhradu
mzdy zastavil s poukazom na ust. § 96 O.s.p. a uložil navrhovateľovi zaplatiť odporcovi trovy konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2006 vznikol medzi účastníkmi

konania pracovný pomer, počnúc od 01.06.2006 na dobu neurčitú, na funkciu skladník. Na základe
dohody o zmene pracovnej zmluvy z 01.02.2008 navrhovateľ vykonával vedúceho náhradných dielov
a príslušenstva, počnúc od 01.02.2008. Navrhovateľ dňa 05.02.2008 uzatvoril s odporcom Dohodu
o hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať. Odporca
ukončil s navrhovateľom pracovný pomer okamžite podľa § 68 Zák. práce ku dňu 18.05.2010
dôvodiac, že v dňoch 15.04.2010 - 17.04.2010 bola vykonaná dokladová inventúra náhradných dielov,
príslušenstva a fyzická inventúra v dňoch 20.04.2010 - 04.05.2010, kedy boli zistené podvodné úpravy

príjemiek, zámerné skresľovanie inventúrnych hárkov, čo považuje za obzvlášť závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Dňa 21.05.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi, že oznámenie o rozviazaní
pracovného pomeru zo dňa 18.05.2010 neakceptuje z dôvodu, že nie je si vedomý závažného porušenia
pracovnej disciplíny a trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu v zmysle
pracovnej zmluvy a poskytoval dohodnutú mzdu, pretože nebolo skúmané, akým spôsobom bolo mohlo
dôjsť k nezrovnalostiam v príjemkách. Na základe Príkazu generálneho riaditeľa č. 2/2010 zo dňa
20.04.2010 bola nariadená fyzická inventarizácia náhradných dielov a príslušenstva v skladoch odporcu

v dňoch 20.04.2010 - 23.04.2010, bez obmedzenia prevádzky odporcu.

Na svoje rozhodnutie aplikoval § 68 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Zák. práce ; § 70 Zák.práce ; §
77 a § 81 Zák.práce zastávajúc názor, že v prípade navrhovateľa bol dôvod okamžitého skončeniaskutkovo vymedzený formuláciou „ zámerné skresľovanie inventúrnych hárkov „ t.j. konanie, ktoré
odporca považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v tom, že navrhovateľ počas
prebiehajúcej inventarizácie skladu náhradných dielov a príslušenstva vopred vyplnil inventúrne hárky

beztoho,žebybolurčenýdodvojíc,ktorévykonávalifyzickéspočítavanienáhradnýchdielov.Predmetné
konanie navrhovateľa mal prvostupňový súd jednoznačne preukázané výsluchom navrhovateľa, ktorý
uviedol, že napriek tomu, že nebol zaradený do dvojíc vykonávajúcich inventúru, vyplnil inventúrny hárok
a žiadal od svedkyne C., aby ho podpísala, pričom toto svoje konanie nevedel vysvetliť, výsluchmi
svedkov C., Š., L., J. a konateľa odporcu, ktorí potvrdili existenciu vopred vyplnených inventúrnych

hárkov navrhovateľom, inventúrnymi hárkami predloženými odporcom, navrhovateľ skutočnosť ktorú
nepoprel, svoje konanie nevedel vysvetliť. Prvostupňový súd pri posudzovaní intenzity tohto porušenia
povinností navrhovateľa prihliadal na osobu navrhovateľa, ktorý bol vo funkcii vedúceho skladníka
( od 01.02.2008 ) mal vedomosť o tom, že takéto konanie pri fyzickej inventúre je neprípustné.
Účelom fyzickej inventarizácie zvereného majetku je objektívne zistenie skutočného stavu náhradných
dielov a príslušenstva za prítomnosti viacerých osôb, preto vypĺňanie inventúrnych hárkov vopred

samotnýmnavrhovateľomakohmotnezodpovednejosobyboloneprípustné,ajkebyboliúdajekorektné,
lebo to spochybňuje zmysel fyzickej inventarizácie. Prvostupňový súd bral do úvahy aj situáciu, za
ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, keď inventúra sa vykonávala na základe podozrení
odporcu o nekorektných postupoch v skladovom hospodárstve, pričom práve predmetná inventúra
mala preukázať alebo vyvrátiť tieto podozrenia. Za tejto situácie skutočnosť, že navrhovateľ ako vedúci

skladník s hmotnou zodpovednosťou dopredu vyplnil sám čo i len jeden inventúrny hárok, predstavuje
toto porušenie takú intenzitu, že ďalšie ponechanie navrhovateľa čo i len do uplynutia výpovednej
lehoty nebolo možné zo strany odporcu z dôvodu absolútnej straty dôvery k navrhovateľovi ako k
osobe, ktorá má zverené hodnoty spoločnosti. Súd má za to, že toto porušenie samo o sebe ( bez
ďalšieho preukázateľného porušenia ) odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu

s navrhovateľom.

K ďalšiemu dôvodu okamžitého skončenia skutkovo vymedzenému formuláciou „podvodné úpravy
príjemiek“ prvostupňový súd vykonal taktiež rozsiahle dokazovanie a zistil, že predmetné príjemky
sa vyskytovali pravidelne pod menom navrhovateľa a skladníka L.. Výsluchom zástupcu dodávateľa

skladového modulu systému DMS bolo preukázané, že otvorená príjemka je koncept, ktorý je
rozpracovaný a nie je evidovaný v systéme, zatvorená príjemka má svoje číslo a je zaevidovaná v
systéme. Príjemku na sklad s číslom „0“ nie je možné vytvoriť, pretože tá je otvorená a až keď sa
príjemka uzavrie, dostane číslo, t. j. iné ako „0“. Nie je možné zasahovať do prideľovania poradových
čísiel príjemiek, čísla sa prideľujú automaticky. Diely zapísané na uzavretej príjemke sa naskladnia

na skladové karty automaticky, tovar zapísaný na príjemke s označením „0“ je nahratý v počítači ako
koncept, nezaznamenal sa však na skladové karty. Svedok J. potvrdil, že spôsob vytvorenia príjemky
s číslom „0“ si vyskúšal na základe návodu od skladníka L.. Svedkyňa JN. potvrdila, že na jednom
z rokovaní o náhrade škody sa navrhovateľ s H. L. navzájom obviňovali, kto to celé vymyslel. V
dôsledku týchto dôkazov prvostupňový súd považoval aj toto konanie navrhovateľa za preukázané,

aj keď navrhovateľ zámerné vyhotovovanie príjemiek s číslom „0“ pred súdom poprel. Navrhovateľ
vedomevyhotovovalpredmetnépríjemky,keďtietosazačalivyskytovaťažod2/2009,atovpravidelných
intervaloch od navrhovateľa aj od skladníka L.. Pred týmto obdobím sa nulové príjemky nevyskytovali,
aj keď navrhovateľ pracoval so skladovým modulom systému DMS od začiatku pracovného pomeru.
Pokiaľ teda odporca hodnotil konanie navrhovateľa vymedzené v podaní zo dňa 17.05.2010 (prevzaté

navrhovateľom 18.05.2010) ako závažné porušenia pracovnej disciplíny, súd prvého stupňa považoval
tento postup odporcu za odôvodnený, keď navrhovateľ sa dopustil predmetných skutkov a tieto
vykazovali intenzitu závažného porušenia. Okamžité skončenie pracovného pomeru je platné, keď spĺňa
formálne aj hmotnoprávne podmienky dané zákonom.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. a po
právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania.

Rozsudok / okrem výroku o zastavení konania / odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol
navrhovateľ. Nesúhlasil zo záverom súdu prvého stupňa, že zámerné skresľovanie inventúrnych hárkov

mal navrhovateľ vykonať počas prebiehajúcej inventarizácie skladu náhradných dielov. Inventúrne
hárky, ktoré predložil do konania ako listinný dôkaz odporca v origináli neexistujú a v inventúre vôbec
použité neboli. V priebehu dokazovania bolo preukázané, že inventúrne hárky platne použité v
inventúre boli počítačovým systémom vytlačené až 20. 4. 2010 až o 11.29.53 hod. a pre centrálnysklad vytlačené inventúrne hárky boli až o 11.36.28 hod.. Na hárkoch, ktoré mal podľa tvrdenia odporcu
navrhovateľ skresľovať je uvedený čas ich vytlačenia dňa 20. 4. 2010 o 10.17.23 hod. a čas pre
sklad je 10.59.03 hod. Ani jeden z týchto hárkov nepatrí medzi hárky, ktoré boli v inventúre použité.

Neexistuje teda žiaden relevantný dôkaz predložený zo strany odporcu, ktorý by preukazoval, že údaje
na existujúcich inventúrnych hárkoch skresľovali výsledky inventúry. V okamžitom skončení pracovného
pomeru absentuje aj požiadavka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, tak ako to požaduje
ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože z výpovedného dôvodu nie je zrejmé, ktoré inventúrne hárky
mali byť skresľované, z ktorého dňa z ktorej hodiny pre aké priestory a pre aký materiál. Už samotnú

neurčitosť tohto výpovedného dôvodu mala byť podkladom pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na
určenie neplatnosti tohto právneho úkonu. Navrhovateľ napáda postup súdu aj vo vzťahu k ďalšiemu
dôvodu okamžitého skončenia, skutkovo vymedzeného formuláciou „podvodné úpravy príjemiek“, kde
súd nedostatočne vykonal dokazovanie. Pri výkone práce navrhovateľa síce došlo k pochybeniu pri
spracovaní príjemiek tovaru ale ako bolo zistené až v priebehu súdneho konania následkom tohto
pochybenia nebolo riadne zaevidovaný do účtovného programu používaného odporcom. Súd nevzal

do úvahy, že odporca vôbec nezaškolil navrhovateľa do používaného programu ani ho nezaradil
do žiadneho preškolovacieho kurzu, nevytvoril teda zamestnancom primerané pracovné a odborné
podmienky na to, aby mohli pracovné povinnosti plniť zodpovedne. V konaní nebolo ani preukázané,
žeby išlo o podvodnú úpravu príjemiek. Odporca síce podal na navrhovateľa trestné oznámenie, avšak
vinanavrhovateľanebolaničímpreukázaná.Keďžesúdprvéhostupňadospelknesprávnemuprávnemu

záveru navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru dané odporcom listom navrhovateľovi zo dňa 17. 5. 2010 doručeného dňa 18. 5.
2010 je neplatné a priznal náhradu trov konania, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 14.8.2013 navrhovateľ doplnil svoje odvolanie o

nové dôkazné skutočnosti, keď poukázal nato, že svedok Piroška v konaní pred súdom prvého stupňa
nevypovedal pravdu a zároveň poukazoval v zmysle čl. 40 ods. 2 Ústavy SR prezumpciu neviny. Trval
na tom, že ani jeden z dôvodov obsiahnutých v okamžitom skončení pracovného pomeru neobstojí a
nebol preukázaný.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ počas prebiehajúcej

fyzickej inventúry vopred rukou vyplnil inventúrne hárky, pričom nebol zaradený do dvojíc na
vykonanie fyzickej inventúry. Toto konanie bolo preukázané samotným priznaním navrhovateľa, ktorý
na pojednávaní dňa 19. 11. 2012 uviedol, že inventúrny hárok vopred vyplnil, hoci nebol zaradený do
vykonávaniainventúryažiadalodsvedkynepaniC.,C.hopodpísala.Ďalšídôvodokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru a to podvodná úprava príjemiek bola preukázala znaleckým posudkom, výsluchom

svedka A.. E. F., z dôvodov, z ktorých navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil.
V písomnom vyjadrení k doplneniu odvolania zo dňa 12.5.2014 odporca uviedol, že na tieto nové dôkazy
nie je možné s poukazom na ustanovenie § 205a písm. d) O.s.p. prihliadnuť z dôvodu ich procesnej
neprípustnosti.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tentorozsudokbolodvolacímsúdomvyhlásenýpodľa§156ods.3O.s.p.)dospelkzáveru,žeodvolaniu
navrhovateľa nemožno priznať úspech, pretože súd prvého zistil náležite skutkový stav veci / § 153 ods.
1 O.s.p /, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil /

§ 157 ods. 2, 3 Os.p. / s obsahom odôvodnenia ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu aj odvolací súd /
§ 219 ods. 2 O.s.p./.

Podľa § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 cit. zák. zamestnávateľ môže podľa odseku l okamžite skončiť pracovný pomer iba
v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však
do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Podľa § 70 cit. zák. okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec

urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 81 cit. zák. je zamestnanec je povinný najmäa) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok

pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

V posudzovanej právnej veci skutkové zistenia potrebné pre posúdenie nároku navrhovateľa v rozsahu

odvolaním napadnutého výroku rozsudku o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 17.05. 2010, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa
pri svojom rozhodovaní sú postačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom uviedol akými úvahami bol vedený, keď
kvalifikoval konanie navrhovateľa ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ konal v

rozpore s povinnosťami zamestnanca upravenými v § 81 a) a e) Zák.práce, konkrétne porušil povinnosť
pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
hospodáriťriadnesprostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľ.Odvolacísúdpripreskúmavanívecina
dôvažok prihliadol na naliehavú potrebu upevnenia pracovnej disciplíny pri výkone prác zamestnancov
s hmotnou zodpovednosťou. Vytýkané porušenie pracovnej disciplíny možno považovať za tak závažné,

ktoré je postihnuté najtvrdšou sankciou, a to okamžitým skončením pracovného pomeru, pretože k
porušeniu predpisov, ako aj k porušeniu povinností zamestnanca vyplývajúcich z ust. § 81 a) a e)
Zákonníkaprácedošlo uzamestnancashmotnouzodpovednosťou,pričomsvojímkonanímnavrhovateľ
ohrozil ostatných, hmotne zodpovedných zamestnancov, spôsobil odporcovi škodu, v prípade ktorom
je na mieste takéto porušenie kvalifikovať ako závažné, s následnou sankciou okamžitého skončenia

pracovného pomeru sledujúc preventívne opatrenia v snahe zabrániť opakovanému, resp. obdobnému
porušovaniu povinnosti zamestnanca.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že konanie navrhovateľa (z hľadiska
intenzity) napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny a intenzita porušenia pracovnej
disciplíny a odporcu oprávňovalo k tomu, aby s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer podľa

§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Námietky navrhovateľa uplatnené v odvolacom konaní nie sú novými skutočnosťami, tieto boli
predmetom posúdenia hodnotenia súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa dôkladne
zaoberal. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na riadne zistenie skutkového
stavu a vec správne posúdil aj po právnej stránke so záverom, s ktorým sa stotožňuje odvolací súd v

zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ neprodukoval vo svojom odvolaní žiadne také dôkazy, ktoré
by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia, preto záver súdu
prvého stupňa o naplnení znakov závažného porušenia pracovnej disciplíny je správny a ak teda
prvostupňový súd zamietol žalobný návrh navrhovateľ o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti v

napadnutých častiach s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť.
Čo sa týka ďalších námietok navrhovateľa uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal,
keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia
relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa
s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS

117/05, IV. ÚS 112/05).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 4
O.s.p..Poučenie:

Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.