Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoPr/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711201500
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8711201500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu B. Y., bytom M. XXX/
XX, Z. proti žalovanému P.A.P. SERVICE, s. r. o., Budovateľská 63, Prešov, IČO: 36 459 089, právne
zastúpený JUDr. Petrom Cehelníkom, advokátom, Konštantínova 6, Prešov, o neplatnosť pracovnej
zmluvy a zaplatenie 427,20 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 21C/19/2011-163 zo dňa 04. 10. 2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku, vo výroku o trovách konania a trovách štátu.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 41,90 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Vyslovil, že Slovenská republika nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, t. j. uplatnený nárok žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že
pracovná zmluva podpísaná dňa 02. 03. 2010, účinná od 21. 12. 2009 je neplatná, ako aj zaplatenia
sumy 10.317,20 Eur, z titulu odškodného vo výške 10.000,- Eur v súvislosti s trestným činom a sumy

427,20 Eur za výdavky na lekársku prehliadku v sume 30,- Eur, kuričský kurz 110,- Eur, stravné lístky
a pitný režim 137,20 Eur a náhradu za oblečenie v sume 150,- Eur. V priebehu konania uznesením
zo dňa 24. 05. 2012 súd vylúčil nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur
s príslušenstvom na samostatné konanie. Žalovaný uznal nárok žalobcu týkajúci sa náhrady nákladov
za dodržanie pitného režimu v sume 18,90 Eur, s ktorou sumou súhlasil, ďalej súhlasil s uplatnenou
náhradou za použité ošatenie žalobcom počas trvania pracovného pomeru v rozsahu 2,5 mesiaca, t.
j. celkom v sume 15,- Eur za kanady, 5,- Eur za použité gumové čižmy a 3,- Eur za použitú košeľu.

Iné uplatnené náhrady neuznával. Zároveň žalovaný doplatil úhradu žalobcovi za dva stravné lístky v
sume 2,70 Eur z dôvodu, že z listinných dôkazov vyplynulo, že mal žalobcovi vydať 50 ks stravných
lístkov namiesto 48 ks. Následne súd citoval ust. § 46, § 99, § 152 Zákonníka práce účinného v čase
uzavretia pracovnej zmluvy, ďalej ust. § 15 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v
oblasti súkromnej bezpečnosti účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, ďalej ust. § 6 ods. 3 písm. a/
zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ďalej § 5 ods. 1, 2 zákona č. 283/2002
Z. z. o cestovných náhradách, ako aj opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky č. 110/2009 týkajúce sa cestovných náhrad, ďalej ust. § 420 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že žalobe nevyhovel v celom rozsahu. Žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení, že pracovná
zmluva uzavretá dňa 21. 12. 2009 je neplatná, keďže právne postavenie žalobcu by sa určujúcim
výrokom nezmenilo. Pracovná zmluva, ktorej platnosť bola napadnutá má všetky podstatné náležitosti,keďže pracovný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený dňa 21. 12. 2009 a vznikol faktickým
nástupom do práce žalobcu dňa 24. 12. 2009. Naopak pracovná zmluva uzavretá dňa 17. 12. 2009,
ktorou bol založený pracovný pomer s nástupom do práce od 16. 12. 2009 vykazuje znaky neplatnosti,

keďženiejemožné,abypracovnýpomervznikolskôrakosazaložil,tedauzavrelasapracovnázmluva,v
tomto prípade dňom 17. 12. 2009. Určujúci výrok o neplatnosti pracovnej zmluvy v zmysle navrhovaného
petitu žalobcom by nemal vplyv na uplatnené nároky žalobcu vyplývajúce z pracovného pomeru.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade za výdavky vynaložené na vstupnú lekársku prehliadku v sume 30,-

Eur súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že lekárska preventívna prehliadka sa vo vzťahu k práci
vykonáva pred nástupom do práce v súvislosti s výkonom práce, pred zmenou pracovného zaradenia,
pri skončení pracovného pomeru. Pre zamestnávateľa nevyplýva žiadna povinnosť žiadať od uchádzača
o zamestnanie vstupnú lekársku prehliadku pre všetky profesie. Je logické, že ak by sa o miesto
zamestnanca strážnej bezpečnostnej služby u žalovaného uchádzalo niekoľko záujemcov, nemôže
predsa zamestnávateľ uhradiť tieto náklady všetkým uchádzačom.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku rozdielu spočívajúceho v poskytnutých stravných lístkov žalovaným
a nevydaných stravných lístkov vo vyššej hodnote z dôvodu odpracovaných dlhších pracovných zmien
ako vykázal žalovaný, v konaní tento nárok nebol preukázaný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k
tvrdeným skutočnostiam, že u zamestnávateľa pracoval dlhšie zmeny ako boli evidované. Jeho tvrdenie

potvrdila len manželka, na ktorú výpoveď súd neprihliadal, lebo nebola bezprostredne svedkom na
pracovisku a nebola u žalovaného zamestnaná. Ďalší vypočutý svedok W. B. tvrdil, že žalobca, aj keď
pracoval dlhšie, bolo to na základe dohody medzi zamestnancami, že za kolegu odpracuje zmenu alebo
že ich zastúpi z dôvodu, že išlo o chlapov, ktorí pochádzali z východu, ktorí chodievali skôr z pracovnej
zmeny domov za svojimi rodinami, čo vykrýval žalobca. Súd teda uzavrel, že žalobca dobrovoľne

bez vedomia zamestnávateľa pracoval dlhšie zmeny ako 12 hodín, avšak nemal nárok na stravné
lístky vo vyššej hodnote. Je pravdou, že žalovaný nearchivoval evidenciu dochádzky zamestnancov na
pracovisku za čo mu bola uložená pokuta vo výška 200,- Eur Inšpektorátom práce Prešov, ale žalovaný
preukázalodpracovanýpočethodínžalobcomvýplatnýmipáskamizamesiacedecember2009ažmarec
2010. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi boli odovzdané stravné lístky v počte 48 ks, čo potvrdil

aj žalobca na pojednávaní. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k uplatnenému nároku náhrady na
doplatenie sumy vo výške 77,02 Eur, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

K ďalšiemu uplatnenému nároku týkajúceho sa zabezpečenia pitnej vody na pracovisku, z ktorého
titulu si žalobca uplatnil náklady vo výške 60,- Eur súd uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom

prehlásil, že zaplatí žalobcovi za 27 odpracovaných zmien sumu 18,90 Eur z titulu zachovania pitného
režimu zamestnanca na pracovisku v hodnote jednej minerálnej vody vo výške 0,70 Eur za deň, s čím
žalobca súhlasil. Z tohto dôvodu súd priznal sumu 18,90 Eur, k zaplateniu ktorej zaviazal žalovaného. V
prevyšujúcej časti uplatneného nároku súd žalobu zamietol, lebo z procesného hľadiska žalobca nevzal
žalobu späť.

K ďalšiemu uplatnenému nároku náhrady škody spôsobenej žalobcovi žalovaným vynaložením
finančných prostriedkov na absolvovanie kuričského kurzu v sume 110,- Eur na základe ústnej dohody
medzi žalobcom a žalovaným súd nevyhovel. Poukázal na to, že v danom prípade neboli splnené
zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. V konaní nebolo spochybnené, že W. B. bol

nadriadeným pracovníkom žalobcu. Žalobca však nepreukázal v čom spočívala protiprávnosť úkonu
tohto pracovníka. Na to, aby úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon požaduje porušenie právnej
povinnosti, ktorá je uložená žalovanému. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov
zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Žalobca ani listinnými dôkazmi, ani výsluchom svedkov,
že by došlo k ústnej dohode medzi ním a W. B., tieto skutočnosti nepreukázal. Navyše vypočutý svedok

túto skutočnosť poprel. Z tohto dôvodu súd žalobu ohľadne tohto uplatneného nároku zamietol.

Vo vzťahu k ďalšiemu uplatnenému nároku náhrady škody za vlastné ošatenie, ktoré žalobca používal
pri práci, a to obuv - kanady, gumáky, žalovaný uznal nárok týkajúci sa opotrebenia obuvi, a to kanady
v hodnote 15,- Eur, gumákov v hodnote 5,- Eur, s čím žalobca súhlasil. Taktiež procesného hľadiska

nedošlo k späťvzatiu žaloby v prevyšujúcej časti, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Účastníci
sa zároveň dohodli na uplatnenej úhrade za opotrebovanie košieľ v sume 3,- Eur, a preto z titulu tohto
uplatneného nároku súd priznal sumu 23,- Eur. Z titulu ďalšej náhrady škody za opotrebovaný kabát,
nohavice, sveter celkom v hodnote 100,- Eur súd žalobu zamietol, lebo v tejto časti žalobca uplatnenýnárok nepreukázal. Z týchto dôvodov súd vyhovel žalobe ohľadne zaplatenia sumy 41,90 Eur a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol porovnaním pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v spore s tým, že
uviedol, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 9,80 % a žalovaný v rozsahu 90,20 %. Po prihliadnutí
na úspech žalobcu v konaní, úspech žalovaného by predstavoval 80,40 %. Súd s poukazom na ust.
§ 150 Občianskeho súdneho poriadku zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov konania žalovanému nepriznal. Poukázal na to, že žalobca dlhodobo nepracuje, jediným príjmom

v domácnosti je príjem jeho manželky v rozsahu 450,- Eur.

Otrováchkonaniaštátusúdrozhodoltak,žeichnepriznalzdôvodu,žežalobcabolodsúdnychpoplatkov
oslobodený. Trovy štátu vznikli z titulu vyplateného cestovného svedkyni - manželke žalobcu za účasť
na pojednávaní za cestu Z. - B. a späť vo výške 1,50 Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie. Poukázal na to, že sa domáhal zaplatenia sumy 427,20 Eur a súd mu priznal len sumu
41,20 Eur. Opätovne poukázal na ním uvádzané náklady týkajúce sa úhrady poplatku za lekársku
prehliadku, náhrady za pitný režim, stravné lístky, ako aj doplatenie za opotrebované ošatenie. Navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť, taktiež určiť neplatnosť skúšobnej doby a uložiť povinnosť

zamestnávateľovinahradiťmzdupriemernéhomesačnéhozárobkudorozhodnutiasúdu,vrátaneúrokov
z omeškania. Zároveň žiadal určiť, že zmluva zo dňa 21. 12. 2009 je neplatná.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách konania odvolanie žalovaný. Nesúhlasil
s aplikáciou ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na to, že žalobca sa sám zbavil

možnosti mať príjem z pracovného pomeru, keď ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe a následne
sa nikde nezamestnal. Trval na priznaní náhrady trov konania, ktoré špecifikoval, a preto navrhol zmeniť
napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania, k zaplateniu ktorých žiadal zaviazať žalobcu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku), ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného
vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214
ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolania
účastníkov nie sú dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne
posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia na nároky, ktoré boli v prevyšujúcej časti súdom
prvého stupňa zamietnuté nie je dôvodná. Súd prvého stupňa správne poukázal na dôkaznú povinnosť
účastníka sporového konania, ktorá mu vyplýva z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j.

povinnosťnielentvrdenia,aleajpreukázanianímtvrdenýchskutočností.Nesplneniedôkaznejpovinnosti
má za následok neunesenie dôkazného bremena. Žalobca v priebehu konania vzhľadom na čiastočné
uznanie uplatnených nárokov žalovaným vo vzťahu k vyplateniu náhrady za dodržanie pitného režimu
zamestnancanapracoviskuvovýške18,90Eursúhlasil,akoaj čiastočnejnáhradyškodyzaopotrebenie
vlastnéhoošateniažalobcunapracoviskuvovýške23,-Eur.Zuvedenéhodôvoduniejemožnénásledne

v odvolacom konaní sa domáhať ďalších uplatnených nárokov týkajúcich sa náhrady škody z titulu
opotrebenia ošatenia, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá o zaplatenie sumy 150,- Eur, ďalej náhrady
sumy za zaplatený poplatok za kuričský kurz vo výške 110,- Eur, ako aj náhrady za poplatky za vstupnú
lekársku prehliadku vo výške 30,- Eur, lebo v tejto časti súd prvého stupňa správne na základe výsledkovvykonaného dokazovania posúdil uplatnené nároky ako nedôvodné. Zákonné podmienky pre priznanie
náhrady škody v danom prípade neboli splnené. Vzhľadom na nepreukázané tvrdené skutočnosti nebol
nárok dôvodný ani na zaplatenie sumy 77,02 Eur týkajúcej sa náhrady stravných lístkov.

Súd prvého stupňa správne posúdil aj otázku vzniku pracovného pomeru na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 21. 12. 2009, preto ani v tejto časti uplatnená námietka týkajúca sa nesprávneho
právneho posúdenia nebola opodstatnená. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je vždy
vecou účastníkov zmluvy, t. j. k skončeniu môže dôjsť aj bezdôvodne aj zo strany zamestnanca,

ako aj zamestnávateľa. Pokiaľ nebola vyslovená neplatnosť skončenia pracovného pomeru, žalobcovi
nevznikol nárok na náhradu mzdy, na ktorý v odôvodnení poukázal žalobca. Navyše v sporovom
konaní je súd viazaný navrhovaným petitom, ktorý nárok týkajúci sa náhrady mzdy uplatnený nebol,
vrátane namietanej neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 17. 12. 2009, lebo v priebehu konania došlo k
upresneniu navrhovaného petitu ohľadne určenia neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 21. 12. 2009.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu vo veci samej za dôvodné.

Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie žalovaného proti výroku o nepriznaní náhrady trov
konania žalovanému s poukazom na to, že súd prvého stupňa správne vychádzal z aplikácie ust. §
142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

t. j. z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania žalovanému nepriznal vzhľadom na
nepriaznivé majetkové pomery žalobcu, na ktoré prihliadal.

Ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je výnimočným ustanovením pre rozhodnutie o trovách
konania v sporovom konaní, pre ktoré platí zásada zodpovednosti účastníka za výsledok v spore.

Sociálne a majetkové pomery súd prvého stupňa náležite na strane žalobcu posúdil s prihliadnutím k
tomu, že je bez pracovného pomeru, jediným príjmom v domácnosti je príjem z pracovného pomeru
manželky, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav. Na strane žalovaného sa jedná o právnickú osobu, ktorej
nepriznaním náhrady trov konania nebude zasiahnuté do jej majetkovej sféry vzhľadom na postavenie
žalobcu ako bývalého zamestnanca a žalovaného ako zamestnávateľa. Z tohto dôvodu súd prvého

stupňa správne aplikoval na rozhodnutie o trovách konania ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, po predchádzajúcom posúdení pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania (§ 142 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zamietavom výroku,

v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému náhrada trov odvolacieho konania nebola

priznaná, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku). Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, právo na náhradu trov
odvolacieho konania mu nevzniklo.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.