Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514201247
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1514201247.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, právnej veci

navrhovateľov: 1./ B. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B., O. XX, X./ J. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B., O. XX,
oboch zastúpených JUDr. Júliou Vestenickou, advokátkou, Ševčenkova 5, Bratislava, proti odporcom:
1./ X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., C. XX, X./ M. B., nar. X.X.XXXX, bytom B., C. XX, o splnenie
povinnosti zaplatiť 1.300,-€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v prvom a druhom rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom 1.300,-€ spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 650,-€ od 1.2.2013 a zo sumy 650,-€ od 1.3.2013, vždy
až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo výške 78,-€ a trovy právneho zastúpenia

205,59€,naúčetprávnejzástupkynenavrhovateľov,vedenývoV.a.s., čísloúčtu:XXXXXXXXXX/XXXX,
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 28.1.2014 sa navrhovatelia prostredníctvom právnej zástupkyne domáhali, aby
súd zaviazal odporcov na zaplatenie istiny vo výške 1.300,-€ spolu s príslušenstvom - 8,75% ročný
úrokom z omeškania z jednotlivých mesačných platieb zodpovedajúcich platbám nájomného, vždy odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej platby až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom
neuhradenia platieb spojených s užívaním nehnuteľnosti - bytu vo vlastníctve navrhovateľov, ktorý v

mesiacoch február a marec 2013 užívali odporcovia po ukončení nájomného vzťahu.

Svoj nárok zdôvodnili tým, že dňa 11.10.2011 uzavreli s odporcami nájomnú zmluvu, na základe ktorej
dali odporcom do prenájmu na dobu určitú 4-izbový byt číslo XX, nachádzajúci sa v B. na I. ulici č. X
s tým, že odporcovia sa zaviazali platiť nájomné vo výške 650,-€ mesačne, zmluva bola uzavretá na
obdobie od 1.11.2011 do 1.11.2012. K predĺženiu nájomného vzťahu po uplynutí doby nájmu nedošlo,
odporcovia však naďalej predmetný byt užívali, a to bez právneho dôvodu až do konca marca 2013,
pričom neuhradili navrhovateľom platby spojené s užívaním nehnuteľnosti za mesiace február a marec
2013, na výzvu navrhovateľov byt vypratali 31.3.2013.

Odporcovia sa na pojednávanie, napriek predvolaniam, osobne prevzatým dňa 18.6.2014, neustanovili
ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie. Podľa §101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v
neprítomnosti odporcov, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené navrhovateľmi.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v prvom rade, oboznámením sa s nájomnou
zmluvou zo dňa 11.10.2011, výzvou na vypratanie bytu zo dňa 27.2.2013, predžalobnou výzvou zo dňa
8.7.2013, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Nájomnou zmluvou zo dňa 11.10.2011, uzavretou medzi navrhovateľmi ako prenajímateľmi a
podielovými vlastníkmi a odporcami ako nájomcami, prenechali prenajímatelia nájomcom do prenájmu
byt č. XX, nachádzajúci sa v B. na I. ulici č. 8, súpisné číslo XXXX, pozostávajúci zo štyroch izieb a
príslušenstva, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR
B., okres B. I, obec BA-m.č. Q. F., na dobu určitú od 1.11.2011 do 1.11.2012. Podľa článku 3 zmluvy

sa zmluvné strany dohodli na mesačnom nájomnou vo výške 650,-€, splatnom najneskôr do 30. dňa
predošlého mesiaca, platba sa mala realizovať pripísaním na účet prenajímateľov.

Navrhovateľ v prvom rade vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s navrhovateľom v druhom rade, jeho
bratom, vlastnia byt na I. ulici č. X v B., ktorý prenajali odporcom za podmienok dohodnutých v nájomnej
zmluve zo dňa 11.1.2011. Odporcovia vždy platili mesačné nájomné neskôr, opakovane sa stalo, že
dlhovali platbu, preto po skončení doby nájmu nájomný vzťah odporcom nepredĺžili. Po ukončení doby

nájmuodporcovianaďalejvbytebývaliaždo31.3.2013,nájomnézaplatililenzadecember2012ajanuár
2013, za február a marec 2013 nezaplatili žiadnu čiastku, na telefonické a písomné výzvy reagovali len
sľubmi, reálne k platbe nedošlo.

Výzvou na vypratanie bytu datovanou 27.2.2013, osobne prevzatou obidvoma odporcami dňa
27.2.2013, navrhovateľ v prvom rade vyzval odporcov na vypratanie predmetného bytu, najneskôr do

31.3.2013, odovzdanie kľúčov od bytu a uhradenie všetkých podlžností súvisiacich s užívaním bytu,
najneskôr do 15.3.2013.

Pokusom o zmier zo dňa 8.7.2013, prevzatým odporkyňou v druhom rade 19.7.2013, odporcovi v prvom
rade bola písomnosť doručená uložením na pošte, právna zástupkyňa navrhovateľov vyzvala odporcov
na uhradenie dlžnej sumy za užívanie predmetu nájmu po ukončení nájomného vzťahu, v lehote 14 dní

odo dňa doručenia výzvy.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa §451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť, aby sa niekto na úkor iného bezdôvodne
obohatil, v prípade, že takéto obohatenie vzniklo, zákon zabezpečuje povinnosť jeho vydania.
Zodpovedným subjetkom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa obohatil, oprávneným

subjektom ten, na úkor koho obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo
veciach, výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci by k
zmenšeniu došlo, ak by si plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v
peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide v prípade, keď právny dôvod neexistoval od samého
začiatku alebo dodatočne odpadol.

Odporcovia nerešpektovali ukončenie nájomného vzťahu uplynutím doby nájmu k 1.11.2012, vzhľadom
na opakované problémy s platením mesačných platieb nájomného, navrhovatelia nemali záujem
nájomný vzťah predĺžiť, zo strany odporcov ani nebola vyvíjaná snaha o predĺženie doby nájmu. Po
uplynutí doby nájmu odporcovia predmetný byt naďalej užívali bez právneho dôvodu, byt faktickyvypratali a odovzdali navrhovateľom až 31.3.2013, potom, čo ich k odovzdaniu bytu navrhovatelia
písomne vyzvali.

Za obdobie od novembra 2012 do marca 2013 odporcovia zaplatili platbu zodpovedajúcu nájomnému

len dvakrát, za mesiace február a marec 2013 platby nerealizovali napriek skutočnosti, že predmetný
byt riadne užívali, čím na strane odporcov na úkor navrhovateľov vzniklo bezdôvodné obohatenie,
spočívajúce v mesačných platbách, zodpovedajúcim platbám nájomného, pôvodne dohodnutého v
nájomnej zmluve, uzavretej medzi účastníkmi 11.10.2011. Na strane navrhovateľov jednoznačne prišlo
k zmenšeniu majetkového stavu, ktorý sa dal očakávať v nájomnom a úhradách za ceny poskytovaných

služieb v prípade nového nájomcu.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku ktorých ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995

Zb., v znení č. 586/2008 Zb., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Odporcovia sa s vrátením peňažného plnenia dostali do omeškania, súd v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení, priznal navrhovateľom príslušný zákonný úrok z omeškania, určený

z jednotlivých mesačných dlžných čiastok zodpovedajúcich platbám nájomného, vždy odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti platby.

Podľa §511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní

jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Pasívna solidarita v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vznikla odporcom na základe
zmluvného vzťahu, uzavretého dňa 11.10.2011 a skutočnosti, že po ukončení doby nájmu obaja
odporcovia predmetný byt naďalej užívali bez právneho dôvodu. Právne následky pasívnej solidarity
spočívajúvtom,ževeriteľjeoprávnenýpožadovaťceléplnenieodktoréhokoľvekdlžníkaatenjepovinný

veriteľovi poskytnúť celé plnenie, ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi
zanikne. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah medzi dlžníkom, ktorý plnil a ostatnými dlžníkmi.

O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľom ako úspešným účastníkom v
konaní súd priznal náhradu vynaložených trov konania, spočívajúcich v súdnom poplatku vo výške 78,-
€ a trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci /prevzatie veci, podanie žaloby, účasť na

meritórnom pojednávaní 22.9.2014/ po á 60,49€ +režijný paušál trikrát 8,04€ podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

O povinnosti odporcov zaplatiť trovy konania právnej zástupkyni navrhovateľov súd rozhodol podľa §149
ods. 1 O.s.p.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných
vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods.
3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§205a/,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred

súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnení môžu podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.