Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/20/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2398899566
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2398899566.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu W. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. X, B., zastúpeného advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Poštová 14, Košice proti
žalovanému SLOV-FALCON, spol. s r.o., Krásna 1322/32, Sereď, zastúpenému advokátkou JUDr.
Janou Fridrichovou, Jakubovo nám. 9, Bratislava, o zaplatenie 101.988,31 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 9Cb/174/1998-755 zo dňa 28.11.2013
jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na trovách odvolacieho konania 1.169,36 eur do troch dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám zastupujúcej advokátky JUDr. Jany Fridrichovej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 15.684,13 eur (472.500,- Sk) s príslušenstvom
ako zľavy z kúpnej ceny (20%) motorového vozidla zn. Liaz 18.33TBV v zmysle § 437 ods. 1 Obch.
zák. Uvádzal, že žalovaný mu ako predávajúci dodal vozidlo s neodstrániteľnými vadami vzniknutými
v procese výroby, ktoré sa prejavili pri užívaní vozidla. Nakoľko ide o vady neodstrániteľné, ktoré sa
aj podľa záverov znalca budú ďalším prevádzkovaním vozidla zväčšovať, na žalovanom nie je možné
požadovať odstránenie vád a do úvahy prichádzala iba výmena kabíny ťahača, čo však žalovaný
odmietol vykonať. Pôvodne sa v konaní Krajského súdu v Bratislave č.k. 44Cb 685/94 domáhal voči
žalovanému vrátenia kúpnej ceny vozidla 2.362.500,-Sk na základe odstúpenia od zmluvy, dospel však
k názoru, že podstatné porušenie zmluvy žalovanému v tomto prípade nemožno preukázať a preto si
uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny. V priebehu konania žalobu rozšíril o nárok na náhradu škody -
ušlého zisku vo výške 2.600.000,-Sk (súd rozšírenie žaloby pripustil uznesením zo dňa 29.1.2002).

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že žalobcom uplatneným nárokom na odstránenie vád
vozidla bolo vyhovené a vozidlo bolo opravené autorizovaným servisom. Uplatnenú zľavu považuje za
neprimeranú cene nového skeletu kabíny s tým, že tento v roku 1995 stál 70.000,-Kč a v roku 1999
140.000,-Sk. V súvislosti so zastavením konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod číslom
konania 44Cb 685/94 poukazoval na to, že žalobca v rozpore s ust. § 437 ods. 5 Obch. zák. zmenil svoju
požiadavku z vrátenia celej kúpnej ceny vozidla na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny.

Nárok žalobcu na zaplatenie 15.684,13 eur s príslušenstvom bol zamietnutý čiastočným rozsudkom
Okresného súdu Galanta č.k. 9Cb/174/1998-347 zo dňa 16.11.2006 potvrdeným rozsudkom odvolacieho
súdu č.k. 21Cob/331/2007-419 zo dňa 15.07.2008 z dôvodu, že zmenu uplatneného nároku z vád tovaru

z odstúpenia od zmluvy s požiadavkou na vrátenie kúpnej ceny na zľavu z kúpnej ceny žalobca vykonal
v rozpore s ustanovením § 436 ods. 2 Obch. zák. bez súhlasu žalovaného ako predávajúceho.

Vo zvyšnej časti žalobného nároku predstavujúcej nárok na náhradu škody vo výške 86.304,19 eur súd
prvého stupňa žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 28.11.2013, pričom súčasne žalovanému ako v celom
rozsahu úspešnému účastníkovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania vo
výške zaplateného súdneho poplatku 627,37 eur a nákladov právneho zastúpenia 16.403,75 eur.

V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej súd konštatoval, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť
uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku
z iného právneho dôvodu.

Ustanovenie § 440 dopĺňa stručné ustanovenie § 436 ods. 4 a § 437 o náhrade škody a zmluvnej pokute.
V odseku 1 sa ustanovuje, že nároky z vád sa nedotýkajú nároku na náhradu škody ani nároku na
zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o náhradu škody, rozumie sa ňou prípad, keď ujma spôsobená kupujúcemu
vadným plnením nebola celkom vyporiadaná nárokmi z vád, ktoré má kupujúci k dispozícii.

Dôležité je ustanovenie § 440 ods. 2, ktoré vyslovuje striktnú zásadu, podľa ktorej uspokojenie, ktoré
môže kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku
z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody, resp. z bezdôvodného obohatenia (§ 451 až
459 OZ). Napríklad kupujúci, ktorému v dôsledku oneskorenej reklamácie vád na základe námietky
predávajúceho nebol priznaný nárok na zľavu z kúpnej ceny v súdnom konaní, nebude môcť ujmu, ktorú
by bola pri včasnej reklamácii vyporiadala zľava z ceny, uplatniť novou žalobou z titulu náhrady škody,
prípadne z titulu bezdôvodného obohatenia predávajúceho. Z pravidla obsiahnutého v § 440 ods. 2
teda vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom vyporiadavajú ujmu vzniknutú vadným plnením, sú
z náhrady škody vylúčené. Na to treba v praxi pamätať.

Podľa § 351 ods. 1 a 2 Obch. Z, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo
zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy,
ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia
sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom
na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom
záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502.
Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Odstúpením od zmluvy zaniká zmluva a všetky práva a povinnosti strán vyplývajúce zo zmluvy, a to
ex nunc. To znamená, že právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Týka sa to tak splnených, ako aj
nesplnených povinností. Z tejto všeobecnej zásady zákon ustanovuje viacero výnimiek.

Odstúpenie sa nedotýka (mimo iných) následkov porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy
odstúpením, bez ohľadu na to, o nároky ktorej strany ide. V zmysle odseku 1 ide predovšetkým o nárok
na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy. Pokiaľ ide o následky porušenia zmluvy, nemá však
odstúpenie od zmluvy spätné účinky. Všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do
zániku zmluvy odstúpením, zostávajú zachované.

V odseku 2 sú upravené prípady, keď sa odstupuje od zmluvy, na základe ktorej sa ešte pred odstúpením
plnilo. Vzhľadom na to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká (§ 349 ods. 1), dodatočne odpadol
právny dôvod splnenia týchto povinností. Preto treba tieto vzťahy usporiadať. Obchodný zákonník túto
situáciu rieši tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Vznik tohto práva je
viazaný na účinnosť odstúpenia. V prípade, ak plnenie nemožno vrátiť, poskytne sa peňažná náhrada.
Pri peňažnom záväzku sa plnenie vráti spolu s úrokmi (§ 369). Strane odstupujúcej od zmluvy zákon
priznáva právo na úhradu nákladov spojených s vrátením plnenia (doprava, balenie a pod.). Inak by tieto
náklady veriteľa zostali neuhradené, a tým by bol poškodený v dôsledku porušenia povinnosti dlžníkom.
Toto právo treba odlišovať od náhrady škody.

V prípade, že navrhovateľ odstúpil od kúpnej zmluvy, mal povinnosť vrátiť odporcovi kamión a odporca
mal povinnosť vrátiť navrhovateľovi kúpnu cenu. Odstúpením od zmluvy navrhovateľ prestáva byť
vlastníkom kúpenej veci a preto súd nemôže v žiadnom prípade súhlasiť s vyjadrením právnej
zástupkyne navrhovateľa, že tým, že odporca neprevzal kamión, akoby k odstúpeniu nedošlo
a navrhovateľ naďalej zostal vlastníkom kamiónu. Navrhovateľ mal kamión dať do úschovy na
náklady odporcu a zároveň podať žalobu na plnenie, t.j. povinnosť odporcu prevziať kamión a vrátiť
navrhovateľovi kúpnu cenu.

Pokiaľ navrhovateľ užíval kamión aj naďalej, teda po odstúpení od zmluvy, užíval ho bez právneho
titulu, na vlastnú zodpovednosť a riziko a de facto protiprávne, nakoľko nesplnil povinnosť vrátiť kamión
odporcovi. K odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 25.10.1994, týmto dňom zanikol záväzkovo-právny
vzťah medzi účastníkmi konania. Týmto dňom už neplatila ani záručná doba na kamión. Od tohto dňa
navrhovateľ nemal právny titul na užívanie kamióna a ani nemohol očakávať, že vďaka prevádzke
kamióna bude dosahovať zisk, z ktorého bude platiť aj úver v prospech O. O.. Navyše, keď právna
zástupkyňa navrhovateľa dôvodila návrh tým, že navrhovateľovi vznikla faktická škoda spočívajúca v
tom, že navrhovateľ nemohol splácať úver od O. O., a.s. použitý na zakúpenie vozidla a aj tým, že v
konaní prebiehajúcom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 11Cb/309/1997 (toto bolo právoplatne
ukončené dňom 9.3.2007 zastavením konania, nakoľko účastníci sa dohodli a navrhovateľ sa zaviazal
zaplatiť sumu 1.000.000,- Sk), súd sa nemohol stotožniť s takouto škodou, pretože konanie na Krajskom
súde v Košiciach bolo právoplatne skončené 9.3.2007, teda 5 rokov po tom, ako si navrhovateľ na
tunajšom súde uplatnil náhradu škody, preto suma 1.000.000,- Sk nemohla byť predmetom rozšírenia
návrhu už v roku 2002. Vzhľadom na to, navrhovateľ mohol žalovať len tú náhradu škody, ktorá mu
vznikla pred podaním návrhu, t.j. do 21.1.2002.

Čo sa týka ušlého zisku za roky 1997-2001, k odstúpeniu od zmluvy došlo 25.10.1994, po ktorom dátume
navrhovateľ bol povinný odovzdať predmet kúpy (§ 351 ods. 2 Obch. Z), t.j. vozidlo, odporcovi, preto
navrhovateľ nemohol očakávať, že mu vozidlo bude prinášať zisk ešte aj 4-6 rokov po odstúpení od
zmluvy.

Súd poukazuje na viaceré vady návrhu na náhradu škody. Jednak navrhovateľ zmätočne uvádza, že
si uplatňuje náhradu škody za roky 1997 - 2001, v ústnom prednese potom uvádza roky 1998-2000,
navrhovateľ nikdy nepreukázal výšku škody, neprodukoval k nej žiadne dôkazy (len pre prípad, ak to
súd považuje za potrebné!), nepreukázal, akú právnu povinnosť odporca porušil a kedy sa tak stalo a
že toto porušenie spôsobilo škodu a súvisí so škodou.

Vychádzajúc zo skutkového stavu, ako ho vykonaným dokazovaním, najmä z listinných dôkazov
a výsluchom svedkov, zistil súd prvého stupňa a s prihliadnutím na všetky okolnosti súvisiace s
uzatváraním zmluvy súd zistil, že kúpna zmluva bola uzavretá platne. Rovnako otázku platnosti
odstúpenia od zmluvy vyhodnotil súd tak, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je platným právnym úkonom
so všetkými právnymi účinkami, ktoré zákon s odstúpením od kúpnej zmluvy spája.

Navrhovateľ by si mohol uplatňovať právo na ušlý zisk za obdobie, kedy by zmluva bola trvala aj
naďalej, nebyť odstúpenia, iba za predpokladu, že by bol v tomto období oprávnený kamión používať,
podstatná je aj tá skutočnosť, či by navrhovateľ v rokoch 1997 - 2001 (resp. 1998 - 2000) mal zákazky
a v akom objeme, keďže pri vyčíslení ušlého zisku treba od ceny, ktorú by bol navrhovateľ fakturoval
jeho zákazníkom v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok, odpočítať navrhovateľove náklady, ktoré
by sám musel vynaložiť pri plnení potenciálnych zmlúv (predovšetkým náklady na mzdy a odvody
jeho prípadných zamestnancov, náklady na benzín a pod.). Navrhovateľ nijakým spôsobom súdu
nepreukázal, že by v danom období nejaký zisk skutočne dosahoval a v akej reálnej výške by to bolo
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 113/2007).

Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto
viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu
škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného
záväzkového vzťahu, t. j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Preto, aj keď dôjde k
odstúpeniu od zmluvy a zaniknú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, záväzok na náhradu škody
ako dôsledok porušenia zmluvy trvá naďalej (§ 351).

Pre obchodné záväzkové vzťahy je všeobecnou úpravou náhrady škody úprava obsiahnutá v § 373
až 386 Obch. Z. Okrem tejto všeobecnej úpravy Obchodný zákonník obsahuje celý rad osobitných
(špeciálnych) úprav náhrady škody. Osobitné úpravy náhrady škody majú prednosť pred všeobecnou
úpravou (§ 373 a nasl.). Všeobecná úprava sa použije v prípade, keď osobitná úprava niektorú otázku
nerieši, t.j. všeobecná úprava sa v tomto prípade použije ako doplnková úprava k osobitnej úprave.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia, súd dospel k záveru, že dňom 25.10.1994
zanikol odstúpením od kúpnej zmluvy záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania a odporca
by zodpovedal za škodu vzniknutú porušením zmluvnej povinnosti do odstúpenia od tejto zmluvy.
Navrhovateľ, vzhľadom na odstúpenie od zmluvy, nemohol predpokladať, vzhľadom na jeho povinnosť
vrátiť kamión odporcovi, že bude naďalej a to aj v rokoch 1997 - 2001 dosahovať zisk, čím de facto
a de iure odporca nezodpovedá za prípadnú škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi, pretože
neporušil žiadne práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu, pretože v týchto rokoch žiaden
záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania neexistoval. Pri náhrade škody osoba zodpovedá
za škodu vzniklú porušením právnej povinnosti pri kauzálnom nexuse.

Navrhovateľ po odstúpení od zmluvy na vlastné riziko prevádzkoval kamión, čím sám porušil zmluvnú
povinnosť, keď kamión neodovzdal odporcovi, resp. nedal do úschovy.

Navyše súd poukazuje na podstatnú a zjavnú nesprávnosť vyčíslenej škody, ktorá bola vyčíslená
bez ohľadu na vynaložené náklady (vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa
28.11.2013!), pričom ušlý zisk musí byť vyčíslený ako čistý zisk po odrátaní nákladov. Keďže sám
navrhovateľ riadne nešpecifikoval ušlý zisk, súd nemohol zaňho vykonať celé dokazovanie. Súd
považuje takto uplatnenú náhradu škody len za približnú, nijako nezdôvodnenú, nepreukázanú a
pasívny postoj navrhovateľa pri dokazovaní o výške škody nie je možné nijakým spôsobom nahradiť
dokazovaním zo strany súdu, keďže ide o návrhové konanie. Aj právna zástupkyňa odporcu celé roky
poukazovala na to, že výška škody nie je nijako preukázaná. Výška škody zostala len konštatovaním
navrhovateľa, bez unesenia dôkazného bremena. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal zákonné
predpoklady vzniku práva na náhradu škody podľa § 373 ObZ., spornou zostáva aj príčinná súvislosť
medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody, ktorú si uplatňuje vo forme skutočnej škody
a ušlého zisku. Skutočná škoda tak, ako ju vyčísli navrhovateľ mu nemohla vzniknúť, nakoľko návrh
na náhradu škody bol podaný v roku 2002, pričom skutočnú škodu odvodzuje od výsledku konania
prebiehajúceho na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 11Cb/309/1997, ktoré bolo právoplatne
ukončené dňom 9.3.2007 a ušlý zisk odvodzuje od zatiaľ stále fiktívnych prepráv, v súvislosti s ktorými
mal dosiahnuť zisk, opätovne zdôrazňujúc tú skutočnosť, že na kamióne, ktorý mu nepatril a ktorý užíval
bez právneho titulu.

Zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania súd odôvodňuje tým, že od rozšírenia návrhu (11 rokov
trvania sporu) navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal výšku uplatnenej škody, to, či odporca vozidlo
odmietol prevziať a z akých dôvodov nemá vplyv na výšku škody (navyše navrhovateľ mal postupovať
podľa zákona po odstúpení od zmluvy).

Právna zástupkyňa navrhovateľa viackrát (aj na poslednom pojednávaní) uviedla: „... pokiaľ súd
považuje za potrebné preukázať...“, v tejto súvislosti súd dôrazne poukazuje na ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku a na zásady civilného konania, keď súd v návrhom konaní nemôže
vykonávať dôkazy, nakoľko by porušil zásadu rovnosti účastníkov konania a rovnosti zbraní, súd
nemôže vykonávať dôkazy na prospech či neprospech jedného z účastníkov konania. Od rozšírenia
návrhu v časti o náhradu škody navrhovateľ nijakým relevantným spôsobom nepreukázal výšku škody,
neprodukoval ani dôkazy na jej preukázanie a po 11 rokoch začať navrhovať dôkazy, ktoré nikdy
navrhované neboli; takýto postup je v príkrom rozpore s hospodárnosťou a účelnosťou súdneho
konania a preto nemôže požívať právnu ochranu a to aj s poukazom na to, že práve navrhovateľ bol
v konaní tou stranou, ktorá podala niekoľko ústavných sťažností na prieťahy v konaní (súd týmto však
nespochybňuje jeho právo podávať takéto sťažnosti, len poukazuje na rozporuplný postoj ku konaniu).
S poukazom na § 2 O.s.p. je súd toho názoru, rovnako ako odporca, že postup zo strany navrhovateľa
na doplnenie dokazovania je zneužívaním práva účastníka konania a to vzhľadom na charakter dôkazu,
ako aj na plynutie času od podania návrhu. Preto akékoľvek ďalšie vykonávanie dokazovania by bolo
nehospodárne, neúčelné a zbytočne by predlžovalo a finančne zaťažovalo už aj tak bezpochyby dlho
trvajúci a nákladný súdny spor.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia, pretože v spornom
prípade navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov na náhradu škody v zmysle § 373 a nasl. Obch.
Z, samotná okolnosť, prečo nedošlo k odovzdaniu vozidla, na ktorú sa navrhovateľ neustále odvolával,
nemá súvis a vplyv na prípadnú vzniknutú škodu, jednoznačne bolo preukázané, že navrhovateľ
od zmluvy odstúpil, odstúpenie je platné, pretože ho nikto nikdy nerozporoval, navrhovateľ vozidlo
odporcovi neodovzdal, pričom navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu, keď
riadne nevyčíslil škodu, ktorá je predmetom tohto konania, nepreukázal porušenie právnej povinnosti
odporcu, nepreukázal, aký záväzkovo-právny vzťah bol medzi účastníkmi konania, ktorého porušenie
by spôsobilo vznik škody, ako ani kauzálny nexus.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia
súdu prvého stupňa tak, aby bolo žalobe vyhovené, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci nakoľko nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukazoval na to, že súd napriek opakovanému
návrhu nevypočul žalobcu a jeho manželku k otázke nákupu predmetného vozidla, rovnako ako
zamestnancov žalovaného k okolnostiam odmietnutia prevzatia kamiónu po odstúpení od zmluvy. Súd
nevykonal ani navrhované znalecké dokazovanie, v prípade jeho pochybností o výške ušlého zisku,
pričom argumentoval nehospodárnosťou a neúčelnosťou takéhoto postupu a konštatoval, že žalobca
relevantným spôsobom výšku škody nepreukázal. Súd neprihliadol na objektívny charakter spôsobenej
škody, ktorej pôvod je potrebné vidieť v počiatočnej vadnosti predmetu sporu, a nepreukázanie
liberačných dôvodov zo strany žalovaného, ako ani na nedostatok potreby presnej špecifikácie ušlého
zisku podľa § 381 Obch. zák. (obvyklý zisk). Má za to, že v konaní preukázal protiprávnosť konania
žalovaného, vznik škody aj kauzálny nexus medzi nimi, preto sa nestotožňuje s názorom súdu, že
nedošlo k dostatočnému preukázaniu vzniku škody, resp. jej výšky, a na mieste nie sú ani pochybnosti
o prítomnosti príčinnej súvislosti.

Voči rozhodnutiu o náhrade trov konania odvolateľ namietal, že súd nevyužil možnosť aplikácie
ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého by v konaní úspešnému žalovanému právo na ich náhradu
nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v nepriaznivej finančnej a zdravotnej
situácie žalobcu, ktorá je súdu známa nakoľko bola dôvodom jeho oslobodenia od súdnych poplatkov.
Uvádzal, že aj pričinením žalovaného, ktorý mu dodal vadné vozidlo, nemá stály príjem a nie je schopný
trovy konania uhradiť, spláca úver poskytnutý na kúpu vozidla a môže sa ocitnúť v situácii, že príde o
zaťažený rodinný dom, ktorý obýva.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

V rozpore s právnym názorom žalobcu podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa vo veci
vykonal dokazovanie v rozsahu zodpovedajúcom potrebe zistenia tých skutočností, ktoré boli relevantné
z hľadiska objektívneho rozhodnutia vo veci. Výtka odvolateľa týkajúca sa nevypočutia samotného
žalobcu (!) a jeho manželky k otázke nákupu vozidla je zjavne nedôvodná nielen vzhľadom na
bezvýznamnosť objasňovaných okolností (okolnosti nákupu vozidla) v súvislosti s predmetom sporu,
ale aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako účastník konania vo veci opakovane vypovedal a podal
niekoľko písomných vyjadrení k predmetu sporu, a jeho manželka A. H. bola vo veci ako svedkyňa
vypočutá súdom prvého stupňa dňa 03.10.2006 a prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu
Michalovce dňa 30.04.2013, pričom z obsahu príslušných zápisníc nevyplýva, že by žalobcovi alebo jeho
právnej zástupkyni nebolo v súlade s ustanovením § 126 ods. 3 O.s.p. umožnené klásť tejto svedkyni
doplňujúce otázky.

Vypočutie ďalších žalobcom navrhnutých osôb k okolnostiam neprevzatia kamiónu žalovaným po
odstúpení od zmluvy súd prvého stupňa správne odmietol vykonať s poukazom na nedostatok
relevantnosti týchto okolností z hľadiska rozhodnutia sporu, pričom dôvod svojho postupu ozrejmil
v odôvodnení rozsudku. Obdobne nehospodárnym a neúčelným by vzhľadom na záver súdu o

nedostatku zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcu bolo akékoľvek dokazovanie vo vzťahu k výške
uplatneného ušlého zisku.

Všeobecne možno konštatovať, že súd prvého stupňa nemal povinnosť vykonať všetky žalobcom
navrhnuté dôkazy, a tie, ktoré vykonať odmietol, nemali schopnosť ovplyvniť výsledok tohto konania v
prospech žalobcu, ktorého procesné práva preto postupom súdu neboli porušené.

Podľa opakovaných vyjadrení žalobcu a uznesenia, ktorým súd prvého stupňa návrhu na rozšírenie
žaloby vyhovel, predmetom konania po právoplatnosti rozhodnutia čiastočným rozsudkom zostal ušlý
zisk žalobcu za obdobie od 01.05.1997 do 01.05.2007 (žalobca ho iba stručne špecifikoval tým, že ide
o ušlý zisk za dni v danom roku, kedy vozidlo pre poruchu nemohlo byť prevádzkované), pričom pôvod
v neschopnosti dosahovať adekvátny zisk má aj žalobcom uvádzaná nemožnosť splácania úveru.

Nároky zmluvných strán po odstúpení od zmluvy, právo na ktoré žalobca realizoval v roku 1994, teda po
zániku zmluvy samotnej, upravuje ustanovenie odstavca 2 § 351 Obch. zák., odstavec 1 ktorého síce
súčasne stanovuje, že sa odstúpenie od zmluvy nedotýka nároku na náhradu škody, avšak iba nároku
na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy.

Odstúpením od zmluvy v roku 1994 zmluvný vzťah účastníkov zanikol, zmluvným stranám vznikla
povinnosť vrátiť si navzájom prijaté plnenia, preto v období od odstúpenia žalobca nemal právny dôvod
vozidlo užívať, bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný bol alebo nebol ochotný dobrovoľne k prevzatiu
vozidla a vráteniu prijatej kúpnej ceny pristúpiť.

Ujmy, ktoré žalobca utrpel ako následok porúch vozidla, ku ktorým prípadne došlo počas jeho
neoprávneného užívania v rokoch 1997 až 2001, potom nemožno dávať do priamej súvislosti s
porušovaním kúpnej zmluvy, vtedy už po dobu niekoľko rokov neexistujúcej.

Pokiaľ súd prvého stupňa za takejto skutkovej situácie žalobu ako nedôvodnú zamietol, rozhodol vecne
správne, a odvolací súd, ktorý sa s odôvodnením rozsudku stotožnil, preto jeho rozhodnutie podľa §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov tohto konania vo výške nákladov právneho zastúpenia podľa vyhl.
č. 655/2004 Z.z. pri 1 úkone právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu s tarifnou odmenou 592,53
eur (určená z hodnoty predmetu odvolacieho konania 86.304,19 eur), 1 úkone s odmenou vo výške 1/2
základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 296,27 eur (účasť na vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu),
vo výške náhrady cestovného na trase Bratislava - Trnava a späť za použitia osobného motorového
vozidla - 29,39 eur, vo výške náhrady za stratu času v rozsahu 3 polhodín po 13,40 eur a vo výške
DPH 194,89 eur.

V okolnostiach prípadu súd nezistil dôvody pre výnimočný postup podľa § 150 O.s.p. - nepriznanie práva
na náhradu trov v konaní úspešnému účastníkovi prichádzajúce do úvahy iba za existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré v rozpore s názorom odvolateľa nereprezentujú iba nepriaznivé
príjmové a majetkové pomery účastníka, ale aj dôvody a spôsob vedenia sporu, uplatňovania alebo
bránenia jeho práva.

V danom prípade ide zo strany žalobcu o opakované iniciovanie sporu proti žalovanému, nedôvodné
uplatňovanie nárokov, pri ktorom väčšiu časť trov procesnej protistrany predstavujú účelne vynaložené
náklady právneho zastúpenia súvisiace s rozšírením žaloby, na ktorom žalobca zotrval napriek
negatívnemu stanovisku vo veci konajúcich súdov vyslovenému v rozhodnutí o čiastkovom nároku. Za
takýchto okolností by nepriznanie práva na náhradu trov bolo nedôvodným zvýhodnením účastníka,
ktorý vznik trov zavinil, na úkor v konaní úspešného účastníka, ktorý svojim správaním podnet k začatiu
konania nedal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.