Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/184/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113226098
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113226098.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú W. Z., K.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: Q. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S., D.
X a otec: V. Z., K.. X.X.XXXX, O. W., V. XXXX/X, zast. Centrom právnej pomoci, Lipová 1, Humenné v
konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 18.9.2013 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. W. Z.,
K.. X.XX.XXXX na sumu 200 € mesačne od 1.9.2013 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane

mal. dieťaťa.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a to s poukazom na to, že je dlhodobo
práceneschopný v regióne, kde je vysoká nezamestnanosť. Pribudla mu vyživovacia povinnosť, preto
nie je schopný platiť zvýšené výživné.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 17.3.2014 navrhol zvýšiť výživné na mal. dieťa zo strany otca s prihliadnutím na vek a odôvodnené
potreby dieťaťa a na skutočnosť, že posledná úprava výživného bola vykonaná v roku 2009.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp.zn. XXP/
XXX/XXXX, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej bola maloletá W. zverená do osobnej
starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jej výživu 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa od 1.3.2009 do budúcna.

Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná na dohodu, zarábala 200 EUR, okrem mal. W. iné
dieťa nemala. Bývala u svojej babky v 1-izbovom byte.

Mal. W. v čase poslednej úpravy mala 4 roky, do škôlky nechodila. Výdavky sa týkali zabezpečenia
bežných potrieb.Otec v čase poslednej úpravy bol nezamestnaný, od 1.5.2009 poberal rodičovský príspevok, v čase
nezamestnanostidávkuvnezamestnanostialebodávkuvhmotnejnúdzi.Okremmal.W.malvyživovaciu
povinnosť k mal. X. Z., K.. X.X.XXXX. Od 1.5.2009 bol na rodičovskej dovolenke a poberal rodičovský

príspevok vo výške 164 EUR. Predtým po dobu 5 rokov bol nezamestnaný, brigádnicky nerobil. 5 rokov
žil u svojej priateľky, matky mal. X. Q. G. v jej 1-izbovom byte, ktorá poberala dávky v hmotnej núdzi. Na
materskú nešla, pretože mala vyššie vzdelanie, hľadala si prácu. Za byt platili 4.000,- Sk.

Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa.

Matka uviedla, že v súčasnosti má maloletá W. 8 rokov. Dňom 1.9.2013 nastúpila do 1. ročníka základnej
školy. V tejto súvislosti sa zvýšili výdavky s jej výchovou a opaterou. Začiatkom školského roka musela

zaplatiť triedny fond, rodičovský príspevok a iné poplatky: fotenie 30 EUR, školské potreby a pomôcky
60-70 EUR, okuliare 72 EUR, ošatenie v priemere 20 EUR mesačne, obuv 10-20 EUR priemerne
mesačne a strava pre celú domácnosť 150 EUR mesačne. Po zdravotnej stránke je v poriadku,
mimoriadnevýdavkynemá.Maloletásamimoškolskejzáujmovejčinnostinevenuje,navštevovalakrúžok
anglického jazyka, tento však prestala navštevovať z dôvodu, že treba za neho platiť 30 EUR mesačne.

Otec sa s dieťaťom nestretáva, od kedy sa odsťahoval do Sniny, dieťa nevidel 2 roky. Okrem výživného
iným spôsobom na výchovu, výživu neprispieva.

V súčasnosti je matka na materskej dovolenke, predtým bola zamestnaná v spoločnosti Fecility Servis
Šimáček s.r.o. s príjmom vo výške asi 230 EUR mesačne. Príjem na materskej dovolenke 250 EUR
mesačne.Bývavpodnájmespoluspriateľom,ktorýjenezamestnaný,evidovanýnaúradepráce,poberá

dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 EUR mesačne. Za podnájom platí 320 EUR mesačne. Podnájom
si platia z toho, čo majú, z príjmu a finančne im vypomáha rodina. Okrem maloletej W. matke pribudla
vyživovaciu povinnosť k maloletej W., ktorá sa narodila dňa 1.4.2013.

Z výpovede otca súd zistil, že od poslednej úpravy k zmene pomerov na jeho strane nedošlo,
vyživovacia povinnosť mu nepribudla, naďalej má vyživovaciu povinnosť k mal. W. a mal. X. Z..

Býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá poberá invalidný dôchodok, nakoľko trpí
paranoidnou schizofréniou, dôchodok je vo výške 316 EUR mesačne, doplatok 75 EUR mesačne, keďže
sú posudzovaní spoločne ako 3 členná domácnosť.

Otec predložil súdu potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 21.3.2014, z
ktorého vyplýva, že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 3.10.2012, evidencia naďalej

trvá. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí Humenné zo dňa 5.2.2014 bolo zistené, že im znížili
pomoc v hmotnej núdzi na sumu 75,40 EUR mesačne od 1.1.2014.

Otec ďalej uviedol, že bývajú v spoločnej domácnosti, za byt platia nájomné vrátane inkasa 200 EUR
mesačne. K ďalším výdavkom patrí výživné na mal. W. vo výške 27,20 EUR mesačne, výdavky v
súvislosti s mal. X., ktorá navštevuje materskú škôlku 5 EUR stravné, ovocie 5 EUR mesačne, 15 EUR

na lieky a cestovné pre partnerku, nakoľko navštevuje psychiatričku v Humennom. Otec bol zamestnaný
po dobu 11 mesiacov na lise, mesačne zarobil 78 EUR. Od 3.10.2012 je nezamestnaný, evidovaný
na úrade práce. Sú spoločne posudzovaní ako 3-členná domácnosť. Okrem toho žiadne iné výdavky
nemajú. Z celého príjmu im zostane suma 140 EUR na mesiac, z ktorej zabezpečujú všetky potreby pre
domácnosť, stravu, oblečenie.

Z pripojeného potvrdenia o návšteve školy bolo zistené, že mal. W. Z. v školskom roku 2013/2014 bola
žiačkou 1.C triedy Základnej školy O. XX v Košiciach.

Z pripojeného oznámenia o narodení bolo zistené, že matke sa dňa X.X.XXXX narodila mal. W. I..Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka nepoberá
príspevky a dávky v hmotnej núdzi, matka poberá rodičovský príspevok od 1.4.2013 do doby trvania
podmienok, aktuálne mesačne v sume 199,60 €, prídavok na dieťa od 1.12.2005 do doby trvania

podmienok aktuálne v sume 46,20 € mesačne. Toho času nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
naposledy bola v evidencii v období od 29.5.2009 do 2.12.2009. Dňa 3.12.2009 bola z evidencie
uchádzačov o zamestnanie vyradená z dôvodu, že jej príjem zo zárobkovej činnosti vykonávanej na
základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej so zamestnávateľom ISS Facility Services s.r.o. prekročil
výšku stanovenú zákonom o službách zamestnanosti.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne Košice bolo zistené, že matka nepoberá dávku v nezamestnanosti
ani nemocenské dávky.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka poberá prídavok
nadieťavsume47,04€,rodičovskýpríspevokpoberalaod1.4.2013dodobytrvaniapodmienokaktuálne
v sume 203,20 € mesačne.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné bolo zistené, že otec je vedený v evidencii

uchádzačov o zamestnanie od 3.10.2012. Menovaný je spoločne posudzovanou osobou pri poberaní
dávok v hmotnej núdzi, kde poberateľkou dávok je p. Q. G., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X,
W.. Ďalšou spoločne posudzovanou osobou je X. G., nar. X.X.XXXX. Dávky sú vyplácané od 1.2.2013.
V roku 2013 boli vyplatené dávky za mesiac február 27,18 €, marec 9,86 €, apríl 2013 až august 2013
po 84,42 €, september 49,11 €, október 2013 až december 2013 po 84,42 €, v roku 2014 január až apríl

2014 po 75,40 €.

Z pripojeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava bolo zistené, že invalidný dôchodok
partnerky otca je vo výške 316,40 € mesačne.

Z pripojeného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom zo dňa 5.2.2014 bolo
zistené, že Q. G. bola znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 75,40 € mesačne od 1.1.2014.

Z pripojeného oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bolo zistené, že matka naďalej
poberá rodičovský príspevok od 1.4.2013 aktuálne mesačne v sume 83,60 € a prídavky na dieťa v sume
70,56 € mesačne.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné bolo zistené, že otec je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Výška vyplatených dávok otca, ktorý je posudzovaný spolu s Q. G. bol od

mesiaca január 2014 po august 2014 vo výške 75,40 € mesačne.

Matka predložila súdu listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa.

Otec predložil listinné doklady preukazujúce jeho výdavky a majetkové pomery.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnostía majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb

je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného

rozhodnutia o výživnom a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal
zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom
prihliadol aj na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú
starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec
ním môže prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. Je pravdou, že k zmene pomerov došlo na strane mal.

dieťaťa tým, že nastúpilo do školy, matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, zvýšili sa tak výdavky
matky, vzhľadom na vek a náklady na výchovu, výživu, ošatenie mal. W. oproti výdavkom, ktoré mala
matka v čase poslednej úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné
vo výške 30 % zo sumy životného minima pre mal. W., vzhľadom na zákonné ustanovenia citované
v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam

a možnostiam otca, ktorý má aj inú vyživovaciu povinnosť zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal.
W.. Uvedené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletej, ale vychádzajúcz ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným
zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy

limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na
ust. § 75 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky
určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov.
Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa,
a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si

plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec.
Pri svojom rozhodovaní súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec je nezamestnaný, predtým
bol na rodičovskej dovolenke, zabezpečoval starostlivosť o mal. dieťa. Žije s partnerkou, ktorá je
invalidná dôchodkyňa a poberá dôchodok vo výške 316 € mesačne. V rámci Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach sú posudzovaní spoločne ako trojčlenná domácnosť a s príjmom do 400
€ mesačne. Z uvedeného príjmu otec okrem iného prispieva aj výživným na mal. W.. Poukazujúc

na už vyššie citované zákonné ustanovenia, odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ktoré súd zohľadnil,
avšak majetkové schopnosti, možnosti a pomery otca ako povinného rodiča mu neumožňujú zvýšiť
výživné v predpokladanom rozsahu. Otcovi spolu s rodinou ostáva minimum finančných prostriedkov na
zabezpečovanie vlastných potrieb. Je potrebné však uviesť, že otec ako povinný rodič majúci mal. dieťa,
ktoré nie je schopné samé sa živiť je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania

a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 2 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že doposiaľ stanovené
výživné je primerané a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byťpredložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.