Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Vladimír Zimányi
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/259/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107237565
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2107237565.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci navrhovateľky: I. A., S.. H.,
F.. XX.XX.XXXX, T. I.. U. XX/XX, H., občan SR, zast. JUDr. Tomášom Klieštencom, advokátom, AK
so sídlom Waltariho 7, Piešťany, proti odporcovi: F. G. A., F.. XX.XX.XXXX, F. T. R. J.: I.. U. XX/
XX, H.I., T. XX Q. J. A., F., R. T., Z. J. P.Z. R. T. I. J. Í., t. č. neznámeho pobytu, zast. pre toto
konanie ustanoveným opatrovníkom E.. E. P., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trnava, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov t a k t o
r o z h o d o l :
I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa do výlučného vlastníctva
navrhovateľky p r i k a z u j ú:
- byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súp. č. XX, R. Č.. XX na ulici I.. U. R. H.,
postavenom na parc. reg. C, č. 3356 - zastavané plochy a nádvoria zapísaných v LV č. XXXX pre obec
a katastrálne územie H.I.F.,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX
na ulici I.. U. R. H., zapísaného na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie H. o veľkosti 63/4940
vzhľadom k celku,
- spoluvlastnícky podiel k pozemku - parc. reg. C, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1
741 m2, na ktorom je bytový dom súp. č. XX na ulici A. U. R. H. postavený o veľkosti 63/4940 vzhľadom
k celku.
II. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi titulom vyrovnania podielov sumu 26 950,- eur
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 19.12.2007 (došlým súdu toho dňa) domáhala, aby súd
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania - bývalých manželov.
V návrhu uviedla, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Piešťany č. k. 4C 175/02 zo dňa 08.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2004.Uviedla, že za trvania manželstva nadobudli účastníci zo spoločných prostriedkov nehnuteľnosť,
nachádzajúcu sa v obci a kat. úz. H., zapísanú v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra H.
(pozn. súdu: teraz Okresným úradom, odborom katastrálnym) na LV č. XXXX pre obec a katastrálne
územie H. ako: byt č. XX, na prízemí bytového domu súp. č. XX, R. Č.. XX (pozn. súdu: správne malo byť
č. XX) na ulici I.. U. R. H., postavenom na parc. (reg. "C") č. XXX.6, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX na ulici I.. U. R. H.,
zapísaného na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie H., o veľkosti 63/4940-ín vzhľadom k celku
a spoluvlastnícky podiel k pozemku - parc. (reg. "C") č. 7994 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1 741 m2, na ktorom je bytový dom súp. č. XX na ulici I.. U. v H. postavený, o veľkosti 63/4940-ín
vzhľadom k celku.
Navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj "BSM") tak, že zhora
uvedený majetok prikáže do vlastníctva navrhovateľky, ktorá vyplatí odporcu finančné vyrovnanie, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
K podanému návrhu pripojila ako dôkazy: rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 4C 175/02-38 zo
dňa 08.12.2004 (právoplatný dňom 27.12.2004); výpis z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. H. I. R. W. A.
Č.. XXXX pre obec a kat. úz. H..
Vzhľadom na to, že odporca je podľa tvrdenia navrhovateľky štátnym občanom J.L.F. P. R. T. I. J. Í.,
bolo potrebné ustáliť, akým právnym poriadkom dsa súdená vec spravuje, a ktorý súd je príslušný na
prejednanie a rozhodnutie súdenej veci.
Nakoľko Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.07.2007 o rozhodnom práve
pre mimozmluvné záväzky (Rím II) sa na súdenú vec nevzťahuje (Kap. I., čl. ods. 2 písm. b/ cit.
Nariadenia), bolo potrebné tieto otázky posúdiť podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom (ďalej len "ZoMPSP").
Podľa ust. § 21 ZoMPSP, osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú
príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.
slovenským.
Podľa ust. § 37 ZoMPSP, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak
osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak
ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
V zmysle zhora uvedených zákonných ustanovení je v súdenej veci daná právomoc slovenských súdov,
a rozhodné je právo slovenské.
Vzhľadom na to, že sa súdu nepodarilo zistiť aktuálnu adresu pobytu odporcu, uznesením č. k.
4C/259/2008-84 zo dňa 05.08.2013 (právoplatným dňom 20.08.2013) ustanovil odporcovi pre toto
konanie opatrovníka.
Na pojednávaní konanom (v neprítomnosti riadne a včas ospravedlneného opatrovníka odporcu) dňa
21.08.2013 právny zástupca navrhovateľky predložil súdu kópiu Kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2001,
ktorou účastníci nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva zhora uvedený majetok. K veci samej
uviedol, že účastníci uzatvorili predmetnú zmluvu cca pol roka pred tým, ako odporca opustil spoločnú
domácnosť. Iný, ako v návrhu uvedený majetok, účastníci nenadobudli. Domáhal sa vyporiadania BSM
účastníkov v inom pomere ako 1:1 a uviedol, že zmenu návrhu predloží písomne až po vypracovaní
znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľností, patriacich do BSM účastníkov (ďalej aj "masa BSM").Uznesením č. k. 4C/259/2008-96 zo dňa 11.11.2013 súd do konania pribral znalca, za účelom ocenenia
masy BSM.
Zo znaleckého posudku č. 35/2014 zo dňa 01.03.2014 (ďalej aj "ZP"), podaného ustanoveným znalcom
súd zistil, že všeobecná hodnota masy BSM v stavebnotechnickom stave ku dňu zániku manželstva
(ktorým dňom zaniklo aj BSM účastníkov) a oceneného ku dňu 28.02.2014, je 53 900,- eur.
Na pojednávaní dňa 23.04.2014 (konaného v neprítomnosti riadne a včas ospravedlneného opatrovníka
odporcu) sa navrhovateľka k veci samej nevyjadrila. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľky súd
zistil, že znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu masy BSM účastníkov nenamietal. Žiadal, aby súd
nevychádzal zo zásady rovnosti podielov oboch účastníkov (bývalých manželov), ale aby prihliadol na
ďalšie zásady obsiahnuté v ust. § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"),
ako sú potreby maloletých detí, starostlivosť účastníkov o rodinu, a na to, ako sa účastníci zaslúžili
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, s prihliadnutím na starostlivosť o maloleté deti a na
obstarávanie spoločnej domácnosti; s poukazom na uvedené žiadal, aby súd uložil navrhovateľke
povinnosť vyplatiť odporcovi titulom vyrovnania podielov nie sumu 26 950,- eur (čo je polovica
všeobecnej hodnoty masy BSM), ale iba sumu 22 000,- eur. Uviedol, že zmenený petit aj s riadny
odôvodnením predloží súdu do 15 dní od pojednávania.
Uznesením č. k. 4C/259/2008-158 zo dňa 11.06.2014 (právoplatným dňom 05.07.2014) súd zmenu
návrhu pripustil.
Z podania právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 02.09.2014 (došlého súdu dňa 05.09. 2014)
označeného ako "Vyjadrenie k Uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.06.2014, sp. zn.
4C/259/2008" súd zistil, že keďže odporca sa bezprostredne po rozvode manželstva účastníkov a zániku
ich BSM vysťahoval zo spoločnej domácnosti účastníkov, navrhovateľke vznikli zvýšené náklady na
udržiavanie a chod domácnosti - predmetného bytu. Celkové náklady na udržiavanie a chod domácnosti
vynaložené navrhovateľkou v čase od rozvodu manželstva účastníkov (t. j. od 27.12.2004) doposiaľ
predstavujú sumu prevyšujúcu 24 497,76 eur, na úhrade ktorých sa odporca v žiadnej miere nepodieľal
napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z ust. § 150 OZ (ktoré vyššie citoval), keď súčasťou
predmetných nákladov na udržiavanie a chod domácnosti tvorí aj suma mesačného príspevku do fondu
prevádzky, údržby a opráv za celé uvedené obdobie, pričom celkovú hodnotu uvedeného príspevku je
možné považovať za investície do nehnuteľnosti.
K tomuto podaniu ako dôkazy pripojil: sumár nákladov na byt od 01.01.2004 do 05/2014 (rukou písané),
kópiu platobného dokladu SIPO, kópiu poštovej poukážky - platba ZSE a.s. za dodávky el. energie,
oznamy predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov v dome súp. č. XX, I.. U. XX R. H., obsahujúci o. i. aj
výšku mesačných záloh na služby spojené s užívaním bytu v r. 2004 až 2014.
K zhora uvedenému je potrebné uviesť, že po tom, čo odporca opustil spoločnú domácnosť účastníkov,
odporca predmetný byt neužíva (ako to vyplýva z podaného návrhu aj vyjadrení právneho zástupcu
navrhovateľky). Navrhovateľka evidentne užíva celý byt sama (resp. maloletým synom účastníkov).
Platby do fondu prevádzky, údržby a opráv nie je možné považovať za investíciu do predmetných
nehnuteľností v zmysle ust. § 150 veta druhá OZ (Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok.) Takými investíciami bola rekonštrukcia bytu (celého) financovaná
z výlučných prostriedkov navrhovateľky, avšak toto zhodnotenie predmetného bytu nebolo zahrnuté do
všeobecnej hodnoty masy BSM.
Platby do fondu prevádzky, údržby a opráv vyplývajú z ust. § 10 ods. 1 časť vety prvej po čiarku
zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (podľa ktorej "vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o
výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv"); tieto
platby nie sú platbami, vynaloženými na spoločný majetok. Pokiaľ navrhovateľka uhrádzala tieto platbyaj za odporcu, nezhodnocovala nimi masu BSM, ale plnila povinnosť vlastníka bytu aj za odporcu (ktorý
sa tejto povinnosti nezbavil neužívaním bytu).
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov upravujú ustanovenia § 143 až § 151 OZ.
Podľa ust. § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci ako manželia nadobudli do vlastníctva
nehnuteľnosti, tvoriace masu BSM, a to Kúpnou zmluvou zo dňa 20.09.2001.
Z LV č. XXXX I. Č.. XXXX pre obec a kat. úz. H. mal súd za preukázané, že účastníci sú zapísaní ako
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, patriacich do ich BSM (viď zhora).
Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 4C 175/02-38 zo dňa 08.12.2004 (právoplatného dňom
27.12.2004)súdzistil,žemanželstvoúčastníkovbolorozvedené,doosobnejstarostlivostinavrhovateľky
súd zveril syna účastníkov, nar. 09.04.2001.
Podľa ust. 149 ods. 1 až 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150. (2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na
požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Zánikom manželstva zaniklo aj BSM účastníkov podľa ust. § 148 ods. 1 OZ (zánikom manželstva
zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Z podaného návrhu mal súd za preukázané, že k
vyporiadaniu BSM účastníkov dohodou nedošlo a návrh na vyporiadanie BSM bol podaný dôvodne.
Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Z dikcie vety prvej ust. § 150 OZ vyplýva, že podiely (bývalých) manželov sú v zásade rovnaké.
Podľa vety druhej tohto zákonného ustanovenia každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Tu je potrebné uviesť, že pokiaľ navrhovateľka počas užívania predmetného bytu uhrádzala zo svojho
platby za spotrebovanú el. energiu či platby SIPO za RTVS, platila iba za to, čo sama (resp. bez odporcu)
aj spotrebovala, resp. užívala. Pokiaľ navrhovateľka znášala zo svojho napr. vymaľovanie bytu, znášala
len náklady vyvolané bežným užívaním predmetného bytu, pričom opäť súd zdôrazňuje, že odporca
predmetný byt neužíval, a teda ani neopotrebovával.
Podľa dikcie vety tretej § 150 OZ sa pri vyporiadaní BSM účastníkov prihliadne predovšetkým na potreby
maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutiea udržanie spoločných vecí. V súdenej veci sa prihliadnutie na potreby maloletého syna účastníkov
mohlo prejaviť v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného
majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do
ďalšej výchovy; nakoľko však masu BSM účastníkov hnuteľné veci netvoria, uplatnenie tejto zásady
nepripadá do úvahy.
Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by v súdenej veci bol zákonný dôvod na
odchýlenie sa od zásady rovnosti podielov účastníkov (§ 150 veta prvá OZ).
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že celková hodnota masy BSM účastníkov
predstavovala ku dňu jeho vyporiadania 53 900,- eur, čo pri dodržaní zásady rovnosti podielov
účastníkov na spoločnom majetku predstavuje podiel každého z účastníkov vo výške 26 950,- eur.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v
prípade, keď nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a neuplatnila sa ani zákonná domnienka ustanovená
v § 149 ods. 4 OZ. Konanie o vyporiadanie BSM sa začína len na návrh, ale súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov (ide o tzv. iudicium duplex) v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať.
Polovica majetku patriaceho do BSM účastníkov, podľa vyššie uvedeného, má hodnotu 26 950,- eur;
prikázaním všetkých vecí patriacich do vyporiadavaného BSM účastníkov do výlučného vlastníctva
navrhovateľke tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, by podiel odporcu bol prekročený o
sumu 26 950,- eur, ktorú sumu musí navrhovateľka odporcovi vyplatiť na vyrovnanie podielov tak, ako
je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Za použitia ust. § 150 ods. 3 OSP súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
1.vkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1OSP(rozhodlosavoveci,ktoránepatrídoprávomoci
súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP /súd je povinný ... poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a OSP/,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(zák.č.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.