Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. júl 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8P/138/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208350
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:8712208350.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

R. F., W.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, dieťa matky: Y.. V. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. A. T. XX/B, Q., tohto času bytom Ratnovce
420 a otca: K.. Y. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. A. T. XX/B, Q. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Maloletá R. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť výživné na maloletú R. od 1.6.2012 v sume 220 eur mesačne, a to od 1.8.2014
sumu 170 eur k rukám matky a sumu 50 eur na osobitný účet maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom
matka je povinná zriadiť osobitný účet v prospech maloletej v lehote 15 dní od vyhlásenia rozsudku a
oznámiť číslo účtu otcovi.

Otec nemá nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.6.2012 do 31.7.2014.

Otec je oprávnený stretávať sa maloletou R. každý nepárny víkend od piatka od 15:30 hod do nedele
do 19:00 hod a počas júla a augusta od piatka od 09.00 hod do nedele do 19.00 hod; každý párny
týždeň v stredu od 15:30 do 19:30 hod a počas júla a augusta od 09.00 do 19.30 hod, prvý nepárny
júlový týždeň od pondelka od 09.00 hod do nedele do 19.30 hod a prvý nepárny augustový týždeň od
pondelka od 09.00 hod do nedele do 19.30 hod; počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 21.12
od 10:00 hod do 26.12. do 10:00 hod; a párny rok od 02.01. od 10:00 hod do 06. 01. do 10:00 hod; počas
veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatka od 10:00 do soboty do 18:00 hod, a každý párny rok
od soboty od 18:00 do pondelka do 18:00 hod, pričom matka je povinná maloletú na stretnutie pripraviť

a odovzdať ju otcovi v mieste bydliska maloletej, resp. si ju otec vyzdvihne zo školského zariadenia a
otec je povinný maloletú matke odovzdať v určenom čase v mieste bydliska maloletej.

Matka je povinná informovať otca aspoň 6 hodín vopred, ak sa stretnutie otca s maloletou nebude môcť
uskutočniť zo zdravotných dôvodov maloletej, spolu s dôvodmi nerealizovania styku s tým, že náhradné
stretnutie sa uskutoční v najbližšom týždni po odpadnutí prekážky mimo určených termínov styku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :Matka sa návrhom spísaným na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade dňa 11.6.2012,
doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 12.6.2012, domáhala zverenia maloletej Júlie do jej
starostlivosti a určenia výživného otcovi 300 eur mesačne. V odôvodnení návrhu uviedla, že v júni 2012

opustila s maloletou spoločnú domácnosť a odišla bývať k rodičom do Popradu.

Na návrh matky Okresný súd Poprad uznesením z 4.7.2012 č.k. 15P/171/2012 -33 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým maloletú zveril matke a otcovi určil výživné 150 eur mesačne. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa

31.8.2012 č.k. 2CoP/80/2012.
Okresný súd Poprad uznesením z 4.7.2012 č.k. 15P/171/2012 -35, právoplatným 15.8.2012, preniesol
príslušnosť na Okresný súd Piešťany.

Na návrh otca Okresný súd Piešťany uznesením z 12.11.2012 č.k. 8P/138/2012 -117, právoplatným
15.12.2012, nariadil predbežným opatrením matke, aby umožnila otcovi stretávať sa s maloletou každú

nepárnunedeľuod09.00hoddo18.00hodakaždúpárnunedeľuod14.30hoddo19.00hod.Ďalšínávrh
otca na nariadenie predbežného opatrenia o rozšírenie styku s maloletou súd uznesením z 19.7.2013
č.k. 8P/138/2012 -189 v spojení s uznesením odvolacieho súdu z 23.9.2013 č.k. 23CoP/91/2013,
zamietol.

Otec žiadal zveriť maloletú do striedavej starostlivosti rodičov a v prípade zverenia matke žiadal upraviť
styk s maloletou každý druhý víkend od štvrtka do nedele, prípadne aj ďalší deň v priebehu iného týždňa.
Kolízny opatrovník navrhol rozhodnúť v zmysle záverov znaleckého dokazovania.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou matky a otca, rodným listom, sobášnym listom, správami Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny, dokladmi o výdavkoch matky a otca, dokladmi o príjme matky a otca,
písomnými vyjadreniami rodičov, psychologickými správami, znaleckým posudkom č. 47/2013, správami
zamestnávateľov rodičov a zistil tento skutkový stav veci:

Maloletá pochádza z manželstva rodičov, pričom Okresný súd Piešťany od 4.3.2013 vedie na návrh

matky konanie o rozvod pod sp. zn. 12P/20/2013, ktoré doposiaľ nie je rozhodnuté.

Výpoveďou matky a dokladmi k nej sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že od júna 2012 nebýva s
otcom v spoločnej domácnosti. S maloletou sa odsťahovala k rodičom do Popradu a od augusta 2012
býva s maloletou sama, v súčasnosti v rodinnom dome v Ratnovciach, čo je aj bližšie k bydlisku otca.

Za nájom domu s energiami platí 400 eur mesačne, náklady na auto má 100-120 eur mesačne a platí
stavebné sporenie 70 eur mesačne. Od septembra 2012 je matka zamestnaná ako učiteľka v Základnej
škole Madunice s priemerným príjmom 680 eur mesačne. Predtým bola na rodičovskej dovolenke s
rodičovským príspevkom do mája 2012 v sume 194,70 eur mesačne.
Maloletá R. navštevuje od septembra 2012 materskú školu Madunice, kde sa hradí školné 12 eur, obedy

20-21 eur mesačne. Maloletá býva častejšie chorá z dôvodu pobytu v kolektíve. Má zvýšené teploty
a v týchto obdobiach jej matka kupuje sirup a lieky v sume okolo 15 eur mesačne. Inak má maloletá
výdavky na stravu a ošatenie, pričom sezóne rastie a matka jej musí kupovať stále nové oblečenie.
Maloletá od septembra 2014 nastúpi do predškolského ročníka. Od kedy s otcom nebýva v spoločnej
domácnosti, tento platí výživné na základe predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Poprad,

a to od augusta 2012 vždy po 150 eur mesačne pravidelne a nedoplatky nemá, pričom v mesiaci august
2012 a október 2012 okrem výživného 150 eur uhradil otec naviac vždy po 50 eur.
Matka potvrdila, že otec maloletej priebežne kupuje rôzne veci a ošatenie, avšak podľa matky hodnota
týchto vecí nedosahuje sumu 120 eur mesačne, pričom ku konkrétnej hodnote vecí sa nevedela vyjadriť.
Matka doplnila, že otec býva v byte, ktorý dostal od rodičov ako dar.

Matka so závermi znaleckého posudku nesúhlasila, namietala spôsob jeho vykonania, jeho priebeh,
ako aj závery najmä vo vzťahu k jej osobe. Žiadala, aby bol upravený styk otca s maloletou postupne,
najskôr v kratších časových intervaloch, tak ako na to poukázala aj psychologička vo vyšetrení z júna
2014, ktoré súdu predkladá. Matka doplnila, že ak otec nebude súhlasiť zo stykom len v priebehu dvoch
dní cez víkend bez prespatia, bude žiadať, aby bol vykonaný kontrolný znalecký posudok.

K styku otca s maloletou matka uviedla, že počas letných prázdnin tohto roku si otec môže brávať
maloletú každú druhú stredu, načo je už maloletá zvyknutá, keďže sa takto pravidelne s otcom stretáva,
pričom stretnutie prebiehalo po ukončení škôlky asi od 15:30 do 19:30. Matka súhlasí, aby počas letných
prázdnin sa otec v stredu s maloletou stretával od 09:00 do 19:30 hod.Výpoveďou otca a dokladmi k nemu sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že matka sa s maloletou
1.6.2012 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a hneď podávala predbežné opatrenie na určenie

výživného. Otec zostal bývať sám v 3-izbovom byte, kde platí za energie a nájom 200 eur mesačne.
Doprava do zamestnania ho vychádza 100 eur mesačne a spláca 120 eur mesačne úver, ktorý si bral
pre vlastnú potrebu a sebe platí poistenie 25 eur, maloletej platí poistenie 31 eur a stavebné sporenie
20 eur. Do nariadenia predbežného opatrenia o úprave styku sa s maloletou mohol stretnúť len trikrát a
aj po nariadení predbežného opatrenia mu matka dvakrát maloletú v čase určeného styku neodovzdala.

Iné vyživovacie povinnosti nemá. Výživné po 150 eur mesačne pravidelne od vydania predbežného
opatrenia platí, pričom v auguste 2012 a októbri 2012 zaplatil naviac po 50 eur. Okrem toho maloletej
kupuje oblečenie, potraviny, lieky alebo platí spoločné výdavky, keď sú spolu s maloletou a matkou,
čo je priemerne v sume 130 eur mesačne, do čoho nepočíta aktivity, ktoré má sám s maloletou. Otec
súdu doložil ním predložený rozpis mesačných výdavkov na maloletú v ním uvádzanej sume. Otec
je zamestnaný v Národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru s priemerným mesačným

príjmom 1.274 eur.
Otec so závermi znaleckého posudku súhlasil, znalec podľa neho dostatočne odhadol oboch rodičov a
žiadal, aby bol upravený styk s maloletou minimálne v rozsahu znaleckého dokazovania. Ak by maloletá
v priebehu styku žiadala vrátiť sa k matke, bez problémov ju aj pred ukončením styku k matke odvezie.
Otec namietol, že matka má neprimerané výdavky na nájom aj s energiami.

Z psychologickej správy Mgr. Anny Jakubíkovej z 22.1.2013 vyplýva, že medzi rodičmi pretrvávajú
negatívne emócie so snahou trestať toho druhého a odrážajú sa v ich neschopnosti konštruktívne
riešiť i problém starostlivosti o maloletú. Rodičia sa u psychologičky dohodli na zverení maloletej do
starostlivosti matky a na úprave styku otca s maloletou každý nepárny týždeň od štvrtka do nedele

a v párnom týždni jedno popoludnie. Psychologička odporučila, aby na prespávanie maloletej u otca
prechádzali postupne, nakoľko maloletá u otca ešte neprespala a dieťa nebolo vystavované zbytočnému
stresu. Ak by maloletá odlúčenie od matky nezvládala, bolo by vhodnejšie víkendový pobyt skrátiť na
dva dni.

Na pojednávaní dňa 7.5.2013 rodičia žiadali, aby si mohli v priebehu jedného mesiaca vyskúšať
stretávanie maloletej s otcom nepárny víkend od soboty od 09.00 hod do nedele do 18.30 hod. K
realizácii styku medzi otcom a maloletou prišlo tak, že maloletá u otca prespala jednu noc v priebehu
víkendu, pričom raz to bolo z nedele na pondelok, keďže rodičia boli s maloletou cez víkend na chate
spolu so známymi.

Na pojednávaní dňa 11.6.2013 rodičia žiadali, aby si mohli v priebehu jedného mesiaca vyskúšať
rozšírené stretávanie maloletej s otcom nepárny týždeň od štvrtka do nedele a jeden deň v priebehu
párneho týždňa. K realizácii styku medzi otcom a maloletou v dohodnutom rozsahu neprišlo, hoci si otec
pre maloletú v nasledujúci nepárny štvrtok prišiel do škôlky, matka mu maloletú odmietla dať a následne
podaním doručeným súdu 25.6.2013 oznámila, že s takouto skúšobnou úpravou styku nesúhlasí.

Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Andreja Benkoviča č. 47/2013 vyplýva, že maloletá vo veku 4
roky a 5 mesiacov je schopná plnej individualizácie, to znamená, že je schopná znášať primerane dlhú
separáciu od vzťahovou významnej osoby matky. Maloletá dokáže zvládať fyzickú neprítomnosť matky
aj na dlhšiu dobu niekoľkých hodín maximálne dní v závislosti od toho s kým trávi čas bez matky, pričom

medzi takých ľudí patrí rodina, vrátane otca. Maloletá si dokázala vytvoriť pevnú citovú väzbu aj k osobe
otca, nakoľko u neho trávila čas a prespávala u neho, a to aj napriek tomu že to netrvalo dlhodobo,
prispelo to k vytvoreniu stabilného citového puta medzi maloletou a otcom. Maloletá prijíma osobu otca,
má s otcom vytvorený vzťah, dokáže s ním kooperovať a taktiež je pre ňu aj emocionálne významnou a
dôvernou osobou. Maloletá vníma disharmóniu medzi rodičmi. Dostáva sa do emočného diskomfortu,

čo sa prejavuje aj menšou spontánnosťou a úzkostlivosťou v správaní. V sociálnych situáciách s cudzími
ľuďmi je prevažne plachá a neistá. Je nesamostatná, hľadá oporu. Keď jej nie je vyhovené, má zvýšenú
tendenciu k presadzovaniu si svojho záujmu aj na úkor kvality vzťahu. Ťažšie sa dokáže podriadiť
inštrukciám, slabšia je schopnosť prijať aktivity jej ponúkané, je zatiaľ naučená robiť si viac podľa seba.
Matka je emocionálne labilná a impulzívna. Má časté problémy z moduláciou emócií v správaní, čo

sa prejavuje ako nadmerná emocionálna impulzivita, afektívna nespútanosť. V stresovej situácii sa
nedostatočne kontroluje a vplyvom nedostatočného modulovania afektu sa správa impulzívne, iritabilne.
Takéto správanie je potom možné vnímať ako neprimerané. Matka obvykle prežíva pocity intenzívnejšie
než by sa očakávalo, nedokáže si voči emočne nabitým situáciám vytvoriť odstup, dochádza u nej kafektívnemu zaplaveniu. Matka je ochotná vstupovať do interakcie s druhými, avšak používa formy
interpersonálneho správania, ktoré sú pre danú situáciu pravdepodobne menej adaptívne. Znalec
u matky zistil, že testovanie reality je nápadne poškodené. Toto sa môže prejavovať ako poruchy

vnímania a myslenia, môže sa jednak o psychotický proces. Znaleckým psychologickým vyšetrením
bolo u matky zistené narušenie testovania a reality - psychotický proces, pričom uvedené zistenie
je potrebné diferenciálne diagnostikovať znalcom z odboru zdravotníctva - psychiatria. Prítomnosť
duševného ochorenia v tomto prípade psychotického ochorenia nie je samo o sebe vylučujúcim kritériom
pri posudzovaní zverenia maloletej do výchovy jedného z rodičov. Z hľadiska znaleckého posudzovania

o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti sú sekundárnymi osobnostnými predpokladmi. Medzi
primárne osobnostné predpoklady v súvislosti s výchovou a starostlivosťou patria vyššie city morálne,
estetické, intelektuálne a etické. Znalec zdôraznil, že znaleckým vyšetrovaním nezistil zásadný úpadok
vyšších citov morálnych, estetických, intelektuálnych a etických, ktorých úpadok by mal závažný vplyv
pri posudzovaní zverenia maloletej do výchovy a opatery jedného z rodičov. Je síce pravdou, že matka
maloletej je vo svojom správaní s výraznou tendenciou k emocionálnej impulzivite, ale tohto času by to

znalec nevynímal ako úpadok vyšších citov. U matky maloletej zistil, že nebola podstatným spôsobom
znížená jej schopnosť zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloletú.
Za psychózu sa označuje taký prejav duševného ochorenia, ktoré mení prežívanie človeka vo vzťahu
k okoliu a k sebe samému. Je pre ňu charakteristická porucha kontaktu s realitou, apatia, prežívanie
dezorientovanosti vo vzťahoch, bludy až halucinácie, často bizarné presvedčenia ale, aj naopak prílišná

dôvera, entuziazmus a prehnaná ambicióznosť, ale aj depresia, zmeny osobnosti a správania. Chýba
vedomie ochorenia, pričom vznikajú ťažkosti v sociálnom prostredí a problémy pri interakcii s okolím.
Psychotik je často veľmi vzťahovačný.
Otec má štruktúrovanú osobnosť v smere extraverzie a je emocionálne stabilný s primeranou
spôsobilosťou korigovať správanie racionálnou a vôľovou zložkou osobnosti bez impulzívnych a

agresívnych tendencií. Otec je síce väčšinou času náchylný miešať pocity s myslením, keď sa vyžaduje
zvládanie, ale zostáva pružný a niekedy dokáže odložiť pocity v prospech jasnejšieho ideačného
prístupu.
Maloletá sa počas vyšetrenia dokázala odpútať od osoby matky až po adaptácii, je nesamostatná,
psychomotoricky instabilná, pracovné tempo má kolísavé a neudrží determinujúcou tendenciu. Je

potrebné ju neustále motivovať a povzbudzovať. Maloletá sa počas rozhovoru vyjadrila, že sa teší k
ocinovi.Maloletájecitovonaviazanánaobochrodičov.Ajvzhľadomkvekumaloletejjemožnépozorovať
výraznejšiu fixáciu na matku, ku ktorej prežíva pocit bezpečia a istoty. Vzťahová väzba maloletej k
rodičom je aktuálne pevne ukotvená, aj keď v poslednom období je táto vzťahová väzba k otcovi mierne
oslabovaná v dôsledku kratšieho trvania spoločne stráveného času.

Znalec nezistil, že by výchovné prostredie u matky malo pôsobiť na maloletú negatívne. Otcom maloletej
zmieňované údajné zanedbávanie zdravotného stavu maloletej ako aj údajne nevyhovujúce podmienky
na bývanie znalec z hľadiska jeho možností nezistil. Otec maloletej mal súdom upravený styk, pričom
opakovane sa snažil o rozšírenie času stretávania sa s maloletou. Otec mal záujem stretávať sa s
maloletou aj mimo času určeného súdom, čo však prebiehalo s ťažkosťami, keďže vznikali opakované

konflikty medzi rodičmi maloletej. Je možné sa domnievať, že po rozchode rodičov sa predmetom
riešenia stali oni sami, čo podľa názoru znalca bolo iniciované matkou v podobe trestných oznámení
voči otcovi. Vzťah rodičov je výrazne disharmonický v dôsledku čoho sa z ich komunikácie vytráca
konštruktívnosť a schopnosť dospieť ku kompromisom, a to nielen v bežných veciach, ale aj v dohode
o starostlivosť a výchovu maloletej. Maloletá je pravidelným účastníkom ich narušenej komunikácie a

aj v dôsledku svojho fyzického veku nie je schopná adekvátne pochopiť, respektíve sa zorientovať v
tom, čo sa deje medzi rodičmi. Keďže je emocionálne naviazaná na obidvoch rodičov, spôsobuje jej to
ambivalenciu v myslení a rozhodovaní, čo je sprevádzané úzkostlivosťou v prežívaní. K disharmónii vo
vzťahu medzi rodičmi prispieva vo väčšej miere matka, čo môže byť spôsobované poruchou kontaktu
s realitou, čo sa vo vzťahu matky k otcovi prejavuje prehnanou podozrievavosťou a vzťahovačnosťou k

vlastnej osobe, s pocitmi ohrozenia, respektíve ublíženia. Znaleckým vyšetrením znalec však v štruktúre
osobnostiotcanezistilpotenciálktakémutosprávaniu.Maloletáposudzujesprávanievsúladespríkazmi
a zákazmi autority - matky, za účelom získania výhody alebo vyhnutiu sa nepríjemností. Náhľad na
správnosť, respektíve nesprávnosť správania druhých je určovaný autoritou, maloletá hodnotí svoje, a
aj správanie iných na základe hodnotenia správania zo strany matky a otca, vo väčšej miere matky.

Maloletá je vo väčšej miere ovplyvniteľná a to nielen v negatívnom, ale aj v pozitívnom smere zo strany
matky. Matka však vníma otca ako agresívneho človeka, v čoho dôsledku je v interagovaní s otcom
nespokojná a napätá, čo maloletá prežíva podobne ako matka. Maloletá je z hľadiska psychickej a
sociálnej zrelosti schopná striedavej starostlivosti. avšak vzhľadom k fyzickému a mentálnemu vekumaloletej nebolo možné v plnej miere zohľadniť potreby maloletej, keďže maloletá ich nebola ešte
schopná dostatočne verbalizovať, aj preto je znalec toho názoru, že otázku striedavej starostlivosti by
bolo vhodné posúdiť vo vyššom veku maloletej, teda v období 1. ročníka základnej školy respektíve

vo veku 6 a viac rokov. Maloletá nemá dostatočnú predstavu o striedavej starostlivosti, taktiež aj
prebiehajúce rozvodové konanie rodičov a s tým súvisiaca výrazná konfliktogénosť ich vzťahu negatívne
prispieva k výchove a starostlivosti o maloletú, keďže rodičia maloletej sú permanentne zaťažení
osobnými invektívami voči sebe navzájom.
Znalec navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletou raz za

2 týždne od piatku od 17.00 hod do pondelka s tým, že otec si maloletú vyzdvihne od matky v mieste
bydliska matky a v pondelok ju odprevadí do materskej školy. Okrem toho znalec navrhol upraviť styk
otca s maloletou každý párny týždeň vo štvrtok v čase od odchodu z materskej školy do 19.30 hod.
V prípade, že maloletá v daný čas nebude zdravotne spôsobilá na styk s otcom navrhuje realizovať
náhradný termín v najbližšom týždni. Okrem toho znalec navrhol upraviť styk otca s maloletou počas
dvoch týždňov po auguste a počas ostatných sviatkov v roku v rámci párnych a nepárnych rokov z

dôvodu predchádzania konfliktov zo strany oboch rodičov.

Z psychologickej správy Mgr. Hedviky Okruhlicovej spoločnosti Psychopulz, s.r.o., pracoviska klinickej
psychológie v Hlohovci z 26.6.2014 vyplýva, že matka sa s maloletou v dňoch 11.6. a 25.6.2014
zúčastnila vyšetrenia, ktoré absolvovala aj pred rokom. Zo záveru vyplýva, že maloletá je samostatná,

citovo viazaná na matku. Vzťah k otcovi nebolo možné posúdiť, nakoľko sa k nemu ani pri hre, či kreslení
nevyjadruje. Psychologička zdôraznila potrebu rešpektovať citovú viazanosť na matku, ale aj potrebu
stabilného rodinného zázemia so snahou minimalizovať prenos emočnej záťaže na dieťa, plánované
stretnutia s otcom uskutočňovať v pokojnom stabilnom prostredí, bez prenosu vzájomných konfliktov
rodičov. Intenzitu a častosť stretnutí s otcom aj naďalej posudzovať s prihliadnutím na vek a aktuálny

emocionálny stav dieťaťa, radikálnejšie zmeny, resp. dlhšie časové úseky bez matky plánovať až v
neskoršom veku dieťaťa, aktuálne uprednostniť radšej častejší, pravidelný kontakt než časovo dlhšie
úseky. Dieťa by malo byť na stretnutia pripravené psychicky aj fyzicky (vedieť o nich a nerobiť ich
neočakávane), s cieľom udržania pravidelného režimu dieťaťa. Radikálnejšie zmeny v režime dieťaťa
psychologičkaneodporučila.Maloletásanachádzavpretrvávajúcejzáťažovejsituáciivoblastirodinných

vzťahov.

Z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom v domácnosti otca vyplýva, že otec býva sám v 3-
izbovom byte, kde žil spolu s matkou a maloletou, domácnosť má riadne upravenú a maloletá má
zariadenú detskú izbu.

Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletej bol podaný dôvodne, nakoľko rodičia sa o výkone týchto práv nevedeli
dohodnúť. Matka v júni 2012 opustila spoločnú domácnosť, ktorú mala s otcom v Hlohovci a odišla
s maloletou k svojim rodičom do Popradu, pričom v auguste 2012 začala s maloletou bývať v byte a
neskôr v prenajatom rodinnom dome v Ratnovciach. Od júna 2012 je maloletá v osobnej starostlivosti
matky a s otcom sa stretáva na základe predbežného opatrenia s tým, že rodičia si príležitostne vedia

dohodnúť styk aj iný deň, nakoľko maloletá sa s otcom pravidelne stretáva aj každú párnu stredu od
15.30 hod do 19.30 hod.
Ohľadom zverenia maloletej súd v prvom rade prihliadal na prvoradý záujem maloletej mať stabilné
a nekonfliktné rodinné zázemie. Z obsahu prednesov i písomných podaní rodičov ako aj zo záverov
všetkých psychologických vyšetrení a znaleckého posudku vyplynula disharmónia medzi rodičmi s

nemožnosťou konštruktívnej dohody vo vzťahu k oprávneným záujmom maloletej. Otec sa v priebehu
konania domáhal zverenia maloletej do striedavej starostlivosti rodičov, preto súd aj nariadeným
znaleckým dokazovaním skúmal možnosť maloletú zveriť do striedavej starostlivosti rodičov. S ohľadom
na dlhodobo pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi a ich neschopnosť spolu komunikovať tak, aby
zohľadňovali predovšetkým záujmy maloletej a nevnášali do komunikácie vzájomnú nevraživosť, ako aj

návrhznalcazveriťmaloletúmatke,súdmaloletúzverildoosobnejstarostlivostimatky.Znaleczhľadiska
psychickej a sociálnej zrelosti maloletej zhodnotil, že táto by bola schopná striedavej starostlivosti,
avšak súčasne poukázal na skutočnosť, že maloletá vzhľadom na vek nebola schopná svoje potreby
verbalizovať, a preto by bolo vhodné otázku striedavej starostlivosti riešiť až vo veku 6 a viac rokov
maloletej. Okrem toho treba zdôrazniť, že striedavá starostlivosť vyžaduje od rodičov, najmä ak je dieťa

vo veku menej ako 6 rokov, úplnú vzájomnú spoluprácu, aby si vedeli odkomunikovať jednotne vedenú
výchovu maloletej, aby nebola vystavovaná v tak nízkom veku dvom rozličným výchovným prostrediam.
Nato,žekonfliktymedzirodičminegatívnevplývajúnavýchovumaloletej,poukázalajznalec.Sohľadom
na vek maloletej a pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi, sa striedavá starostlivosť nejaví ako vhodné
výchovné prostredie pre maloletú. Maloletá je aj podľa psychologických správ citovo viac naviazaná na

matku, čo je dané aj skutočnosťou, že matka bola s maloletou na rodičovskej dovolenke a po odchode zo
spoločnejdomácnostisaomaloletústaralasama. Sohľadomnavekmaloletej,jejaktuálnecitovéväzby,
stabilitu výchovného prostredia, ktoré je potrebné zachovať, ako aj psychologické správy a znalecký
posudok, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko súd nezistil dôvod na obmedzenie týchto rodičovských práv

vo vzťahu k niektorému z rodičov.

K námietke matky k spôsobu vykonania a priebehu znaleckého dokazovania ako aj k záverom
znaleckého posudku vo vzťahu k jej osobe, súd uvádza, že konkrétny priebeh vyšetrenia rodičov a
maloletého dieťaťa ako aj dĺžku času im venovanú si určuje znalec podľa potreby po naštudovaní

spisu. To ako dlhý čas sa znalec venoval každému z rodičov, či maloletému dieťaťu, resp., či sa
dlhší čas venoval len niektorému z nich, nie je dôvodom namietať priebeh znaleckého dokazovania.
Okrem toho treba uviesť, že znalecké dokazovanie nespočíva len v bezprostrednom rozhovore znalca
s jednotlivými účastníkmi znaleckého dokazovania, ale aj v naštudovaní si spisu a v oboznámení sa so
psychologickými správami, ktoré už boli dovtedy predložené. Znalec psychologickým vyšetrením zistil

u matky psychotický proces, teda narušené testovanie reality, avšak na diferenciálne diagnostikovanie
by bol potrebný znalec z odvetvia psychiatria. Uvedené závery znalca matka namietala. K tomuto
treba uviesť, že aj znalec uviedol, že samotné psychotické ochorenie nie je vylučujúcim kritériom pri
posudzovaní zverenia maloletého dieťaťa jednému z rodičov. Rozhodujúce sú primárne predpokladyako vyššie city morálne, estetické, intelektuálne a etické, ktorých zásadný úpadok znalec ani u jedného z
rodičov nezistil. V konečnom dôsledku tak zistenie znalca vo vzťahu k psychotickému ochoreniu matky,
ktoré by však bolo potrebné ešte diagnostikovať psychiatrom, nemá vplyv na posudzovanie otázky

schopnosti matky zabezpečovať osobnú starostlivosť a výchovu maloletej. Námietka matky vo vzťahu
k tomuto záveru znalca je tak bezpredmetná. Súd ani nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie
o psychiatrické vyšetrenie matky. Okrem toho z charakteristiky psychotického ochorenia vyplýva, že
psychotikovi chýba vedomie ochorenia a často býva vzťahovačný, čo sa do určitej miery prejavilo aj v
správaní matky a v jej námietke práve voči tejto časti znaleckého posudku.

Vo vzťahu k určeniu výživného otcovi súd vychádzal v prvom rade z odôvodnených potrieb maloletej
ako aj z možnosti dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Maloletá R. chodí od septembra
2012 do materskej školy, kde sa platí mesačne školné 12 eur, strava 21 eur, príležitostné poplatky za
ďalšie aktivity, čo si priemerne mesačne vyžaduje výdavky okolo 40 eur. Maloletá býva často chorá a
lieky vychádzajú priemerne 15 eur mesačne. S prihliadnutím na výdavky maloletej v škôlke okolo 40

eur mesačne, na lieky 15 eur mesačne, výdavky na stravu v domácnosti, ako aj náklady na hygienické
potreby a oblečenie, z ktorého sezóne maloletá vyrastie a taktiež po zohľadnení životnej úrovne otca,
predstavujú priemerné odôvodnené výdavky sumu okolo 220 eur mesačne. Na týchto odôvodnených
výdavkochmaloletejbysamalkaždýzrodičovpodieľaťprimeranesohľadomnaichzárobkovémožnosti
a schopnosti, pričom rodičia majú len jednu vyživovaciu povinnosť. Matka je od 1.9.2012 zamestnaná

s priemerným príjmom 680 eur mesačne, pričom jej priemerné výdavky na domácnosť sú 400 eur na
nájom s energiami. Otec je zamestnaný s priemerným príjmom 1.274 eur mesačne a jeho priemerné
výdavky na domácnosť sú 200 eur mesačne.
Súd pri určení akou mierou sa má otec podieľať na výdavkoch na odôvodnené potreby maloletej
prihliadol na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú okolo 220 eur mesačne ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery otca i matky, pričom zohľadnil to, že matka má takmer o polovicu nižší
príjem ako otec, má vyššie výdavky na domácnosť a zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú,
ktorá vo veku takmer 5 rokov vyžaduje ešte zvýšenú mieru osobnej starostlivosti. Námietka otca k
vysokým výdavkom matky na domácnosť, nie je dôvodná, nakoľko matka platí primerané výdavky za
nájom rodinného domu aj s energiami, kde s maloletou býva sama. S prihliadnutím na príjem otca je

v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné na maloletú po 220 eur mesačne, čo predstavuje
necelých 20 % z jeho príjmu. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil aj skutočnosť, že otec doposiaľ
pravidelne maloletej kupoval rôzne veci, ako ošatenie, potraviny, či lieky, pričom je žiaduce, aby otcovi
z príjmu zostala určitá časť aj na príležitostnú úhradu rôznych vecí pre maloletú, už len s ohľadom na
skutočnosť, že dieťa vníma, ak mu jeden z rodičov sám niečo kúpi a nie sú všetky veci hradené len

jedným z rodičov, k rukám ktorému je platené výživné. Z tohto pohľadu súd videl ako vhodné, určiť výšku
výživného otcovi pod hranicou 20% z jeho príjmu, aby mu zostala časť prostriedkov na príležitostnú
úhradu rôznych potrieb maloletej.
Vzhľadom k tomu, že súčasné odôvodnené potreby maloletej sa pohybujú okolo 220 eur mesačne,
súd určil zo sumy výživného otca taktiež vo výške 220 eur od 1.8.2014 časť 170 eur na bežné výživné

a časť 50 eur na tvorbu úspor, nakoľko na výživnom na maloletú by sa otec nemal podieľať sám.
Časť potrieb maloletej musí byť hradená aj z príjmov matky, nakoľko obaja rodičia majú vo vzťahu k
maloletej vyživovaciu povinnosť. Matka by sa tak na bežných potrebách maloletej podieľala sumou 50
eur mesačne, čo predstavuje necelých 10 % z jej príjmu, zohľadniac najmä mieru osobnej starostlivosti
matky o maloletú a aj zvýšené výdavky matky na bývanie s maloletou. Keďže súčasné majetkové

pomery otca, ktorý má priemerný príjem 1.274 eur mesačne, a nižšie potreby dieťaťa s ohľadom na
jeho vek, dovoľujú aj tvoriť úspory na dieťa, súd určil otcovi, aby okrem výživného poukazovaného od
1.8.2014 k rukám matky, z ktorého sú hradené bežné potreby dieťaťa, bola časť výživného v sume po
50 eur poukazovaná na osobitný účet založený matkou na tvorbu úspor. Zvýšené potreby maloletej
v budúcnosti, by tak mohli byť hradené z týchto úspor, pričom však na nakladanie s prostriedkami

na takomto účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu, čo predstavuje dostatočnú záruku, že
do plnoletosti dieťaťa budú tieto prostriedky predstavovať v prvom rade úspory a žiadny z rodičov ich
nemôže použiť bez schválenia takéhoto úkonu súdom.
Súd otcovi určil výživné od 1.6.2012, kedy matka s maloletou odišla zo spoločnej domácnosti a potreby
maloletej tak už neboli hradené zo spoločných príjmov. Spätným určením výživného bolo potrebné

zohľadniť, či otcovi na určenom výživnom v sume 220 eur mesačne od 1.6.2012 vznikol nedoplatok.
Zo zhodného vyjadrenia oboch rodičov mal súd preukázané, že otec od augusta 2012 pravidelne platil
výživnépo150eurmesačnenazákladenariadenéhopredbežnéhoopatrenia,pričomvaugusteaoktóbri
2012 uhradil naviac po 50 eur za daný mesiac. Okrem výživného otec pravidelne maloletej kupovalhračky, ošatenie, potraviny a rôzne iné veci, čo otec vyčíslil v hodnote okolo 130 eur mesačne. Matka
túto skutočnosť nepotrela, avšak uviedla, že podľa nej je hodnota kúpených vecí nižšia, ale ku konkrétnej
hodnote sa nevedela vyjadriť. Hodnotu konkrétnych vecí kúpených otcom nad rámec výživného od júna

2012 do súčasnosti, by bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami, nakoľko ide o obdobie 2 rokov
a bolo by potrebné preukazovať veľmi veľké množstvo položiek, čo je aj s ohľadom na vedené konanie
nehospodárne. Podľa úvahy súdu predstavuje priemerná hodnota vecí kúpených otcom maloletej od
júna2012hodnotuokolo70eurmesačne,čopredstavujerozdielnedoplatkunavýživnomod1.6.2012do
31.7.2014 zohľadniac otcom platené výživné po 150 eur mesačne od augusta 2012 a naviac zaplatenú

sumu 100 eur v roku 2012. S ohľadom na tieto skutočnosti súd určil, že otec nedoplatok na výživnom
od 1.6.2012 do 31.7.2014 nemá, keďže otec maloletej uhrádzal rôzne veci naviac. S účinnosťou od
1.8.2014 je otec povinný platiť výživné 220 eur mesačne tak, že sumu 170 eur bude platiť k rukám matky
na bežné výživné a sumu 50 eur bude poukazovať na účet maloletej, ktorý je povinná zriadiť matka a
číslo účtu oznámiť otcovi.

Pri úprave styku otca s maloletou súd dbal na rešpektovanie práva dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s otcom s prihliadnutím na záujmy maloletej a taktiež
na plnenie si predškolských povinností. Znalec navrhol pravidelný styk otca s maloletou raz za dva
týždne od piatku od 17.00 hod do pondelka do odovzdania maloletej do školského zariadenia a každý
párny týždeň vo štvrtok v priebehu jedného dňa od vyzdvihnutia maloletej v školskom zariadení do 19.30

hod s tým, že ak sa stretnutie pre zdravotnú nespôsobilosť maloletej nebude môcť uskutočniť, bude
realizované v najbližšom týždni. Okrem toho znalec navrhol upraviť styk aj na 2 týždne v auguste a počas
sviatkov v roku podľa párneho a nepárneho roka, nakoľko pre pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi nie
je predpoklad ich dohody o styku mimo súdom určený čas.
Matka navrhovala úpravu styku na každý druhý nepárny víkend od soboty do nedele tak, aby maloletá

u otca prespala len jednu noc. Nesúhlasila s prespaním maloletej dve, prípadne viac nocí u otca. Matka
súhlasila aj so stretávaním sa otca s maloletou každú párnu stredu od 15.30 hod vyzdvihnutím zo škôlky
do 19.30 hod, nakoľko v súčasnosti takto aj stretnutia prebiehajú a maloletá je na takýto režim zvyknutá,
pričom počas letných prázdnin by mohol byť začiatok stretnutí od 09.00 hod.
Otec žiadal úpravu styku každý nepárny týždeň od štvrtka do nedele, resp. pondelka tak, aby si s

maloletou mohol organizovať aj predĺžený víkend. Súhlasil so stretnutiami každú párnu stredu a žiadal
upraviť styk aj počas sviatkov.
Rodičia sa ohľadom ďalších stretnutí otca s maloletou počas sviatkov nevedeli dohodnúť.
Rodičia sa v podstate dohodli na stretávaní sa otca s maloletou každý neprávny víkend, ale nevedeli sa
dohodnúť na konkrétnom rozsahu stretnutia, či to má byť len 2 dni s jedným prespaním ako navrhovala

matka alebo 5 dní so štyrmi prespaniami ako žiadal otec. V zásade, ak je dieťa zverené jednému z
rodičov a počas pracovného týždňa má osobitný režim súvisiaci s návštevou školského zariadenia,
škôlky, či neskôr školy, pre rovnocenné trávenie voľného času s každým z rodičov sa upravuje styk
tak, aby každý z rodičov bol s dieťaťom počas jedného celého víkendu, kedy si môže každý rodič
plánovať s dieťaťom celodenné aktivity, keďže inak trávi väčšinu dňa v školskom zariadení. Preto súd

určil pravidelný styk otca s maloletou na každý druhý víkend. Rozsah tohto styku matka vymedzovala len
2 dňami s jedným prespaním, čo odôvodnila citovou viazanosťou maloletej na matku. Súčasne žiadala
rozširovanie styku upraviť postupne. Takýto obmedzený rozsah víkendového styku otca s maloletou
podľa súdu nie je dôvodný. Rodičia žili do mája 2012 v spoločnej domácnosti ako manželia, pričom
bývali v byte, kde zostal bývať otec sám, teda aj prostredie domácnosti otca je pre maloletú známe, s

otcom bývala v spoločnej domácnosti a tento mal možnosť podieľať sa na starostlivosti o ňu. Otázka
väčšej citovej viazanosti maloletej na matku je daná aj skutočnosťou, že matka do odchodu zo spoločnej
domácnosti bola na rodičovskej dovolenke, teda trávila viac času s maloletou, a od júna 2012 sama
obmedzovala styk otca s maloletou iba na jeden, maximálne tri dni, čo nevyhnutne viedlo k oslabeniu
puta maloletej k otcovi. Táto okolnosť však nie je dôvodom, aby otec nemohol s maloletou tráviť celý

víkend od piatka do nedele. Požiadavka otca na stretávanie sa s maloletou od štvrtka do pondelka sa
vzhľadom na spôsob komunikácie medzi rodičmi nejaví ako dôvodná, nakoľko maloletá bude mať aj v
predškolskom ročníku materskej školy rôzne aktivity, na ktoré bude treba určité pomôcky, či spoluprácu
rodičov, čo sa ešte výraznejšie prejaví po nástupe do školy, pričom systematické a účelné plnenie si
predškolských, či neskôr školských povinností, si vyžaduje pravidelný dohľad rodiča, resp. ich plnú

spoluprácu, ktorú však v súčasnosti rodičia nevedia dosiahnuť. Celkovo pre režim maloletej spojený s
návštevou škôlky je stabilnejšie, aby bola do škôlky pripravovaná jedným z rodičov. Súd však upravil
styk v piatok a stredu od 15.30 hod tak, aby si otec mohol maloletú sám vyzdvihnúť v škôlke a súčasne
tak mal možnosť informovať sa na maloletú a jej aktivity. Okrem toho má súd pochybnosti, či by rodičia,vzhľadomnaichnarušenévzájomnévzťahy,vedelináležitemedziseboukomunikovaťohľadomprípravy
dieťaťa do škôlky a neskôr do školy, aby tým nebola narušená kvalita prípravy budúceho vzdelávania. S
úpravou styku otca s maloletou každú párnu stredu obaja rodičia v podstate súhlasili a súd aj ponechal

nimi zaužívaný deň stretnutia maloletej s otcom. S ohľadom na vek dieťaťa je aj výhodné, aby mal
otec kontakt s maloletou v kratších ako dvojtýždenných intervaloch. Požiadavka matky na postupné
rozširovanie styku otca s maloletou sa súdu nejavila dôvodná, nakoľko ako poukázal, rodičia spolu
žili, dokonca maloletá má u otca pôvodné výchovné prostredie pred odchodom matky zo spoločnej
domácnosti, preto súd nevidí objektívny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné styk otca upravovať postupne.

Otec ani prostredie jeho domácnosti nie je pre maloletú neznáme, preto nie je dôvod na osobitný režim
privyknutia si na toto prostredie, či osobu otca.
Osobitne súd upravil styk otca s maloletou počas mesiacov júl a august s tým, že bežné víkendové
stretnutia sa predĺžia, a to od 09.00 hod v piatok, resp. od 09.00 hod v stredu. Otec tak bude s maloletou
v podstate 3 celé dni počas víkendu a celý deň párnu stredu. Okrem toho dva nepárne týždne, jeden
v júli a druhý v auguste bude otec s maloletou počas celého týždňa od pondelka do nedele, pričom súd

zvolil nepárny týždeň, tak, aby aj matka mala nasledujúci týždeň celý k dispozícii na trávenie času s
maloletou. Prípadné obavy matky, že by maloletá nechcela s otcom stráviť celý týždeň v lete, sa súdu
javia ako nedôvodné, nakoľko rodičia do veku takmer 3 rokov maloletej žili spolu, maloletá bude s otcom
v prostredí ich spoločnej domácnosti, prípadne na kratšej dovolenke, a ani zo strany znalca nebola
vyslovená pochybnosť, že by sa niektorí z rodičov nevedel o maloletú postarať.

Samostatne súd upravil styk otca s maloletou počas vianočných a veľkonočných sviatkov tak, aby
maloletá trávila Vianoce a Veľkú noc striedavo u rodičov podľa párneho a neprávneho roka. Súčasne
zohľadnil to, aby počas Vianoc bola maloletá s jedným z rodičov a hneď nasledujúcu Veľkonočnú nedeľu
s druhým z rodičov. Dané trávenie sviatkov striedavo u každého z rodičov zabezpečuje každému z nich
rovnocenné a rovnomerné prežívanie i sviatočných chvíľ s maloletou.

Vzhľadom k tomu, že maloletá býva častejšie chorá, čo by mohlo mariť výkon styku s otcom a ukracovať
ho tak častejšie v stretávaní s maloletou, súd určil, že v prípade, že sa styk nebude môcť uskutočniť, je
potrebné ho realizovať v najbližšom termíne mimo bežného styku otca s maloletou.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Vzhľadom k tomu, že vnikli výdavky štátu na znalečnom, súd rozhodol, že o náhrade trov štátu rozhodne
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd

prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm.
a/- f/ O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.