Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213077
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213077.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, Bratislava, o návrh na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť mu sumu 125,- € z titulu majetkovej škody a sumu 330 € z titulu nemajetkovej ujmy a

náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že ako oprávnený
- 2 -

subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči
povinnému C. L., L.. XX.XX.XXXX, ktorá mu voči nemu vznikla zo zmluvy o úvere č. 6610452.

Súdny exekútor požiadal tunajší súd ako exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej
doručenia súdu. Exekučný súd rozhodol o žiadosti až dňa 30.11.2010. K rozhodnutiu o žiadosti tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby . omeškanie viac ako 6 mesiacov). Nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu bola navrhovateľovi spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma.
Nesprávny úradný postup podľa navrhovateľa spočíva v nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v

zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Majetkovú škodu
navrhovateľ vyčíslil na sumu vo výške 125,- €, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, a to - 70,- € za správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,-
€ za udržiavanie a správu informačného systému, 15,- € za administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, poštovní a telekomunikačné výdaje s tým spojené. Výška hmotnej

škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov. Ďalej navrhovateľ konštatoval,
že si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup súdu navrhovateľ pritom videl v nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania

navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Náhradu nemajetkovej
ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov azákladných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu
v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala

u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila

hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 330,- € s poukazom na
doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov súdmi v civilnom konaní ( 660,- € ročne, t.j. 55,- € mesačne).

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s ním nesúhlasí a žiadal ho v celom rozsahu
ako neopodstatnený zamietnuť. Vo vyjadrení odporca poukázal na zmätočnosť podania navrhovateľa,
ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám.
Navrhovateľnevieuviesťanispisovúznačkupríslušnéhoexekučnéhokonania,chýbajúrelevantnéúdaje
ako dátum doručenia podania na súd, dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, ktoré majú

význam pre posúdenie celej veci. Uviedol, že z návrhu navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody.
- 3 -

Nie je zrejmé, či si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu

prieťahov, resp. z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej odporca poukázal na
to, že navrhovateľ si uplatnil nárok na súde predčasne, pretože podľa príslušných ustanovení zák
č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody na súde až po uplynutí
6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí,

preto odporca nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný a návrh navrhovateľa bol predčasne
podaný. Pokiaľ mal nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, tak takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom, pretože
našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nemožno posudzovať v tomto konaní. Lehota 15 dní podľa §

44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
SR z ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 odporca uviedol, že navrhovateľ
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že
by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP
alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii

prieťahov. Navrhovateľ ďalej nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik
nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, a
preto by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Napokon odporca poukázal na aspekt dobrých
mravov. Podľa odporcu je navrhovateľ vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje

nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite, považuje odporca jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Odporca svoju
neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ mailovým

doručil súdu žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania a opakovane navrhol prerušiť konanie do
právoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetom
je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Súd
žiadosť navrhovateľa na zrušenie termínu pojednávania neakceptoval, nakoľko konanie právnehozástupcu navrhovateľa považuje za účelové a obštrukčné, keďže o návrhu na prerušenie konania
už súd rozhodoval uznesením sp. zn. 10C/121/2012-72 zo dňa 16.10.2013, ktorým jeho návrh na
prerušenie konania zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom uznesením sp.

zn. 14Co/474/2014-94 zo dňa 19.03.2014. Tento postup (podanie návrhu na prerušenie konania a
zrušenie termínu pojednávania) navrhovateľ použil aj predtým. Preto súd opakovane rozhodol o návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania tým, že tento návrh zamietol a súčasne konal vo veci samej na
podklade doručených listinných dôkazov bez prítomnosti účastníkov konania postupom podľa § 101 ods.
2 O.s.p., nakoľko tento dôvod

- 4 -

nepovažoval za relevantný dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 119 O. s. p. (o čom
navrhovateľa informoval faxovým podaním) .

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 4Er/1130/2010 a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Dňa 17.08.2010 podal navrhovateľ ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia pohľadávky
na podklade exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnej C. L.. Vymáhaná
pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Exekučné
konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spis. zn. EX 13552/10 a na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod spis. zn. 4Er/1130/2010. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie dňa 26.11.2010. Exekučný súd vydal dňa 30.11.2010 poverenie č. 5613 033664.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa§9ods.1a2zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej
- 5 -nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným
orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania samotného odporcu
súd zistil, že navrhovateľ podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012,

návrh na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že navrhovateľ podal návrh na súd skôr ako
uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody ministerstvom, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie
žaloby. Súčasne je však z podania samotného odporcu zrejmé, že Ministerstvo nárok navrhovateľa do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci

rozhodol, preto súd túto námietku odporcu o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku
vyhodnotil ako nedôvodnú na zamietnutie návrhu navrhovateľa.

Z obsahu podania navrhovateľa súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je uplatnený pre
nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým navrhovateľ odôvodňoval

nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 15-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadku.Nesprávnyúradnýpostupvtomtoprípademalpredstavovaťporušeniepovinnosti
súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné prieťahy v konaní. Preštudovaním
pripojeného exekučného spisu súd konštatuje, že nezistil ani jeden zo zákonných dôvodov potrebných
na konštatovanie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Žiadosť súdneho exekútora na

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 26.11.2010 a súd dňa 30.11.2010
vydal vo veci poverenie pre označeného súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Súd nevzhliadol
žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup.
Naopak, preštudovaním exekučného spisu bolo zistené, že exekučný súd vydal poverenie v danom
prípade ešte pred uplynutím zákonnej lehoty 15 dní (konkrétne na štvrtý deň po podaní žiadosti súdnym

exekútorom!). Návrh navrhovateľa ako ani jeho tvrdenia o neodôvodnených prieťahoch v konaní (viac
ako 202 dní!) navrhovateľ v konaní ničím nepreukázal, súdu nepredložil žiadny dôkaz na podporu svojich
tvrdení, pričom jeho tvrdenia sa v konaní ukázali ako zmätočné a nepravdivé. Z uvedených dôvodov súd
návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, keďže nebola zistená žiadna zo

- 6 -

skutočností zakladajúca právo navrhovateľa na odškodnenie z titulu nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v nedôvodných prieťahoch.

Keďže, na základe vyššie uvedeného, nárok navrhovateľa bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho
základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, bolo ďalej
bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom súdu a
škodou navrhovateľa ako aj nemajetkovou ujmou.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi trovy konania nepriznal,
nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- 7 -

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.