Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 12P/193/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209937
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712209937.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: O. A., P..
XX.XX.XXXX, X. Y. J. O. XX, XXX XX J. O., X.. Č.. XXX XX Y. XX, proti žalovanému v rade 1/: J. J., P..
XX.XX.XXXX, Y. D. Y. XX, XXX XX Y., X.. Č.. Y. I. P. P. XXX, XXX XX v rade 2/: D. D. A., P.. XX.XX.XXXX,
Y. Y. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin v konaní o
úprave rodičovských práv a povinností po určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom
takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý Marko Ondrík, nar. 17.01.2012 zveruje sa do osobnej starostlivosti žalobkyni, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Žalovaný v rade 1/ je s účinnosťou od 2.7.2012 do 31.1.2013 povinnej prispievať na výživu žalovaného
v rade 2/ výživným v sume 40,- eur mesačne, s účinnosťou od 1.2.2013 do 31.12.2013 výživným v sume
100,- eur mesačne, a s účinnosťou od 1.1.2014 výživným v sume 120,- eur mesačne, zročným vždy do
20-tého dňa v mesiaci vopred, k rukám žalobkyne.
III. Dlh na výživnom za obdobie od 2.7.2012 do 7.5.2014 v sume 1980,- eur je žalovaný v rade 1/ povinný
splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 20,- eur, zročných spolu s bežným výživným,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plneným jednej
splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
IV. Žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť žalovanému v rade 2/ sumu 300,-eur titulom nákladov na nákup
detskej výbavičky do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám žalobkyne.
V. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
VI. O trovách konania súd rozhodne to 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.7.2012 a spresnenou podaním žalobkyne zo dňa 16.8.2012
sa žalobkyňa proti žalovanému v rade 1/ a maloletému synovi D. A. ako žalovanému v rade 2/ domáhala
určenia otcovstva žalovaného v rade 1/ k žalovanému v rade 2/ a súčasne úpravy rodičovských práv
a povinností k tomuto dieťaťu.
V žalobe uviedla, že žalovaný v rade 1/ je biologickým otcom žalovaného v rade 2/ avšak rodičia
maloletého dieťaťa spolu nežijú. Žalovaný v rade 1/ otcovstvo k maloletému dieťaťu neuznal a ona
maloleté dieťa žalovaného v rade 1/ vychováva od narodenia sama. Preto žiadala aby súd určil, že
žalovaný v rade 1/ je biologickým otcom žalovaného v rade 2/. Súčasne žiadala, aby bol žalovaný
v rade 1/ zaviazaný prispievať na výživu maloletého žalovaného v rade 2/ sumou 150,-eur mesačne
a aby bol zaviazaný nahradiť polovicu náklady na nákup detskej výbavičky t. j. 300,-eur. V priebehu
konania žalobkyňa na žalobe zotrvala. Žalovaný v priebehu konania do podania znaleckého posudku
žalobu namietal a svoje otcovstvo k maloletému žalovanému v rade 2/ popieral. Až potom čo súd
nariadil znalecké dokazovanie prostredníctvom znalca z odboru genetiky RNDr. Helenou Polákovou,
ktorá podala znalecký posudok č. 12/2013 z ktorého záverov otcovstvo žalovaného v rade 1/ k dieťaťu

nepochybne vyplývalo, žalovaný v rade 1/ svoje otcovstvo v konaní pred súdom uznal. Stalo sa tak na
pojednávaní dňa 5.3.2014, kedy žalovaný v rade 1/ pred súdom uznal svoje otcovstvo k maloletému
žalovanému v rade 2/. Súčasne uviedol, že nemá výhrady k tomu, aby bolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti matke, teda žalobkyni. S výškou výživného, ktorú požadovala žalobkyňa však nesúhlasil a
žiadal ho určiť poukazujúc na svoje výdavky, finančné a osobné pomery max. vo výške 80,-eur mesačne.

Vzhľadom na túto skutočnosť súd uznesením sp. zn. 12P/193/2012 zo dňa 24.3.2014 zastavil konanie o
určení otcovstva k maloletému žalovanému v rade 2/ v zmysle § 108 O. s. p. a ďalej pokračoval v konaní
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Súd v tomto konaní vo veci vypočul žalobkyňu i žalovaného v rade 1/, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
preukazujúcimi príjmy účastníkov konania a ich životné náklady, rovnako sa oboznámil s dôkazmi
preukazujúcimi príjmy a životné náklady družky, žalovaného v rade 1/ I. E., ktorá je matkou ďalšieho
dieťaťa žalovaného v rade 1/ a to J. J., P.. X.XX.XXXX.
Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci. Žalovaný v rade 1/ je otcom
maloletého žalovaného v rade 2/, ktorý sa narodil žalobkyni dňa 17.1.2012. Žalobkyňa a žalovaný v rade
1/ nie sú manželmi a spolu nežijú. Žalobkyňa žije v rodinnom dome, ktorý patrí starému otcovi D. E.
na adrese uvedenej v záhlaví tohto rozsudku. Z jej výpovede ale aj zo správy kolízneho opatrovníka
maloletého dieťaťa súd zistil, že dom v ktorom žije rodina má 5 izieb, kuchyňu a príslušenstvo, je
čiastočne zrekonštruovaný a domácnosť je udržiavaná na požadovanej úrovni. Žalobkyňa na domácnosť
starému otcovi prispieva sumou cca 100,-eur mesačne a spolu s rodinou žalobkyne býva v domácnosti
aj 17-ročný brat žalobkyne navštevujúci strednú školu v Prievidzi. Žalobkyňa dieťaťu platí poistku v
poisťovni Allianz (životné poistenie so sporivou zložkou) v sume 15,50 eur mesačne. Žalobkyňa sa o
dieťa osobne stará, vyššie náklady pravidelne vznikajú len v súvislosti s nákupom plienok za ktoré míňa
približne 40,-eur mesačne. Dieťa má dobrý zdravotný stav a v súvislosti s ním nevznikajú žalobkyni
vyššie náklady. Ako súd zistil z listinných dôkazov žalobkyňou predložených žalobkyňa v roku 2012 mala
od januára do decembra 2012 príjem len z rodičovského príspevku, ktorý v tomto roku poberala vo výške
194,70 eur a z prídavku na dieťa, ktorý poberala vo výške 22,54 eur. V roku 2013 poberala rodičovský
príspevok vo výške 217,24 eur. V takejto výške poberala tieto dávky aj v januári 2013, následne od
februára 2013 poberala tieto dávky spolu vo výške 222,70 eur a to až do januára 2014 a následne od
februára 2014 poberá žalobkyňa rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 226,72 eur.
Tieto skutočnosti žalobkyňa preukázala výpismi zo svojho účtu.

Žalobkyňa do spisu pripojila potvrdenie D. O., ktorá dňom vyhlásila, že žalobkyni predala výbavičku
pre dieťa v hodnote 170,-eur (sedačku do auta, oblečenie, obuv, paplón, obliečky na paplón, fľašky,
kozmetiku, plienky a hračky) a potvrdenie H. O., ktorá jej predala výbavičku v hodnote 130,-eur
pozostávajúcu z oblečenia, obuvi a hračiek. Ďalej predložila potvrdenie J. Š., podľa ktorej jej predala
výbavičku na dieťa v hodnote 170,-eur (hlboký kočiar, chodítko, detskú postieľku s výbavou). Uviedla, že
niektoré veci potrebné pre dieťa nakúpila prostredníctvom platieb z účtu jej tety D. O. na účet ktorej chodí
žalobkyni príspevok od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko žalobkyňa nemá svoj vlastný
účet vedený v banke. Takto žalobkyňa preukazujúc náklady za nákup detskej výbavičky do spisu súdu
predložila faktúru splatnosť 4.9.2012 v ktorej boli vyúčtované náklady na nákup stoličky na kŕmenie v
hodnote 62,89 eur a predložila faktúry preukazujúce nákup detského pyžamka v hodnote 10,30 eur,
faktúru preukazujúcu nákup zimného spacieho vaku v hodnote 15,30 eur. Žalobkyňa do spisu pripojila
účtenky preukazujúce nákup detskej kozmetiky, drobných potrieb, fľaši, plienok, teplomerov, drobných
kusov ošatenia zakúpených v decembri 2011 až prvej polovici roku 2012 v celkovej hodnote cca 266,- eur
(č. l. 89-90). Ďalšie časti detskej výbavičky, ktorú pre dieťa nakupovala žalobkyňa preukázala potvrdením
H. Ž. (č. l. 93), ktorá je podľa tohto potvrdenia predala výbavičku v hodnote 330,-eur (zimný vak, zimný
overal, zimné bundičky, zateplené oblečenie, autosedačku, letné oblečenie, obliečky a plachty, lehátko
na hranie, plátenné plienky, zavinovačky, detskú obuv). Žalobkyňa tak preukázala nákup veci potrebných
pre dieťa v hodnote cca 1155,- eur.

Z výpovede žalovaného v rade 1/ a z listinných dôkazov ním predložených súd zistil, že žalovaný v
rade 1/ mimo vyživovacej povinnosti k žalovanému v rade 2/ má vyživovaciu povinnosť aj k ďalšiemu
maloletému dieťaťu a to J. J., P.. X.XX.XXXX, ktorú má zo vzťahu s I. E., P.. XX.X.XXXX s ktorou žije v
spoločnej domácnosti a ktorá je jeho súčasnou partnerkou. S matkou tohto dieťaťa ale žalovaný v rade
1/ nie je ženatý. V roku 2012 v čase narodenia maloletého D. žil jeho otec s priateľkou v domácnosti
jeho rodičov v D. Y. a bol iba brigádnicky zamestnaný. Podľa potvrdenia o príjmoch v tomto období v

čase od septembra do decembra 2012 dosiahol jeho hrubý príjem sumu 1030,-eur a úhrn preddavkov na
daň, ktoré mu boli zrazené sumou 195,69 eur. V období od februára do marca 2012 dosiahol žalovaný
v rade 1/ hrubý príjem 205,44 eur a zrazená daň predstavovala sumu 39,03 eur. V období od apríla
do júla 2012 dosiahol žalovaný hrubý príjem 438,75 eur a jeho daňová povinnosť predstavovala sumu
83,36 eur. Z týchto skutočností vyplýva, že v roku 2012 dosiahol žalovaný priemerný čistý príjem 135,61
eur počas desiatich mesiacov. V roku 2013 bol už žalovaný v rade 1/ zamestnaný v Hornonitrianskych
baniach Prievidza, a. s. so sídlom v Prievidzi a podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch jeho hrubý
príjem v období od februára do decembra predstavoval sumu 8862,53 eur a po odpočítaní príspevkov
do sociálneho a zdravotného poistenia čiastkový základ dane predstavoval 7698,93 eur s tým, že úhrn
preddavkov na daň predstavoval sumu 901,56 eur. Z toho vyplýva, že v období od februára do decembra
2013 priemerný čistý príjem žalovaného predstavoval sumu 617,94 eur. Podľa potvrdení, ktoré predložil
žalovaný ohľadne svojich príjmov za rok 2014, čistá priemerná mzda žalovaného v období januára až
februára 2014 predstavovala sumu 961,32 eur u toho istého zamestnávateľa. K nákladom žalovaného v
roku 2012 patril príspevok na bývanie a stravu rodičom v domácnosti v ktorej žil so svojou partnerkou v
sume približne 100,-eur mesačne. V roku 2013 krátko žil žalovaný so svojou súčasnou rodinou v dome
svojej starej matky a neskôr sa presťahoval do prenajatého bytu, kde býva doteraz. K sťahovaniu došlo
v septembri roku 2013. Aj starej matke u ktorej býval do septembra roku 2013 prispieval sumou 100,-
eur. Za prenajatý byt od septembra 2013 žalovaný v rade 1/ na základe ústnej zmluvy platí mesačné
zálohové platby na plyn vo výške 38,-eur, za elektrinu 25,-eur. Žalovaný splácal 2 úvery splátkami v
sume 51,19 eur mesačne a 29,93 eur mesačne avšak v závere konania tieto úvery zaplatil z finančných
prostriedkov získaných z hypotekárneho a splátkového úveru, ktorý si zobral vo výške 18 550,-eur spolu
so svojou družkou a ktorý spláca splátkou v sume 98,75 eur mesačne a súčasne si zobral splátkový
úver vo výške 5300,-eur, ktorý spláca splátkou vo výške 27,79 eur mesačne. Titulom životného poistenia
platí približne 36,- eur mesačne a titulom splátky pôžičky v nebankovej spoločnosti sumu 15,44 eur.
Súčasne spláca ďalšiu pôžičku od nebankových subjektov splátkou vo výške 12,60 eur mesačne a tretiu
pôžičku splátkou v sume 25,97 eur mesačne. Tieto pôžičky si žalovaný v rade 1/ zobral na nákup práčky
a televízora, teda vybavenia domácnosti, ktorú vedie so svojou priateľkou. Žalovaný v rade 1/ k ceste
do zamestnania potrebuje osobné motorové vozidlo, ktoré má povinné zmluvné poistenie a toto platí
približne v sume 38,- eur štvrťročne. Poplatky za telefón žalovaného predstavujú sumu približne 20,-
eur mesačne. Výživné na dieťa - J. mu určené nebolo, vzhľadom na skutočnosť, že s jeho matkou
žije v spoločnej domácnosti. Matka maloletej J. je naďalej na materskej dovolenke a má príjmy len z
rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v rovnakej výške ako žalobkyňa.

Kolízny opatrovník v správe o prešetrení výchovného prostredia dieťaťa doporučil dieťa zveriť do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazať platením vyživovacej povinnosti. Konkrétnu výšku vyživovacej
povinnosti otca ponechal na zvážení súdu s ohľadom na vek a potreby maloletého dieťaťa ako aj finančné
možnosti otca. Vo veci úhrady polovice nákladov na zakúpenie detskej výbavičky súhlasil, aby tieto boli
matke uhradené na základe preukázanej sumy.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. S konaním o určenie otcovstva
je podľa § 113 ods. 2 O. s. p. spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí v ktorom sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k jeho obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostrediu a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa, podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
opravného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd iba vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu do 3 rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vzhľadom na zistené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k presvedčeniu, že
momentálne najlepšie výchovné podmienky a aj vôľu vychovávať maloletého žalovaného v rade 2/ má
jeho matka, s ktorou dieťa od narodenia žije, teda žalobkyňa. Žalovaný má vytvorenú vlastnú rodinu a o
dieťa v minulosti ani v priebehu súdneho konania nejavil záujem. Vo výchovnom prostredí matky neboli
vyzistené žiadne nedostatky kolíznym opatrovníkom a preto súd rozhodol o výchove dieťaťa tak, že sa
zveruje do osobnej starostlivosti žalobkyni, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pokiaľ ide o výživu maloletého, tú žalobkyňa zabezpečuje starostlivosťou a to osobnou starostlivosťou
o dieťa, ktoré je v útlom veku, úhradou nákladov domácnosti, ktorú s dieťaťom vedie a súčasne
aj starostlivosťou o túto domácnosť. Žalovaný, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti je povinný
prispievať na výživu dieťaťa predovšetkým finančným plnením. Pokiaľ ide o výživné súd mu priznal
len odo dňa podania návrhu, teda od 2.7.2012. Súd totiž nemá preukázané tak výnimočné okolností
prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného na maloleté dieťa odo dňa jeho narodenia ako
žiadala žalobkyňa. Žalobkyňa neprodukovala dôkazy, že by kontaktovala žalovaného a pokúšala sa o
určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, teda inak než rozhodnutím súdu a že by práve takéto
úkony ju zdržali od podania žaloby na súd. Preto súd za dôvodné považoval priznanie výživného dieťaťu,
teda žalovanému v rade 2/ až s účinnosťou od podania návrhu na súd, teda od 2.7.2012.

Pri určení výživného za rok 2012 súd vychádzal zo skutočností, že žalovaný v tomto období mal nižší
príjem ale súčasne mal len jednu vyživovaciu povinnosť. Maloletá J. J., jeho druhé dieťa sa narodila
až začiatkom decembra 2012, preto súd za rok 2012 a január 2013 určil žalovanému nižšie výživné,
nakoľko to odôvodňovali vtedajšieho príjmy žalovaného, ktoré sú konštatované vyššie. Od 1.2.2013 keď
žalovaný nastúpil do zamestnania u svojho súčasného zamestnávateľa dosiahol vyšší zárobok, uvedený
vyššie súd určil vyššie výživné. Je zrejme, že matka dieťaťa vzhľadom na svoj veľmi nízky príjem, ktorý
zodpovedá príjmu priateľky žalovaného nemôže finančne na výživu dieťaťa výrazne prispievať a preto
musí finančne výživu dieťaťa zabezpečiť žalovaný.

Od 1.1.2014 keď žalovaný podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje príjem vyše 900,- eur súd určil
výživné až v sume 120,- eur mesačne nakoľko to podľa presvedčenia súdu odôvodňujú potreby dieťaťa
vzhľadom na nízky príjem jeho matky aj príjem žalovaného.

Súd súčasne určil dlh na výživnom v celkovej výške 1980,- eur. Ide o dlh, ktorý predstavuje za obdobie
od 2.7.2012 do 31.1.2013 za 7 mesiacov sumu 280,- eur vzhľadom na výšku určeného výživného.
Za obdobie od 1.2.2013 do 31.12.2013 teda za 11 mesiacov vzhľadom na výšku určeného výživného
predstavuje sumu 1100,- eur a za obdobie od 1.1.2014 do 7.5.2014 keď došlo k vyhláseniu rozsudku
predstavuje za 5 mesiacov sumu 600,- eur. K 7.5.2014 bolo už totiž zročné výživné aj na mesiac máj
2014. Súd povolil splácanie dlhu na výživnom splátkami, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

K nárokom dieťaťa, ktoré spadajú k nárokom na výživu patrí nárok na detskú výbavičku, ktorú dieťa
potrebovalo predovšetkým v najútlejšom veku po narodení a ktorú mu žalobkyňa zakúpila podľa
predložených dokladov z nákladom vyše 1000,- eur preto ak žalobkyňa požadovala titulom náhrady
nákladov na detskú výbavičku sumu 300,- eur, považoval súd v tejto časti návrh za legitímny a žalobe
vyhovel. Súd priznal dieťaťu tento nárok, ktorý uspokojila jeho matka a preto formuloval výrok súdneho
rozhodnutia tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri plnení tohto nároku súd určil
vzhľadom na jeho výšku dlhšiu lehotu na plnenie. Rovnako ako pri dlhu na výživnom vzhľadom na jeho
výšku určil, že výživné je možné splácať v splátkach, ktorých zročnosť a výšku určil. Súd takto postupoval
v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p.

Keďže žalobkyňa žiadala určiť vyššie výživné vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Ani jeden z rodičov maloletého dieťaťa nežiadali upraviť styk otca s dieťaťom a vzhľadom na túto
skutočnosť súd o styku žalovaného v rade 1/ so žalovaným v rade 2/ nerozhodoval.

Pokiaľ ide o trovy konania žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti
so znaleckým dokazovaním, bola poučená, že tieto musí vyčísliť v lehote do 3 dní odo dňa vyhlásenia
rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase keď bol rozsudok vyhlasovaný ešte tieto trovy nevyčíslila,
súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia
§ 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o trovách tohto konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.