Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/170/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111223869
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111223869.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

O.. H. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, T., občan SR, právne zastúpený JUDr. Martinom
Burianom, advokátom so sídlom Štúrova ul. č. 1, Žilina, proti odporcovi: E.. S. A., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom H. sadom XXB, W., občan SR, právne zastúpený Mgr. Adrianou Sojkovou, advokátkou so sídlom
Námestie Matice slovenskej 1713, Dubnica nad Váhom, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline č.k. RRS 2011/08 zo dňa 15.6.2011 z r u
š u j e .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.7.2011 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku

vydaného pod sp. zn. RRS 2011/08 zo dňa 15.6.2011 na tom skutkovom základe, že predmetným
rozsudkom bol zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu vo výške 31.000 eur spolu s príslušenstvom titulom
poskytnutej pôžičky. Navrhovateľ namietal predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu s poukazom
na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c), f), g) zákona č. 244/2002 Z. z.; popieral platnosť rozhodcovskej
zmluvy, na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie ako účastník
rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť
a bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C 170/2011-107 zo dňa 6.6.2012 (v poradí prvý) návrh
navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. RRS 2011/08 zo dňa 15.6.2011 zamietol. Krajský

súd v Žiline uznesením 8Co 349/2012-135 zo dňa 26.4.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dôvodmi navrhovateľom
uvádzanými sa okresný súd dôsledne nezaoberal; navrhovateľ skutočne už v podaní zo dňa 17.5.2011,
označenom ako žalobná odpoveď v rozhodcovskom konaní, namietal platnosť zmluvy o pôžičke, ktorá
mala obsahovať rozhodcovskú doložku, ktorá z dôvodu neplatnosti samotnej zmluvy podľa navrhovateľa
mala byť tiež neplatnou. V prvom rade mal súd vyriešiť dôvod označený v návrhu navrhovateľa,
či na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím vylúčený pre

predpojatosť,aleboktoréhovylúčenieúčastníkrozhodcovského konaniapredvydanímrozhodcovského
rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť. Odvolací súd nemohol nechať bez povšimnutia, že
odôvodnenie uznesenia, ktoré bolo vydané dňa 9.6.2011, podľa ktorého rozhodca rozhodcovského súdu
JUDr. Milan Chovanec nie je vo veci zaujatý, je písané v prvej osobe jednotného čísla, z čoho vyplýva, že
je písané samotným rozhodcom, je datované dňom 9.6.2011. Dňa 13.6.2011 bolo uznesenie doručenéúčastníkovi rozhodcovského konania a dňa 15.6.2011 Rozhodcovský súd v Žiline vydal rozhodcovský
rozsudok napadnutý v tomto konaní, a teda navrhovateľ potom už nemal možnosť napadnúť rozhodnutie
o nevylúčení rozhodcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Okresný súd pri rozhodovaní na

uvedené skutočnosti neprihliadol a v odôvodnení rozhodnutia sa nimi nezaoberal.

V zmysle intencií odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu) preto súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal, prihliadal pritom na dosiaľ vykonané dôkazy
výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi

a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ zotrval v ďalšom konaní na skutkovom odôvodnení podaného návrhu, pridržiaval sa
vymedzených dôvodov, pre ktoré žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok. Navrhovateľ podal námietku
zaujatosti voči rozhodcovi, bolo o nej uznesením zo dňa 9.6.2011 rozhodnuté a o tejto námietke
rozhodovalsamotnýrozhodca. Tentopostupbolvrozporesozákonnýmpostupom§9orozhodcovskom
konaní, kedy rozhodca mal postupovať tak, že mal vyzvať účastníkov rozhodcovského konania na

určenie osoby, ktorá by rozhodla o jeho návrhu na vylúčenie alebo vyzvať účastníkov, ktorí takýto
nárok uplatňuje na podanie žaloby na súd, a teda v žiadnom prípade nebol oprávnený rozhodovať
o svojej predpojatosti. Uviedol, že samotná predsedníčka rozhodcovského súdu spolupracovala s
JUDr. Chovancom v advokátskej kancelárii, už od roku 2005 samotný rozhodca ako advokát voči
navrhovateľovi uplatňoval nároky, v októbri 2009 podal trestné oznámenie na navrhovateľa a rozsudkom

bol zo dňa 2.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.3.2011, bol navrhovateľ uznaný vinným, a
teda tesne predtým ako bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenie žiada. Ďalej, pokiaľ
ide o namietanie neplatnosti rozhodcovskej doložky zotrval na tom, že rozhodcovská doložka je
mätúca pre tretiu stranu, nič konkrétne nehovoriaca, že predmet tejto doložky nie je vymedzený určito,
zrozumiteľne a konkrétne. Pokiaľ ide o porušenie zásady rovnosti účastníkov konania prejavuje sa

to najmä v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, nakoľko odôvodnenie je jednou z podstatných
náležitostí rozhodcovského rozsudku, a teda má zato, že nedostatok odôvodnenia má za následok, že
iná osoba nemôže zistiť, či rozhodnutím rozhodcovského súdu nebolo oprávnenému priznané plnenie
nedovolené, resp. objektívne nemožné alebo by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca v priebehu ďalšieho konania zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, žiadal návrh

zamietnuť. K dôvodom, ktorými navrhovateľ sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedol, že
pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva bola účastníkmi konania uzavretá
priamo ako súčasť dohody o pôžičke dňa 18.10.2010 a jednoznačne a nesporne ju možno považovať
za dohodu, obsahom ktorej je zákonom predpokladaný obsah rozhodcovskej zmluvy, a to vo forme
rozhodcovskej doložky v písomnej forme podpísanej oboma účastníkmi konania, čím okrem obsahových

náležitostí spĺňa aj formálne náležitosti rozhodcovskej zmluvy. Ako vyplýva z obsahu rozhodcovskej
doložky, táto sa týka konkrétneho zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a z jej obsahu, ako aj
z vyjadrení obidvoch účastníkov, nemožno mať pochybnosti o tom, že bola prejavom ich slobodnej a
vážnej vôle a na znak čoho ju aj podpísali. Pokiaľ ide k námietke zaujatosti vo veci konajúceho rozhodcu,
rozhodcovský súd o vznesení námietky zaujatosti zo strany navrhovateľa rozhodol uznesením, a to v

súlade s ustanovením § 9 zákona o rozhodcovskom konaní a nebola naplnená ani jedna z dispozícií
tejto právnej normy § 40 ods. 1 f), keď o podanej námietke zaujatosti bolo rozhodnuté a podkladom
pre posúdenie zaujatosti rozhodcu boli tvrdenia navrhovateľa, ktoré ako účastník rozhodcovského
konania v písomne podanej námietke uviedol. Tieto skutočnosti, ktoré v rámci rozhodcovského konania
prezentoval, neboli podľa predsedu rozhodcovského súdu dôvodom, pre ktorý by mal byť JUDr. Milan

Chovanec ako rozhodca z rozhodovania vylúčený. Komunikácia medzi rozhodcom a predsedom
prebiehala elektronicky prostredníctvom e-mailu a predsedníčka rozhodcovského súdu rozhodla na
podklade konceptu, ktorý jej rozhodca zaslal a celé uznesenie, pokiaľ bolo písané v tretej osobe, pri
spracovaní tohto rozhodnutia došlo len k zrejmej chybe pri písaní. Pokiaľ ide k námietke porušenia
zásady rovnosti účastníkov konania, navrhovateľ mal v rozhodcovskom konaní neobmedzení procesné

práva prezentovať svoje výhrady k uplatnenému nároku písomne a rozhodcovský súd s dôkazmi a
tvrdeniami účastníkov sa vyporiadal vo svojom rozhodnutí.Z výsluchu svedka - rozhodcu JUDr. Chovanca k skutočnostiam vznesenej námietke navrhovateľa
vyplynulo, že ako jeden z rozhodcov Rozhodcovského súdu v Žiline mu bola pridelená vec v
rozhodcovskom konaní a predseda súdu po jeho vyjadrení rozhodol o jeho nevylúčení z prejednávania

veci. V čase spisovania zmluvy mal navrhovateľ vedomosť o tom, že kto je rozhodcom a on sám
prejednávajúci vec ako rozhodca neprechováva nejaké negatívne pocity voči navrhovateľovi. Pokiaľ je
celé uznesenie písané v tretej osobe, komunikácia medzi rozhodcom a predsedom rozhodcovského
súdu prebiehala elektronicky a je zrejmé, že pri prepise jeho konceptu došlo v rámci jeho vyjadrenia
k preneseniu textu do spomínaného uznesenia zo dňa 9.6.2011. Potvrdil, že ako advokát podával

nejaké oznámenia proti navrhovateľovi a spory boli ohľadom zaplatenia odmeny za poskytnuté právne
služby, preto subjektívne nemal pocit zaujatosti a ani dnes sa necíti zaujatý. Podľa rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu za vybranú osobu sa považoval predseda rozhodcovského súdu a ten rozhodol
o jeho námietke.

Svedok S. ako predseda rozhodcovského konania uviedla, že koncept predmetného uznesenia robil
rozhodca a zrejme chybou pri komunikácii je uznesenie koncipované v tretej osobe. Presne si už bližšie

okolnosti nepamätala a o tejto námietke rozhodovala ona ako predseda rozhodcovského súdu.

Z pripojeného spisu Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom V. Tvrdého 17, č. RRS 2011/08 mal súd
za preukázané, že odporca (v rozhodcovskom konaní v postavení navrhovateľ) dňa 10.5.2011 podal na
uvedenom rozhodcovskom súde voči navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní v postavení odporca)
žalobu na vydanie rozhodcovského rozsudku o zaplatenie sumy 31.000 eur s príslušenstvom na tom

skutkovom základe, že dňa 18.10.2010 uzatvoril s navrhovateľom dohodu o pôžičke na základe ktorej
mu požičal finančnú hotovosť s termínom vrátenia 18.11.2010 a navrhovateľ pôžičku v lehote splatnosti
neuhradil. Rozhodcovský súd v predmetnej veci v zmysle článku 5 ods. 2 Rokovacieho poriadku pri
Rozhodcovskom súde v Žiline ustanovil za rozhodcu v uvedenom spore JUDr. E. B.. Ďalej rozhodcovský
súd dňa 10.5.2011 vo veci vydal rozhodcovské uznesenie, ktoré bolo doručené navrhovateľovi (v

rozhodcovskomkonanívpostaveníodporca)dňa13.5.2011aprílohoubolažalobapredloženážalobcom
a bol oboznámený, že dňom doručenia žaloby bolo začaté rozhodcovské konanie a v tej istej veci
nemožnokonaťarozhodovaťnasúdealebopredinýmrozhodcovskýmorgánom.Ďalejboloboznámený,
že vo veci sa nariadilo písomné konanie a že rozhodcom vo veci bol ustanovený rozhodca JUDr. Milan
Chovanec, ktorý v danom spore funkciu rozhodcu prijal. Zároveň týmto rozhodnutím bol navrhovateľ

(v rozhodcovskom konaní v postavení odporca) v zmysle článku 9 ods. 1 Rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu vyzvaný, aby v lehote 10 kalendárnych dní predložil rozhodcovskému súdu
písomne žalobnú odpoveď a zároveň bol poučený, že je povinný sa v žalobnej odpovedi vyjadriť ku
všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, označiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať, pripojiť
dôkazy, o ktoré svoje tvrdenia opiera. Pokiaľ navrhuje vykonať dôkaz listinou, je povinný originál alebo

kópiu tejto listiny predložiť spolu so žalobnou odpoveďou, prípadne je povinný označiť osobu alebo
orgán, ktorý má túto listinu k dispozícii. Tiež bol poučený, že pokiaľ v určenej lehote žalobnú odpoveď
nepredloží alebo sa ani inak nevyjadrí, rozhodcovský súd pokračuje v konaní bez toho, aby považoval
tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu; rozhodcovský súd rozhodne na základe žaloby, tvrdení a
dôkazov predložených alebo navrhnutých žalobcom.

Navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v postavení odporca) odpovedal na predmetné uznesenie listom
zo dňa 17.5.2011 (doručené rozhodcovskému súdu dňa 25.5.2011). Uviedol, že mu neboli poskytnuté
žiadne hotovostné finančné prostriedky v sume 31.000 eur titulom pôžičky a podľa predloženej zmluvy
o pôžičke zo dňa 18.10.2010 mala byť hotovostná pôžička poskytnutá spoludlžníkom, t.j. viacerým
osobám a v danej zmluve však plne absentuje označenie a podpisy ostatných spoludlžníkov ako aj

to, ktorej konkrétnej osobe (resp. osobám) v akej výške, kde a kedy bola údajná pôžička žalobcom
poskytnutá. Zmluvu z uvedeného dôvodu považuje za neurčitú a nezrozumiteľnú a žiadnym dôkazom
nebolo preukázané, že by jemu konkrétne osobne bola odovzdaná suma 31.000 eur. Ďalej namietal
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovská doložka sa nachádza v zmluve o
pôžičke, ktorá je však absolútne neplatná a vzniesol námietku zaujatosti rozhodcu Milana Chovanca a

namietal nedoručenie Rokovacieho poriadku.Je nesporným a vyplýva to z listín obsiahnutých v spise, že k námietke zaujatosti, ktorú podal
navrhovateľ, sa vyjadril konajúci rozhodca, potvrdil, že pozná navrhovateľa v konaní, že mu poskytoval
právne služby, ale rovnako pozná aj odporcu a rozhodca uviedol, že práve preto, že ho obaja účastníci

dobre poznajú, zrejme sa rozhodli ustanoviť ho s dôverou za rozhodcu v ich prípadnom spore.
Rozhodcovský súd v Žiline vo veci RRS 2011/08 uznesením dňa 9.6.2011 rozhodol, že rozhodca
rozhodcovského súdu JUDr. Milan Chovanec nie je vo veci zaujatý. Rozhodnutie bolo doručené
navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní v postavení odporca) dňa 13.6.2011.

Rozhodcovský súd v Žiline vo veci o zaplatenie sumy 31.000 eur jediným rozhodcom JUDr. Milanom

Chovancom vydal dňa 15.6.2011 rozhodcovský rozsudok č.k. RRS 2011/08 tak, že právomoc
rozhodcovského súdu je daná. Existencia a platnosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej vo forme
rozhodcovskej doložky v bode V. dohody o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi dňa 18.10.2010 je
daná a zaviazal žalovaného ( tj. navrhovateľa) k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 31.000 eur a úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 19.11.2010 do zaplatenia. Návrh na zaplatenie
zmluvnej pokuty zamietol a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Rozhodcovský rozsudok bol

doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 23.6.2011. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 29.6.2011 a vykonateľnosť dňa 4.7.2011.

Zistený skutkový stav súd subsumoval pod príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je možné domáhať sa

žalobou zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku iba z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymenované
pod písm. a) až j) v tomto ustanovení a ku ktorým okrem iných patrí dôvod, len ak

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy;

f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť;

g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

V danej prejednávanej veci navrhovateľ sa žalobou domáha zrušenia predmetného rozhodcovského
rozsudku z dôvodu, že rozhodol rozhodca, ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania
pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, popieral existenciu

rozhodcovskej zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí vytkol, že v prvom rade mal súd vyriešiť
dôvod označený v návrhu navrhovateľa, či na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca,
ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie
zo svojej viny nemohol dosiahnuť a vyslovil, že nemožno nechať bez povšimnutia, že odôvodnenie

uznesenia je písané v prvej osobe jednotného čísla, z čoho vyplýva je písané samotným rozhodcom,
je datované dňom 9.6.2011 a dňa 13.6.2011 bolo uznesenie doručené účastníkom rozhodcovského
konania a dňa 15.6.2011 Rozhodcovský súd v Žiline vydal rozhodcovský rozsudok napadnutý v
tomto konaní. Navrhovateľ potom nemal už možnosť napadnúť rozhodnutie o nevylúčení rozhodcu
pred vydaním rozhodcovského rozsudku a v konaní predložil navrhovateľ listiny, ktorými preukazoval

zaujatosť konajúceho rozhodcu, prvostupňový súd sa najskôr pri ďalšom rozhodovaní týmto dôvodom
zaoberal.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, osoba ustanovená za rozhodcu
je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by
mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k

zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca odjeho ustanovenia do tejto funkcie počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany
o takýchto skutočnostiach už skôr informoval. Zmluvné strany môžu namietať predpojatosť rozhodcu,
ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu
rozhodcu k účastníkom alebo i k zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. V
takomto prípade môže každá strana použiť postup podľa § 9 a vzniesť námietku predpojatosti voči
rozhodcovi, o ktorých sa dozvedela buď z oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo k stranám, alebo
z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu.

Pri posudzovaní okolností, ktoré navrhovateľovi zakladali dôvod pre vylúčenie rozhodcu z prejednávania

a rozhodovania tejto veci súd vychádzal z listinných dôkazov predložených navrhovateľom a integrálnou
súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný
rozhodca. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕžania určitej
procesnej strane) a aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného rozhodcu.
Subjektívna stránka nestrannosti rozhodcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu

prípadu a k účastníkom konania a pri subjektívnej nestrannosti vychádza z prezumpcie nestrannosti až
kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje i judikatúra
ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti a rozhodujúce nie je však subjektívne stanovisko, ale existencia
objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti. Práve tu
sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí

sa tiež javiť, že je poskytovaná. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje teda podľa subjektívneho
stanoviska, ale podľa objektívnych symptómov. Teda existencia oprávnených pochybností závisí vždy
od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či
existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o nestrannosti rozhodcu.
Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny rozhodca je nestranný, je

stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či
sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Konanie o uplatnenej námietke zaujatosti
spravidla končí rozhodnutím, ktorým konkrétny rozhodca je alebo nie je vylúčený z prerokúvania a
rozhodovania určitej veci. V danej prejednávanej veci rozhodcovský súd v Žiline vo veci RRS 2011/08
uznesením dňa 9.6.2011 rozhodol, že rozhodca rozhodcovského súdu JUDr. Milan Chovanec nie je

vo veci zaujatý a dňa 15.6.2011 namietaný rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok napadnutý v tomto
konaní. V konaní predložil navrhovateľ listiny, ktorými preukazoval zaujatosť konajúceho rozhodcu,
ktorý v postavení advokáta už v roku 2005 podal proti nemu (navrhovateľovi) žalobu o peňažné
plnenie, rozhodnutím Okresného súdu 22T 41/2010 zo dňa 2.11.2010 bol navrhovateľ uznaný vinným
zo spáchania prečinu ohovárania proti poškodenému advokátovi JUDr. Milanovi Chovancovi (čl.81-92)

a v danej prejednávanej veci teda reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť
k legitímnym pochybnostiam o tom, že rozhodca JUDr. Chovanec určitým, nie nezaujatým vzťahom
k účastníkovi rozhodcovského konania disponuje. Pokiaľ ide o tvrdenie samotného rozhodcu, že je
zrejme sa účastníci rozhodcovského konania rozhodli ustanoviť ho s dôverou za rozhodcu v ich
prípadnom spore, táto skutočnosť nevyplýva z rozhodcovskej doložky, nakoľko zmluvné strany si priamo

v rozhodcovskej zmluve nedohodli konkrétnu osobu rozhodcu (čo je pomerne zriedkavý prípad) ale
sa dohodli na prerokovaní sporu v rozhodcovskom konaní pred konkrétnym rozhodcovským súdom.
V danej veci námietka navrhovateľa proti rozhodcovi je teda opodstatnená a ak došlo k vyneseniu
meritórneho rozhodnutia vo veci samej už dňa 15.6.2011 tj. bezprostredne po doručení dňa 13.6.2011
uznesenia o nezaujatosti rozhodcu, navrhovateľ potom nemal už možnosť napadnúť rozhodnutie

o nevylúčení rozhodcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku a preto súd v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vzhľadom na tvrdené a preukázané skutočnosti dospel k záveru, že vo
veci rozhodoval rozhodca, ktorého vylúčenie navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania pred
vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť podľa § 40 ods. 1 písm. f)
zákona o rozhodcovskom konaní.

Na základe uvedených skutkových okolností, o ktoré navrhovateľ opieral svoj návrh, dôvody
pre námietku zaujatosti proti rozhodcovi táto skutočnosť predstavuje prvotný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Žiline č.k. RRS 2011/08 zo dňa 15.6.2011 podľa §
40 ods. 1 písm. f), kedy na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenieúčastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol
dosiahnuť.

Pokiaľ ide o ďalší navrhovateľom namietaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to

popieranie platnosti rozhodcovskej zmluvy, súd poukazuje na tú skutočnosť, že už v pri prvom
rozhodovaní posudzoval platnosť predloženej listiny - Dohody o pôžičke č. 3/J/2010 zo dňa 18.10.2010,
ktorej súčasťou je dohoda o rozhodcovskom konaní, že o sporoch, ktoré medzi účastníkmi vzniknú z
tohto ako aj z iných právnych vzťahov sa rozhodne v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským
súdom v Žiline, V. Tvrdého 17, ktorého zriadenie, štatút a Rokovací poriadok boli zverejnené v

obchodnom vestníku č. 207A z 27.10.2008 a dospel k záveru, že ide o platný právny úkon a
toto dojednanie je rozhodcovskou zmluvou tak, ako to predpokladá ustanovenie § 4 zákona o
rozhodcovskom konaní a z tejto rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ide o dohodu, podľa ktorej spor
vzniknutý z tohto zmluvného vzťahu sa rozhodne v rozhodcovskom konaní. Predmetná posudzovaná
rozhodcovská zmluva sa týka konkrétneho zmluvného právneho vzťahu a súd nemal žiadne pochybnosti
o tom, že navrhovateľ túto dohodu vlastnoručne podpísal a bola prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle,

na znak čoho ju po vzájomnom odsúhlasení obaja účastníci podpísali a je štandardnou rozhodcovskou
doložkou použitou priamo v tejto konkrétnej zmluve o pôžičke. Pokiaľ navrhovateľ namietal platnosť
zmluvy o pôžičke pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť (poskytnutá spoludlžníkom tj. viacerým osobám a
plne absentuje v danej zmluve označenie a podpisy ostatných spoludlžníkov) je potrebné uviesť, že súd
nezistil žiadny dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť zmluvy v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho

zákonníka (Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny
úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný) a je toho názoru, že niektoré nedostatky,
ktoré sa v právnom úkone objavia, nemusia mať za následok jeho neplatnosť, keď v odseku 3 § 37
zákon "toleruje" chybu v písaní v prípade, ak napriek tejto chybe je jeho význam nepochybný.

Pokiaľ ide o dôvod porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§17 - účastníci

rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi
rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich
ochranu.) Je potrebné zo strany súdu uviesť, že poškodený účastník môže podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásad rovnosti, ak sa mu neposkytla rovnaká možnosť na
uplatnenie a ochranu jeho práv. Je potrebné zo strany súdu zdôrazniť, že voľba formy rozhodcovského

konania závisí predovšetkým od dohody účastníkov rozhodcovského konania a pokiaľ účastníci
rozhodcovského konania takúto dohodu neuzavreli, rozhodne rozhodcovský súd o tom, či nariadi ústne
pojednávanie alebo či rozhodne v písomnom konaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c) pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom

vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako
je uvedený v ods. 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom
rozhodcovskomrozsudkusúznovéhoprerokovaniaarozhodnutiavecivylúčení.Aksaúčastnícikonania
nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Keďže však existoval iný vyššie uvedený dôvod, a to s poukazom na ustanovenie § 40 písm. f) súd
rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline č.k. RRS 2011/08 zo dňa 15.6.2011 zrušil. V
ďalšom konaní navrhovateľovi zostáva zachované uplatňovať všetky námietky týkajúce sa dôvodu,
výšky rozsahu uplatňovanej pohľadávky.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na ustanovenie §

151 ods. 1 a 3 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodov väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trováchkonania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).