Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/518/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711206237
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711206237.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci t.č. plnoletej R. G., D..
XX.XX.XXXX, bytom u matky a starostlivosti súdu o maloleté deti G.: U., D.. XX.XX.XXXX, O., D..
XX.XX.XXXX V. V., D.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, deti rodičov: M. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, N., zast. FP LEGAL,
s.r.o., so sídlom Ružomerská 6, Bratislava, a M. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX, N., zast. AK
Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného,
na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.05.2013, č.k. 11P 111/2011-443,
jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 27.05.2013, č.k. 11P 111/2011-443 zamietol návrh otca na
zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb
maloletých detí ako aj plnoletej R., ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov
rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom
dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Na základe vykonaného
dokazovania súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, že jeho finančná situácia je zlá a preto nie
je schopný súdom určené výživné uhrádzať v plnej výške, čoho dôkazom podľa názoru súdu je i tá
skutočnosť, že žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia o výstavbe rodinného domu. K príjmom oca zaujal
postoj, že otec sa tieto počas celého konania snažil účelovo meniť a zahmlievať. Na skutočnosť, že má
finančné problémy nie je podľa názoru súdu možné prihliadať najmä z toho dôvodu, že maloleté deti
nemôžu byť ukrátené na svojich právach. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou
povinnosťou a právom dieťaťa. Povinnosťou otca je, aby si finančnú situáciu vyriešil tak, aby bol schopný
na výživu maloletých detí prispievať sumami, ktoré mu súd v roku 2010 stanovil. Pokiaľ je príjem otca
nedostatočný, otec si musí svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby svojim konaním neohrozoval
práva a právom chránené záujmy jeho maloletých detí. V tejto súvislosti zdôraznil, že naposledy bola
upravovaná výška výživného pred 3 a pol rokom, pričom napriek tvrdeniam otca o jeho zlej finančnej
situácii si tento od podania návrhu v roku 2011 nenašiel žiadne iné zamestnanie, ktoré by mu umožňovalo
zlepšenie jeho finančnej situácie, napriek jeho dobrému zdravotnému stavu. Pri rozhodnutí zohľadnil, že
otec žiadnym spôsobom neparticipuje na starostlivosti, opatere a ani na výchove svojich detí, na rozdiel
od matky, ktorá zabezpečuje celú starostlivosť o 3 maloleté deti a t.č. plnoletú R., z ktorých maloletý U.
má zdravotné problémy neurologického charakteru, čo si zo strany matky vyžaduje zvýšenú starostlivosť
a opateru. Rovnako zdôraznil, že aj u ďalších dvoch maloletých detí O. V. V. vzhľadom k zvyšovaniu

ich veku, sa nároky na ich opateru a starostlivosť budú neustále zvyšovať. Vec právne posúdil podľa §
26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletých detí U.,
O., V. V. A. R., ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. V písomnom odôvodnení rozsudku podľa jeho názoru súd uvádza celý rad nepresností, ktoré
nevyplývajú z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania, napr. ohľadom užívania motorového vozidla
značka P. R., či účelovosti tvrdení o výške jeho príjmu. Súd hľadal protirečenia v jeho výpovediach, nebral
však pritom do úvahy jeho osobu a charakter. Keby bol dobrý v matematike, nerobí murára. Očakávať
preto od neho presné čísla je iluzórne, hlavne keď tieto odporujú jeho vlastnému daňovému priznaniu.
Súd pri jeho výsluchu nepoložil otázky tak, aby zistil objektívnu pravdu, ale uspokojil sa iba s príjmom ním
odhadnutým. Je zrejmé, že ako rodina otca, tak aj rodina matky žijú v stave chudoby a hmotnej núdze.
Súd však uznal ako odôvodnené aj výdavky matky na maloletých, ktoré nesúvisia s uspokojovaním ich
základných potrieb. Taktiež záver súdu o prerušení štúdia plnoletej R. odporuje obsahu spisu. Pokiaľ ide
o jeho zárobkové možnosti, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nepodnikol žiadne kroky
na zabezpečenie príjmov, nevykonal však v tomto smere žiadne dokazovanie na zistenie, či sú nejaké
možnosti zárobku pre vyučeného murára v regióne Pezinok, ktoré by bezdôvodne odmietol.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí a kolízny opatrovník maloletých detí.

Matka maloletých detí navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V plnom
rozsahu sa stotožnila s odôvodnením rozsudku, mala za to, že súd správne poukázal na ňou
opakovane zdôrazňované nezrovnalosti v informáciách o príjme otca, zosumarizoval odôvodnené
potreby maloletých detí, ako aj plnoletej R., možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj jej a aj
v súlade s odporučením kolízneho opatrovníka návrh otca na zníženie výživného na zákonné minimum
zamietol. Mala za to, že v konaní bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky,
pričom sa tiež zásadne zmenili pomery aj na strane maloletých detí, ktoré by dokonca odôvodňovali
podanie návrhu na zvýšenie výživného. Otec si zjavne, a to i napriek dĺžke súdneho konania do
dnešného dňa neuvedomil základnú a zásadnú zásadu, a to, že výživné je prednostnou pohľadávkou,
ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zdôraznila, že otec mal minimálne od iniciovania
súdneho konania v roku 2011 dostatočne dlhý čas na to, aby svoju údajne zlú finančnú situáciu, ktorá
má dokonca trvať od roku 2009 a v rámci ktorej dosahuje ním tvrdený príjem na úrovni cca XXX €
mesačne skonsolidovať tak, aby si predovšetkým dokázal plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči maloletým deťom napr. tým, že si nájde stabilné zamestnanie s pravidelným mesačných príjmom,
najmä s poukazom na možnosti zamestnania sa v Bratislavskom kraji, prípadne svoju finančnú situáciu
si ako človek v produktívnom veku bez vážnejších zdravotných problémov vylepší napr. priebežnými
brigádami a pod.. Mala za to, že otec v priebehu konania nepreukázal, že by aktívne vyvinul snahu
na zlepšenie svojej finančnej situácie a žiadnym spôsobom ani nepreukázal, že by si aktívne hľadal
aj iné zamestnanie. V tejto súvislosti poukázala na to, že je povinnosťou účastníka konania preukázať
a na podporu svojich tvrdení predložiť príslušné dôkazy, nie je povinnosťou súdu zisťovať, či pre otca
ako vyučeného murára sú možnosti zárobku v regióne Pezinok. Bez stáleho zamestnania totiž môže
zostať len ten, kto nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým nezaopatreným deťom. Čo sa týka návrhu
otca na zníženie výživného, tento zmenu pomerov na jeho strane odôvodňuje tým, že prevzal väčšinu
spoločných záväzkov z manželstva, pričom z dôvodu hospodárskej krízy, platobnej insolventnosti a
nedostatku pracovných príležitostí sa mal dosať do druhotnej platobnej neschopnosti. Čo sa týka
prevzatých spoločných záväzkov otcom uviedla, že veľká časť týchto záväzkov vznikla podľa jej názoru
z dôvodu nezodpovedného a nehospodárneho prístupu otca, keď si tento ešte počas trvania manželstva
vzal úver na podnikanie, ktorý následne splácal tým spôsobom, že si vzal ďalšie úvery v nebankových
inštitúciách typu H., Y. a pod., čím objektívne došlo k výraznému úverovému zaťaženiu rodiny. Okrem
toho takmer polovicu zo sumy, ktorú otec spláca titulom prevzatých úverov tvorí splátka lízingu na osobné
motorové vozidlo značky P. R., ktoré otec užíva pre svoje potreby, kým ona s maloletými deťmi využíva
prostriedky hromadnej dopravy, pričom nie je možné vylúčiť, že otec auto užíva aj na podnikateľské účely.
V tomto smere poukázala na výpoveď otca na pojednávané dňa 14.11.2011, kde sám otec uviedol, že
auto kúpil za 500.000,-Sk a bolo určené na podnikateľskú činnosť. Z uvedeného dôvodu námietka otca
uvedená v odvolaní týkajúca sa predmetného vozidla nie je dôvodná. K spoločným záväzkom uviedla,
že v konaní bolo preukázané, že nielen otec, ale aj ona spláca časť spoločných záväzkov, pričom naviac

zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti. Je viac ako zrejmé, že suma ktorou otec prispieva na úhradu
potrieb maloletých detí nepokryje ani základné potreby, ako sú bývanie, strava, ošatenie, cestovné,
náklady na školu a pod., nehovoriac o výdavkoch na krúžky, či voľnočasové aktivity, ktoré v plnom
rozsahu zabezpečuje ona.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že otec si návrh na zníženie výživného podal rok a 4
mesiace po právoplatnom rozhodnutí súdu o rozvode manželstva, kde otec súhlasil s výškou výživného.
Otec ani určené výživného neplatil, čo matka bola nútená pre ďalší zdravý, psychický, fyzický a sociálny
vývin maloletých detí riešiť prostredníctvom exekútora a následne uplatnením náhradného výživného.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

V danej prejednávanej veci predmetom ktorej je návrh otca na zníženie výživného, podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( 120 ods. 1, 2 O.s.p. ) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti v konaní otcom podaného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil
( § 132 O.s.p. ), a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca o
nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie
súdu ako výsledok hodnotenia dôkazov by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a
zhodnotenia jednotlivých dôkazov, jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach tak, aby vychádzalo
z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť,
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku
ktorým dospel súd sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku, upraveného
v ustanovení v § 157 O.s.p.. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé
a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V danej veci súd prvého stupňa v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne
zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo
odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a
s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález
súdu. Na základe uvedeného okolnosti namietané otcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia
vykonaných dôkazov súvisiacich so zisťovaním rozhodujúcich skutočností právne významných pre
posúdenie dôvodnosti návrhu otca, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola
zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o odvolanie otca, s tvrdeniami v ňom uvedenými sa odvolací súd nestotožnil. Pokiaľ ide
o motorové vozidlo P. R., súd prvého stupňa svoje skutkové zistenie vyvodil z výpovede otca na
pojednávaní dňa 14.11.2011. Čo sa týka zárobkových pomerov otca, tieto vyhodnotil v kontexte s
prednesmi a výpoveďami otca v priebehu celého konania vo vzťahu k predloženým daňovým priznaniam.
Iluzórne pocity otca o tom koľko v skutočnosti zarobí, či jeho pozabudnutie platiť odvody, u podnikateľa
vykonávajúceho podnikateľskú činnosť bez ohľadu na osobu a charakter nemožno v konaní o výživné
na maloleté deti zohľadniť v jeho prospech. Je pravdou, že ako otec tak aj matka s maloletými deťmi
a plnoletou Zuzanou žijú v stave chudoby a hmotnej núdzi, pri rozhodovaní však nebolo možné
nezohľadniť, že už doposiaľ určené výživné vzhľadom na vek a potreby detí, ako aj nárast ich potrieb od
posledného rozhodnutia o výživnom je minimálne a že ďalším znížením výživného by došlo k priamemu
ohrozeniu života a zdravia detí, keď by nemali zabezpečené nevyhnutné, nieto odôvodnené potreby
pre svoj život. Ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, že vyživovacia
povinnosť k maloletým deťom je základnou povinnosťou rodičov, ktorú si musia plniť aj na vlastný úkor,
pričom otec, ktorý má XX rokov, t.j. je v produktívnom veku, vyučený murár žijúci v blízkosti Bratislavy,
kde sú dostatočné pracovné ponuky, v konaní nepreukázal svoju neschopnosť dosiahnuť príjem ,z
ktorého by bol schopný doposiaľ určené výživné platiť. Otec v konaní rovnako nepreukázal snahu o
aktívne riešenie ním tvrdenej zlej finančnej situácie, preto len poukazovanie na ňu nemôže byť dôvodom,

ktorý by zakladal zmenu pomerov na jeho strane odôvodňujúcu vysloviť právny záver, že na strane otca
od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorú by bolo potrebné
premietnuť do výšky výživného.

S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne
závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.