Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010880
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712010880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom

dňa10.04.2014voZvolene,vtrestnejveciobžalovanéhoK.O.,nar.XX.XX.XXXX,preprečinusmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný K. O. R. K. M. E. I. S. L. , nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E.Ľ.
T., J. XXX/X,

j e v i n n ý , ž e

dňa 28. 04. 2011 v čase o 08.30 h na komunikácii medzi obcou Riečky a Ústavom špeciálneho
zdravotníctvavovojenskomvýcvikovompriestoreLešť,včastiKobola,okresZvolenakovodičsanitného
motorového vozidla zn. E. P., bielej farby, ev. č. T. XXXER spol. V. X. S..D.. T., spôsobil dopravnú nehodu
tak, že pri prechádzaní pravotočivou zákrutou nesprávnou technikou jazdy prešiel s vozidlom na ľavý
okraj vozovky, kde dostal šmyk, v šmyku prešiel späť na pravú časť vozovky v smere svojej jazdy a
potom zišiel mimo vozovku vpravo, kde narazil do priekopy a následne došlo k niekoľkonásobnému

prevráteniu vozidla cez strechu, pričom pri dopravnej nehode došlo k ťažkým poraneniam

spolujazdkyne - záchranárky C. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. T., J.. L. XXX/XX, ktorá bola
letecky prevezená do F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, kde na následky utrpených zranení dňa 28.
04. 2011 v čase o 10.55 h zomrela,

taktiež pri dopravnej nehode došlo k ťažkým poraneniam prepravovanej osoby - I. D., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. T., K. XX/X, ktorý bol zá chrankou prevezený do nemocnice Veľký Krtíš, kde na následky

utrpených zranení dňa 28. 04. 2011 v čase o 13.00 h zomrel,

čím porušil dôležitú povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 1 písm. c) a § 9 ods. 1 zák. č. 8/2009 o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho
veku, chorej osobe,

č í m s p á c h a lprečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm.
e), f) Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 46
Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona, súd obžalovanému u k l a d áaj trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek
druh motorového vozidla vo výmere 4 ( štyroch ) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku a zistil
skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je preukazovaný

dôkazmi a to výpoveďou obžalovaného, svedkov, znalcov, znaleckými posudkami a ďalšími listinnými
dôkazmi, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Obhajoval sa tým, že dňa 28. 04. 2011

bol v službe ako vodič rýchlej zdravotnej pomoci ( ďalej len RZP ) a službu vykonával v čase od 07.00 h
do 19.00 h. Bol triezvy, nepociťoval únavu, bol psychicky aj fyzicky v poriadku. O 07.30 mali nahlásený
výjazd - prevoz pacienta z NsP Veľký Krtíš do kardio centra v Banskej Bystrici. Takto pacienta v NsP
Veľký Krtíš spoločne naložili do vozidla RZP, záchranárka C. G. si tohto pacienta I. D. skontrolovala a na
lehátku ho spútali bezpečnostnými trojdielnymi pásmi. Lehátko uložili do zadnej časti vozidla RZP, do

koľajníc a zaistili poistky proti pohybu lehátka. Potom pacienta napojili na monitor, dali mu kyslík, pretože
ťažšie dýchal. Následne sa pani G. obžalovaný opýtal, či môžu vyraziť, no súčasne jej povedal, aby sa
aj ona pripútala. Pani G. si sadla na sedadlo na pravej strane ambulancie, pri posuvných dverách, ktoré
sedadlo je otočné z dôvodu manipulácie s pacientom. Podotkol, že v ambulancii sa nachádza ešte jedno
sedadlo a to za stenou za vodičom., ktoré je usadené pevne. Po opätovnom odsúhlasení pani G., že

môžu ísť, po tom, čo mu dala pokyn na zapnutie výstražného zariadenia
( húkačky ), po tom, čo mu odpovedala, že pripútaná je a po tom, čo sa sám pripútal, vyrazili. Vozidlom
išiel na Modrý Kameň. V časti Riečky mu pani G. nariadila, že pôjdu cez vojenský výcvikový priestor
Lešť a to z dôvodu, že sa pacientovi zhoršil zdravotný stav. Obžalovaný jej pokyn rešpektoval. Podotkol,
že na vozidle nespozoroval žiadne poruchy. Na ceste v tomto vojenskom priestore jazdil viac v strede

vozovky, lebo jej pravá časť bola značne znečistená, pričom podotkol, že sa jedná o úzku vozovku, išiel
okolo 70-80 km/h, mal zaradený 4. rýchlostný stupeň, šiel opatrne. Dokazoval, že nie je riskantný vodič
a aj v súkromí jazdí opatrne a podľa predpisov. V mieste, kde sa stala dopravná nehoda, je mierne
pravotočivá zákruta. Obžalovaný vypovedal, že ešte pred touto zákrutou pocítil ako mu celé vozidlo
berie do ľavej strany, čo prirovnal odfúknutiu vozidla vetrom. Plne sa pritom venoval riadeniu vozidla.

Takéto chovanie vozidla si nevedel vysvetliť, presne si nepamätá svoju reakciu, pretože všetko sa to
odohralo v zlomkoch sekúnd. Dokazoval, že sa volantom snažil vozidlo dostať na pravú stranu, nevedel
uviesť, či sa vozidlo dostalo kolesami mimo vozovku na ľavej strane, avšak podarilo sa mu vozidlo
nasmerovať na pravú stranu vozovky, pričom však zadok vozidla bralo do ľavej strany. On sa snažil
skorigovať a udržať vozidlo na vozovke. Takto sa mu podarilo predné kolesá udržať na vozovke, ale

zadné kolesá už boli mimo vozovku vpravo z jeho pohľadu. Vozidlo sa následne dostalo do šmyku a
bočne sa prevrátilo a to niekoľkokrát cez strechu. Skončilo mimo vozovku vpravo. Dokazoval, že príčinou
dopravnej nehody bola skutočnosť, že vozidlo z neznámeho dôvodu začalo brať do ľavej strany. Ďalej
dokazoval, že pracoval 6 rokov ako vodič RZP a nikdy predtým sa mu obdobné neprihodilo. Pokiaľ
vypovedal, že vozidlo nemalo žiadne závažné poruchy, na uvedenom zotrval, len dodal, že pískalo

ľavé predné koleso. Iné závady ovplyvňujúce techniku jazdy ambulancia nemala. O tejto skutočnostiinformoval pred nehodou a to niekoľko krát pána E. Š., ktorý sa na vozidle bol previesť a zistil, že toto
ťahá doľava, že by ho bolo potrebné odstaviť, no po tom , čo sa na vozidlo pozrel servisman pán Č., ktorý
sa rovnako na vozidle previezol, skonštatoval, že to nič nie uje, že vozidlo môže byť ďalej používané.

Obžalovaný ďalej vypovedal, že vo všeobecnosti zistené poruchy na vozidle oznamuje záchranárovi,
ktorý ich zapisuje so správy. Tiež vedúci vodič stanici, t.j. on, vypisuje týždňovú správu o stave vozidiel,
ktorú mailom zasiela do Košíc na operačné stredisko, resp. nadriadeným. Obžalovaný sa však nevedel
vyjadriť, či predmetné pískanie uviedol v týždennej správe.
Nahlavnompojednávanísaďalejobhajovalajtým,žezáchranárkamunesignalizovalaodopnutiesvojich

pásov. Nevedel si preto vysvetliť fakt, prečo boli záchranárka a aj pacient vymrštení zo sanitky cez
strechu, keď boli pripútaní. Tiež uviedol, že pracoval ako vodič - záchranár a súčasne vykonával aj
funkciu garážmajstra, čo znamenalo, že ostatní vodiči mu nahlasovali poruchy na ambulanciách a on
mal zabezpečiť ich odstránenie. Dopravná nehoda sa stala vo štvrtok a hlásenie o poruchách vozidiel
mal mailom nahlasovať nasledujúci deň v piatok, kedy aj toto pískanie chcel nadriadeným nahlásiť.
Predmetnú ambulanciu šoférovali aj pán K., Š., Č. a Š.. Pokiaľ preberal v predmetné ráno službu a

aj ambulanciu, nevedel na hlavnom pojednávaní uviesť, či sa ambulancia preberala do záznamu aj
s pískaním ľavého kolesa. Počas trestného konania poukazoval obžalovaný na možnú manipuláciu s
ambulanciou, nevedel však uviesť v čom s touto malo byť manipulované, kým a kedy.

Svedok-poškodenýO.G.nahlavnompojednávanísanevedel vyjadriť kpredmetnejdopravnejnehode.
Bol manželom záchranárky C. G., s ktorou majú dve deti ( G., nar. XX. XX. XXXX a C., nar. XX. XX.
XXXX ). Uviedol, že v minulosti pracovala ako zdravotná sestra v NsP Veľký Krtíš a pred nehodou asi 6
rokov pracovala na záchrannej službe. Dokazoval, že mu manželka v minulosti hovorila o obžalovanom,
že raz počas jazdy zaspal, sťažovala sa mu, že ich raz zabije. Deň pred nehodou prišla zo školenia,

spala celú noc, alkohol, či iné omamné látky nepožívala. O nehode sa dozvedel od švagrinej G. C. v
čase o 09.00 h a po tomto oznámení sa ihneď dostavil na miesto dopravnej nehody. Tu sa od policajtov
dozvedel, že jeho manželka bola vrtuľníkom prevezená do Banskej Bystrici. Počas cesty za ňou, mu
opäť oznámili, že zomrela. Na záver uviedol, že s manželkou sa mali veľmi radi, chýba mu a aj synom,
že je invalidným dôchodcom ( astma, prekonaný infarkt ) s príjmom 330,- €, pričom po smrti manželky

sa mu zdravotný stav výrazne zhoršil a chýbajú mu aj financie od manželky, ktorá zarábala 800,- € a
to na chod domácnosti, výchovu, výživu detí.
Škodu v tomto trestnom konaní si neuplatnil s odôvodnením, že časť škody mu už bola uhradená
zamestnávateľom obžalovaného spoločnosťou V. X. a.s., ďalšia časť škody bude likvidovaná zo
zákonného poistenia s tým, že škodu z titulu nemajetkovej ujmy si bude následne uplatňovať v

občiansko-súdnom konaní.

Svedok - poškodený I. D. na hlavnom pojednávaní sa rovnako nevedel vyjadriť k predmetnej dopravnej
nehode. Uviedol, že I. D. - pacient, ktorý bol prevážaný do Banskej Bystrice ambulanciou, bol jeho
otec. O nehode sa dozvedel od manželky a to telefonicky, pretože bol na služobnej ceste v Rumunsku.

Podotkol, že vedel o zdravotných problémoch svojho otca ( srdce ), tiež o tom, že mal ísť na vyšetrenie
do Banskej Bystrici.
Keďže si škodu bude uplatňovať v občiansko-súdnom konaní, v tomto trestnom konaní si žiadnu škodu
neuplatnil.

Splnomocnenec poškodeného V. X. a.s. Košice - C.. E. N. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že je
podpredsedom predstavenstva a štatutárnym zástupcom menovanej spoločnosti. K priebehu dopravnej
nehody sa na hlavnom pojednávaní vyjadriť nevedel. Asi do hodiny od vzniku nehody sa o nej
dozvedel a to cestou operačného strediska Falck. Na miesto nehody sa dostavili ich dvaja operačný
manažéri a regionálny záchranár, ktorí mu priebežne podávali správu o dianí na mieste nehody. On

sa snažil pomôcť obžalovanému a to zabezpečením psychiatra C.. C.. Pokiaľ sa svedok vyjadroval k
technickému stavu predmetnej ambulancie, vypovedal, že bola v bezchybnom technickom stave, ktorú
skutočnosť dokazoval aj mailovými správami s obžalovaným. Dokazoval, že z tejto vyplýva, že práve
obžalovaný potvrdil funkčnosť a bezchybnosť tejto ambulancie a tu podotkol, že práve obžalovaný
zastával okrem vodiča aj funkciu regionálneho garážmajstra, t.j. osobu zodpovednú za technický stav a

servis ambulancií. V jeho kompetencii okrem iného spolu so správou auto parku v Košiciach bol aj výber
servisných partnerov z príslušného regiónu a mohol takto správe auto parku odporučiť konkrétneho
regionálneho opravára. V danom prípade to bol pán Č.. Tento systém výberu opravárov ambulancií
fungoval len v súvislosti s menej náročnými opravami, výmenami komponentov( výmena bŕzd, pruženia, kĺbov riadenia nápravy a pod. ). Vyšší stupeň zložitosti opráv mohli vykonávať
len autorizované servisy, s ktorými spoločnosť V. mala zmluvný vzťah. Dokazoval, že vo februári
2011 boli na predmetnej ambulancii vymenené predné aj zadné brzdy, zadné tlmiče, bola opravovaná

elektrická inštalácia bŕzd, vymenená brzdová kvapalina. Poukázal na mailovú komunikáciu medzi
obžalovaným a správou auto parku zo dňa 08. 03. 2011 a tiež zo dňa 21. 04. 2011, v ktorých
obžalovaný odobruje bezchybný technický stav predmetnej ambulancie. Vo všeobecnosti, v prípade
zistenia poruchy vodičom ambulancie, tento je povinný bez zbytočného odkladu takúto poruchu oznámiť
operačnému stredisku a vozidlo ďalej nepoužívať. Svedok poukazoval na tzv. 12 hodinovú kontrolu

technického stavu predmetných vozidiel - ambulancií, v zmysle ktorej vodiči dennej smeny sú povinní
každý deň kontrolovať nežiaduci únik kvapalín vozidla, stierače, osvetlenie, kolesá a podobne a to v
zmysle Smernice V. č. 712. t. j. akýsi protokol o odovzdaní vozidla, kde je vodič povinný uviesť zistený
nedostatok, poruchu a túto ihneď hlásiť operačnému stredisku. K uvedenému svedok dokazoval, že v
deň dopravnej nehody, ani deň pred ňou, nebola hlásená takáto porucha, či nedostatok na predmetnej
ambulancii. S výkonom servisných prác pánom Č. v minulosti nemali žiadnu pochybnosť. Ďalej

vypovedal, že aj z ich strany, t.j. zo strany spoločnosti V., prebiehali interné zisťovania k mechanizmu
vzniku dopravnej nehody a pokiaľ niekoľko týždňom po nehode sa s obžalovaným rozprával, nehodu
rozoberali, nepadli žiadne zmienky o poruche na vozidle ako priamej príčiny vzniku nehody, obžalovaný
naopak mu uviedol, že v rámci komunikácie s C. G. sa po niečo natiahol a vtedy došlo k nehode. Pokiaľ
sa svedok vyjadroval k osobe obžalovaného, tohto charakterizoval ako jedného z najlepších vodičov v

regióne, ktorý nikdy nebol disciplinárne riešený, bol spoľahlivý, z dôvodu ktorého vykonával aj funkciu
regionálneho garážmajstra od roku 2008. Na záver predložil hodnotenie záchranárky C. G. ( priamej
nadriadenej ) na obžalovaného, keď táto za obdobie od januára do apríla 2011 ho hodnotila kladne.
Ešte podotkol, že voľba trasy ambulancie počas jej zásahu je plne v kompetencii vodiča ambulancie,
do voľby ktorej mu nikto z posádky ambulancie nemôže zasahovať. Pracovný pomer s obžalovaným

bol skončený dohodou.

Na hlavnom pojednávaní bolo prečítané stanovisko poškodeného a to S. - D. G., a.s., podľa ktorého v
ich spoločnosti bolo havarijne poistené predmetné vozidlo - ambulancia spoločnosti V. X., S..D... Rozsah
poškodení na vozidle bol vyhodnotený ako totálna škoda a poisťovňa tak pristúpila k likvidácii škodovej

udalosti a vyplatila spoločnosti Falck Záchranná a.s. sumu vo výške 33.265,20 €. V tomto trestnom
konaní splnomocnenec poškodeného S. - D. G., a.s. si na hlavnom pojednávaní žiadnu škodu neuplatnil
Rovnako si v tomto trestnom konaní žiadnu škodu neuplatnila ako poškodená C. G., matka zomrelej
záchranárky C. G. a v tomto smere sa na hlavnom pojednávaní vyjadril jej splnomocnený zástupca I..
I. E..

Svedkyňa I. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný bol jej kolega, tohto od nehody
nevidela. Pani C. G. bola rovnako jej kolegyňa, s ktorou sa stretávali, aj navštevovali. Pozná sa aj s jej
manželom O. G., s ktorým sa aj v súčasnosti stretáva a kamaráti. Uviedla, že pracuje ako záchranárka
v spoločnosti V. a jej pracoviskom je Veľký Krtíš. V čase nehody mala dennú službu. Telefonicky jej

Krajské operačné stredisko Banská Bystrica nahlásilo predmetnú nehodu. Ihneď preto vyrazili na miesto
nehody s primárom C.. G. a vodičom pánom Š.. Po príchode na miesto nehody zistili, že havarovalo
práve ich vozidlo, videla obžalovaného stáť na ceste. Dokazovala, že záchranárka C. G. ležala na tráve a
záchranári zo Senohradu, ktorý na miesto prišli ako prvý, jej poskytovali prvú pomoc. Prevážaný pacient
I. D. už bol naložený na nosidlách, dýchal, bol pri vedomí. Vodič Š. išiel ihneď k tomuto pacientovi

a svedkyňa išla k obžalovanému, keďže tento mal zakrvavenú tvár. Na jej otázku, či je v poriadku,
obžalovaný jej odpovedal, že mu nič nie je, že nech svedkyňa ide k C. G.. Následne pomáhala pri
resuscitácii C. G.. Potom naložili pacienta I. D. do ich ambulancie a šli späť do NsP vo Veľkom Krtíši.
Pokiaľ charakterizovala osobu obžalovaného ako vodiča, uviedla, že spolu pracovali od roku 2006, bol
vždy nápomocný, spoľahlivý. Ako vodič záchranárskeho vozidla však podľa svedkyne jazdil prirýchlo,

čo mu aj niekoľko krát vytkla. Často sa stávalo, že počas jazdy obžalovaný telefonoval a aj písal SMS
správy.Otomtosarozprávalasobžalovanýmalenmedzikolegami.Nepočulaodvodičovsťažovaťsana
technický stav predmetnej ambulancie. Ďalej uviedla, že vo všeobecnosti pacienta vo vozidle väčšinou
pripúta vodič ambulancie a ona ako záchranárka urobí potrebné úkony, sama si sadne, pripúta sa a dá
povel k jazde vodičovi. Nezasahuje do výberu trasy, o tomto rozhoduje vodič.

V konaní bola na hlavnom pojednávaní vypočutá aj svedkyňa R. Č., ktorá uviedla, že s obžalovaným boli
dlhoroční kolegovia, mimo pracoviska sa však nestretávali. Poškodená bola jej spolužiačka, kolegyňa,
tiež priateľka, s ktorou sa aj stretávala. Po nehode sa stretla aj s O. G. a s ním sa o nehode aj rozprávala.V čase nehody bola svedkyňa priamou nadriadenou obžalovanému. Žiadne problémy s výkonom jeho
práce nemala. Obžalovaný bol spoľahlivý, nebála sa s ním jazdiť, nikdy neurobil žiadnu šoférsku chybu,
resp., že by za volantom zaspal alebo inak sa nevenoval vedeniu ambulancie. K dopravnej nehode

sa vyjadriť nevedela, lebo bola na služobnej ceste, o tejto sa dozvedela telefonicky od svedkyni I. P..
Vypovedala, že predmetná ambulancia patrila medzi najlepšie udržiavané vozidlá. Mala vedomosť, že
tesne pred nehodou boli na tomto vozidle menené súčiastky, vozidlo fungovalo dobre. Rovnako mala
vedomosť aj o pískaní ľavého predného kolesa, že pri točení volantom niečo škrípe, na čo sa sťažovali
vodiči, z dôvodu ktorého bol privolaný servisný partner pán Č. a tento vozidlo odskúšal. Po vykonaní

jazdy uviedol, že sa nejedná o nič vážne.

Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným bol kolega, kamarát, v súčasnej
dobe sa nestretávajú. Rovnako poznal aj C. G.. Dokazoval, že pred nehodou bola predmetná
ambulancia, na ktorej aj on jazdil, riadne a včas servisovaná. Na tejto ambulancii on naposledy jazdil pár
dní pred nehodou. Žiadnu poruchu si na nej nevšimol, okrem pískania na ľavom prednom kolese. Toto

mu však v bezpečnom vedení vozidla nebránilo. Na ambulancii i napriek tomuto pískaniu jazdil, nekládol
na to dôraz a pri odovzdávaní služby si navzájom pískanie kolesa oznamovali. Svedok sám do knižky
poruchu na vozidle nenahlasoval. Poprel, že by bol od kolegov počul na obžalovaného nejaké ponosy
ohľadom jeho jazdy. Tiež dokazoval, že pacienta pripúta on alebo záchranách, že nikdy sa nestalo, že
by pacienta nebol pripútal. Záchranár sa pripútava sám. Uviedol, že veliteľom ambulancie je záchranár

a smer jazdy je určený dohodou so záchranárom.

Svedok I. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný bol jeho kolega. V čase nehody pracoval
ako hasič OR HaZZ vo Veľkom Krtíši a bol na mieste nehody po jej vzniku. Videl prilietať vrtuľník,
videl poskytovanie pomoci C. G.T., ktorú oživovali na zemi vedľa cesty, táto bola mimo ambulancie.

K pripútaniu osôb v predmetnej ambulancii sa vyjadriť nevedel, potvrdil, že nejaký pán k nim prišiel,
vypytoval sa ich na nehodu, avšak oni mu nič bližšie nechceli ohľadom jeho dcéry hovoriť, keďže táto
bola ešte nažive, túto resuscitovali ( pozn. samosudcu, vypytoval sa ich otec C. G., nie jej manžel O. G. ).

Svedok E. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným boli kolegovia, aj kamaráti, v

súkromísanestretávali.VčasenehodypracovalvoV.akovodičRZP.Jazdilajnapredmetnejambulancii.
Naposledy asi mesiac pred nehodou. Na jej technickom stave si nevšimol žiadnu poruchu. Ohľadom
pískania kolesa mal vedomosť len z rozprávania kolegov.

Svedok E. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase nehody pracoval v spoločnosti V. ako vodič

RZP, obžalovaný bol jeho kolega a to aj v predchádzajúcom zamestnaní. Ako kolegu ho preto poznal
10-15 rokov. V súčasnej dobe už pre V. nepracuje zo zdravotných dôvodov, jeho pracovný pomer bol
ukončený výpoveďou z jeho strany. Na predmetnej ambulancii svedok nejazdil, jazdil na inej. Dokazoval,
že asi 4-5 dní pred nehodou ho obžalovaný žiadal, aby vyskúšal predmetnú ambulanciu. Preto sa na
nej previezol a zistil pískanie v ľavom prednom kolese, tiež riadenie vozidla mierne ťahalo doľava.

Bol najstarším vodičom na záchranke, je vyučený automechanik, preto sa vyzná do technického stavu
vozidiel. Podotkol, že toto vozidlo malo najazdených okolo 230 000 km, pričom podľa svedka prevádzka
vozidla bola náročná na rýchle opotrebovanie a údržba vozidla nebola náležite uskutočňovaná. Potvrdil,
že servis zabezpečoval pán Č. a to doma v jeho garáži vo Veľkom Krtíši. Podľa svedka nebolo možné
vozidlo odstaviť z dôvodu, že ho nebolo možné čím nahradiť. Súčasne poukázal na takýto permanentne

zlý stav a to od doby, odkedy v spoločnosti V. pracoval ( od marca 2010 ). Obžalovaného svedok
ohodnotil ako zodpovedného, od kolegov nepočul, že by bol obžalovaný jazdil rýchlo alebo niečo
podobné. Na záver ešte svedok dodal, že pokiaľ bol on v spoločnosti V. v Košiciah preberať ambulancie,
tak tieto mu dávali bez STK, bez predpísaných dokladov, pričom mu bolo povedané, že ak chce robiť,
tak pôjde aj s takýmito vozidlami.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok W. Č., ktorý uviedol, že obžalovaný bol jeho kolega,
nestretávali sa. Aj on jazdil na predmetnej ambulancii a to pred nehodou pár dní. Okrem zvukového
efektu - pískania na ľavom prednom kolese, žiadnu poruchu na vozidle nepociťoval, nevšimol si.
Pískanie nebolo nepretržité. V bezpečnom vedení vozidla mu však nič nebránilo. Na ambulancii jazdil

viac krát, pískanie počul len jeden krát. Toto pískanie ústne nahlásil obžalovanému, keďže obžalovaný
mal na starosti technický stav vozidiel. Úroveň servisu vozidiel posúdiť svedok nevedel, no uviedol, že
vozidlá boli vždy v poriadku. K jazdným praktikám obžalovaného sa vyjadriť nevedel, od kolegov na jeho
osobu a ohľadom jeho jazdy nič nepočul. Potvrdil, že v jednom prípade, keď z ambulancie vystúpila C.G. a vtedy tam bol prítomný aj jej manžel O. G., ako táto povedala, že: „tento debil nás raz zabije“ a
tieto slová boli mierené na obžalovaného.

Svedok I. Č. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že obžalovaného pozná, v súkromí sa nestretávajú. Na
základe zmluvy o servisovaní vozidiel, svedok zabezpečoval v čase dopravnej nehody opravy vozidiel
RZP spoločnosti V., a.s. pre región Veľký Krtíš. Takto pred nehodou opravoval aj predmetnú ambulanciu
( brzdy, zadné tlmiče ). Potvrdil, že pár dní pred nehodou na základe požiadania obžalovaného osobne
odskúšal na úseku cesty asi 4 km toto vozidlo a spozoroval prerušované pískanie, ktorá skutočnosť

však podľa svedka nebola vážnou poruchou, ale obžalovanému uviedol, že to musí prezrieť, rozobrať.
Keďže oprava musí byť objednaná, odsúhlasená v Košiciach a jeho následne nikto o túto nepožiadal,
ani mu vozidlo nebolo dovezené, túto ohľadom tohto pískania nevykonal. Podotkol, že pískanie nemalo
vplyv na techniku jazdy, vozidlo sa správalo na vozovke normálne, nepociťoval ťahanie vozidla do ľavej
strany. Predmetná ambulancia patrila medzi najnovšie a tým pádom podľa svedka bola aj v najlepšom
technickom stave. Podľa svedka aj ostatné ambulancie boli v dobrom stave. Nepočul, že by sa niektorí z

kolegov obžalovaného na neho sťažoval, resp. nejako hodnotil jeho šoférovanie, avšak uviedol, že keď
sa s týmito o nehode rozprával, každý si povedal svoj názor v tom, že buď obžalovaný zaspal, že sa
možno obzrel a preto havaroval, nespomínala sa technický stav ambulancie. Pol roka od nehody už k
nemu do servisu neboli privezené na opravu, či výmenu žiadne vozidlá spoločnosti V. S..s..

Svedkyňa S. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná ako kolegu už 15 rokov,
pracuje ako záchranárka. S obžalovaným jazdila aj predmetnou ambulanciou. Hodnotila ho ako vodiča
spoľahlivého, necítila sa byť pri ňom ohrozená. Nikdy počas jazdy netelefonoval. Svedkyni sa ostatní
kolegovia nesťažovali na jazdu obžalovaného. Potvrdila pískanie na strane vodiča na predmetnej
ambulancii, čo aj ona sama počula. Vždy pacienta pripútavala spoločne s vodičom. Svedkyňa

dokazovala, že bez tohto sa ona ambulanciou nepohla. Keď aj záchranár nie je pripútaný ( čo je inak
jeho povinnosťou ), ale pacient musel byť vždy pripútaný. Uviedla, že lídrom ambulancie je záchranár,
on určuje podľa zdravotného stavu pacienta trasu, pričom vodič túto môže navrhnúť.

Súd vyhovel návrhu obhajoby a na hlavnom pojednávaní vypočul ďalších svedkov, ohľadom možnej

manipulácie s ambulanciou po dopravnej nehode.
Svedok C. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po nehode nebol na jej mieste prítomný, ale jemu
bol pridelený vyšetrovací spis. Uviedol, že ambulancia bola na mieste nehody zaistená, prevezená a
uschovaná na OO PZ Zvolen. Jedná sa o miesto, kde nie je voľný prístup. Kľúče od ambulancie mal
svedokatoodprideleniaspisu,čopodľanehobolooddňanehodyaždopostúpeniavecivyšetrovateľovi,

komu kľúče osobne odovzdal. Pamätal si, že na vozidle robil obhliadku znalec, že niektoré časti z neho
boli demontované a preskúmavané ( homokinetické kĺby, riadenie vozidla ). Na hlavnom pojednávaní
svedok len predpokladal, že pri tejto obhliadke boli demontované aj kolesá, keďže sa prehliadala
funkčnosť homokinetických kĺbov a pri tom je potreba kolesá demontovať. Pri tejto obhliadke prítomný
svedok nebol, zúčastnil sa jej niekto zo spoločnosti V.. Vedomosť o inej manipulácii s ambulanciou

svedok poprel. Rovnako poprel, že sa mali hľadať kľúče od tejto ambulancie v rámci výkonu obhliadky
za prítomnosti prokurátora, že by tieto bol priniesol niekto zo spoločnosti V., lebo kľúče od ambulancie
mal svedok zamknuté u seba v kancelárii v šuplíku a to po celú dobu, pokiaľ mu bol pridelený predmetný
vyšetrovací spis.

Svedok Mgr. C. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tejto trestnej veci bol činný ako vyšetrovateľ,
po odstúpení veci Okresným dopravným inšpektorátom ( ďalej len ODI ) Zvolen. Potvrdil, že ambulancia
bola odstavená na OO PZ Zvolen. Takto mu bol spis nadriadeným pridelený, tento prevzal spolu s
kľúčmi od ambulancie. Tiež poprel, že počas jeho pôsobenia v tejto veci, nemal vedomosť o prípadnej
manipulácii s vozidlom. Potvrdil, že so znalcom W.. V.Í. v rámci jeho znaleckého dokazovania vykonali

demontáž a rozoberanie prednej nápravy, o čom boli upovedomení obhajca, majiteľ ambulancie. Za
obhajcu sa tohto úkonu zúčastnil jeho koncipient a z jeho strany k tejto obhliadke ambulancie neboli
vznesené žiadne námietky. Znalec ako prvé vykonal fotodokumentáciu ambulancie. Následne objednali
servisnú firmu zo Zvolena - E., do ktorej bola ambulancia prevezená a až v tomto servise došlo k
rozoberaniu prednej nápravy. Pripustil, že v rámci tejto manipulácie s ambulanciou, či už znalecké

dokazovanie, alebo pri prevoze z miesta nehody do dvora polície, mohlo dôjsť k vyzutiu plášťa kolesa
a k inému ( odmontovanie skrutiek na kolesách, vyzutie puklice kolesa ), resp., ak potrebovali technici
niečo demontovať, tak sa to stáva. Totožne ako svedok C. T. potvrdil, že dvor OO PZ je zabezpečený
elektronickou bránou ovládanou stálou službou, je pod kamerovým systémom a monitory sleduje stálaslužba. Podotkol, že je veľmi obtiažne sa do tohto dvora dostať, lebo najskôr je potrebné požiadať
stálu službu o vstup s odôvodnením, následne stála služba zistí číslo konania a osobu, do kompetencie
ktorej spadá zaistené vozidlo, túto osobu kontaktovať o vydanie povolenia na vstup do dvora polície

za zaisteným vozidlom. Dokazoval, že počas celej doby, po ktorú bol činný v tejto trestnej veci ako
vyšetrovateľ a mal k dispozícii kľúče od predmetnej ambulancii, žiadnej osobe takéto povolenie nedával.

Svedok C. D. bol tiež vypočutý na hlavnom pojednávaní a vypovedal, že pracuje na ODI Zvolen na
úseku dopravných nehôd a bol privolaný k predmetnej nehode a túto dokumentoval. Fotodokumentáciu

vykonal digitálnym fotoaparátom, snímky uložil na pamäťovú kartu a tieto následne na útvare stiahol
do počítača, následne sú archivované. Tieto fotografie na požiadanie poskytuje v elektronickej podobe
znalcovi, odovzdáva mu celú vykonanú fotodokumentáciu. Z pamäťovej karty sa tieto potom všetky
vytlačia a tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu. Po 3 mesiacoch sa fotodokumentácia napaľuje na nosič,
ktorý je ďalej uchovávaný na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Banskej Bystrici. Takto je archivovaná
aj v súčasnej dobe. Poprel, že by bol nejakým spôsobom zasahoval bezprostredne po nehode do

ambulancie pri výkon dokumentácie a pokiaľ z fotodokumentácie vyplýva, že bezpečnostné pásy boli
takto zapnuté, tak to tak aj bolo pri jeho výkone fotodokumentácie.

Svedok R. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoločnosť V. je jeho zamestnávateľom, že pôsobí v
pozícii operačného manažéra, t.j. rieši krízové situácie. Na miesto dopravnej nehody sa dostavil asi po

hodine a pol. Vtedy tam bol znalec W.. Š.. Ešte počas jeho prítomnosti svedok odišiel do Rooseveltovej
nemocnice. S ambulanciou následne prišiel do kontaktu v čase, keď W.. Š. robil jej obhliadku a svedka
vyzval na prítomnosť pri nej. Potvrdil, že vždy spoločnosť V., a.s. bola oboznámená s tým, čo sa bude
s ambulanciou diať. Takto prvý krát bol na polícii pri ambulancii, čo podľa svedka mohlo byť 2-3 týždne
od nehody. Svedok nemal vedomosť o nejakom probléme ohľadom kľúčom od vozidla, poprel, že by

bol on prišiel do kontaktu s kľúčmi ambulancie. Podotkol, že na tieto úkony ohľadom ambulancie vždy
sa dostavili zo spoločnosti V., a.s. dvaja, a to svedok s kolegom W.. I. D.. Dokazoval, že jedny kľúče
boli na OO PZ Zvolen a druhými disponuje spoločnosť v Košiciach. Potvrdil, že po nehode bol kúpiť
bezpečnostné šrauby v počte 4 ks a to na požiadanie kolegu W.. D., pričom si už nepamätal, či tieto bol
založiť na ambulanciu on, alebo W.. D., samozrejme za prítomnosti polície. K dôvodu ich namontovania

sa svedok vyjadriť nevedel.

Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že je zamestnancom spoločnosti V., a. s. ako auditor
prevádzky,jepriamopodriadenýgenerálnemuriaditeľovi,kontrolujeprevádzkystaníczáchrannejslužby.
Svedok uviedol, že asi do 50 minút bol na mieste nehody. Videl ako ambulanciu zadržala polícia,

prokurátor, polícia zabezpečila jej odtiahnutie do dvora polície vo Zvolene a svedok bol prítomný aj pri jej
vykladaní na polícii vo Zvolene z dôvodu, že ho o to niekto požiadal. Vtedy do ambulancii neboli robené
žiadne zásahy. Táto bola značne poškodená. Z nej bol vybratý len špeciálny zdravotnícky materiál a
prístroje. Dokazoval ďalej, že znalci ambulanciu odtiahli do servisu a tam bola podrobená skúmaniu.
Svedok si pamätal, že skúmanie prebiehalo v dvoch etapách, jedno prebehlo vo dvore polície a s

odstupom nejakého času v servise. Jedno vykonával znalec W.. V. a druhé znalec W.. Š.. Svedok
poprel, že by bol disponoval kľúčmi od vozidla. Dokazoval, že jedny kľúče boli na polícii a druhé na
stanici, pod ktorou bolo pridelené vozidlo. Vypovedal, že bol prítomný aj pri vyšetrovacom pokuse a to za
prítomnosti prokurátora, vyšetrovateľa a znalca W.. Š.. Sám na tento pokus priviezol rovnaké vozidlo,
akým k nehode došlo. Nebolo možné použiť všetky kolesá z havarovanej ambulancie, lebo 1 alebo 2

pneumatiky boli poškodené, nepoužiteľné, resp. aj disky kolies. Svedok si spomenul, že z havarovanej
ambulancie boli demontované vo dvore polície kolesá a následne montované na ambulanciu použitú pri
vyšetrovacom pokuse. Potvrdil, že na jeho príkaz jeho kolega R. Q. zakúpil bezpečnostné šrauby, ktoré
on aj namontoval, čo bolo z dôvodu bezpečnosti a opatrnosti ( nemožnosť manipulovať s vozidlom ).
Takýto postup bol vykonaný po dohode s operačno-technickým riaditeľom spoločnosti V., a.s., rovnako

po konzultácii s políciou a s ich povolením.

Svedkyňa O. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je priateľka obžalovaného, nežijú však v
spoločnej domácnosti. Dokazovala, že sprevádzala obžalovaného na polícii a bola prítomná pri tom, keď
sa obžalovaný rozprával so znalcom W.. Š., pričom znalcovi neboli jasné niektoré fotografie z miesta

nehody,konkrétnepočula,akosaznalecobžalovanéhopýtal,čoznamenalakrátkabrzdnádráha.Znalec
aj ukazoval obžalovanému nejaké fotografie, ktoré ona ale nevidela, tieto videla len na internete. Takto
na internete videla fotografiu s kratučkou brzdnou dráhou, jasnou, tmavou, na ľavej strane vozovky,bližšie ku krajnici a len od jedného kolesa, ale či sa jednalo o totožnú fotografiu ukazovanú znalcom
obžalovanému, to uviesť na hlavnom pojednávaní nevedela.

Súd vykonal dokazovanie aj znaleckým posudkom podaným X., spol. s r.o., znaleckej organizácie., z
odboru cestná doprava, odvetvia nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, W.. G. Š.,
z ktorého vyplýva, že vykonali obhliadku miesta dopravnej nehody, tiež predmetnej ambulancie, vykonali
expertízu na mieste nehody, oboznámili sa s videozáznamom pohybu vozidla a zo záverov ktorého
vyplýva, že analýzou pohybu vozidla VW Transporter ev. č. T.-XXXER ( predmetná ambulancia ) po

zistených stopách vyplýva, že na začiatku zistených stôp sa ambulancia pohybovala rýchlosťou približne
72 km/h. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie obžalovaného o tom, že počas nehodového deja brzdil - po
zistených stopách, potom by bola rýchlosť ambulancie na začiatku zistených stôp vyššia než 72 km/h.
Ak by sa ambulancia pohybovala na začiatku šmykových stôp rýchlosťou vyššou ako 84 km/h, potom
by opustila vozovku vpravo ľavou prednou stranou. Ak by sa ambulancia pohybovala rýchlosťou 84 km/
h a spomaľovala by po zistených stopách so spomalením 2 ms-2, potom by nemala dostatok energie

dosiahnuť konečnú polohu. Zistené stopy vymedzujú rýchlosť ambulancie pri dopravnej nehode. Tvar
oblúku od opustenia vozovky vľavo smerom k opusteniu vozovky vpravo vymedzujú rýchlosť vozidla
zhora - tendencia znižovania rýchlosti, aby sa ambulancia pohybovala po z istenom oblúku. Konečná
poloha ambulancie vymedzuje rýchlosť zdola - tendencia zvyšovania rýchlosti, aby vozidlo dosiahlo
konečnú polohu. Rýchlosť ambulancie tak bola pri dopravnej nehode nižšia ako 84 km/h a vyššia ako 72

km/h. Pri nehode obžalovaný nebrzdil intenzívne a pravdepodobne nebrzdil po celom úseku zistených
stôp. Na expertíze prešla ambulancia rovnakého typu s rovnakým typom pneumatík úsekom, kde došlo
k dopravnej nehode a aj v rýchlosti 80 km/h. Vodič by nehode bol zabránil, ak by sa pohyboval v pravej
časti vozovky a neopustil by vozovku. Ambulancia po nehode mala funkčné riadenie, bol zabezpečený
prenos sily z volantu na kolesá a diagnostika riadiacich jednotiek nevykazovala iné závady, než tie, ktoré

vznikli pri dopravnej nehode.
Dňa 08. 08. 2011 bola prevedená obhliadka ambulancie za účelom zistenia funkcie homokinetických
kĺbov,lebokrátkublokáciuriadeniaspôsobujúzleudržiavanéapoškodenéhomokinetickékĺbyvprípade,
že je poškodená gumová manžeta a došlo k úniku mazacieho tuku. Tejto obhliadky sa zúčastnili
zástupca spoločnosti V., a.s., obžalovaný, prokurátor a táto sa uskutočnila v priestoroch polície vo

Zvolene, kde bola sanitka zaistená. Takto bola nadvihnutá predná náprava, odmontované predné
kolesá, uvoľnené spony na manžetách a manžety boli stiahnuté z homokinetických kĺbov. Zistením
stav homokinetických kĺbov neumožňoval ich zadretie. Na prednej náprave a riadení ambulancie neboli
zistenétechnickézávady,ktorébymalivplyvnavznikapriebehdopravnejnehody.Predmiestomnehody
neboli po nehode ani pri expertíze viditeľné stopy po šmyku, počas ktorého by mala byť ambulancia

neovládateľná. Rovnako nebol nájdený žiadny predmet, ktorý by mohol neovládateľnosť ambulancie
spôsobiť. Po dopravnej nehode boli bezpečnostné pásy na lehátku zapnuté a pás cez plecia nebol
zapnutý. Bezpečnostný pás na sedačke pri kabíne vodiča bol zapnutý. Bezpečnostný pás na sedačke
pri lehátku nebol zapnutý. Airbag vodiča nebol aktivovaný.
Na hlavnom pojednávaní W.. G. Š. zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku. Dokazoval, že

v danom prípade rýchlosť nie je podstatná, pretože pri expertíze v danom úseku tento prešli aj v 110 km
rýchlosti. Technický problém vzniku dopravnej nehody znalec vidí v tom, že vodič opustil komunikáciu a
aby sa mohol na ňu vrátiť, musel prekonať 17 až 22 cm výškový rozdiel od povrchu asfaltu, na čo bol
potrebný určitý manéver a obžalovaný musel prekovať určitý odpor vo volante, čo sa obžalovanému
mohlo javiť ako šklbnutie, ktoré pocítil. Podotkol, že čas, po ktorý sa pohyboval mimo vozovky bol

0,7 sekundy, pričom celkovo nehoda trvala asi 4,5 sekundy. Keďže sa technická závada skúmaním
neobjavila, podľa znalca príčinou dopravnej nehody bolo to, že obžalovaný opustil komunikáciu - cestu.
Ešte znalec dodal, že v danom prípade pokiaľ sa zmieňuje o šmykovej stope, jedná sa o bočnú šmykovú
stopu, nie o stopu po brzdení, lebo ak by došlo k situácii, že by došlo k blokácii kolesa, tak v danom úseku
by boli viditeľné šmykové stopy po blokovanom kolese, čo nebolo. Znalec doplnil, že ani 50 metrov pred

opustením vozovky vľavo žiadne brzdné stopy na vozovke neboli nájdené.

Z ďalšieho znaleckého posudku vypracovaného W.. C. V., znalcom z odboru cestná doprava, odvetvia
technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, z jeho záverov súd zistil, že skúmaním bolo
zistené, že na prednej náprave ambulancie neboli zistené žiadne závady, resp. poškodenia, ktoré by ako

príčinu svojho vzniku objektívne indikovali príčinu inú, než priamo súvisiacu s priebehom nehodového
deja. Znalec nespochybnil tvrdenia obžalovaného, či ďalších svedkov, uvádzajúcich nepravidelné a
svojou príčinou neidentifikovateľné pískanie na ľavom prednom kolese, resp. tiež mierne ťahanie vľavo,
ale zo záverov jeho posudku ďalej vyplýva, že pískanie vychádzajúce z oblasti ľavého prednéhokolesa ambulancie, nech by bolo spôsobené ložiskom alebo súčasťami brzdy, mohlo svojou fyzikálnou
podstatou spôsobovať počas jazdy objektívne skôr akustickú nepohodu a pri uvoľnení volantu obomi
rukami vodiča mohlo byť i príčinou mierneho ťahania ambulancie doľava, nemohlo však byť príčinou

takého silového pôsobenia na koleso a tým i na vozidlo ako celok, ktoré by mohol vodič tohto
vozidla pociťovať ako trvalý prejav nestability vozidla. S ohľadom na faktické zistenia pri vykonanej
kontrole technického stavu vylúčil, aby táto skutočnosť mohla byť v akejkoľvek príčinnej súvislosti s
nepredvídateľným správaním sa vozidla bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody a aby tak mohla
súvisieť s príčinou jej vzniku. V prípade homokinetického kĺbu neexistujú také podmienky pre vznik

vysokofrekvenčného zvuku ( tzv. pískania ), ako v prípade ložiska, alebo kolesovej brzdy, čo znamená,
že homokinetický kĺb ako zdroj spomenutého pískania znalec vylúčil.
Na hlavnom pojednávaní znalec W.. C. V. zotrval na záveroch ním podaného znaleckého posudku a
ďalej uviedol, že technická závada bola v danom prípade vylúčená a to hneď po nehode, po 4 mesiacoch
od nehody a tiež po roku po nehode, čo sú závažné fakty, pričom počas tohto obdobia sa s ambulanciou
nehýbalo, dokonca na ňu pôsobili poveternostné vplyvy, keďže bola zaistená a umiestnená vo dvore

polície. Poukázal na to, že znaleckými skúmaniami bola ambulancia rozobratá takmer na súčiastky, tieto
boli vymyté, odskúšané a neboli zistené ani najmenšie náznaky ohľadom zadretia, naopak boli vylúčené
a v takom prípade je možné hovoriť len o nesprávnom spôsobe jazdy obžalovaného a prípadných
chybách v technike jeho jazdy.

Súd sa rovnako oboznámil aj so znaleckým posudkom znalca C.. I. T., znalca z odboru zdravotníctva,
odvetvia súdneho lekárstva a z jeho záverov zistil, že C. G. pri dopravnej nehode utrpela viacnásobné
závažné poranenia, postihujúce viaceré životne dôležité orgány a systémy tela, s ťažkým traumaticko-
hemoragickým šokom ( bližšie špecifikované v posudku ) a pre všeobecnú povahu týchto zranení
a poškodení organizmu išlo o poranenia bezpodmienečne smrteľného charakteru, bez akejkoľvek

možnosti smrť odvrátiť. Zranenia u zomrelej, ich lokalizácia, neprítomnosť typických poranení od
bezpečnostného pásu, samotný nález na mieste dopravnej nehody, poškodenie vozidla, obhliadky
ambulancie, preukazujú podľa znalca, že v momente dopravnej nehody C. G. nebola pripútaná
bezpečnostným pásom v zadnej časti kabíny ambulancie. Znalec konštatoval, že príčinou smrti
menovanej bol úrazový šokový stav so stratou krve mimo cievne riečište pri trhlinách steny hrudnej

srdcovniceapľúc,sozakrvácanímdutinyhrudnejabrušnej,prizlomenináchchrbtice,rebierobojstranne,
panvy a ľavej dolnej končatiny, ako následok dopravnej nehody. Jej smrť je v priamej príčinnej a
časovej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela pri predmetnej dopravnej nehode a na jej nástupe sa
okrem zranení a ich následkov nepodieľali žiadne iné skutočnosti. Neboli u nej zistené také chorobné
zmeny, nie takého charakteru, ktoré by mohli ovplyvniť jej konanie, či urýchliť alebo podmieniť nástup

smrti. Vyšetrením vzoriek jej biologického materiálu, nebola zistená u nebohej prítomnosť a ovplyvnenie
chemicko-toxikologickými látkami.
Zo záverov jeho ďalšieho posudku ohľadom zomrelého I. D., vyplýva, že u menovaného sa jednalo o
ťažko chorú osobu s ťažkým postihnutím vencových tepien srdca kôrnatením a ich zúžením a bol preto
potrebný chirurgický výkon ( čo vyplýva o zdravotnej dokumentácie I. D. ). Z posudku ďalej vyplýva, že

pacient v okamihu nehody ležal na lôžku v priestore kabíny ambulancie na ľavej strane vozidla, hlavu
mal uloženú bližšie ku kabíne vodiča, t.j. v smere jazdy. Pri súdnej pitve na tele zomrelého nenašli
žiadne také poranenia, ktoré by mohli byť spôsobené štyrmi bezpečnostnými pásmi, ktorými mal byť
pripútaný k prepravnému lôžku. V dôsledku prudkého nárazu došlo k posunu jeho tela zotrvačným
pohybom k oddeľujúcej priečke medzi kabínou vodiča a prepravným priestorom a k prudkému nárazu

temennej až záhlavovej časti hlavy a zadnej plochy krku do plošného predmetu s jeho následným
zbortením. Následne vplyvom prevracania sa ambulancie došlo k vypadnutiu menovaného mimo vozidlo
cez jeho strop a pádu na povrch terénu. Takto došlo k početným zraneniam popísaným v posudku
( prekrvácaniemäkkýchpokrývoklebečnýchtemennýchazáhlavovejoblasti,rozkmitanietkanivamozgu
v pevnej kostenej schránke s popretrhaním cievnych spojok s následným rozvojom podpodlebnicového

a podpavúčnicového krvného výroku, pretrhnutie a zakrvácanie väzivového aparátu spájajúceho kostru
krčnejchrbticeakosílebkysnáslednýmpomliaždenímpredĺženejmiechyaVarolovhomosta,zlomenina
prvého hrudného stavca a vylomeniu 1. - 2. Rebra vpravo aj vľavo v prístavcovej oblasti s následným
krvácaním do oboch pohrudničných dutín, povrchové poranenia tela ). Znalec konštatoval v posudku,
že bezprostrednou príčinou smrti I. D. bolo zlyhanie životne dôležitých centier v predĺženej mieche a

Varolovom moste pri ich pomliaždení a opuchu, pretrhnutí väzov spájajúcich krčnú chrbticu a kostru
lebky, ako následok dopravnej nehody. Jednalo sa o smrť násilnú, v priamej časovej a príčinnej súvislosti
s poraneniami utrpenými pri predmetnej dopravnej nehode. Vzhľadom na charakter a rozsah poranení
u I. D., jednalo sa o poranenia jednoznačne smrteľného charakteru Už vyššie uvedený zdravotný stavmenovaného v súvislosti s jeho srdcom, tento chorobný stav zhoršil prognózu a urýchlil nástup smrti
menovaného. Vyšetrením u menovaného bola zistená hladina alkoholu 0,01 g/kg v krvi, čo znamená,
že zomrelý v čase smrti bol absolútne bez vplyvu alkoholu. Ďalším chemicko-toxikologickým vyšetrením

bolo zistené, že menovaný bol v čase smrti bez ovplyvnenia liečivami či inými psychoaktívnymi látkami.
Na hlavnom pojednávaní znalec C.. I. T. zotrval na mini podaných znaleckých posudkoch. Doplnil, že
u I. D. skutočnosť, že nebol pripútaný pásmi má podstatný vplyv na spôsobené zranenia, keďže u
neho došlo k pohybu, ktorý popísal v posudku a následne k pretrhnutiu väzov a iným zraneniam na
chrbtici a lebke. U C. G. ohľadom tejto skutočnosti sa znalec jednoznačne vyjadriť nevedel, pretože aj v

prípade použitia pásov vznikajú určité a to aj závažné zranenia na hrudi, brušnej dutine, ale keby bola
menovaná pripútaná, podľa znalca je menšia pravdepodobnosť vzniku takých ťažkých zranení, ktoré
utrpela. Znalec ešte dodal, že si nevie predstaviť vymrštenie z lehátka v prípade, ak by bola osoba
všetkými bezpečnostnými pásmi pripútaná.

Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný aj záznamom z dopravnej nehody, o, zápisnicou o

obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, náčrtkom z miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou,
zápisom o dychovej skúške obžalovaného, ktorými je dokumentovaný priebeh nehody a ktoré
preukazujú postavenie po nehode, ako aj zábery na miesto dopravnej nehody, miesto kontaktu
vozidla s terénom, celkové usporiadanie komunikácie v mieste dopravnej nehody. Súd sa na hlavnom
pojednávaní oboznámil aj s úmrtnými listami C. G. a I. D., s výpisom z evidenčnej karty vodiča -

obžalovaného, písomným vyjadrením znalca W.. Š. k dôkaznému návrhu obhajoby ( čl. 451 ), so
správami o obžalovanom a s ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody
až na tri roky

Podľa ods. 2) písm. a), b) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na dva roky až päť
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania alebo
na chránenej osobe.

Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu

obžalovaného a preukazujú, že tento spáchal skutok tak, ako je vyššie uvedený. Súd konanie
obžalovaného kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona, keď
obžalovaný z nedbanlivosti spôsobil smrť poškodeným C. G. a I. D.. Obžalovaný konal v tzv. vedomej
nedbanlivosti, t.j. vedel o možnosti spôsobenia následku ( dopravnej nehody, prípadne zranení ),
ktorý obžalovaný síce nechcel spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov ( z hľadiska skúseností

obžalovaného ako niekoľko desiatok ročného vodiča celkovo a tiež aj niekoľkoročného vodiča RZP a
ostatných okolností prípadu ) sa spoliehal, že následok nenastane. Súd ponechal v právnej kvalifikácii
aj ustanovenie § 149 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ( na chránenej osobe ) s poukazom na ustanovenie §
139 písm. e) Tr. zákona ( osoba vyššieho veku ), pretože v danom prípade obžalovaný vedel, akú osobu
bude do Banskej Bystrici v ambulancii prevážať, túto osobne do vozidla nakladal, spolu so záchranárkou

aj prebrali ohľadom nej chorobopis a videl tak, že sa jedná o osobu vyššieho veku.

Obžalovaný sa obhajoval najmä tým, že k dopravnej nehode došlo z dôvodu nejakej závady na
technickomstaveambulancieažeopískaní,objavujúcomsanaľavomprednomkoleseužprednehodou
informoval nadriadených, ktorá závada by mohla podľa obžalovaného byť príčinou nehodového deja

a samotnej dopravnej nehody. Popieral, že by z jeho strany v jeho vedení vozidla použil nesprávnu
techniku jazdy a tým spôsobil predmetnú nehodu. Pokiaľ aj výsledky znaleckých dokazovaní vyznievajú
v jeho neprospech, počas hlavného pojednávania obžalovaný sa snažil na svoju obranu dokázať, že
s predmetnou ambulanciou po nehode bolo manipulované, čím podľa neho znalci dospeli k takým
záverom, aké uvádzajú vo svojich posudkoch, avšak kto a ako konkrétne mal do ambulancie zasiahnuť,

či s touto manipulovať, to uviesť a ani preukázať, nevedel.
S poukazom na skutočnosť, že C. G. a tiež aj I. D., jediní účastníci dopravnej nehody, po nehode zomreli,
v konaní niet iného priameho svedka z tejto nehody okrem obžalovaného. Jeho obhajobu vo vyššie
naznačenom smere tak vyvracajú dôkazy a to výpovede svedkov - kolegov obžalovaného, ktorí síce
potvrdili pískanie v ľavom prednom kolese ambulancie tesne pred nehodou, ale potvrdili aj to, že v

technickom stave ambulancie im toto pískanie nijako nebránilo v jazde s ňou a iné závady nemala,
naopak svedkovia vypovedali, že z technického hľadiska patrila k najlepším ambulanciám, ďalej jeho
obhajobu vyvracajú stopy na mieste nehody, stopy na nehodou poškodenej ambulancii, vykonaným
vyšetrovacím pokusom na mieste nehody, ktorým bolo preukázané, že rýchlosť v danom prípade nebolarozhodujúca pri vzniku nehody, videozáznamom pohybu vozidla, ktorý preukazuje, že obžalovaný jazdil
na pravej strane vozovky, najmä však jeho obhajobu vyvracajú závery znaleckých dokazovaní, keď
znalecW..Š.zajedinúpríčinudopravnejnehodyvidelnesprávnutechnikujazdyobžalovaného( tak,ako

je to uvedené vyššie ) s poukazom na to, že technická závada na ambulancii sa skúmaním neobjavila,
že žiadne stopy po brzdení na mieste nehody neboli, len bočné šmykové stopy. Obhajobu obžalovaného
vyvracia aj znalecké skúmanie znalcom W.. V. a to práve ohľadom objavujúceho sa pískania, keď
znalec uviedol, že ambulancia bola v podstate na súčiastky rozobratá a skúmaná a aj tento znalec za
príčinu dopravnej nehody stanovil nesprávny spôsob jazdy obžalovaného, keď po vykonanom skúmaní

ambulancie vylúčil jej technickú závadu.
Pokiaľ obžalovaný poukazoval na možnú manipuláciu s ambulanciou po nehode, vykonaným
dokazovaním síce bolo preukázané, že s touto bolo manipulované, ale len pre účely znaleckých skúmaní
vrátane vyšetrovacieho pokusu, odobratí lekárskych zariadení a prístrojov po nehode z ambulancie,
namontovaní bezpečnostných šraubov na jej kolesá majiteľom ambulancie a osobami na to povolanými
sosúhlasomvyšetrovateľa,čivprípravnomkonaníčinnéhoprokurátora.Takakoužbolovyššieuvedené,

obžalovaný nevedel na hlavnom pojednávaní konkretizovať, kto a ako mal do ambulancie zasahovať
tak, aby preukázal, že závery znaleckých dokazovaní vplyvom takejto manipulácie, sú mylné. Je v tejto
súvislosti potrebné poukázať na to, kde bola ambulancia zaistená a uschovaná a aký manéver bol
potrebnýnato,abysaniektoknejdostal(dvorORPZZvolen,elektronickábrána,bezpečnostnékamery,
neustála kontrola zo strany stálej služby, povolenie od činného vyšetrovateľa, atď. ).

Vzhľadom na uvedené súd obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú a s poukazom na vykonané
rozsiahle dokazovanie, keď súd vyhovel početným návrhom obhajoby, ho uznal za vinného. Pokiaľ aj
na poslednom hlavnom pojednávaní odmietol návrh obhajoby o dopočutie a vyjadrenie sa znalca W..
Š., urobil tak z dôvodu, že znalec sa už počas hlavného pojednávania a aj písomne ( čl. 451 ) vyjadril

k technickej prijateľnosti tvrdenia obžalovaného o tom, že na ľavú stranu vozovky sa obžalovaný dostal
v dôsledku náhleho stočenia ambulancie vľavo a uvedené súd považoval za dostačujúce bez potreby
znovu vypočutia tohto znalca.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania TČ, jeho následok, zavinenie,

poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný je rozvedený, zamestnaný. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Sankcionovaný
za priestupok nebol a nebol doposiaľ ani súdom potrestaný. Obžalovanému poľahčovalo, že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život, nepriťažovalo mu nič. Zamestnávateľom a aj väčšinou
kolegov bol hodnotený kladne. Následkom spáchania skutku došlo u dvoch účastníkov dopravnej

nehody k ich smrti. Vychádzajúc z týchto skutočností, súd obžalovanému ako druh trestu ukladal trest
odňatia slobody a to na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s tým, že jeho výkon
neodložil na skúšobnú dobu ale z dôvodu príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou, keď súd
vyslovil, že túto spôsobil obžalovaný a smrťou dvoch osôb, mu uložil tento trest vykonať nepodmienečne
v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Pri ukladaní tohto trestu súd vzal v úvahu všetky

vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti, fakt, že od dopravnej nehody už uplynula doba viac ako troch
rokov, rovnako vzal do úvahy aj fakt, že obaja zomrelí neboli v čase nehody pripútaní bezpečnostnými
pásmi. Podľa názoru súdu nie je v súčasnej dobe už možné dokazovať a dokázať, z akého dôvodu
tieto pásy zapnuté neboli, keď existuje len výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdí, že pacienta spoločne
so záchranárkou pripútali a to všetkými pásmi, pričom požiadal aj záchranárku, aby sa pripútala,

avšak znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že pásy použité v čase nehody neboli a nepoužitie
týchto pásov nie je možné pričítať len a výlučne na vinu obžalovanému, pretože minimálne v prípade
záchranárky C. G., ktorá sa mala sama pripútať ( a na čom mal vodič t.j. obžalovaný trvať ), už počas
jazdy použitie bezpečnostných pásov ( ich odopnutie záchranárkou sebe, či aj pacientovi ) obžalovaný
ovplyvniť nemohol, lebo o tom vedomosť nemal, uvedené mu nebolo v kabíne vodiča nesignalizované

( ambulancia takýmto signálom vybavená nebola ) a pri ukladaní výmery trestu obžalovanému tento
fakt súd vzal v úvahu a to v jeho prospech. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať na závery znalca
C.. I. T., ktorý konštatoval, že skutočnosť nepripútania bezpečnostnými pásmi u oboch zomrelých malo
podstatný vplyv na u nich spôsobené zranenia. Obžalovaného súd pre výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, lebo za posledných desať rokov nebol pre úmyselný

trestný čin vo výkone trestu odňatia slobody. Pretože k trestnému činu došlo v príčinnej súvislosti s
vedením motorového vozidla, bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu 4 rokov. Takýto trest súd považoval za dostačujúci na nápravu aprevýchovu obžalovaného s poukazom, že sa jedná o nedbanlivostný trestný čin, ako aj za dostačujúci
k jeho následkom.

Rozsudokneobsahujevýrokonáhradeškody,keďženiktozpoškodenýchsitútovtomtotrestnomkonaní
neuplatnil, tejto sa budú domáhať v občiansko-súdnom konaní.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie má odkladný účinok.