Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Cb/10/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313209820
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313209820.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu SPEDGARANT,
s.r.o., so sídlom Třebíčska 1833/4, 066 01 Humenné, IČO: 36497649, zastúpeného advokátom JUDr.
Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné proti žalovanému
MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36514918, zastúpenému JUDr.
Petrom Barňákom, advokátom so sídlom Kukorelliho 58, 066 01 Humenné o zaplatenie 576,-eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie o zaplatenie 576,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 576,-
eur od 18.5.2013 do 06.02.2014 z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 34,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 276,77 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 08.7.2013 na súde návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý upravil podaním zo
dňa 16.9.2013, a ktorým navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 576,-eur spolu s 9,50%-
ným ročným úrokom z omeškania od 18.5.2013 do zaplatenia, nahradiť mu paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe elektronickej objednávky prepravy so žalovaným uzatvoril zmluvu
o preprave veci, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného prepravu veci.
Objednanú prepravu pre žalovaného vykonal a za vykonanú prepravu vyfakturoval žalovanému faktúrou
č.XXXXXXXX zo dňa 18.3.2013 splatnou dňa 17.5.2013 sumu vo výške 576,-eur. Žalovaný vykonanú
prepravu nereklamoval, napriek tomu splatnú faktúru žalobcovi v lehote splatnosti a ani do podania
návrhu na súd neuhradil.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 21Rob/112/2013 zo dňa 08.10.2013 a to tak, že
žalobcovi v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorým žiadal návrh
zamietnuť, pretože nárok žalobcom uplatňovaný v tomto konaní nie je dôvodný, nakoľko v tomto konaní
uplatňovaná faktúra bola žalovaným uhradená dňa 11.9.2013, t.j. ešte pred doručením platobného
rozkazu a žalovaná istina bola zaslaná na účet žalobcu ako súčasť sumárnej platby 2300,-eur.

Písomným podaním zo dňa 10.02.2014 žalobca súdu oznámil, že žalovaný zaplatil žalobcovi časť
vymáhaného nároku pripísaním na bankový účet žalobcu dňa 06.02.2014 v časti istiny vymáhaného
nároku vo výške 576,-eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 576,-eur od 18.5.2013
do 06.02.2014 (t.j. do zaplatenia), keď bola na účet žalobcu pripísaná platba od žalovaného vo výške
2581,45 eur a z toho dôvodu berie žalobca svoj návrh v časti istiny vo výške 576,-eur spolu s uplatneným
zákonným úrokom z omeškania späť a navrhuje, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Nakoľko žalobca
ako veriteľ evidoval a sčasti aj doposiaľ eviduje voči žalovanému niekoľko záväzkov a žalovaný ako
dlžník úhradou vo výške 2581,45 eur pripísanou na bankový účet žalobcu dňa 06.02.2014 neurčil,
ktorý svoj záväzok voči žalobcovi plní, došlo v zmysle ustanovenia § 330 ods.1 druhá veta ObZ k
splneniu odporcových záväzkov voči žalobcovi najskôr splatných a to najprv na príslušenstvo (úroky
z omeškania), okrem iných z časti aj na faktúru XXXXXXXX. Žalobca trval na tom, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
eur a trovy konania.

Žalovanému a jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 31.3.2014
spolu s poučením doručené dňa 20.3.2014 a 24.3.2013. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na
pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a o jeho odročenie nepožiadali,
preto súd vo veci konal, vec prejednal a vo veci rozhodol v súlade s ust. § 101 ods.2, O.s.p. v ich.
Neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah súdneho spisu, najmä fotokópiou faktúry č.XXXXXXXX zo dňa 18.3.2013 splatnou dňa 17.5.2013
v sume 576,-eur, fotokópiou medzinárodného nákladného listu č.XXXXXXX, prehľadmi žalobcom
vystavených faktúr, splátok zaúčtovaných na jednotlivé faktúry a výpočtom úrokov z omeškania z
jednotlivých faktúr po lehote splatnosti, výpismi žalobcu a žalovaného z obchodného registra a ďalšími
listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca je podnikateľským subjektom - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Prešov, ktorého predmetom činnosti je okrem iného sprostredkovateľská činnosť v doprave a
špedičné služby.

Žalovaný je podnikateľským subjektom - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Prešov podnikajúcim v oblasti výroby, podnikateľského poradenstva, veľkoobchodu a
maloobchodu v rozsahu voľnej živnosti.

Medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu obchodného vzťahu a to na základe objednávky
žalovaného, ktorý si u žalobcu objednal prepravu veci. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi
konania sporná. Žalovaný vykonanie prepravy veci vyfakturovanej faktúrou č.XXXXXXXX zo dňa
18.3.2013 nepoprel a jej vykonanie žiadnym spôsobom nereklamoval. Z medzinárodného nákladného
listu č.XXXXXXX vyplýva, že dňa 15.3.2013 žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru na trase Z.
(Taliansko) - Humenné motorovým vozidlom EČV: Q. XXXBO a prívesom Q. XXXYDHE. Za vykonanú
prepravu veci vyfakturoval žalobca žalovanému dohodnutú cenu faktúrou č.XXXXXXXX vo výške 576,-
eur, ktorá bola splatná dňa 17.5.2013.

Z prehľadu faktúr vystavených žalobcom žalovanému za vykonané prepravy vyplýva, že dňa 11.9.2013
žalovaný uhradil žalobcovi bankovým prevodom sumu 2300,-eur a táto suma bola žalobcom použitá
na úhradu skôr splatných faktúr, konkrétne faktúry č.XXXXXXXX, č.XXXXXXXX, č.XXXXXXXX,
č.XXXXXXXX, č.XXXXXXXX a č.XXXXXXXX a úrokov z omeškania z týchto faktúr. Dňa 06.02.2014

žalovaný uhradil žalobcovi bankovým prevodom sumu 2581,45 eur a táto suma bola žalobcom použitá
okrem iného aj na uhradenie faktúry č.XXXXXXXX v sume 576,-eur spolu s príslušenstvom, t.j. 9,50%
ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 18.5.2013 do 06.02.2014 v sume 37,63 eur. Ako je
súdu známe z iných konaní vedených medzi týmito účastníkmi ako aj z prehľadov úhrad vykonaných
žalovaným a prehľadom ich použitia žalobcom, sumy poukázané žalovaným boli žalobcom používané
na úhradu iných skôr splatných záväzkov žalovaného voči žalobcovi z titulu nezaplatených odplát za
vykonané prepravy. Takýto postup žalobcu je v súlade s ust. § 330 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie
všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní,
je splnený záväzok najskôr splatný, a to najskôr jeho príslušenstvo. Pri plnení peňažného záväzku sa
započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Obchodný zákonník vychádza
zo zásady, že prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa
dlžníka. On svojím jednostranným vyhlásením rozhoduje o tejto skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka zákon
časovo viaže v tom zmysle, že dlžník ho musí urobiť pri plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia
urobené neskôr nemá význam, lebo pri plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého
v § 330. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia je dôležité a dlžník by sa nemal spoliehať len na
ustanovenie § 330. Ak totiž dlžník nevyužije svoje právo určiť, ktorý záväzok plní, započíta sa plnenie na
dlh najskôr splatný, a to aj v prípade, ak je tento dlh už premlčaný. Dlžník tým stráca možnosť domôcť
sa v budúcnosti premlčania tohto dlhu. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že by využil svoje dispozitívne
oprávnenie a určil, ktorý záväzok platbami zo dňa 11.9.2013 a zo dňa 06.02.2014 plní, bol postup
žalobcu, ktorý si započítal platbu na splnenie najskôr splatného záväzku a najskôr na jeho príslušenstvo
správny a v súlade so zákonom.

Podľa § 610 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o preprave veci sa prepravca zaväzuje
odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta
(miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 625 ods.1 a 2, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata
obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok
na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzatvoreniu zmluvy o preprave veci, na základe ktorej sa žalobca ako dopravca zaviazal pre žalovaného
ako odosielateľa vykonať prepravu veci z miesta odoslania do miesta určenia a žalovaný sa zaviazal za
vykonanú prepravu veci zaplatiť dopravcovi odplatu (prepravné). Žalobca svoj záväzok vyplývajúci zo
zmluvy splnil, prepravu tovaru pre žalovaného ako odosielateľa vykonal. Žalovaný vykonanie prepravy
žalobcom žiadnym spôsobom nepopieral ani nereklamoval, napriek tomu mu dohodnutú vyfakturovanú
odplatu (prepravné) neuhradil v lehote splatnosti.

Podľa § 365 ods.2, Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v
omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná
lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného plnenia, patril žalobcovi
tiež nárok na náhradu úrokov z omeškania a to tak, ako si ich žalobca uplatnil, nakoľko takto uplatnená
výška úrokov z omeškania ako aj doba, od kedy si ich žalobca uplatňuje sú v súlade s ust. § 365 a 369
Obchodného zákonníka.

Podľa § 96 ods.1, O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2, O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods.3, O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Písomným podaním zo dňa 10.02.2014 vzal žalobca svoj návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 576,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne z tejto sumy od 18.5.2013 do 06.02.2014 späť
a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pretože žalovaný dňa 06.02.2014 uhradil zvyšok uplatňovanej
pohľadávky a nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie súd konanie o zaplatenie
istiny vo výške 576,-eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil.

Podľa § 369c, ods.1, zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi
okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 768k ods.2, Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov zo zmlúv uzavretých pre 1.februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do
31.januára 2013.

Podľa § 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods.1, zákona je 40,-eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Vzhľadom k tomu, že zmluva o preprave veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá po 01.februári
2013, súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami obchodného zákonníka priznal žalobcovi
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1, O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech. Spolu zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 311,27 eur, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 34,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobu vo
výške 276.77 eur, ktoré pozostávajú:

1, zo sumy 190,90 eur za 5 úkonov právnej služby á 38,18 eur (1.prevzatie a príprava zastúpenia,
2.podanie návrhu na súd dňa 08.7.2013, 3.čiastočné späťvzatie zo dňa 10.02.2014, 4.písomné
vyjadrenie k odporu zo dňa 28.02.2014, 5.účasť na pojednávaní dňa 31.3.2014);

2, zo sumy 39,74 eur, t.j. 2 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony v roku 2013 a 3 x režijný paušál á 8,04
eur za úkon v roku 2014;

3, zo sumy 46,13 eur, t.j. 20% DPH zo sumy 230,64 eur a sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.