Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/86/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211010345
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4211010345.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Petrom Kaňom v trestnej veci obžalovaného A. N. spol. pre

pokračovací prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr.
zák. a iné na hlavnom pojednávaní v Komárne 27. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1/ A. N., narodený X. M. XXXX v N., trvalé bydlisko N. Z., prechodné bydlisko N. Z., S. XX/X, na
slobode,

2/ M. K. narodený XX. Z. XXXX v M. K., trvalé bydlisko N. Z., A. č. XXX/XX, prechodné bydlisko N. Z.,
ul. T., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave
na výkon väzby F.,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

obžalovaný M. K.
1/ dňa 28. januára 2011 v presne nezistenom čase od 8.15 hod. do 15.45 hod. v Z. neoprávnene vnikol
do riadne oploteného dvora rodinného domu číslo XXX v užívaní Z. E., narodenej X. X.a XXXX tak, že
riadne uzamknutú vchodovú bránu odomkol kľúčom zaveseným na vnútornej strane brány, následne
cez zatvorené ale neuzamknuté vchodové dvere vošiel do rodinného domu a zo spálne z hornej poličky
skrine odcudzil finančnú hotovosť vo výške 2 355 eur, pričom týmto konaním spôsobil pre poškodenú
Z. E. škodu vo výške 2 355 eur,

obžalovaní M. K. a A. N.

2/ dňa 9. februára 2011 v presne nezistenom čase v poobednajších hodinách v E. na K. ulici po
predchádzajúcej slovnej dohode sa spoločným konaním vlámali do bytu č. XXX/X tak, že obžalovaný A.
N. hasákom vylomil vchodové dvere vedúce do bytu a následne vošiel do bytu, odkiaľ odcudzil železnú
pokladničku s finančnou hotovosťou v sume 8 850 eur a notebook značky ASUS K 50 v hodnote 400
eur spolu s nabíjačkou v hodnote 30 eur a taškou čiernej farby v hodnote 30 eur, pričom obžalovaný M.

K. počas toho čakal pred obytným domom č. 669 v zaparkovanom motorovom vozidle značky AUDI a
sledoval okolie za tým účelom, aby včas upozornil obžalovaného A. N. pre prípad, že sa niekto priblíži
k obytnému domu, následne z miesta s odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním spôsobili pre
poškodeného P. K., narodeného XX. A.a XXXX, škodu vo výške 9 310 eur,
3/dňa9.februára2011od9.00hod.do10.00hod.v P.popredchádzajúcejslovnejdohodesaspoločným
konaním vlámali do rodinného domu č. XX tak, že obžalovaný A. N. preskočil oplotenie dvora rodinného
domu, následne páčidlom vypáčil dvojkrídlové plastové okno a cez takto vzniknutý otvor vnikol do

rodinného domu, odkiaľ z obývacej miestnosti odcudzil šperkovnicu, v ktorej sa nachádzali šperky zo
zlata, a to 13 ks dámskych prsteňov, 3 retiazky, prívesok zobrazujúci Pannu Máriu, 2 ks dámskychnáramkov, mužský náramok, 4 páry dámskych náušníc, 1 pár detských náušníc, 2 ks zlatých mincí
Franz Jozef a zlomkové zlato o hmotnosti 30 g, ďalej z obývacej miestnosti odcudzili 4 ks dámskych
náramkových hodiniek a cestovný pas vystavený na meno N. M., nar. X. K. XXXX, pričom obžalovaný

M. K. počas toho čakal na ulici v blízkosti rodinného domu v zaparkovanom motorovom vozidle zn. Audi
a sledoval okolie za tým účelom, aby včas upozornil obžalovaného A. N. pre prípad, že sa niekto priblíži
k rodinnému domu, následne z miesta s odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním spôsobili pre
poškodenú VB.ú, narodenú XX. B. XXXX, odcudzením vecí škodu vo výške 1 685 eur a poškodením
okna vo výške 85,50 eur,

4/ dňa 9. februára 2011 v čase od 8.00 hod. do 13.00 hod. v E. na V. S. panoráme po predchádzajúcej
slovnej dohode sa spoločným konaním vlámali do rodinného domu číslo XXXX/XX tak, že páčidlom
vypáčili riadne uzamknuté dvere na terase rodinného domu, následne obaja vnikli do rodinného domu,
kde z obývacej miestnosti odcudzili zlatý prívesok s gravírovaním „Old boys L.“ v hodnote 12 eur a
z kúpeľne nachádzajúcej sa na poschodí rodinného domu odcudzili pánsky parfém značky Bvlgari v
hodnote 68 eur, následne z miesta s odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním spôsobili pre

poškodeného P. S.a, narodeného X. A. XXXX, odcudzením vecí škodu vo výške 80 eur a poškodením
dverí škodu vo výške 80 eur,
5/ dňa 9. februára 2011 v čase od 8.00 hod. do 22.00 hod. v E. na C. ulici po predchádzajúcej slovnej
dohode sa spoločným konaním vlámali do rodinného domu číslo XXXX/XX tak, že presne nezisteným
spôsobom vnikli do riadne oploteného dvora rodinného domu, kde obžalovaný A. N. rukami odstránil

sieťku proti hmyzu a vytlačil okno na detskej izbe domu, cez takto vzniknutý otvor vnikol do rodinného
domu a zo spálne odcudzil zlaté šperky a hodinky v hodnote 595 eur, finančnú hotovosť v sume 2 900
eur, pánsky parfém zn. Chanel a dámske parfémy zn. Chanel a zn. Dior v celkovej hodnote 285 eur,
notebook zn. Asus s príslušenstvom v hodnote 400 eur, jarnú bundu, telefónny prístroj a fotoaparát,
pričom obžalovaný M. K. sledoval okolie pred oknom na dvore rodinného domu, následne z miesta s

odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním spôsobili pre poškodenú G. D., narodenú XX. M. XXXX,
škodu vo výške 4 180 eur.

t e d a

obžalovaný A.a v bodoch 2/ až 5/

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil
ním väčšiu škodu,

- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,

obžalovaný M. v bodoch 1/ až 5/

- čiastočne sám a čiastočne spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal
vlámaním a spôsobil ním väčšiu škodu,

- čiastočne sám a čiastočne spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný A. bodoch 2/ až 5/

pokračovací prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3
písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák.

obžalovaný M. v bodoch 1/ až 5/pokračovací prečin krádeže čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods.

3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody
čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák.

Za to

a obžalovaný M. K. aj za prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Tr. zák., za ktoré bol odsúdený rozsudkami Okresného súdu Dunajská Streda z 9. októbra 2013, č.k.
3T/276/2010-130, právoplatným 9. októbra 2013, a Okresného súdu Nové Zámky z 13. decembra 2012,
č.k. 2T/196/2012-220, právoplatným 8. januára 2013, a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Tr. zák., za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava

z 15. marca 2012, č.k. 1T/42/2010-444 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 9. apríla 2013,
sp. zn. 3To/95/2012, právoplatným 9. apríla 2013,

sa o d s u d z u j ú

obžalovaný A. N.

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/, § 49

ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

obžalovaný M. K.

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/,

písm. m/ Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá
úhrnný a súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje vo výrokoch o treste :

- rozsudok X. súdu Dunajská Streda z 9. októbra 2013, č.k. 3T/276/2010-130, právoplatný 9. októbra
2013,

- rozsudok Okresného súdu Trnava z 15. marca 2012, č.k. 1T/42/2010-444 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave z 9. apríla 2013, sp. zn. 3To/95/2012, právoplatný 9. apríla 2013,

- rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 13. decembra 2012, č.k. 2T/196/2012-220, právoplatný 8.
januára 2013,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému M. K. ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenej Z. E.,
narodenej X. X. XXXX v Z., trvalé bydlisko Z. XXX, vo výške 2 355 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaným M.i K. a A. N. ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť škodu nasledovným poškodeným v tomto rozsahu:

- IN. vo výške 9 310 eur,

- N., vo výške 1 770,50 eur,

- P.ovi, narodenému X. A. XXXX v ZF.ve, trvalé bydlisko E.o, V. XXXX/XX, vo výške 160 eur,

- G.1, vo výške 4 180 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodených

- N.

- P.- G.so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne podanej na tunajší súd 28. júna 2011 pod
č. 1Pv 101/11-47 na obvinených A. N. a M. K. pre trestné činy uvedené vo výrokovej časti rozsudku
na skutkovom základe uvedenom v obžalobe súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal

dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov Z. K., F. C., S. B., N. N., R. O., P.. S. K., Z.. U. K.,
kpt. P.. N. S., por. R. S., E. K., Z.. Z. N., Bc. Z. S., A. S., F. K., znalkyne MUDr. F. E., čítaním v konaní
zabezpečených listinných dôkazov (postupom podľa § 269 Tr. por.), ako aj znaleckého psychiatrického
posudku vo vzťahu k obžalovanému M. K. (postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por.) a čítaním výpovedí
svedkov (a súčasne poškodených) P. K., N. M., P.. R. S., G. D. a Z. E. (postupom podľa § 263 ods. 1 Tr.

por.). Časť hlavného pojednávania bola vykonaná v neprítomnosti obžalovaného N., ktorý v priebehu
konania o konanie v jeho neprítomnosti výslovne písomne požiadal (č.l. 991), pričom po celý čas bol
zastúpený obhajkyňou.

Obaja obžalovaní v konaní pred súdom popreli spáchanie skutkov uvedených v bodoch 2/ až 5/

výrokovejčastirozsudku,hocivprípravnomkonanísakspáchaniuvšetkýchžalovanýchskutkovpriznali.
Obžalovaný M. K. sa k spáchaniu skutku v bode 1/ výrokovej časti rozsudku v priebehu súdneho konania
priznal.

Obžalovaný A. N. sa pri výsluchu z 8. marca 2011 v prípravnom konaní pred poverenou príslušníčkou

v plnom rozsahu priznal k spáchaniu všetkých (štyroch) skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, pričom
podrobne opísal ako po dohode so spoluobžalovaným M. K. X. U. XXXX sa na rôznych miestach v E. a v
jednom prípade v P. vlámali do jednotlivých rodinných domov a odcudzili tam nájdené veci s rozdelením
si úloh, keď samotné vniknutie do domov a odcudzenie vecí vykonával obžalovaný A. N., pričom úlohou
M. K. bolo čakanie v blízkosti domu a motorového vozidla, ktorým spoločne prišli na miesto činu, a

sledovanie okolia, aby tak v prípade potreby včas upozornil A. N. na príchod domácich osôb alebo iných
svedkov.

Pri väzobnom výsluchu z 10. marca 2011 pred sudcom pre prípravné konanie už poprel spáchanie
inkriminovanýchčinovpoukazujúcnato,žetietospáchaliobžalovanýK.ajehomanželka.ObžalovanýK.

ho len požiadal, aby ho vozil autom. K jeho predchádzajúcej priznávajúcej výpovedi sa nevyjadril, pričom
nevypovedal o akomkoľvek nátlaku zo strany príslušníkov polície ohľadne jeho prvotnej priznávajúcej
výpovede.

Na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaných skutkov poprel. Ku dňu 9. februára 2011 uviedol, že

vstal okolo 7.00 až 7.30 hod. z dôvodu, že jeho matka ho požiadala, aby ju zobral k lekárovi Z.. Z. N., kuktorému prišli okolo 8.00 až 8.10 hod. Okolo 9.00 hod. od lekára išli ku kaderníkovi N. N., kde s matkou
zotrval do 12.00 hod. O 12.00 hod. išiel pre svojho otca a sním sa vrátil k N. N. o XX.XX hod. Tu bol
opäť až do 15.00 hod., kedy odviezol rodičov a vrátil sa o 15.15 hod. Následne až do 20.00 hod. bol u

N. N.. Následne išiel domov, kde zvyšok večera strávil doma v prítomnosti jeho rodičov.

K priebehu dňa 8. marca 2011, kedy bol zadržaný a následne s ním boli vykonávané procesné úkony
vrátane jeho výsluchu v procesnom postavení obvineného, opísal spôsob jeho zadržania, arogantné
až agresívne správanie zasahujúcich policajtov, niekoľkokrát malo byť na ňom spáchané zo strany

policajtov, ktorých nevedel menovať, aj fyzické násilie (mal niekoľkokrát dostať facku). Pri výsluchu nič
nevypovedal, zápisnicu podpísal ale nečítal ju, lebo bol psychicky na dne.

Na otázky uviedol, že M. K. pozná dlhšiu dobu, zvykol ho voziť s Z. K.. Zo K. nekomunikoval, lebo
to nebolo možné (rozprával sa s ním možno pred 10 rokmi). To, že opisoval pri výpovedi práve deň
9. februára 2011 si pamätal podľa toho, že 11. februára 2011 si vyzdvihoval zdravotnú kartu u lekára

Z.. N., o čom predložil aj listinný dôkaz (č.l. 592). Dôvod prečo o okolnostiach jeho výsluchu na polícii
nevypovedal pred sudcom pre prípravné konanie, resp. následne počas celého prípravného konania
vysvetlil tak, že pri výsluchu pred sudcom sa bál o tom hovoriť, nakoľko aj tam boli prítomní policajti,
následne v priebehu konania sa k tomu nevyjadril, lebo chcel vypovedať v prítomnosti obhajkyne, čo
mu však nebolo umožnené. Pri výsluchu zo 4. mája 2011 využil právo nevypovedať, hoci na výsluchu

bola prítomná ustanovená obhajkyňa A.. R. C., nakoľko už v tom čase si chcel zvoliť obhajkyňu A..
Z.. O konkrétnom motíve prečo by nepravdivé obvinenie mali voči nemu vykonštruovať policajti nevie -
„možno preto, lebo v minulosti už bol odsúdený v E..“

Obžalovaný M. K. sa v prípravnom konaní vrátane väzobného výsluchu pred sudcom pre prípravné

konanie priznal k spáchaniu všetkých žalovaných skutkov, pričom podrobne a súvisle vypovedal aj o
spôsobe ich vykonania, a to v súlade s ich popisom v pôvodne priznávajúcej sa výpovedi obžalovaného
N.. Na hlavnom pojednávaní pri prvom výsluchu, vzhľadom na jeho správanie a vyjadrenie vzbudzujúce
dojem, že neporozumel ani poučeniu obžalovaného (hlavné pojednávanie z 8. decembra 2011 - č.l.
610) nevypovedal a neboli mu pokladané žiadne otázky, pričom postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por.

boli čítané jeho výpovede z prípravného konania.

Na hlavnom pojednávaní z 20. septembra 2012 sa začal obžalovaný súvisle vyjadrovať k výpovediam
svedkov a klásť im otázky. V rámci týchto vyjadrení poprel spáchanie tých skutkov, ktoré v zmysle
obžaloby mal spáchať spoločným konaním so spoluobžalovaným N. a priznal sa len k skutku z 28.

januára 2011. Ďalej uviedol, že zápisnicu z jeho výsluchu ako obvineného podpísal, lebo ho k tomu
donútili policajti s tým, že ak ju podpíše, môže ísť domov.

UvedenésprávanieobžalovanéhoM.K.jevsúladesozávermiznaleckéhopsychiatrickéhodokazovania
výpoveďou znalkyne Z.. F. E. a znaleckého posudku, ktorý vypracovala s Z.. N. N. v prípravnom konaní

a následne aj jeho písomným doplnením, o ktoré boli znalci žiadaní v súdnom konaní - a síce, že
obžalovaný M. K., i keď bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu rozhodnutím
Okresného súdu Dunajská Streda, je schopný chápať zmysel trestného konania, v čase žalovaných
skutkov vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie ovládať, trpí „len“ znížením
rozumovýchschopnostídopásmaľahkejduševnejzaostalostiajednoduchouosobnosťou,pričompokiaľ

ide o jeho správanie ide o „primitívnu simuláciu duševného ochorenia“, kde však ním prezentovaným
spôsobom sa žiadna známa duševná porucha alebo choroba neprejavuje.

Ďalšie dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo determinované zmenenými výpoveďami oboch

obžalovaných na hlavnom pojednávaní, resp. v prípade obžalovaného K.eho správaním naznačujúcim
existenciu duševnej poruchy.

Svedkyňa Z. K. (družka obžalovaného M. K. a súčasne jeho opatrovníčka) na hlavnom pojednávaní
využila právo odoprieť vypovedať. V prípravnom konaní, kde toto právo nevyužila (pričom jej výpoveď

bola na hlavnom pojednávaní čítaná) vypovedala k skutku v bode 1/, že niekedy koncom januára 2011
išla s obžalovaným K. a svedkom E. K., ktorého jej druh požiadal o odvoz, do nejakej dediny. Ona išla do
krčmy a jej druh niekam inam a keď sa následne stretli v aute, obžalovaný K. jej ukázal nejaké peniaze,
o ktorých jej povedal, že ich ukradol z nejakého domu v čase, keď ona bola v krčme.Svedok E. K. k skutku v bode 1/ potvrdil, že niekedy koncom januára 2011 zaviezol na žiadosť
obžalovaného K. jeho a jeho družku do Z., nakoľko sa zaoberá prepravou osôb. Obžalovaný a jeho

družka vystúpili a za nejaký čas sa vrátili. Obžalovaný mal niečo v taške, nevie čo. Obžalovaný s družkou
komunikovali, ale nevie o čom, nakoľko komunikácia bola v rómčine.

Svedkovia F. a S.n (pracovníci záložne v N. vypovedali v súvislosti s listinnými dôkazmi, ktoré vydali
na účely trestného konania - zmluvy o pôžičke a súčasne záložné zmluvy (č.l. 322). Z ich výpovedí

a predmetných zmlúv vyplýva, že M. a Z.á v období časovo blízkom po spáchaní žalovaných skutkov
vo februári a marci 2011 v predmetnej záložni založili väčšie množstvo cenností (náušnice, prstene,
retiazky).

Svedok N. N. a R. O. boli na hlavnom pojednávaní 19. januára 2012 vypočutí vo vzťahu k obhajobe
obžalovaného N.. Títo svedkovia potvrdili jeho tvrdenia, že sa mal takmer celý deň nachádzať v

kaderníctve svedka N., avšak ani na opakované otázky nevedeli logicky a hodnoverne vysvetliť na
základe čoho opisujú práve deň 9. februára 2011, pričom v prípravnom konaní vypočutí neboli a na
hlavnom pojednávaní vypovedali takmer rok po inkriminovaných skutkoch. Potvrdili súčasne, že svedok
N. je kamarátom obžalovaného N..

K. MV.v N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z ním vyhotoveného záznamu (č.l. 592) vyplýva, že
matka obžalovaného bola 9. februára 2011 u neho na vyšetrení. Buď bola v sprievode syna alebo
manžela, ale s kým bola v tento konkrétny deň si už nepamätá.

Svedkovia Mgr. U. K., kpt. P.. N. S., por. R. S., Bc. Z. S., A. S., F. K. (príslušníci S. zboru) a svedok Ing.

S. K. (tlmočník) - boli ako svedkovia vypočutí k okolnostiam výsluchov obžalovaných a iných procesných
úkonov, pri ktorých mali byť prítomní, pričom z ich výpovedí nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by
spochybňovali zákonnosť procesných úkonov príslušníkov polície, či už zadržania obžalovaných alebo
ich následných výsluchov, spôsobom uvádzaným obžalovaným N. a čiastočne aj obžalovaným ST..
Tlmočník vo vzťahu k výpovedi obžalovaného K. z prípravného konania potvrdil, že pri nej obžalovaný

vypovedal bez nátlaku a spontánne.

Z výpovedí svedkov (a súčasne poškodených) P. K., N. M., P.. R. S., G. D. a Z. E. (ktoré boli na hlavnom
pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. čítané) nevyplynuli žiadne relevantné informácie k

okolnostiam a priebehu žalovaných skutkov, nakoľko títo svedkovia sa na miesta činu dostavili až po ich
spáchaní. Výpovede svedkov v spojení s vykonanými ohliadkami miesta činu a odbornými vyjadreniami
prispeli k ustáleniu výšky škody spôsobenej inkriminovanými činmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalované skutky sa stali, tieto sú

žalovanými trestnými činmi, ktorými obžalovaný A. N. v bodoch 2/ až 5/ naplnil všetky objektívne
a subjektívne znaky pokračovacieho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2
písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej
slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný M. K. v bodoch 1/ až 5/
pokračovacieho prečinu krádeže čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/,

ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody
čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák.

Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že
pravdivou sú pôvodné výpovede oboch obžalovaných, v ktorých sa obaja k spáchaniu žalovaných

skutkov priznali, pričom podrobne a zhodne v podstatných okolnostiach opísali spôsob ich vykonania,
ako aj vzájomnú deľbu úloh.

Obhajobe obžalovaných o tom, že zo strany príslušníkov polície bol na nich vyvíjaný nátlak k priznaniu
sa súd neuveril. Takéto konanie nepotvrdil žiadny z príslušníkov polície, avšak pokiaľ ide o výpoveď

obžalovaného K. ani pri výsluchu prítomný tlmočník. Pokiaľ by zo strany príslušníkov polície došlo k
takémuto nátlaku, resp. donúteniu podpísať vopred pripravené zápisnice, žiadnemu z obžalovaných
nič nebránilo o takomto postupe vypovedať pred sudcom pre prípravné konanie pri výsluchoch, na
ktorých sa rozhodovalo o návrhu prokurátora na vzatie do väzby. Pri tomto výsluchu sa obžalovaný K. kspáchaniu žalovaných skutkov priznal a ich priebeh opätovne, tak ako na polícii, opísal. Obžalovaný N.
síce ich spáchanie poprel, avšak zákonnosť procesných postupov policajtov výsluchu predchádzajúcich
nenamietal. Jeho tvrdenie, že o tom nehovoril zo strachu z policajtov prítomných pri výsluchu pred

sudcom je nehodnoverné, nakoľko v tomto čase mu bezprostredne hrozilo vzatie do väzby a naopak
je logické predpokladať, že už v tomto čase by použil neštandardné postupy polície ako svoju obranu.
Navyše možnosť o nich vypovedať nevyužil ani o dva mesiace neskôr, keď pri výsluchu, ktorý sa konal
za prítomnosti jemu ustanovenej obhajkyne, využil právo nevypovedať. Jeho obhajoba pritom nebola
potvrdená ani svedkami, ktorí mu podľa neho mohli robiť na inkriminovaný deň 9. február 2011 alibi.

Svedkovia N. a O. v zjavnej snahe vyviniť obžalovaného z protiprávneho konania a takto ako svojmu
kamarátovi pomôcť síce bez pripustenia si možnosti omylu, že ak vypovedajú o dni kedy obžalovaný
mal byť so svojou matkou a otcom u svedka N. vo N. Z. v jeho kaderníctve, vypovedajú práve o 9.
februári 2011, avšak nikto z nich nevedel logicky vysvetliť na základe čoho si po takmer jednom roku
od posudzovanej udalosti bez pochýb pamätajú, že vypovedajú práve o inkriminovanom dni. V tento
deň sa u žiadneho z týchto svedkov podľa ich výpovedí nemalo udiať nič mimoriadne, čo by ich mohlo

pamäťovo spájať s dňom, kedy malo dôjsť ku krádežiam vlámaním, ku ktorým došlo v E. a P.. Taktiež
svedok Z.. N. nepotvrdil, že v tento deň by obžalovaný bol s jeho matkou u neho na vyšetrení. Potvrdil,
že k jej vyšetreniu
podľa dostupného záznamu v tento deň došlo, avšak vypovedal, že matku obžalovaného zvykol
sprevádzať buď obžalovaný alebo jeho otec, pričom kto z nich to bol v tento konkrétny deň uviesť

nevedel, teda logicky nemožno vylúčiť, že na tomto vyšetrení s jeho matkou bol v tento deň jeho otec.

Súd ďalej neuveril ani spôsobu obhajoby obžalovaného K.. Tento sa najskôr k spáchaniu všetkých
žalovaných skutkov priznal, a to nie len pri oboma obžalovanými namietanom výsluchu na polícii,
avšak priznal sa a k veci vypovedal aj pred sudcom pre prípravné konanie. Na hlavnom pojednávaní

zvolil najskôr taktiku vystupovania ako osoby trpiacej duševnou poruchou, neschopnej porozumeniu
a komunikácie, pričom zrazu na jednom z hlavných pojednávaní sa začal vyjadrovať k svedeckým
výpovediam a uvádzať na svoju obranu okolnosti policajného nátlaku v podstate v zhode s obhajobou
obžalovaného N.. Toto správanie obžalovaného súd len utvrdilo v správnosti znaleckých psychiatrických
záverov o tom, že v posudzovanej trestnej veci obžalovaný simuluje duševnú poruchu alebo chorobu,

ktorou však v skutočnosti netrpí. V tejto súvislosti treba pripustiť, že v rôznych súdnych konaniach
(civilných aj trestných) sa znalci - psychiatri rozchádzajú v diagnóze ohľadne duševného stavu
obžalovaného K. od absencie duševnej choroby či poruchy až po ťažký stupeň mentálnej retardácie,
avšak vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v tejto trestnej veci o predstieraní
duševnej choroby, zohľadňujúc obdobia neschopnosti akejkoľvek komunikácie s obdobiami, kedy

obžalovaný bol schopný súvisle a logicky vypovedať o prežitých udalostiach, ako aj skutočnosť, že po
jeho prepustení z väzby v posudzovanej veci sa dokázal opakovane dopustil prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia jazdou motorovým vozidlom v čase zákazu takejto činnosti, teda dokázal viesť
motorové vozidlo, dospel súd k záveru, že u obžalovaného neexistujú žiadne okolnosti vylučujúce
protiprávnosť, a jeho opisované správanie je účelové, zjavne využívajúc právnu skutočnosť, že bol

právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony, ktorá však, ako sa obžalovaný zrejem nesprávne
domnieva, nevylučuje jeho trestnú zodpovednosť.

Obžalovaný K. svojimi výpoveďami z prípravného konania usvedčil zo spáchania žalovaných činov
seba aj spoluobžalovaného N.. Súčasne prejavom schopnosti komunikovať v posudzovanom konaní

vyvrátil pravdivosť tvrdenia spoluobžalovaného N. o tom, že tento sa s M. K., ktorého zvykol voziť
pravidelne autom, naposledy rozprával asi pred desiatimi rokmi. Uvedené tvrdenie obžalovaného N.
zjavne vychádzalo z mylného predpokladu, že obžalovaný K. zotrvá vo svojom predstieraní duševnej
choroby počas celého konania, k čomu však nedošlo.

Pri ukladaní trestu súd, spravujúc sa základnými zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zák.
u obžalovaného A. N. zistil dve priťažujúce okolnosti - spáchal viacej trestných činov a v minulosti bol za
trestný čin odsúdený, pričom u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. V registri trestov má doposiaľ
4 záznamy. Obžalovaný navyše spáchal žalované činy v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody, ku ktorému došlo 25. júna 2010, teda žalované skutky spáchal po

necelých ôsmych mesiacoch po podmienečnom prepustení. Na tom základe bolo na mieste uloženie
mu nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1,
§ 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/, § 49 ods. 2 Tr. zák. v sadzbe 1 (jeden) rok a 4 (štyri
mesiace)až3(tri)rokyodňatiaslobody.Zohľadňujúcvyššieuvedenéskutočnostisúobžalovanémuuložilúhrnnýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere2(dvoch)rokovakotrestprimeranýokolnostiam
prípadu, ako aj osobným pomerom obžalovaného, u ktorého predchádzajúci výkon trestu zjavne nesplnil
svoj prevýchovný ani preventívny účel. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon

trestu odňatia slobody zaradil do

ústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostredným stupňomstráženia,nakoľko vposlednýchdesiatich
rokoch pred spáchaním žalovaných trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Obžalovaný M. K. má 8 záznamov v registri trestov. Súd u neho zistil dve priťažujúce okolnosti, nakoľko
taktiež spáchal viacej trestných činov a v minulosti bol za trestný čin odsúdený, pričom u neho nezistil
žiadnu poľahčujúcu okolnosť. U obžalovaného prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu aj za
prečinymareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Tr.zák.,zaktorébolodsúdený
rozsudkami Okresného súdu Dunajská Streda z 9. októbra 2013, č.k. 3T/276/2010-130, právoplatným
9. októbra 2013, a Okresného súdu Nové Zámky z 13. decembra 2012, č.k. 2T/196/2012-220,

právoplatným 8. januára 2013, a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, písm. e/ Tr. zák., za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 15. marca 2012, č.k.
1T/42/2010-444 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 9. apríla 2013, sp. zn. 3To/95/2012,
právoplatným 9. apríla 2013. Súd pri súčasnom zrušení citovaných rozhodnutí vo výroku o treste podľa
§ 42 ods. 2 Tr. ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tieto výroky obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, vychádzajúc z trestnej sadzby 1 (jeden) rok a 4 (štyri
mesiace) až 3 (tri) roky odňatia slobody, obžalovanému uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42
ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. úhrnný a súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák.súdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaradildoústavunavýkontrestuodňatiaslobody

so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaných
trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj
úhrnný a súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 3 (troch) rokov,

ktorý bol odôvodnený skorším odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Trnava z 15. marca 2012, č.k.
1T/42/2010-444 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 9. apríla 2013, sp. zn. 3To/95/2012,
ktorý bol vo výroku o treste, pri súčasnom ukladaní súhrnného trestu, zrušený.

V adhéznom konaní súd rozhodol o nárokoch poškodených na náhradu škodu vychádzajúc z ich

výpovedí a predložených dokladov, na základe ktorých bol ustálený rozsah spôsobenej škody a
konkretizované odcudzené vecí, a taktiež z odborných vyjadrení určujúcich ich hodnotu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému M. K. uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej Z. E.
vo výške 2 355 eur a obom obžalovaným povinnosť solidárne (spoločne a nerozdielne) nahradiť škodu

poškodeným P. K. vo výške 9 310 eur, N. M. vo výške 1 770,50 eur, P.. R. S. vo výške 160 eur a G.
D. vo výške 4 180 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodených N. M., P.. R. S. a G. D., so zvyškom uplatnených nárokov
na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko títo poškodení si uplatnili nárok na

náhradu škody vo väčšom než preukázanom rozsahu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho
oznámenia na tunajší súd, pričom o odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Poškodení majú právo podať odvolanie len proti
výroku o náhrade škody, ktorý sa ich týka.