Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212659
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613212659.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobkyne: L. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX I., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpená: JUDr.
Anton Širgel, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 49, 949 01 Nitra, pracovisko:
Malocintorínska 30, 986 01 Fiľakovo proti žalovanému: EKOLTECH spol. s.r.o., so sídlom Čajkovského
8, 984 01 Lučenec, IČO: 34 127 887, zastúpený: JUDr. Alexander Filo, advokát, Advokátka kancelária

so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že skončenie pracovného pomeru okamžite dané žalobkyni L. W., nar. XX.XX.XXXX
žalovaným EKOLTECH spol. s.r.o., so sídlom Čajkovského 8, 984 01 Lučenec, IČO: 34 127 887, zo dňa
07.05.2013 j e n e p l a t n é a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá.

O žalobe žalobkyne proti žalovanému o zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru a o trovách konania súd r o z h o d n ev rozsudku konečnom.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala na Okresnom súde v Lučenci dňa 08.07.2013 žalobu, ktorou sa domáha určenia,
že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným dňa 07.05.2013 je neplatné a pracovný
pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. Pracovná zmluva medzi účastníkmi konania bola
uzavretá dňa 31.07.1998 pre výkon prác robotníčky počnúc od 10.08.1998. Dňa 07.05.2013 jej bolo
doručené na adresu trvalého pobytu zamestnancom personálneho oddelenia žalovaného písomné
„Okamžité skončenie pracovného pomeru“. Zamestnávateľ uviedol, že porušila pracovnú disciplínu
závažným spôsobom tak, že od 02.05.2013 nechodila do zamestnania, na základe čoho jej evidujú

neospravedlnenú absenciu v zamestnaní. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný
vymedzil tak, že jej konanie klasifikuje podľa Organizačnej smernice Id. č. 11/6/2012 - PRACOVNÝ
PORIADOK, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci,
preto ju nemôže ďalej zamestnávať, a to ani počas výpovednej doby. Zamestnávateľ je toho názoru,
že jej pracovný pomer bol účinne skončený doručením písomného oznámenia o okamžitom skončení
pracovného pomeru, t.j. dňom 07.05.2013. Písomne oznámila žalovanému, že s okamžitým skončením

pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával, pretože
jej konanie nenaplnilo znaky, ktoré sú potrebné na to, aby ho bolo možné kvalifikovať ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny, na základe ktorého by mal žalovaný zamestnávateľ právo skončiť s ňou
vyššie uvedeným spôsobom pracovný pomer. V jej prípade nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny tak,
ako to vyžaduje zákonné ustanovenie § 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce. Uviedla, že v jej prípade
nejde o „neospravedlnenú absenciu“, nakoľko po uzavretí jej pôvodnej práceneschopnosti č. XXXXXX
dňa 30.04.2013 jej bola vyhotovená ošetrujúcim lekárom U.. U. G. nová práceneschopnosť č. XXXXXX,

počnúc dňom 02.05.2013, ktorú v ten deň ako platnú prostredníctvom syna doručila žalovanému. Ďalšídeň, 03.05.2013 absolvovala vyšetrenie u odborného lekára v Neurologickej ambulancii Lučenec u U..
Š. N.. Potom ako sa od lekára vrátila, našla v poštovej schránke lístok, ktorým jej žalovaný oznámil
skutočnosť, že dňa 03.05.2013 v piatok, bola u nej vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu

zo strany zamestnávateľa a pretože sa v čase kontroly nezdržiavala doma, žiadal od nej zamestnávateľ,
aby nasledovný pracovný deň sa dostavila do zamestnania, na personálne oddelenie, a to napriek
skutočnosti, že bola v tom čase platne uznaná ako práceneschopná, pričom na predmetnom oznámení
zamestnávateľ uviedol: „Dňa 05.05.2013 o 08.00 hod. u p. F.“ pričom uvedený deň je nedeľa -
deň pracovného voľna. Nevedela o kontrolnej návšteve. V dopoludňajších hodinách sa zdržiavala

doma. Lekára Neurologickej ambulancie v Lučenci navštívila asi o 13.00 hod.. Tvrdenie žalovaného
o vykonanej kontrolnej návšteve dodržiavania liečebného režimu, ktoré mal žalovaný uskutočniť
dňa 03.05.2013, len potvrdzuje skutočnosť, že akceptoval platnosť odovzdanej práceneschopnosti
č. XXXXXX. Skutočnosť, že práceneschopnosť bola následne zrušená ošetrujúcim lekárom je pri
posudzovaní konania vo vzťahu k zamestnávateľovi nedôvodné, pretože nebolo zapríčinené žiadnym
konaním z jej strany. Predchádzajúca dlhodobá práceneschopnosť deklarovaná dokladom č. XXXXXX

bola na odporúčanie vedúcej útvaru lekárskej posudkovej činnosti U.. Č. uzavretá dňom 30.04.2013,
z dôvodu nesplnenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, z dôvodu ktorého
následne nebola uznaná za invalidnú, nemá na jej ďalšiu novú práceneschopnosť žiadny vplyv. Dňa
06.05.2013 navštívila ošetrujúceho lekára, ktorý jej odporučil absolvovať lekárske odborné vyšetrenie
na chrbticu v Nemocnici s poliklinikou Nové Zámky. Dňa 07.05.2013 pri ďalšej návšteve ošetrujúceho

lekára jej oznámil, že práceneschopnosť č. XXXXXX, ktorá deklarovala
práceneschopnosť počnúc dňom 02.05.2013, bola zrušená so spätnou účinnosťou. Hneď po príchode
domov jej žalovaný zamestnávateľ prostredníctvom svojej zamestnankyne personálneho oddelenia
doručil na adresu trvalého pobytu okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07.05.2013.
Prevzatie nepodpísala. Urobila tak dňa 08.05.2013, avšak s dátumom 07.05.2013. Neobstojí tvrdenie

zamestnávateľa, že závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu z dôvodu neospravedlnenej
absencii v práci a preto ju nemôže ďalej zamestnávať, a to ani počas výpovednej doby, pretože dňa
02.05.2013 doručila zamestnávateľovi doklad o dočasnej práceneschopnosti č. XXXXXX. Žalovaný ju
vykonaním kontroly liečebného režimu akceptoval. Pretože pracovnú disciplínu závažným spôsobom
neporušila úmyselným, ale ani nedbanlivostným konaním, okamžité skončenie pracovného pomeru je

neplatné. Navyše zamestnávateľ ju neinformoval o organizačnej smernici Id. č. 11/6/12 - PRACOVNÝ
PORIADOK, na ktorý sa vo svojom „Okamžitom skončení pracovného pomeru“ odvoláva. V čase
vydania organizačnej smernice ako aj v ďalšom období bola práceneschopná, takže nemohla byť s
aktuálnym znením pracovného poriadku oboznámená.

Uplatnila si náhradu mzdy z titulu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že pracovný pomer medzi účastníkmi
konania vznikol pre výkon prác robotníčky, počnúc od 10.08.1998. V deň uzavretia pracovnej zmluvy
bola žalobkyňa oboznámená s právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy, pracovnými
a mzdovými predpismi, ako aj pracovným poriadkom. Žalobkyňa bola dlhodobo práceneschopná a dňa
30.04.2013 bola ukončená práceneschopnosť č. XXXXXX, pretože jej zdravotný stav bol posudkovou

lekárkou posúdený tak, že je spôsobilá výkonu práce. Dňa 02.05.2013 žalobkyňa navštívila obvodného
lekára MUDr. U. G., za účelom vypísania novej práceneschopnosti. MUDr. U. G. žalobkyni vystavil
novú práceneschopnosť č. XXXXXX, keďže žalobkyňa uviedla, že bola v
predchádzajúci deň v práci a pociťovala bolesti. Týmto svojím tvrdením úmyselne uviedla lekára do
omylu, pretože v deň štátneho sviatku 01.05.2013 sa u žalovaného nepracovalo, čoho si bola žalobkyňa

plne vedomá. Po zistení skutočného stavu MUDr. U. G. podal podnet na Sociálnu poisťovňu, pobočku
Lučenec, aby doklad o práceneschopnosti číslo XXXXXX zrušila. Dňa 07.05.2013 o zrušení dokladu
o práceneschopnosti číslo XXXXXX MUDr. U. G. informoval žalobkyňu. Žalobkyňa sa odvolávala na
skutočnosť, že žalovaný akceptoval práceneschopnosť číslo XXXXXX tým, že bola vykonaná kontrola
liečebného režimu. Táto kontrola však bola vykonaná dňa 03.05.2013 v doobedňajších hodinách, teda v

čase, keď uvedená dočasná práceneschopnosť bola ešte platná. Počas uvedenej kontroly sa žalobkyňa,
podľa zistení vedúcej personálneho oddelenia pani F., ktorá kontrolu vykonávala, doma nezdržiavala,
pričom žalobkyňa tvrdí, že nemá vedomosť o jej návšteve. Žalobkyňa preukázateľne úmyselne uviedla
svojho ošetrujúceho lekára do omylu, keď tvrdila, že dňa 01.05.2013 bola v práci. Zistila, že jej zdravotný
stav nie je natoľko spôsobilý, aby mohla vykonávať prácu. Žalobkyňa sa úmyselným konaním chcela

vyhnúť plneniu pracovných povinností. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že spoločnosť je najväčšímzamestnávateľom v okrese, ktorý zaznamenáva vysokú mieru nezamestnanosti. Každým dňom bojujú
o existenciu spoločnosti, takže si nemôžu dovoliť, aby zamestnanci mali ľahostajný prístup k výkonu
svojich povinností.

Dokazovanie súd vykonal výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, prečítaním „Okamžitého
skončenia pracovného pomeru“ zo dňa 07.05.2013, oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnaní,
prečítaním pracovnej zmluvy, vyjadrenia lekára, lekárskej správy MUDr. Š. N., záznamu o kontrole
dodržiavania liečebného režimu, výmenného listu zo dňa 06.05.2013, podania žalovaného zo
dňa 27.05.2013, potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti číslo XXXXXX, potvrdenia o dočasnej

práceneschopnosti číslo XXXXXX, PRACOVNÉHO PORIADKU Organizačná smenia Id. č. 11/6/12,
Id. č. 11/6/10, rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 06.05.2013, správy Sociálnej
poisťovne pobočka Lučenec, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, evidencie dochádzky u
žalovaného, na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav:

Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol počnúc od 10.08.1998 na základe pracovnej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 31.07.1998 pre výkon prác robotníčky.

Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou okamžite dňa 07.05.2013 písomnou formou podľa
§ 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce. V „Okamžitom skončení pracovného pomeru“ žalovaný
konštatuje,žekudňu30.04.2013malaukončenúpráceneschopnosť.Počnúcod02.05.2013nenastúpila
do zamestnania. Predložila svojmu zamestnávateľovi novú práceneschopnosť, ktorá však bola lekárom
vystornovaná. Pracovnú disciplínu závažným spôsobom porušila tak, že od 02.05.2013 nenastupovala

do zamestnania, na základe čoho evidujú neospravedlnenú absenciu. Konanie klasifikujú podľa
organizačnej smernice Id. č.11/6/12-pracovný poriadok, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny z
dôvodu neospravedlnenej absencie v práci, preto ju nemôžu zamestnávať, a to ani počas výpovednej
doby. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného končí doručením. Žalobkyňa okamžité skončenie
pracovného pomeru prevzala dňa 07.05.2013.

Okamžité skončenie pracovného pomeru na návrh žalovaného bolo prejednané v zamestnaneckej rade
za prítomnosti pani U. M. a O. V., ktorá skutočnosť bola preukázaná jednak výsluchom svedkyne, ale aj
z návrhu na prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 06.05.2013 o 08.00 hod..

Žalobkyňa vypovedala tak, že okamžité zrušenie pracovného pomeru jej bolo doručované
zamestnankyňou žalovaného dňa 07.05.2013 v mieste bydliska. Vtedy ho odmietla podpísať. Prevzala

ho dňa 08.05.2013, avšak s dátumom 07.05.2013.

Svedkyňa pani E. F., vedúca personálneho a mzdového oddelenia žalovaného vypovedala tak, že
pripravila okamžité skončenie pracovného pomeru v písomnej forme. Predtým ako bolo predložené
štatutárnemu zástupcovi žalovaného na podpis bolo prerokované v zamestnaneckej rade. Žalobkyňa
porušila pracovnú disciplínu spôsobom, ktorý je popísaný v okamžitom skončení pracovného pomeru.

Žalobkyňa bola dlhodobo chorá a práceneschopnosť jej skončila dňa 30.04.2013. Ukončenie
práceneschopnosti mala k dispozícii. Nepredložila jej ho žalobkyňa, ale našla si doklad u ukončení
práceneschopnosti na stole. Pri ukončení práceneschopnosti dňa 30.04.2013 bola prekvapená z toho,
že žalobkyňa nebola uznaná za invalidnú. Rozprávala sa s manželom žalobkyne a prízvukovala mu,
aby žalobkyňa nastúpila na pracovisko dňa 02.05.2013. Dňa 02.05.2013 začína pracovná zmena o

06.00 hod. ráno. Dňa 02.05.2013 našla doklad o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne na stole
počnúc od 02.05.2013. V jej kompetencii je vykonávanie kontrol práceneschopnosti. V piatok, dňa
03.05.2013 išla do bytu žalobkyne asi o 12.00 hod.. Pretože jej vchodové dvere nikto neotváral,
nechala záznam o vykonaní kontroly s takou inštrukciou, že žalobkyňa sa má hlásiť v nasledujúci
pracovný deň u zamestnávateľa. Malo to byť 06.05.2013, ale omylom napísala dátum 05.05.2013. Po

vykonaní kontroly išla za ošetrujúcim lekárom, ktorý jej povedal, že nový doklad o práceneschopnostibol vystavený žalobkyni z toho dôvodu, že odpracovala jeden deň. Zistila, že nevládze pracovať
a preto ju vypísal na práceneschopnosť novú. Ošetrujúci lekár jej povedal, že žalobkyňa mala
pracovať dňa 01.05.2013. Lekárovi oznámila, že dňa 01.05. zamestnanci žalovaného nepracovali,

na čo reagoval tak, že práceneschopnosť L. W. bude zrušená. K rozhovoru došlo dňa 06.05.2013.
Dňa 05.05.2013 v nedeľu jej telefonicky oznámili zamestnanci strážnej služby, že manžel žalobkyne
sa prišiel spýtať, či je E. F. v nedeľu v práci. Pánovi W. sa v telefonickom rozhovore ospravedlnila
tým, že sa pomýlila v dátume, ale oznámila mu zároveň, aby žalobkyňa prišla v najbližší pondelok
do práce a preukázala jej dôvod neprítomnosti počas vykonanej kontroly. Žalobkyňa v pondelok dňa

06.05.2013 do zamestnania neprišla a na základe toho bola zvolaná zamestnanecká rada a následne v
utorok dňa 07.05.2013 MUDr. U. G. predložil zrušenie práceneschopnosti. Pripravila návrh na okamžité
skončenie pracovného pomeru tak, aby mohol byť prerokovaný v zamestnaneckej rade, pretože
vedela o tom, že dočasná práceneschopnosť bude lekárom zrušená. Následne bolo písomné okamžité
skončenie pracovného pomeru podpísané generálnym riaditeľom. Osobne doručovala žalobkyni
okamžité skončenie pracovného pomeru za prítomnosti člena SBS. Žalobkyni dala okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 07.05.2013 do vlastných rúk. Žalobkyňa nepodpísala prevzatie okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Následne sa k zamestnávateľovi dostavila dňa 08.05.2013. Žalobkyňa
reagovala tak, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru. V kancelárii podpísala
prevzatie dátumom 07.05.2013, avšak v skutočnosti bolo podpísané dňom 08.05.2013.

SvedokMUDr.U.G.vypovedaltak,žežalobkyňabolapráceneschopnádlhodobopreochoreniechrbtice.

Dlhodobú práceneschopnosť ukončil od 01.05.2013. Pri ukončovaní prvej práceneschopnosti žalobkyni
povedal, že pokiaľ ukončí práceneschopnosť musí začať pracovať u žalovaného alebo sa prihlási do
evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Doklad o ukončení práceneschopnosti poslal
do Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec. Žalobkyňa prišla do ambulancie dňa 02.05.2013 v ranných
hodinách. V ambulancii bol spolu so sestričkou W. V.. Povedala, že u žalovaného odpracovala jednu

zmenu 01.05.2013. Nemal dôvod skúmať, či zamestnanci žalovaného v deň štátneho sviatku pracovali.
Žalobkyňa uviedla, že nevládze vykonávať práce v zamestnaní. Z toho dôvodu vystavil
nový doklad o práceneschopnosti od 02.05.2013. Novú dočasnú práceneschopnosť odovzdal žalobkyni
a následne konzultoval s MUDr. U. dňa 02.05.2013 prípad žalobkyne. Pán doktor U. usúdil, že podľa jeho
názoru nenastali nové skutočnosti, ktoré by ju oprávňovali k ďalšej práceneschopnosti a odporučil mu

práceneschopnosť žalobkyni zrušiť. Žalobkyňa mala prísť v piatok ráno dňa 03.05.2013, aby jej povedal
výsledok konzultácie. žalobkyňa sa do ambulancie nedostavila, prišla v najbližší pondelok 06.05.2013.
Oznámil jej, že práceneschopnosť má zrušenú.

Svedkyňa pani W. V. - zdravotná sestra vypovedala tak, že žalobkyňa bola dlhodobo práceneschopná.
Žalobkyňa sa po dlhodobej práceneschopnosti dostavila do ambulancie dňa 02.05.2013 s tým, že je

chorá. Lekárovi oznámila. Že odpracovala deň 01.05.2013. Žalobkyňa sa dostavila do
ambulancie dňa 02.05.2013 okolo 10.00 hod.. Lekár vypísal novú dočasnú práceneschopnosť, ktorý
doklad si žalobkyňa zobrala so sebou tak, aby jeden rovnopis odovzdala zamestnávateľovi. Lekár
konzultoval v Lučenci zdravotný stav žalobkyne, následne práceneschopnosť zrušil.

Svedkyňa U. V. vypovedala tak, že bola nadriadenou zamestnankyňou žalobkyne do toho času pokiaľ

nezačala byť práceneschopná. Žalobkyňa dodržiavala pracovnú disciplínu v období, keď ona bola jej
nadriadenou, avšak bola často chorá.

Svedok Z. W. vypovedal tak, že býva s matkou v jednej domácnosti. Žalobkyňa bola dlhú dobu
práceneschopná. Potom ako ju MUDr. U. G. vypísal na dočasnú práceneschopnosť novú, zaniesol
príslušný doklad na personálne oddelenie žalovaného. Odovzdal ho pani Z. F.. Dňa 03.05.2013 odviezol

matku na ošetrenie k lekárovi do Lučenca osobným motorovým vozidlom. Potom ako priviezol matku
domov, v poštovej schránke si našla oznámenie, z ktorého vyplynulo, že sa 05.05.2013 mala dostaviť
k žalovanému, avšak tento deň bola nedeľa. Ošetrujúcim lekárom bola dočasná práceneschopnosť
zrušená spätne dňa 07.05.2013. Bol prítomný pri tom, keď matke pani E. F. spoločne s vedúcim SBS
odovzdali okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré matka nepodpísala.Svedkyňa V. B. vypovedala tak, že žalobkyňa bola dlhodobo práceneschopná a keď jej
práceneschopnosť skončila, hovorila s ňou telefonicky, pretože mala záujem čerpať dovolenku. Súhlas
mohol dať len jej nadriadený pán L. Z.Č..

L.Z.akosvedokvypovedaltak,žežalobkyňažiadalaodovolenkutelefonickydňa30.04.2013. Žalobkyni
oznámil, že ju očakávajú v zamestnaní a nedal jej súhlas s čerpaním dovolenky. Dňa 02.05.2013 mala
nastúpiť na svoje pracovisko, avšak žalobkyňa do zamestnania neprišla.

Svedkyňa U. M. vypovedala tak, že u žalovaného pracuje na oddelení kvality a pôsobila v
zamestnaneckej rade. Pani E. F. ju zavolala na personálne oddelenie, kde vedúca tohto oddelenia
vysvetlila, že žalobkyňa, ktorá bola na dlhodobej práceneschopnosti, nenastúpila po jej ukončení na

pracovnú zmenu. Zamestnávateľ zaznamenáva neospravedlnené pracovné zmeny, prečítala návrh na
skončenie pracovného pomeru. Zamestnanecká rada súhlasila s okamžitým skončením pracovného
pomeru.

Svedok V. U., zamestnaný u žalovaného ako manažér kvality vypovedal tak, že bol nadriadeným
zamestnancom žalobkyne, avšak pracovnú disciplínu nemôže vyhodnotiť, keďže bola práceneschopná.

Telefonicky kontaktovala jeho asistentku pani B. a žiadala o dovolenku, k čomu súhlas nedal.

Z evidencie dochádzky, ktorú predložil žalovaný za máj 2013 bolo preukázané, že v spoločnosti
EKOLTECH spol. s.r.o. dňa 01.05.2013, kedy bol štátny sviatok, pracovali len zamestnanci zadelení na
pracovisku energetika - kuriči. Na oddelení riadenia akosti, na ktorom mala pracovať žalobkyňa, dňa
01.05.2013 nepracoval žiadny zamestnanec.

Sociálna poisťovňa pobočka Lučenec vypracovala správu, z ktorej vyplýva, že pani JuY. bola v roku
2012-2013 práceneschopná. O tom, že práceneschopnosť od 02.05.2013 bola zrušená, nemajú
poznatky. Od 02.05.2013 žalobkyňa nemala nárok na dávku v nemocenskom poistení, preto nebola v
ich systéme evidovaná. Vysvetlenie môže podať len ošetrujúci lekár.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo preukázané, že dňa 10.04.2012 bolo vystavené

potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Žalobkyňa bola schopná práce od 01.05.2013.

Súd prečítal listinný dôkaz - rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 06.05.2013,
z ktorého vyplýva, že žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 22.04.2013 Sociálna poisťovňa ústredie
Bratislava zamietla.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré bolo lekárom vystavené dňa 02.05.2013 vyplýva,

že žalobkyňa je neschopná práce od 02.05.2013. Práceneschopnosť číslo XXXXXX zo dňa 02.05.2013
bola lekárom zrušená.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z
pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c)
okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a
to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne
pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí
lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán
alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny
úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa
neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

Podľa § 36 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len
v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, §
193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik
práva, aj keď to účastník konania nenamietne.Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne,

plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitnéhopredpisu,b)byťnapracoviskunazačiatkupracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácu
a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné
predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v
ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.

Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav:

Podľa § 77 Zákonníka práce dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru má prekluzívny, t.j. prepadný charakter. Jej uplynutím nemožno neplatnosť skončenia
pracovného pomeru napadnúť na súde. Dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru má hmotnoprávny charakter, z čoho vyplýva, že v posledný deň lehoty musí byť
žaloba doručená na príslušnom súde. Dvojmesačná prekluzívna lehota začala plynúť od nasledujúceho
dňa keď sa pracovný pomer žalobkyne u žalovaného mal skončiť. Žalovaný doručil okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobkyni do vlastných rúk dňa 07.05.2013. V tento deň zamestnankyňa
žalovaného odmietla bezdôvodne prevziať jednostranný právny úkon zamestnávateľa, avšak dňa

08.05.2013 písomne potvrdila prevzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru dňom 07.05.2013.
Pracovný pomer by sa teda mal skončiť dňa 07.05.2013. Prekluzívna lehota začala plynúť dňa
08.05.2013 a uplynula dňa 08.07.2013. Žaloba bola doručená Okresnému súdu Lučenec dňa
08.07.2013. Žaloba bola na Okresnom súde Lučenec podaná včas v dvojmesačnej prekluzívnej lehote.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru

adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu prepisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné, doručené zamestnancovi a zamestnávateľ v
ňom môže uplatniť len dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74 Zákonníka
práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak ako to so
zreteľom na okolnosti, za ktorých sa robil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov
vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru je potrebné posudzovať
so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.

Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni má písomnú formu. Doručené bolo
žalobkyni do vlastných rúk. Účinky zrušovacieho prejavu nastupujú priamo zo zákona. Zamestnávateľ
okamžité skončenie pracovného pomeru prerokoval so zástupcami zamestnancov, ktorá skutočnosť
bola preukázaná výsluchom svedkyne Márii Klimovej a prečítaním listinného dôkazu „Návrhu na
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 06.05.2013“. Okamžité skončenie

pracovného pomeru spĺňa formálne náležitosti, ktoré vyžaduje Zákonník práce, v ustanovení § 70
Zákonníka práce, § 74 Zákonníka práce.Súd zameral dokazovanie na tú skutočnosť, či zamestnankyňa porušila pracovnú disciplínu takým
závažným spôsobom, aby zamestnávateľ mohol skončiť s ňou pracovný pomer okamžite. Okamžité
zrušenie pracovného pomeru zamestnávateľom je stále výnimočným jednostranným právnym úkonom,

ktorého účinnosť nastáva doručením tohto opatrenia zamestnancovi. Naplnenie tejto skutkovej podstaty
bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny - základných povinností
zamestnanca, tak ako ich formuluje ustanovenie § 81 Zákonníka práce a PRACOVNÝ PORIADOK
žalovaného.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa bola dlhú dobu

práceneschopná, počnúc od 10.04.2012 do 30.04.2013.

Všeobecný lekár vystavil ďalšie potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti počnúc od 02.05.2013,
ktoré odovzdal žalobkyni a žalobkyňa ho prostredníctvom syna doručila zamestnávateľovi. MUDr. U.
G. predložil zrušenie práceneschopnosti zamestnávateľovi až dňa 07.05.2013. Za takýchto okolností
nemožno konštatovať, že žalobkyňa zavinene porušila pracovnú disciplínu takým závažným spôsobom,
aby zamestnávateľ mohol skončiť pracovný pomer okamžite.

Žalobkyňa porušila svoju povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času 06.00 hod. dňa
02.05.2013, pretože k ošetrujúcemu lekárovi sa dostavila dňa 02.05.2013 asi o 10.00 hod., čo potvrdila
svedkyňa - zdravotná sestra W. V.. Povinnosťou L. W. bolo nastúpiť do zamestnania o 06.00 hod. dňa
02.05.2013 a pokiaľ mala závažné zdravotné problémy zamestnávateľ jej mohol poskytnúť pracovné
voľno na nevyhnutný čas podľa § 141 Zákonníka práce. V čase od 06.00 hod. do návštevy lekára dňa

02.05.2013 je neúčasť žalobkyne na pracovisku neospravedlnená. Potom ako ošetrujúci lekár vystavil
a odovzdal žalobkyni dočasnú práceneschopnosť tak, aby ju doručila zamestnávateľovi, nemožno
kvalifikovať neprítomnosť zamestnankyne na pracovisku ako absenciu. Lekár po vyšetrení zistil, že
žalobkyňa má narušený zdravotný stav. MUDr. U. G. je ošetrujúcim lekárom aj ďalších zamestnancov
žalovaného, takže pri odbornej starostlivosti mal vedieť, že zamestnanci EKOLTECH spol. s r.o.

Lučenec počas štátneho sviatku nepracujú. Ošetrujúci lekár zrušil práceneschopnosť a oznámil túto
skutočnosť zamestnávateľovi prostredníctvom pani E. F. až dňa 06.05.2013, žalobkyni pri návšteve
lekára dňa 07.05.2013. Za takýchto okolností, keď žalobkyňa bola v domnení, že je opätovne dočasne
práceneschopná, nemožno kvalifikovať jej neprítomnosť v práci v dňoch 02.05.2013, 03.05.2013
(04.05.2013 = sobota, 05.05.2013 = nedeľa) a 06.05.2013 ako neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

Porušenie liečebného režimu zo dňa 03.05.2013 nebolo predmetom okamžitého skončenia pracovného
pomeru, preto sa súd nezaoberal otázkou či zamestnankyňa porušila liečebný režim. Povinnosť
dodržiavať liečebný režim pre ňu vyplýva z ustanovenia § 81 písmeno d) Zákonníka práce.

Žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu podľa § 81 písmeno b) Zákonníka práce byť na pracovisku
na začiatku pracovného času dňa 02.05.2013, keďže o 06.00 hod. sa na pracovisko nedostavila

do 10.00 hod., kedy bola ošetrujúcim lekárom uznaná opätovne za dočasne práceneschopnú, avšak
vzhľadom na okolnosti prípadu, nemožno porušenie pracovnej disciplíny považovať za tak závažné, aby
zamestnávateľ mohol s ňou skončiť pracovný pomer výnimočným spôsobom okamžite.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Základným a rozhodujúcim predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným

skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia pracovného
pomeru. Rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd
rozhodujúci o náhrade mzdy podľa § 79 viazaný. Bez kladného rozhodnutia o neplatnosti skočenia
pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na zaplatenie náhrady mzdy. Preto je
dôvodné, aby súd rozhodol čiastočným rozsudkom, tak aby súd právoplatne rozhodol o základe nároku

a následne bude rozhodovať o náhrade mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru.Z týchto dôvodov súd rozhodol čiastočným rozsudkom podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, len o časti uplatneného nároku s tým, že o náhrade mzdy z titulu neplatného skončenia
pracovného pomeru a o trovách konania súd rozhodne v rozsudku konečnom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.