Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/50/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111205434
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6111205434.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa

SAD Banská Bystrica, a. s., so sídlom Partizánska cesta 97, Banská Bystrica, IČO: 36 052 205, v
konanízastúpenomJUDr.BranislavomJurgom,advokátom,sosídlomA.Kmeťa24,Piešťany,odporcovi
Banskobystrickému samosprávnemu kraju, so sídlom Námestie SNP 23, Banská Bystrica, v konaní
zastúpenom JUDr. Jozefom Jancurom, nar. 02. 02. 1983, bytom Mlynská 80, Banská Bystrica, o náhradu
škody 267 559,59 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 15. 03. 2011 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil škodu
vo výške 267 559,59 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 23. 01.
2011 do zaplatenia.

Navrhovateľ uplatnil svoj nárok v súlade s § 15 a § 11 zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca mu spôsobil
ako orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci škodu.

Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal navrhovateľ u odporcu dňa 19. 01.
2011. Odporca dňa 09. 03. 2011 doručil navrhovateľovi list, ktorým odmietol uplatnený nárok na náhradu
škody a ušlého zisku.

Navrhovateľ uviedol, že dňa 16. 08. 2006 požiadal odporcu o znovu udelenie - vydanie dopravných
licencií na prímestské autobusové linky Banská Bystrica - Baláže; Banská Bystrica - Povrazník a Banská
Bystrica - Zvolen (na linkách vykonával dopravu na základe udelenej licencie, ktorá končila ku dňu

31. 12. 2006).

Odporca rozhodnutiami č. 3869/2006/ODS, č. 3872/2006/ODS a č. 3888/2006/ODS zamietol
udelenie dopravných licencií navrhovateľovi. Rozhodnutia boli nezákonné. Ministerstvo dopravy
pôšt a telekomunikácií SR rozhodnutiami č. 101425/2007-2110-ŽDÚ zo dňa 20. 03. 2007, č.
101418/2007-2110-ŽDÚ zo dňa 20. 03. 2007 a č. 101407/2007-2110-ŽDÚ zo dňa 20. 03. 2007 zrušil
predmetné rozhodnutia a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutia boli doručené

odporcovi dňa 26. 03. 2007, pričom v nich bolo uvedené, že odporca postupoval v rozpore s § 7 ods. 4
zákona č. 168/1996 Z. z.. Podmienky na udelenie dopravnej licencie boli splnené a existoval aj záujem
samosprávneho kraja na vykonaní pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy, nakoľko doprava je
vykonávaná doposiaľ.Odporca následne rozhodol rozhodnutiami č. 795/2007/ODaK, 792/2007/ODaK 787/2007/ODaK zo dňa
26. 06. 2007, tak že neudelil navrhovateľovi dopravné licencie, tieto rozhodnutia boli zrušené rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. 11. 2007 pod sp. zn. 26Sp/37/2007-25. Krajský súd
konštatoval, že navrhovateľ spĺňa podmienky zákona o cestnej doprave a nie je možné, aby odporca
ako udeľovateľ dopravných licencií si subjektívnym spôsobom určoval, na akom dopravcovi má záujem
alebo nie, a svojvoľne a v rozpore so zmyslom a účelom zákona stanovoval s kým má záujem uzatvárať
takéto zmluvy.

Následne odporca postupoval nesprávnym úradným postupom, ktorý je v tom, že odporca nevydal v
zákonnej lehote zákonné rozhodnutie, t.j. znovu udeliť dopravné licencie v zmysle ustanovenia § 7 ods.
4 zákona č. 168/1996 Z. z.

Odporca mu spôsobil ako orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci škodu :

- nezákonnými rozhodnutiami č. 795/2007/ODaK, 792/2007/ODaK 787/2007/ODaK zo dňa 26. 06.
2007, ktoré boli zrušené rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. 11. 2007 pod sp. zn.
26Sp/37/2007-25, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 02. 2008,

- nesprávnym úradným postupom - neudelenie dopravcovi SAD Banská Bystrica, a.s. dopravných
licencií na vykonávanie vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy. Nesprávny úradný
postup videl navrhovateľ v tom, že odporca aj napriek povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 4 zákona č.
168/1996 Z. z. - neudelil navrhovateľovi v zákonnej 30 dňovej lehote dopravné licencie, t.
j. nevydal v zákonom stanovenej lehote rozhodnutia, pričom

- nerozhodol o udelení licencií napriek tomu, že tak mal rozhodnúť, nesprávny úradný postup je aj
vydávanie nesprávnych rozhodnutí.

Navrhovateľ uviedol, že nesprávny úradný postup, z ktorého si uplatňuje nárok na náhradu škody
spočíva v tom, že keď odporca v marci 2007 dostal naspäť spisový materiál z ministerstva, ktoré zrušilo

pôvodné rozhodnutie, tak od marca 2007 mal opätovne odporca v 30-dňovej lehote rozhodnúť a vydať
rozhodnutie také, že udelí požadované licencie, nesprávny úradný postup trval až do 14. 09. 2009.
Nesprávnyúradnýpostupjevšetkonezákonnékonaniesprávnehoorgánu,tedaajvydanienezákonného
rozhodnutia, resp. nevydanie zákonného rozhodnutia o vydaní dopravnej licencie. V správnom konaní
má správny orgán zákonom stanovenú povinnosť vydať zákonné rozhodnutie. Ak orgán nevydal

zákonné rozhodnutie, t. j. neudelil licenciu, nepostupoval zákonne a jeho postup je nezákonný v rozpore
s § 3 ods. 1 správneho poriadku. Odporcom spôsobený nezákonný stav - nevydanie dopravných licencií
trvá doposiaľ. Odporca mal zákonnú povinnosť znovu vydať navrhovateľovi dopravné licencie podľa §
7 ods. 6 zákona č. 168/1996 Z. z. o doprave. Skutočnosť, že licencie nevydal, je nesprávnym úradným
postupom, pretože jeho postup nevyústil do vydania zákonných rozhodnutí, ktorými by navrhovateľovi v

zákonnejlehotepožadovanédopravnélicencieudelil.Pričomto,žeichmáudeliťvyplývaajzrozhodnutia
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 20. 03. 2007 číslo jednania 101425/2007-2110-
ŠDÚ a teda odo dňa 26. 03. 2007 po vrátení veci na nové prerokovanie a rozhodnutie v konaní sa
neviazal právnym názorom odvolacieho orgánu. Odporca teda nerozhodol v zákonnej lehote 30 dní
po 26. marci 2007 (doručené rozhodnutie MDPaT SR zo dňa 20. 03. 2007) a od 26. 04. 2007, tak

navrhovateľovi vznikla škoda a ušlý zisk (č. l. 386). Na č. l. 480 navrhovateľ udáva, že od 27. 04. 2007
do konečného rozhodnutia september 2009 považuje konanie za konanie nie bez zbytočných prieťahov.
Zrušené rozhodnutia nemožno považovať za prerušenie nesprávneho úradného postupu.

Navrhovateľ uviedol, že na základe vyššie uvedených nezákonných rozhodnutí správneho orgánu a

tiež v súvislosti s nesprávnym úradným postupom nevydanie v zákonnej lehote rozhodnutí o udelení
dopravných licencií, vznikla navrhovateľovi škoda, nakoľko nemohol vykonávať verejnú autobusovú
dopravu.

Skutočná škoda vo výške 60 429,59 Eur mu vznikla tým, že musel v čase rozhodovania správneho

orgánu o vydaní licencií neustále spĺňať všetky povinnosti a požiadavky stanovené zákonom č. 168/1996
Z. z. § 2, 3, 3a, 4 až 8 a vyhlášky č. 311/1996 Z. z. na udelenie dopravných licencií (držať autobusy)
a tvorí pokles hodnoty majetku poškodeného k 01. 01. 2007 a protihodnoty majetku podľa vyčíslenia
v dobe, keď sa podarilo poškodenému predať alebo inak realizovať hodnotu majetku, ktorý sa stal prenavrhovateľa nepotrebným v dôsledku neudelenia licencií (t. j. skutočná škoda na hodnote nepotrebných
autobusov). Majetok navrhovateľa sa tak stal z dôvodu neudelenia dopravných licencií nepotrebným z
dôvodu nemožnosti jeho ďalšieho využitia a autobusy preto predal resp. zoštrotoval, aby nevznikli ďalšie

škody v podobe nákladov na udržiavanie ich technickej spôsobilosti. Navrhovateľ uviedol, že každý z
deviatich autobusov vyčlenených na predmetné linky sa stal neudelením požadovaných dopravných
licencií zbytočným, nepotrebným a nevyužiteľným u navrhovateľa. Navrhovateľ mohol predajom týchto
autobusov získať začiatkom roku 2007 znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu, avšak to nemohol
kvôli potrebe spĺňať počas správneho konania o udelenie licencií požiadavky na technické vybavenie

dopravcu, inak by tento majetok nedržal, pričom táto situácia pretrvala až do ich zákonnej likvidácie ich
zošrotovaním v roku 2008 a 2009.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na ušlý zisk vo výške 207 130 Eur, ktorý vznikol za obdobie od
01. 01. 2007 do 31. 12. 2014 t.j. škoda, ktorú vypočítal ako primeraný zisk pri vykonávaní podnikateľskej
činnosti - verejnej pravidelnej prímestskej hromadnej dopravy na linkách o vydanie licencií, ktorých

žiadal, pričom licencie mali byť v súlade so zákonom vydané na dobu určitú, a to 8 rokov - od 1.1. 2007
do 31. 12. 2014. Výška ušlého zisku je daná výškou primeraného zisku vo verejnej doprave autobusmi,
vykonávanej vo verejnom záujme, na ktorý je právny nárok (č.l. 20 - 21 spisu). Primeraný zisk musí
dopravcovi zaplatiť pri výkonoch vo verejnom záujme ich objednávateľ, t. j. odporca.

Navrhovateľuviedol(č.l.368spisu),ženemohlodôjsťkpremlčaniunároku,nakoľkosineuplatňujenárok
titulom nezákonného rozhodnutia, kde by premlčacia lehota začala plynúť od doručenia rozhodnutia, ale
uplatňuje si nárok titulom nesprávneho úradného postupu. Škoda skutočná vznikla v priebehu rokoch
2008/2009 a o výške škody sa dozvedel zo znaleckého posudkom Ing. Jána Slančíka z 14. 01. 2011
(č. l. 369). Pokiaľ ide o ušlý zisk, táto škoda stále vzniká za jednotlivé roky. Najskôr sa navrhovateľ

mohol dozvedieť o škode dňa 05. 02. 2008 (č. l. 369) z doručeného rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici, lebo tu sa dozvedel aj o nesprávnom úradnom postupe odporcu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal
škodu, jej vznik. Nárok si mohol navrhovateľ uplatniť od doručenia rozhodnutia, a to doručenia

rozhodnutia MDPaT SR a teda deň začatia plnenia premlčacej lehoty je 26. 03. 2007. Uviedol, že
predmetné správne konania boli ukončené rozhodnutím tak, že neboli vydané licencie navrhovateľovi.
Navrhovateľ voči týmto rozhodnutiam riadny opravný prostriedok nepodal, rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť 16. 10. 2009.

Pokiaľ ide o tvrdenú škodu navrhovateľom, táto vznikla nie v príčinnej súvislosti s konaním odporcu,
ale na základe vlastného rozhodnutia navrhovateľa o zošrotovaní nepotrebných autobusov, navrhovateľ
nepreukázal skutočnosť, že škoda by nebola vznikla, keby nedošlo k úkonu zo strany odporcu. Ak
navrhovateľ musel udržiavať autobusy v spôsobilom stave na prevádzku ako sám uvádza, teda tieto boli
spôsobilé na ďalšiu prevádzku a nebol dôvod ich zošrotovať.

Uplatnený ušlý zisk za obdobie od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2014, je neopodstatnený. Napr. v roku 2005
odporca na všetkých linkách prímestskej autobusovej dopravy dosiahol stratu 63 926 000 Sk a v roku
2006 84 706 000 Sk. Poukázal na to, že aj v roku 2010 predmetné linky boli stratové. Predmetné linky
dosahujú stratu a takúto dosahoval aj navrhovateľ napriek tomu, že mu bola poskytnutá dotácia na

základe zmluvy o výkone vo verejnom záujme (na základe uzatvorenej zmluvy o službách v súčasnosti),
pričom predmetom konania správneho bolo len udelenie licencií, nie aj tá skutočnosť, či bude uzatvorená
zmluva medzi navrhovateľom a odporcom o výkone vo verejnom záujme, na základe ktorých by mu boli
poskytnuté na predmetné stratové linky dotácie.

Odporca poukázal na rozhodnutie NS SR č. 2 Sžo 49/2008, v ktorom sa uvádza, že zo žiadneho
ustanovenia zákona č. 168/1996 Z. z. v znení platnom do 31. 01. 2007 nevyplýva povinnosť obce
pri splnení zákonných podmienok vydať dopravnú licenciu bez priestoru na správnu úvahu. To by bol
zásah do právomoci správneho orgánu a správne konanie by tak bolo nadbytočné. Podľa rozhodnutia
NSSR sp. zn. 8 Sžo 52/2008 skončením pôvodnej licencie a len podaním žiadosti o udelenie licencie za

účinnosti zákona o cestnej doprave do 31. 01. 2007 nevznikne dopravcovi nárok na udelenie dopravnej
licencie, a teda nebolo povinnosťou po splnení zákonnom stanovených podmienok žiadateľovi licenciu
udeliť, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o cestnej doprave nevyplýva, že odporca má povinnosť
pri splnení zákonných podmienok vydať dopravnú licenciu bez priestoru na správnu úvahu.Odporca uviedol, že do 31. 12. 2008 zabezpečovali prímestskú autobusovú dopravu dopravcovia len na
základe udelenia dopravných licencií od 01. 01. 2009 zabezpečujú prímestskú autobusovú dopravu len

dopravcovia, ktorý vzišli v roku 2008 z verejnej súťaže na výber dopravcov, ktorí budú zabezpečovať
výkony vo verejnom záujme na území VÚC. Tejto súťaže sa zúčastnil aj navrhovateľ, bol neúspešný.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal navrhovateľ u odporcu dňa 19. 01. 2011. Odporca dňa
09. 03. 2011 doručil navrhovateľovi list, ktorým odmietol uplatnený nárok na náhradu škody a ušlého
zisku.

Zo spisu odporcu č.k. 792/2007/ODaK , č.k. 795/2007/ODaK, č.k. 797/2007/ODaK súd zistil, že dňa
17. 08. 2006 navrhovateľ podal - žiadosť o udelenie dopravných licencií č. PAL 601407,

601 401, 601433 .

Dňa 08. 12. 2006 pod č. k. 3872/2006/ODS, 3869/2006/ODS, 3888/2006/ODS, bolo rozhodnuté
odporcom o zamietnutí žiadosti o vydanie dopravných licencií navrhovateľovi. V súlade s § 53 a §
54 zákona č. 71/1967 Zb. mal účastník právo podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia na BBSK, zároveň bolo v poučení uvedené, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom po
využití riadnych opravných prostriedkov. Navrhovateľ podal odvolania proti rozhodnutiam.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zrušilo rozhodnutia odporcu rozhodnutiami zo dňa 20.
03. 2007 a vec vrátilo na nové prerokovanie rozhodnutia.

Dňa 26. 06. 2007 rozhodol odporca pod č.k. 792/2007/ODaK, č.k. 795/2007/ODaK, č.k. 797/2007/
ODaK tak, že navrhovateľovi neudelil dopravné licencie. Proti rozhodnutiu mal účastník konania právo
podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na BBSK, zároveň bolo v
poučení uvedené, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom po využití riadnych opravných

prostriedkov. Navrhovateľ podal voči rozhodnutiam opravné prostriedky.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 19. 11. 2007 pod sp. zn. 26Sp 37/2007-25
zrušil napadnuté rozhodnutia č. 795/2007/ODaK zo dňa 26. 06. 2007 č. 792/2007/ODaK
zo dňa 26. 06. 2007, č. 787/2007/ODaK zo dňa 26. 06. 2007 podľa § 250q ods. 2 O. s. p. a vec vrátil

odporcovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.
02. 2008. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sp/37/2007 súd zistil, že
rozhodnutia odporcu ohľadne udelenia licencií zo dňa 26. 06. 2007 boli zrušené. Predmetné rozhodnutie
bolo doručené odporcovi dňa 01. 02. 2008, navrhovateľovi 05. 02. 2008. Krajský
súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí 26Sp/37/2007 uviedol, že nie je možné § 14a ods. 2 zákona

č. 168/1966 Zb. vykladať v tom zmysle, že je dané len na ľubovôli zriaďovateľa komu na autobusovú
linku udelí dopravnú licenciu. Tiež poukázal na to, že nakoľko išlo o obnovenie dopravných licencií, lebo
pôvodným vypršala platnosť, sa plne vzťahujú podmienky ust. § 7 ods. 4 citovaného zákona a v takomto
prípade platí imperatív citovaného zákonného ustanovenia „udelí znovu“ samozrejme je potrebné splniť
podmienky podľa zákona ustanovené v § 2. Svojvoľné a subjektívne rozširovanie týchto podmienok nad

rámec ustanovenia § 2 je neprípustné.

Odporca po zrušení rozhodnutí Krajským súdom v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 03. 04. 2008
prerušilkonaniedovyriešeniapredbežnejotázky-spracovanieaschválenieplánudopravnejobslužnosti
BBSK podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku.

Rozhodnutiami v októbri boli prerušené správne konanie vo veci žiadateľa - navrhovateľa o udelenie
dopravných licencií do ukončenia procesu, ktorým bude v zmysle plánu dopravnej obslužnosti BBSK
obsluha dotknutého územia zadaná dopravcovi na základe transparentného výberu.

Rozhodnutiami odporcu zo dňa 14. 09. 2009 č. 1586/2009/ODDS, č. 1583/2009/ODDS a č. 1578/2009/
ODDS, (č.l. 157 a nasl.) bolo rozhodnuté, že sa neudeľujú navrhovateľovi dopravné licencie na
vykonávanie vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy na žiadané linky. Rozhodnutia
nadobudli právoplatnosť dňa 16. 10. 2009. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. a § 250mods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. bolo proti rozhodnutiam možné podať opravný prostriedok na Krajský
súd v Banskej Bystrici v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Rozhodnutia neboli zrušené ako
nezákonné, navrhovateľ voči nim nepodal opravný prostriedok.

Navrhovateľ uplatnil svoj nárok v súlade s § 15 a § 11 zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca mu spôsobil
ako orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci škodu :

-nezákonnýmirozhodnutiamič.795/2007/ODaK, 792/2007/ODaK787/2007/ODaKzodňa26.06.2007,

- nesprávnym úradným postupom - nesprávny úradný postup vidí navrhovateľ v tom, že správny orgán
nevydal rozhodnutie v zákonnej lehote, neudelil navrhovateľovi v zákonnej 30 dňovej lehote dopravné
licencie, pričom tento nesprávny úradný postup trval od 26. 04. 2007 (doručené
rozhodnutie MDPaT SR zo dňa 20. 03. 2007) do 14. 09. 2009 a tiež v tom, že
- napriek tomu, že povinnosťou odporcu bolo vydať rozhodnutie o udelení dopravnej licencie, takého

rozhodnutie nevydal (č. l. 371), nesprávny úradný postup vidí navrhovateľ vo vydávaní nesprávnych
rozhodnutí, pretože zákonným postupom je len zákonné rozhodnutie

Súd posúdil nárok navrhovateľa podľa vymedzenia predmetu konania navrhovateľom.

Podmienkou vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu nezákonným rozhodnutím je
existencia nezákonného rozhodnutia, nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a vydaním nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu.

Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal navrhovateľ u odporcu dňa 19.

01. 2011. Jeho žiadosti nebolo vyhovené. Návrh na súd podal dňa 15.3.2011. Vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania, by k rozhodnej skutočnosti muselo dôjsť od 19. 1. 2008, aby nemohol odporca
vzniesť úspešne námietku premlčania.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím pod sp. zn. 26Sp 37/2007-25 zrušil napadnuté rozhodnutia

odporcu č. 795/2007/ODaK zo dňa 26. 06. 2007 č. 792/2007/ODaK zo dňa 26. 06. 2007, č. 787/2007/
ODaK zo dňa 26. 06. 2007 podľa § 250q ods. 2 O. s. p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi 05. 02. 2008.

Nesprávny úradný postup trval ako ho navrhovateľ skutkovo vymedzil od 26. 04. 2007 (doručené

rozhodnutie MDPaT SR zo dňa 20. 03. 2007) do 14. 09. 2009.

Podľa § 5, 6 zák. 514/2003 Z. z.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla

škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Ak zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno
uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu.

Súdna prax ustálila, že dokiaľ nebolo právoplatne skončené konanie nasledujúce po zrušení rozhodnutia
pre nezákonnosť, nie je možné ho považovať za nezákonné v zmysle špeciálnej právnej úpravy
(rozsudok NSČR 25 Cdo 593/2003, prípadne komentár, autor X.. V., obdobnej právnej

úpravy v Čechách zákonom č. 82/1998 Z. z.). Je to z dôvodu, že pokiaľ nie je zrejmé ako bolo v
danej veci s konečnou platnosťou rozhodnuté, nie je možné vyvodzovať zo zrušeného rozhodnutia
vznik majetkovej ujmy na strane navrhovateľa, prípadne jej rozsah. Z vykonaného dokazovania je
preukázané, že predmetné konania o vydaní licencií sa skončili právoplatne tým, že bolo rozhodnuté o
neudelení dopravných licencií, voči rozhodnutiam navrhovateľ nepodal odvolanie a rozhodnutia sa stali

právoplatnými dňom 16. 10. 2009. Podľa § 6 zák. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody (ušlom zisku), je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo možno priznať iba vtedy,ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Teda predmetné rozhodnutia odporcu č. 795/2007/ODaK zo dňa 26. 06. 2007 č. 792/2007/
ODaK zo dňa 26. 06. 2007, č. 787/2007/ODaK zo dňa 26. 06. 2007 nie je možné

považovať za nezákonné v zmysle špeciálnej právnej úpravy, kedže konečnými rozhodnutiami, voči,
ktorým navrhovateľ nepodal opravný prostriedok bolo rozhodnuté rovnako ako napadnutými, súd v
tomto konaní nemôže preskumávať správnosť konečného právoplatného rozhodnutia. Navrhovateľovi
nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody a ušlý zisk v súvislosti s napadnutými rozhodnutiami, keďže
v konečnom dôsledku mu neboli licencie udelené, preto súd v tejto časti návrh zamietol. Na č. l. 372

spisu sám právny zástupca navrhovateľa uviedol, že keďže neexistuje rozhodnutie, z ktorého by mohol
uplatniť nároky v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z., toto ani neuplatňuje.
Podľa § 9 zák. 514/2003 Z. z. (účinného v rozhodnom čase),
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
Za nesprávny úradný postup, sa považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre
počínanieštátnehoorgánuprijehočinnosti,atopritakýchúkonoch,ktorésúprevádzanévrámcičinnosti
rozhodovacej, avšak neodrazia sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto hľadiska
nesprávnymúradnýmpostupomjeajnevydanie,čioneskorenévydanierozhodnutiavstanovenejlehote,

prípadne nečinnosť štátneho orgánu alebo iné vady spôsobené vedením konania.

Pokiaľ navrhovateľ uplatňoval svoj nárok, na základe skutočnosti, že nesprávny úradný postup videl vo
vydávaní „nesprávnych rozhodnutí“ (t. j. rozhodnutia o neudelení licencie), pretože zákonným postupom
je len zákonné rozhodnutie (t. j. udelenie licencie), súd poukazuje na to, že činnosti, ktoré sa prejavia

v obsahu rozhodnutia (t. j. aj „nesprávneho“), sa nepovažujú za nesprávny
úradný postup, ale mohlo by ísť o nezákonné rozhodnutie. A teda navrhovateľovi súd nepriznal nárok
na škodu a ušlý zisk na uvedenom skutkovom základe.

Nesprávny úradný postup videl navrhovateľ v tom, že správny orgán nevydal rozhodnutie v zákonnej 30

dňovej lehote a neudelil navrhovateľovi dopravné licencie, pričom tento nesprávny úradný postup trval
od 26. 04. 2007 (doručené rozhodnutie MDPaT SR zo dňa 20. 03. 2007) do 14. 09. 2009.

Podľa § 49 zák. č. 71/1967 Zb.

správny orgán rozhodne bezodkladne v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade
dokladov predložených účastníkom konania.

V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo
veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak

nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací
orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do
60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

Navrhovateľ videl prieťahy v konaní odporcu v období od 26.4.2007, kedy uplynula 30 dňová

lehota na vydanie rozhodnutia odporcom, po zrušení (prvých) rozhodnutí Ministerstvom dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR do vydania konečného rozhodnutia t. j. 14. 09. 2009 .

V konaní bolo zistené, že rozhodnutia odporcu zo dňa 08. 12. 2006 pod č. k. 3872/2006/ODS,
3869/2006/ODS, 3888/2006/ODS, ktorými bolo rozhodnuté odporcom o zamietnutí žiadosti o vydanie

dopravných licencií, boli zrušené rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa
20. 03. 2007 a vrátené na nové prerokovanie, rozhodnutia boli doručené odporcovi dňa 26. 03. 2007.
Odporca napriek názoru vyjadrenému v rozhodnutí nerozhodol v zákonnej 30 dňovej lehote.

Meradlom správnosti úradného postupu z hľadiska včasnosti rozhodnutia je splnenie zásady rýchlosti

konania, ktorá zakladá významné právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná a bolo o nej rozhodnuté
bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote. Čiže za porušenie zásady rýchlosti konania možno
považovať taký postup, kedy doba jeho priebehu nezodpovedá zložitosti, skutkovej a právnej náročnosti
prejednávanej veci.Súdmázato,ževzhľadomnapriebehkonaní,takakobolzistenýzpripojenýchspisovdošlokprieťahom.
Rozhodnutia boli doručené odporcovi dňa 26. 03. 2007. Odporca napriek názoru vyjadrenému v

rozhodnutí nerozhodol v zákonnej 30 dňovej lehote.

Pre rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, zákon vyžaduje
preukázanie, či konkrétne týmto postupom a v príčinnej súvislosti s ním došlo k následku, a to vzniku

škody. Predpokladom priznania nároku musia byť kumulatívne splnené tri podmienky
- nesprávny úradný postup
- vznik škody
-príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezprostredne preukázaná, nepostačuje len

pravdepodobnosť záveru o splnení niektorej z týchto podmienok, pričom dôkazné bremeno v tomto
smere leží na poškodenom.

Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na ušlý zisk, ktorý ako uviedol mu vznikol za
obdobie od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2014 a ktorý vypočítal ako primeraný zisk, ktorý by dosiahol pri

vykonávaní podnikateľskej činnosti - verejnej pravidelnej prímestskej hromadnej dopravy na linkách
o vydanie licencií, ktorých žiadal, pričom licencie mali byť v súlade so zákonom vydané na dobu
určitú, a to 8 rokov - od 1.1. 2007 do 31. 12. 2014. Ušlý zisk je ušlým majetkovým prospechom
a spočíva v nezväčšení majetku poškodeného, ktoré by bolo možné - keby nebolo škodnej udalosti
- dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci. V príčinnej súvislosti s prieťahmi, nemohlo

dôjsť k ušlému zisku, lebo navrhovateľ nemal dopravné licencie a teda nemohol vykonávať dopravu,
celé konanie o vydanie dopravných licencií sa skončilo právoplatnými rozhodnutiami - nevydaním
dopravných licencií. (Naviac súd udáva, že znaleckým posudkom je vyčíslený ušlý zisk, nie aký by
získal odporca vykonávaním dopravy na základe dopravných licencií, vydanie, ktorých bolo predmetom
správneho konania. Výšku ušlého zisku určil navrhovateľ ako výšku primeraného zisku vo verejnej

doprave autobusmi, vykonávanej vo verejnom záujme, na ktorý je právny nárok, pričom primeraný zisk
musí dopravcovi zaplatiť objednávateľ - odporca. Takúto dopravu s nárokom na dotáciu, by mohol
navrhovateľ vykonávať len po tom, čo by mu bola udelená licencia a následne by uzatvoril s odporcom
zmluvu o výkone vo verejnom záujme /na základe zmluvy o službách v súčasnosti/, pričom predmetom
správneho konania bolo len udelenie licencií, nie aj tá skutočnosť, či bude uzatvorená zmluva medzi

navrhovateľom a odporcom o výkone vo verejnom záujme, na základe ktorých by mu boli poskytnuté
na stratové linky dotácie. Navrhovateľ by mohol vykonávať, len komerčnú dopravu, takúto dopravu
však nikdy nevykonával na obdobných linkách. Naviac výpočet ušlého zisku vôbec nezohľadňoval
skutočnosť, že na predmetné linky boli vydané dopravné licencie inému dopravcovi, ktorý na nich
vykonáva dopravu. Z výsluchu svedkyne M. X. zamestnanej u navrhovateľa od roku 1998 vo funkcii

ekonóm, súd zistil, že pokiaľ ide o príjem navrhovateľa pokiaľ by vykonával dopravu len na základe
udelenej dopravnej licencie, tento by bol iný, ako keby vykonával dopravu na základe zmluvy o výkonoch
vo verejnom záujme. Svedkyňa uviedla, že vždy uzatvárali zmluvy na výkony vo verejnom záujme,
pretože len tak to bolo pre nich ekonomické).

Navrhovateľ uviedol, že skutočná škoda, ktorú uplatňuje vo výške 60 429,59 Eur mu vznikla tým, že
musel v čase rozhodovania správneho orgánu o vydaní licencií neustále spĺňať všetky povinnosti a
požiadavky stanovené zákonom č. 168/1996 Z. z. § 2, 3, 3a, 4 až 8 a vyhlášky č. 311/1996 Z. z. - držať
9 autobusov. Keby nemusel držať predmetné autobusy, mohol ich speňažiť za všeobecnú znalcom
stanovenú hodnotu k 01. 01. 2007, pričom ich hodnota klesla vzhľadom na dĺžku správneho konania

tak, že bolo z nich možné získať len hodnotu z predaja železného šrotu. Škoda tvorí pokles hodnoty
jeho majetku. Navrhovateľ uviedol, že všeobecná hodnota autobusov bola vzhľadom na ich vek k 01.
01. 2007 vo výške 10 % nadobúdacej hodnoty, nakoľko autobusy boli už amortizované na túto hodnotu,
rovnaká teda bola aj ku dňu 26. 04. 2007. Na č. l. 366 navrhovateľ uviedol, že vyčlenenými na tento
účel boli najstaršie autobusy. Uviedol, že o škode sa mohol dozvedieť v priebehu roka 2008 až 2009,

t. j. dňom, kedy boli autobusy zlikvidované, o výške sa dozvedel zo znaleckého posudku D.. P. Q. z
14. 01. 2011.Právny zástupca navrhovateľa (č. l. 700) uviedol, že napriek zošrotovaniu 5 autobusov počas
prebiehajúceho správneho konania, naďalej navrhovateľ spĺňal podmienky pre vydanie licencií a to na
základe toho, že mali určitý počet vozidiel. Vždy mali záujem predať nejaké vozidlá, alebo ich nejakým

spôsobom prenajať, ale keď sa im to nepodarilo, pristúpili k likvidácií. Pokiaľ sa uchádzali o licenciu,
stačilo, aby uviedli určitý počet a typ vozidiel, nemuseli to byť presne označené vozidlá.

Odporca namietal základ nároku na škodu, príčinnú súvislosť, výšku škody určenej znaleckým
posudkom-hodnotuautobusov,zdôvodu,žemotorovévozidlábolizošrotované avyradenézprevádzky

ešte pred vyhotovením znaleckých posudkov, a teda znalec nemal možnosť vypracovať znalecký
posudok na základe ich ohliadky, technického stavu, znalec nemal možnosť vypracovať znalecký
posudok na základe ich ohliadky, to by bol potvrdený- deklarovaný ich stav. Odporca ďalej (č. l. 370)
poukázal na skutočnosť, že ak navrhovateľ udáva, že hodnota autobusu bola napr. vo výške 288 997
Sk, prečo bol zlikvidovaný za 50 Eur ak bola jeho hodnota 288 977 Sk, tak toľko peňazí za
ten autobus mal dostať. Autobusy boli zošrotované na základe rozhodnutia navrhovateľa, tiež vzniesol

námietku premlčania.

Pokiaľ ide o námietku premlčania začiatok subjektívnej premlčacej doby sa odvíja od okamžiku, kedy
sa poškodený o škode z nesprávneho úradného postupu dozvedel, teda kedy preukázateľne získal
vedomosť o tom, že škoda vznikla. Nejde o vedomosť o škodnej udalosti (nesprávnom úradnom

postupe), ktorý škodu vyvolal, ale o vedomosť o vzniku majetkovej, či nemajetkovej ujmy na strane
poškodeného. Predpokladá sa vedomosť o škode, ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch.
Respektíve poškodený sa dozvie o škode vtedy, kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno dovodiť
vznik škody a orientačne aj jej rozsah (NSČSR 1 Cz 18/1981).

Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal navrhovateľ u odporcu dňa 19. 01. 2011,
teda začiatok subjektívnej 3 ročnej premlčacej doby, aby odporca nemohol vzniesť úspešne námietku
premlčania je deň 19. 01. 2008. K zošrotovaniu autobusov došlo až následne ako to vyplýva z výpovede
svedkyne M. X. a teda nárok navrhovateľa by nebol premlčaný.

Zo znaleckého posudku č. 2/2011 I. D.. F. F. z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo súd zistil, že navrhovateľ si zadal dňa 10.6.2011 vypracovať znalecký posudok na otázku
aký je škodný následok - zníženie hodnoty existujúceho majetku - nepotrebných 9 autobusov... V
bode II. bod 2 posudku znalec udáva, že pri vyčíslení jednotlivých položiek neboli skúmané technické
parametre podkladov, ale ich ekonomické vyjadrenie v účtovnej evidencii spoločnosti, pričom vychádzal

zo znaleckých posudkov D.. P. Q., vychádzal z účtovnej hodnoty vozidiel ku dňu 01. 01. 2007.

V tom čase bola už účtovná hodnota autobusov vo výške 10 % nadobúdacej hodnoty, účtovne by sa už
ani neskôr neznížila, ako to vyplýva aj z prednesu navrhovateľa (nakoľko autobusy boli už amortizované
na túto hodnotu, rovnaká teda bola aj ku dňu 26. 04. 2007).

Znalec určil hodnotu autobusov ku dňu 01. 01. 2007 a škodu nasledovne:

Š.: B.-XXXCX (XXXAF) F. O. XXXX,XX M. Š. XXXX,XX M.,
Š.: B.-XXXAD XXXX M. Š. XXXX,XX M.,

Š.: B.-XXXBS XXXX,XX M. Š. XXXX,XX M.,
Š.: B.-XXXAL XXXX,XX M. Š. XXXX,XX M.,
Š.: B.-XXXAG XXXX,XX M. Š. XXXX,XX M.,
Š.: B.-XXXBM XX XXX,XX M. Š. XX XXX,XX M.
Š.: B.-XXXBS XXXX,XX M. Š. XXXX,XX M.

Š.: B.-XXXAJ XXXX,XX M. Š. XXXX,XX M.,
Š.: B.-XXXAJ XXXX,XX M. Š. XXXX,XX M..

V konaní bolo nesporné, že autobus ŠPZ: B.-XXXBS bol predaný, v roku 2008 boli zošrotované
autobusy Š.: B.-XXXAD, B.-XXXDM, B.-XXXBS, B.-XXXAJ, ostatné v roku 2009/2010

Pokiaľ ide o skutočnú škodu, táto je definovaná ako ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej
sfére poškodeného, t. j. spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodnouudalosťou a ktorá predstavuje majetkovú hodnotu, ktorú treba vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého
stavu.

Súd návrh v časti nároku na skutočnú škodu uplatnenú vo výške 60 429,59 Eur zamietol, nakoľko
navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom odporcu a vznikom
skutočnej škody. Autobus Š.: B.-XXXBS bol predaný. Sám zástupca navrhovateľa (č. l. 700) uviedol,
že napriek zošrotovaniu autobusov počas prebiehajúceho správneho konania, naďalej navrhovateľ
spĺňal podmienky pre vydanie licencií a to na základe toho, že mali určitý počet vozidiel. Teda

nepreukázal, že by šlo o majetok, ktorý by bol zlikvidovaný v príčinnej súvislosti s prebiehajúcim
správnym konaním, navrhovateľ naložil so svojim majetkom podľa jeho uváženia vzhľadom na jeho
vek. Prirodzenú amortizáciu vozidiel nemožno označovať ako škodu. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť,
príčinou škody môže byť len taká okolnosť bez ktorej existencie by škodný následok nevznikol. Pokiaľ
ide o viacero príčin vedúcich ku vzniku škody, ak vstúpi do deja iná na nesprávnom úradnom postupe
nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca nevznikne škoda v príčinnej súvislosti s

nesprávnym úradným postupom.

Naviac súd udáva, že navrhovateľ uplatnil škodu, pričom vychádzal z účtovnej hodnoty, čo však
nezodpovedá všeobecnej hodnote autobusov. Navrhovateľ nepredložil napriek poučeniu podľa § 120
odst. 1,4 O. s. p. tvrdenia ani dôkazy preukazujúce všeobecnú hodnotu autobusov ku dňu 26. 04. 2007,

navrhovateľ nepredložil žiadne skutkové tvrdenia a dôkazy preukazujúce, či by ku dňu 26. 04. 2007
autobusy boli predajné a ak áno za akú cenu.

O trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151 odst. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,

čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.