Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6P/15/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611217041
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7611217041.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Anna SLOVINSKÁ v právnej veci O.. W. G., D..
X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: W. O., D.. XX.X.XXXX, N. Z. D. S., M..J. XXXX/XX,
právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Alexander Farkašovský & JUDr. Ladislav Zátorský,
Združenie advokátov so sídlom v Košiciach, Nerudová č. 6, pracovisko Spišská Nová Ves, Štefánikovo
nám. č. 5 a M. G., D.. XX.X.XXXX, N. O., G.. D.U. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a
protinávrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. W., určené mu rozsudkom tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX
- XX zo dňa 27.5.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice XCoP/XXX/XXXX - XX zo dňa
19.11.2008 za čas od 1.3.2013 do budúcna zo sumy 26,55 EUR mesačne na sumu 100,- EUR mesačne,
ktoré je p o v i n n ý platiť do rúk matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za čas od 1.3.2013 do 30.11.2013 v sume 661,05 EUR je otec p o v i n n ý splácať spolu
s bežným výživným počnúc od 1.1.2014 až do zaplatenia po 20,- EUR mesačne.

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. W. podala na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zvýšil výživné otca na mal. syna
zo sumy 26,55 € na sumu 150,- € mesačne. V odôvodnení návrhu i vo svojej výpovedi na pojednávaní
uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa podstate zmenili pomery u mal. W., ktorý povyrástol,
navštevuje jazykovú triedu, ako žiak druhého stupňa základnej školy zúčastnil sa aj lyžiarskeho výcviku,
s čím sú spojené zvýšené výdavky. Má vedomosti, že aj na strane otca sa zmenili pomery, pretože je
živnostník, našla jeho stránku aj na internete, kde má pomerne rozsiahlu oblasť činnosti a má zato, že
je v jeho schopnostiach platiť vyššie výživné, ako stanovené doposiaľ. S otcom mal. W. majú ešte jedno
dieťa, dnes už dospelú dcéru M., ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, vzhľadom na jej
zdravotný stav a v súčasnosti jej bol od januára priznaný dôchodok vo výške 297,- € mesačne. Doposiaľ
opatruje dcéru, ktorá je školopovinná, vozí ju do školy a jej príjmom je opatrovateľský príspevok vo výške
186,- € mesačne, prídavky na deti 44,- € mesačne, iný príjem nemá. Vyživovaciu povinnosť má k mal. O.
O., ktorý sa jej narodil z terajšieho manželstva v r. 2005. Žije s deťmi a manželom v domácnosti, kde za
bývanie ju vyjdú poplatky okolo 170,- € mesačne, manžel je živnostníkom a jeho príjem sa pohybuje od
600,- do 700,- € mesačne. Zakúpili motorové vozidlo, na ktoré invalidná dcéra dostala dotáciu, vzhľadom

na jej postihnutie a je využívané na jej prevoz do školy, k lekárovi a podobne. Tiež kvôli dcére kúpili
záhradu bez stavby, aby mala dcéra kde chodiť. Dcéra M. navštevuje špeciálnu školu a po obede je v
charite. Je pravda, že pri rozvode s otcom mal. W. V. M. sa zle rozišli, neudržujú kontakt, avšak otec ani
neprejavil ozajstný záujem o stretávanie sa s mal. W. a nepožiadal ani súd o úpravu styku.

Otec vo svojej výpovedi cestou dožiadaného súdu uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie
výživného, pretože, aj keď je od 1.3.2011 živnostníkom, základ dane u neho predstavoval 1.727,28 €
a za rok 2012 daňové priznanie ešte nepodal, podklady na jeho podanie sa spracuvávajú. Pred tým
bol nezamestnaný a poberal dávku v hmotnej núdzi po 62,- € mesačne. Býva v spoločnej domácnosti
s matkou, ktorá je na starobnom dôchodku a náklady na bývanie má 132,46 € mesačne, o čom
súdu predložil ako doklad inkasný lístok. Uviedol, že je nemajetný, nevlastní motorové vozidlo, je len
spoluvlastníkom bytu, kde býva matka s deťmi. Vyživovaciu povinnosť má ešte k dcére M. G., so synom
sa nestretáva, pretože matka mu styk neumožňuje. Otec ako dôkaz svojich tvrdení predložil súdu aj
Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Z.F., A. O. zo dňa 29.3.2010 čím preukazoval,
že bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutím tohto úradu zo dňa 3.6.2010
osvedčil poberanie dávky v hmotnej núdzi 62,- € mesačne, ktorá mu bola rozhodnutím 15.3.2011 odňatá
od 1.3.2011.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.3.2013 tak, že zvýšil výživné otca na mal. W.
zo sumy 26,55 € mesačne na 80,- € mesačne od 1.3.2012 do 31.8.2012 a od 1.9.2012 do budúcna
zvýšil výživné na sumu 100,- € mesačne. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého a Krajský
súd v Košiciach ako odvolací súd, svojim rozsudkom č.k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.10.2013
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti zvýšenia výživného za čas od 1.3.2012 do 28.2.2013, ako
aj o dlžnom výživným do 28.2.2013. V prevyšujúcej časti t.j. od 1.3.2013 do budúcna rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Preto tunajší súd opätovne doplnil dokazovanie
v intenciách odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, predvolal účastníkov konania,
vypočul prítomných na pojednávaní a doplnil dokazovanie aj listinnými dôkazmi, vzal do úvahy aj
písomné podanie otca dieťaťa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil.

Matka mal. W. uviedla, že na jej strane sa od podania návrhu zmenili majetkové a príjmové pomery.
Predložila súdu Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z. D. S. zo dňa 22.7.2013 číslo Z.,
ktorým s účinnosťou od 1.7.2013 jej ako poberateľke bol znížený peňažný príspevok na opatrovanie
dcéry M. G., D.. XX.X.XXXX na sumu 174,83 € mesačne. Poukázala na to, že mal. W. je alergik a
mesačne na lieky dopláca okolo 15,- €, pričom má ďalšie výdavky v súvislosti s nákupom ortopedickej
obuvi, keďže mal. W. trpí na ploché nohy. Za doučovanie anglického jazyka platí mesačne 40,- €,
poplatok za ZRPŠ jednorazový 15,- € ročne, ďalšie výdavky na školské pomôcky. Predložila súdu
ďalej Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu, uzavretú medzi ňou a
otcom maloletého dňa 3.8.2012, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu
s príslušenstvom a ako výplatu za spoluvlastnícky podiel otcovi mal. W. vyplatila bezprostredne pri
podpise zmluvy 10.000,- € v hotovosti a následne mesačnými splátkami od augusta do decembra 2012
po 500,- € a v januári 2013 zvyšných 200,- €. Ako dôkaz, že skutočne tieto sumy vyplatila predložila
súdu výpis zo svojho účtu, vedeného v Slovenskej sporiteľni. Ďalej opätovne súdu predložila internetové
stránky v súvislosti s podnikateľskou činnosťou otca dieťaťa a tiež ponuky voľných pracovných miest v
regióne, kde otec žije. S poukazom na to, že otec mal. W. hodnoverným spôsobom nepreukázal skutočne
svoje možnosti a schopnosti v súvislosti s jeho príjmami a podnikateľskými aktivitami, vyvoláva to u nej
dôvodnú pochybnosť a pri rozhodovaní o výške výživného žiadala prihliadnuť na ustanovenie § 63 ods.
1 Zákona o rodine a vychádzať z tejto fikcie. Trvala na tom, aby od 1.3.2013 do budúcna bolo zvýšené
výživné otca na mal. W. na sumu 100,- € mesačne.

Vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom v mieste bydliska sa vyjadril otec mal. W., že peňažné
denníky si nevedie a okrem potvrdenia Daňového úradu A. o daňovom priznaní za rok 2011, ktorým
osvedčoval základ dane (1.727,28 €) a daňovú povinnosť (0,00 €) súdu nepredložil žiadne iné doklady a
dôkazy relevantné pre posúdenie jeho možnosti a schopnosti ako podnikateľa. Vo svojej výpovedi vôbec
nespomenul zmenu pomerov v súvislosti s vyplatením spoluvlastníckeho podielu v byte v priebehu tohto
konania. V ďalšom písomnom vyjadrení predložil otec maloletého ako dôkazy jeho výdavkov faktúru

mobilného operátora za mobilný telefón na 15,83 € za fakturačné obdobie 8.1.2013 až 7.2.2013, príjmový
pokladničný doklad Stomatologickej ambulancie W. W. Z..F..P.. C., že dňa 5.3.2013 uhradil 177,- €
a taktiež predložil Rozhodnutie Národného inšpektorátu práce G. Č. Z., ktorým bolo zamietnuté jeho
odvolanie a potvrdené Rozhodnutie Inšpektorátu práce G., ktorým mu bola uložená pokuta vo výške
4.000,- € za porušenie povinnosti stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho
zamestnávania. Otec v písomnom podaní uviedol, že od 26.3.2013 ukončil podnikanie z dôvodu stále
slabších objednávok a vyčerpania dvojročnej dotácie z úradu práce. Do 15.8.2013 bol dobrovoľne
nezamestnaný a aktívne si hľadal prácu. Od 15.8.2013 do 4.11.2013 pracoval pre poisťovňu ako
poisťovací agent a pre v podstatne žiadny príjme od 1.9.2013 do 17.10.2013 pracoval v službách SBS
H. A. s príjmom za mesiac 305,26 €, z čoho platil ubytovanie 15,- € za noc. Od 9.11.2013 do 24.11.2013
pracoval v Trnave ako skladník, pracovný pomer bol s ním však ukončený pre nedostatok objednávok.
Požiadal o zníženie výživného na mal. W.. O svojich tvrdeniach predložil potvrdenia od zamestnávateľov,
ako aj výplatnú pásku.

Kolízna opatrovníčka doporučila vyhovieť návrhu matky, pretože došlo k zmene pomerov na strane
dieťaťa, ktorého pomery sa zvýšili už len tým, že je staršie, má zdravotné problémy a okrem toho otec
dieťaťa už nie je nezamestnaný. Pri prešetrení pomerov bolo zistené, že matka dieťaťa sa o maloletého
riadne stará a zabezpečuje uspokojovanie jeho potrieb.

Z rozsudku tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.5.2008 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v G. XCoP/XXX/XXXX - XX zo dňa 19.11.2008 mal súd preukázané, že naposledy bolo výživné
určené na mal. W. zo strany otca sumou 800,- Sk mesačne. V tom čase mali vyživovaciu povinnosť
rodičia aj k dcére Jane, ktorá bola určená vo výške 1.000,- Sk mesačne, otec dieťaťa aj vtedy
vykonával podnikateľskú činnosť, kde za rok 2007 vykázal zisk 62.527,- Sk. Aj vtedy žil v domácnosti so
svojou matkou, starobnou dôchodkyňou s dôchodkom okolo 8.000,- Sk mesačne. Matka mal. W. mala
vyživovaciu povinnosť už aj k mal. O., bola vydatá a poberala rodičovský príspevok 4.560,- Sk.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti, majetkové pomery povinného.

Súd zvážil všetky okolností prípadu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na
zvýšenie výživného na mal. W.S. na sumu 100,- € od 1.3.2013 zo strany otca je dôvodný. Naposledy
bolo určené výživné na toto dieťa skoro pred piatimi rokmi, od tej doby na strane mal. W. došlo k
podstatnej zmene pomerov, pretože je starší, zvýšili sa jeho potreby. Je v období dospievania, kedy
relatívne rýchlo rastie, čo so sebou prináša zvýšené výdaje na stravu, ale aj oblečenie. Okrem toho má
zdravotné problémy, s čím sú spojené ďalšie výdavky. Otec bol živnostníkom, podnikanie však ukončil
pre údajne slabé objednávky, nie je už v hmotnej núdzi. Od ukončenia živnosti až do 15.8.2013 bol
dobrovoľne nezamestnaný, čo svedčí o skutočnosti, že mal z čoho uspokojovať svoje potreby a teda
bolo v jeho možnostiach a schopnostiach otca prispievať aj na výživu svojho syna čiastkou 100,- €
mesačne. Minimálne výživné, ktoré určuje súd osobám v hmotnej núdzi, nemožno akceptovať v tomto
prípade. Súd poukazuje na skutočnosť, že nemohol v celom rozsahu akceptovať tvrdenie otca, že má
náklady na bývanie vyše 132,- € mesačne, pretože, ak býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je
dôchodkyňou, aj ona má povinnosť prispievať na chod domácností a na bývanie. Napriek tomu, že otcovi
ostala zachovaná vyživovacia povinnosť aj k dcére M. vo výške 33,- € mesačne, došlo na jeho strane
k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Matka mal. W. je vydatá, má

vyživovaciu povinnosť k mal. W., O.. O. a čiastočne aj k dcére M., ktorej síce dôchodok bol priznaný,
avšak vykonáva o ňu starostlivosť za relatívne nízky opatrovateľský príspevok.

K zmene pomerov na strane otca došlo od 1.3.2011, kedy začal podnikať, na podnikanie dostal aj
finančný príspevok a zvýšenie výživného od 1.3.2012 t.j. až po uplynutí jedného roka od začatia
podnikania je spravodlivé, pretože poskytlo otcovi možnosť podnikaním zlepšiť si svoju finančnú situáciu,
čo sa napokon aj stalo, keď za deväť mesiacov roku 2011 mal čistý príjem vyše 1.700,- €. Súd má
zato, že je spravodlivé zo strany otca zvýšiť výživné od 1.3.2012 do budúcna na mal. W. na sumu
100,- € mesačne, ktorá suma je primeraná, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti rodičov, ale aj vek
a potreby dieťaťa. Finančná situácia otca sa zlepšila vyplatením finančnej náhrady za spoluvlastnícky
podiel od augusta 2012 do januára 2013 spolu vo výške 13.700,- €. Otec nepoužil tieto prostriedky na
zabezpečenie samostatného bývania, keďže naďalej býva so svojou matkou a o tomto príjme sa ani
nezmienil. Súd má za to, že v možnostiach a schopnostiach otca je zrejme vyšší príjem ako deklaruje,
o čom svedčí aj ním zaslané rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie predpisov o nelegálnej práci,
keď neprihlásil ako zamestnávateľ päť fyzických osôb, ktoré pre neho vykazovali prácu, avšak neboli
prihlásení do Sociálnej poisťovne. Je teda evidentné, že sa dá pochybovať o vierohodností tvrdení
otca dieťaťa. Na dôvažok skutočne hodnoverným spôsobom svoje príjmy neosvedčil. Súd neakceptuje
prístup otca, kedy sám vo svojom písomnom podaní zo dňa 14.12.2013 uvádza, že ukončil podnikanie
z dôvodu stále slabších objednávok a hlavne vyčerpania dvojročnej dotácie - príspevku z úradu práce,
pretože tento príspevok má slúžiť na podporu a rozbeh činnosti živnostníka aj do budúcnosti, nie len po
dobu poberania tohto príspevku. Matka osvedčila, že aj v regióne, kde otec žije sú ponuky pracovných
miest aj v jeho profesii. Taktiež je všeobecne známou skutočnosťou, že je nedostatok odborníkov v
oblasti stavebníctva, sú žiadaní v stavebných firmách, ale pri drobných stavebných prácach aj ako
samostatní živnostníci. Matka mal. W. opatruje zdravotne postihnutú dcéru, ktorá je spoločná, na strane
mal. dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov, pretože je o päť rokov staršie, je deviatak a jeho potreby
sa výrazne zvýšili. Nie je možné žiadať len od matky, aby hradila všetky tieto potreby, napriek nízkemu
príjmu, napriek tomu, že sa obetuje a opatruje postihnuté spoločné dieťa a otec s výhradou, že nie je
schopný plniť vyššie výživné, domáha sa ešte jeho zníženia. Súd preto návrh otca na zníženie výživného
zamietol a zvýšil výživné na mal. W. od 1.3.2013 na 100,- € mesačne.

Dlžné výživné otca na mal. W. za čas od 1.3.2013 do 30.11.2013 v sume 661,05 € súd zaviazal otca
platiť spolu s bežným výživným od 1.1.2014 až do jeho zaplatenia po 20,- € mesačne. Dlžné výživné
súd vyrátal od 1.3.2013 s tým, že doposiaľ otec platil na mal. W., V. V. D. M. len do výšky 30 % životného
minima.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a Exekučnom poriadku.