Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/203/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1297899175
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1297899175.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: M.. Ľ.F. E., G..
X.X.XXXX, V. Č.. XXXX/X, K., zastúpenej JUDr. Vladimírou Dankovou, P.O.Box č. 81499/840, nám. SNP
č. 34, Bratislava, proti odporcovi : Ing. Róbert Chromík, A-Projekt, Košická ul. č. 43/e, Bratislava, IČO: 32
102 089, zastúpeného JUDr. Natáliou Klempovou, advokátkou, L.Dérera č. 23, Bratislava, o zaplatenie
sumy 995,82 € s príslušenstvom, odvolanie odporcu, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.
14 C 52/1997-366 zo dňa 2. decembra 2011 v pomere hlasov 3 : 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa istiny p

o t v r d z u j e .

V časti príslušenstva rozsudok súdu prvého stupňa zmeňuje tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľke sumu 876,32€ s 3% úrokom z omeškania ročne od 8.6.1996 do zaplatenia v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti príslušenstva odvolací súd návrh z a m i e t a .

Odvolanie odporcu proti zamietajúcemu výroku o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 670,59€ v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke

sumu 876,32 € s úrokom z omeškania 3% ročne zo sumy 66,39 € od 1.6.1994 do zaplatenia, zo sumy
66,39 € od 1.10.1994 do zaplatenia, zo sumy 66,39 € od 1.7.1994 do zaplatenia, zo sumy 33,19 € od
1.7.1994 do zaplatenia, zo sumy 36,51 € od 1.11.1994 do zaplatenia, zo sumy 39,83 € od 1.8.1994 do
zaplatenia, zo sumy 43,15 € od 1.12.1994 do zaplatenia, zo sumy 63,07 € od 1.6.1994 do zaplatenia, zo
sumy 66,39 € od 1.2.1995 do zaplatenia, zo sumy 66,39 € od 1.8.1994 do zaplatenia, zo sumy 66,39 €
od 1.9.1994 do zaplatenia, zo sumy 39,83 € od 1.6.1994 do zaplatenia, zo sumy 66,39 € od 1.9.1994 do
zaplatenia, zo sumy 19,92 € od 1.10.1994 do zaplatenia, zo sumy 24,90 € od 1.11.1994 do zaplatenia,

zo sumy 39,83 € od 1.7.1994 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 38,17 €
od 1.8.1996 do zaplatenia, zo sumy 33,19 € od 1.10.1996 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume
1.042,46 € a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh navrhovateľky v časti
istiny o sumu 119,50 € s 22 % úrokom z omeškania ročne od 21.6.1994 do zaplatenia a vo zvyšku o
zaplatenie úrokov z omeškania s plnením peňažných dlhov zamietol.Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že odporca uzavrel s navrhovateľkou dňa 20.11.1993 zmluvu podľa § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka a to na dobu neurčitú. Tým, že táto zmluva bola uzavretá medzi právnickou osobou, ktorá

v čase uzavretia zmluvy neexistovala a fyzickou osobou, robí túto zmluvu od počiatku neplatnou.
Avšak aj napriek tomu, že tento právny úkon bol neplatný, vyplatil odporca navrhovateľke odmenu za
získané objednávky pre vydanie 1. buletinu. Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 11.6.1999 je taktiež
neplatná, pretože ju za odporcu uzatvárala osoba, ktorá nebola oprávnená robiť takýto právny úkon.
To, že tieto právne úkony sú neplatné, je konštatované aj v rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa

2.10.2008, v ktorom odvolací súd zastal názor, že Zmluva o uzavretí dňa 20.11.1993 podľa § 566 a
nasl. Obch. zák., ako i Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 11.6.1994, sú neplatné, keďže ich uzatváral s
navrhovateľkou neexistujúci subjekt A-PROJEKT, Bratislava, Košická 43/e, 821 01 Bratislava. Z výpisu
zo živnostenského registra Obvodného úradu v Bratislave znie správne obchodné meno obchodnej
spoločnosti Ing. Chromík, A-PROJEKT, miesto podnikania Bratislava - Ružinov, Košická 43/e a to od
10.9.1993, čiže v čase uzatvárania zmluvy ( 20.11.1993 ). Preto keď zmluvu uzatváral len A-PROJEKT,

Košická 43/e, 821 08 Bratislava, uzatváral ju neexistujúci subjekt. Obchodná spoločnosť s názvom A-
PROJEKT, s.r.o. bola založená až spoločenskou zmluvou zo dňa 18.8.2003 a dodatku 1 k spoločenskej
zmluve zo dňa 28.8.2003 s dňom zápisu až 16.9.2003 a jej sídlo je v Bratislave na Prievozskej ul. č. 33.
Navrhovateľka však z takto neplatne uzavretých právnych úkonov vykonala pre odporcu prácu - získala
objednávky pre vydaj 2. čísla bulletinu a táto skutočnosť zo strany navrhovateľky bola zdokladovaná

potvrdeniami zo strany jednotlivých inzerentov aj s tým, že za inzerciu tieto firmy odporcovi zaplatili.
Navrhovateľka vykonala na základe neplatných právnych úkonov pre odporcu prácu, ktorú odporca
prijal, ale za prácu, ktorú pre neho navrhovateľka vykonala pri vydávaní 2. čísla buletinu odporca
navrhovateľke nezaplatil ani korunu. Tým na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Prvostupňový súd ďalej uviedol, že táto skutočnosť bola preukázaná aj výpisom z účtov firiem, v

peňažnom ústave, ktoré sú uvedené a prezentované v II. vydaní buletinu, ktoré tieto výpisy spolu s
potvrdeniami o prerokovaní a uzavretí zmluvy poskytli navrhovateľke ako listinný dôkaz, zároveň bolo v
potvrdeniach uvedené, že faktúru vystavenú pani E. uhradili na účel firmy A-projekt. Z týchto listinných
dôkazov prvostupňový súd zistil, že firma DURISOL - STAV s.r.o. previedla dňa 27.5.1994 na účet
odporcu sumu 20.000,-Sk, Redakcia EFS previedla dňa 29.9.1994 sumu 20.000,-Sk, firma ULYSSES

a.s. previedla dňa 23.6.1994 sumu 20.000,-Sk, firma KBO spol. s r.o. previedla dňa 24.6.1994 sumu
10.000,-Sk a dňa 12.10.1994 sumu 11.000,-Sk, firma MEDACL s.r.o. previedla dňa 12.5.1994 na účet
odporcu sumu 19.000,-Sk, firma RB spol. s r.o. previedla sumu 12.000,-Sk dňa 15.7.1994, firma
UNIVERSA BRATISLAVA s.r.o. zaplatila na účet odporcu sumu 13.000,-Sk dňa 15.11.1994, firma
DATA TIPS s.r.o. previedla na účet odporcu sumu 19.000,-Sk dňa 31.5.1994, firma STEIB HERCZEG

TREZORY a.s. previedla dňa 6.7.1996 sumu 11.500,-Sk a dňa 16.9.1996 sumu 10.000,-Sk, firma
KOMAX s.r.o. previedla sumu 20.000,-Sk dňa 18.1.1995, firma PYRONOVA s.r.o. previedla sumu
20.000,-Sk dňa 1.7.1994, firma ROHÉ SLOVENSKO s.r.o. zaplatila odporcovi dňa 12.8.1994 sumu
20.000,-Sk, firma ELING spol. s r.o. Elektrosystémy zaplatila odporcovi dňa 27.5.1994 sumu 12.000,-Sk,
firma EUROTECH s.r.o. zaplatila odporcovi dňa 23.8.1994 sumu 20.000,-Sk, firma CENTER SLOTER

spol. s r.o. previedla na účet odporcu dňa 27.9.1994 sumu 6.000,-Sk a dňa 20.10.1994 sumu 7.500,-
Sk a firma G 5 geodeticko - obchodná spoločnosť spol. s r.o. zaplatila dňa 6.6.1994 sumu 12.000,-
Sk. Takto spolu bolo odporcovi vyplatených 283.000,-Sk, avšak doklad od firmy MEDACL s.r.o. nebol
opatrený pečiatkou a podpisom, čiže sumu 19.000,-Sk prvostupňový súd odpočítal od sumy 283.000,-
Sk a preukázateľne teda malo byť odporcovi vyplatené 264.000,-Sk a 10 % z tejto sumy je 26.400,-Sk.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že vzhľadom na námietku premlčania skúmal či pohľadávka nie je
premlčaná s poukazom na ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že táto
premlčaná nie je, nakoľko prvá platba bola na účet odporcu vyplatená dňa 12.5.1994, navrhovateľka si
svoj návrh na súde podala dňa 2.5.1996 a k premlčaniu nároku navrhovateľky teda neprišlo.

V časti vydania bezdôvodného obohatenia prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, keď mal za preukázané že navrhovateľka pre
odporcu predmetné práce vykonala, pretože ak by nebola osobne s týmito firmami jednala a uzatvárala
objednávky a vystavovala predmetným firmám faktúry, neboli by jej tieto vydali predmetné potvrdenia a
výpisy pohybu na účte v banke. Navrhovateľka teda predmetnými listinnými dôkazmi uniesla dôkazné
bremeno a preto jej návrhu vyhovel a to v časti , kde túto riadne preukázala horeuvedenými potvrdeniami

t. j. opatrenými pečiatkami firmy a podpisom príslušného pracovníka, keď na listinný dôkaz predložený
navrhovateľkou od firmy MEDACL s.r.o. súd neprihliadol a preto v časti istiny návrh zamietol.O úroku z omeškania rozhodol prvostupňový súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ale
aj podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a to z dôvodu, že k úhrade niektorých platieb došlo pred
účinnosťou vládneho nariadenia a k niektorým po účinnosti vládneho nariadenia. Keďže nebolo možné

preukázať presný deň pripísania jednotlivých súm na účet odporcu, súd priznal navrhovateľke úrok
z omeškania z jednotlivých platieb od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, kedy došlo k
odoslaniu úhrady jednotlivých platieb na účet odporcu predmetnými firmami.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. , keď trovy konania v sume
1.042,46 € pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 39,83 € a trov právneho

zastúpenia navrhovateľky advokátkou v sume 1.002,63 € za celkovo 24 úkonov právnej pomoci .

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieodporca,ktorýmžiadalabyodvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil, návrh v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov celého
konania, keď mal zato, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Vo svojom odvolaní namietal, že prvostupňový súd ho zaviazal k úhrade sumy 876,32 € napriek

tomu, že nemal preukázanú cenu údajne vykonaných prác, keď vychádzal z predložených dokladov
navrhovateľkou, ktorých vierohodnosť on namietal, keď tieto nepreukazujú výkon prác a rovnako výpisy
z účtu platiteľa nie sú dôkazom o splnení peňažného záväzku, keď takýmto dôkazom môže byť len výpis
z účtu príjemcu - jeho. Pri posudzovaní ceny prác prvostupňový súd vychádzal zo žalobného návrhu
a ten sa opieral o zmluvy, u ktorých dospel k záveru, že sú neplatné. Prvostupňový súd nesprávne z

dôkazu predloženého navrhovateľkou „Zmluvy o vyrovnaní“, dospel ku skutkovému zisteniu, že odporca
nárok navrhovateľky uznal, napriek tomu, že táto „zmluva“ bola len návrhom a nebola nikdy stranami
podpísaná, keď tento návrh „zmluvy“ je dôkazom o tom, že navrhovateľka nevykonala práce tak, ako
to tvrdí, pretože bol ochotný jej zaplatiť sumu 30.000,- Sk zníženú o vyplatené zálohy a o časti odmeny
pripadajúce na nezaplatené pohľadávky po tom, čo zabezpečí 10 ks nových objednávok. K faktúram,

ktoré predložila navrhovateľka namietal, že navrhovateľka nebola oprávnená vystavovať faktúry za
neho a navrhovateľka faktúry vystavovala úplne svojvoľne, z čoho tiež vyplýva nevierohodnosť jej
tvrdenia o vykonaní prác. Dôkazy predložené navrhovateľkou preto nepreukazujú výkon prác pre neho,
nepreukazujú kedy, za aké práce a v akej výške mu malo byť zaplatené, nepreukazujú kedy a v akej
výške mu malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

Odporca ďalej poukázal na predchádzajúce dve zrušujúce uznesenia odvolacieho súdu, v ktorých z
obsahu spisu, ktorého súčasťou boli aj potvrdenia, faktúry a výpisy predložené navrhovateľkou, odvolací
súd dospel k záveru, že výkon prác nie je hodnoverne preukázaný, a tým nie je preukázaný ani
vznik, čas a výšku údajného bezdôvodného obohatenia a preto namietal, že napadnutým rozsudkom
bolo porušené aj ust. § 226 O.s.p., pretože prvostupňový súd rozhodol v rozpore s právnym názorom

odvolacieho súdu, aj keď je právnym názorom odvolacieho súdu zo zákona viazaný. Výpismi z účtov
firiem tak ako sú uvedené v napadnutom rozsudku / niektoré ani neboli predmetom žaloby / nebol vôbec
preukázané, že mu bolo vyplatených 283.000,- Sk a navyše výpisy z účtov nepreukazujú za čo, za aké
práce alebo dodávky bola vykonaná úhrada.

Odporca záverom namietal, že o trovách konania rozhodol prvostupňový súd opätovne v rozpore s

právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadrením v uznesení KS Bratislava sp. zn. 9Co 113/04-163 zo
dňa 30.9.2004, pretože nie sú vymenované všetky úkony právnej pomoci. O úrokoch z omeškania
rozhodol súd v rozpore s petitom, ktorého zmena bola súdom schválená na pojednávaní dňa 7.9.2005, a
ktorý petit neobsahuje úrok, ktorý bol priznaný napadnutým rozsudkom a tiež namietal, že posudzovania
námietky premlčania ním uplatnenej je v rozpore s ust. § 107 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, pretože

navrhovateľka nepreukázala, kedy sa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a nepreukázal
ani kedy k nemu došlo.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom)
rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a dospel

k záveru, že odvolaniu odporcu je dôvodné len v časti úrokov z omeškania.

Odvolací súd v poradí už v druhom zrušujúcom uznesení zo dňa 2.októbra 2010 č.k. 9 Co 339/06-220
vyslovil právny názor, ktorým bol prvostupňový súd viazaný a ktorý spočíval v tom, že Zmluva uzavretádňa 20.11.1993 podľa § 266 a nasl. Obchodného zákonníka ako i Dohoda o pracovnej činnosti zo
dňa 11.6.1994 súd absolútne neplatné, keďže ich uzatváral s navrhovateľkou neexistujúci subjekt A
-PROJEKT, Bratislava, Košická 43/a, Bratislava. Ak na základe týchto zmlúv potom navrhovateľka

pre odporcu vykonala prácu - získala objednávky pre vydaj 2. čísla bulletinu, došlo na jeho strane
k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktoré je povinný
navrhovateľke vydať. Keďže obohatenie odporcu spočívalo vo výkonoch je povinný v zmysle § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka poskytnúť navrhovateľke peňažnú náhradu. Je v tomto smere pre právne
posúdenie bezdôvodného obohatenie úplne právne irelevantná námietka odporcu uvedená v odvolaní,

ženavrhovateľkanebolaoprávnenávystavovaťfaktúryzaneho a,že navrhovateľkafaktúryvystavovala
úplne svojvoľne, keď uvedená skutočnosť nemá žiadny vplyv na predmet konania.

Prvostupňový súd sa vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou odporcom a dospel k správnemu
záveru, že pohľadávka navrhovateľky nie je premlčaná a teda, že námietka premlčania je nedôvodná.
Odvolací súd k tomuto len dodáva, že v danom prípade 3 ročná objektívna premlčacia lehota v zmysle §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť odo

dňa tohto úkonu, keďže akékoľvek plnenie z tohto úkonu je bezdôvodným obohatením. S poukazom na
uvedené potom 3 ročná premlčacia lehota nemohla uplynúť skorej ako 20.11.1996 / zmluva uzavretá dňa
20.11.1993 /. V prípade subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
táto začína bežať od okamžiku, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik
bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne jeho rozsah tak, aby bolo

možné určiť približne výšku ich náhrady v peniazoch. Keďže prvá úhrada za objednávku bola uhradená
až dňa 12.5.1994 tak, až najskôr od tohto dňa s poukazom na vyššie uvedené mohla začať plynúť 2
ročná premlčacia doba, ktorá nemohla uplynúť skôr ako 12.5.1996. Návrh na začatie konania bol podaný
na súd dňa 2.5.1996, t.j. pred uplynutím ako subjektívnej tak aj objektívnej premlčacej lehoty.

Po vrátení veci odvolacím súdom a po špecifikácii návrh dňa 6.10.2009 prvostupňový súd na

základe vykonaných listinných dôkazov priložených k návrhu / č.l. 11 až 50 spisu / ako aj počas
konania / č.l. 312 - 323 / spisu správne ustálil objem vykonaných prac navrhovateľky pre odporcu,
ktorá pre vydanie druhého čísla bulletinu „ Predstavujeme Vám“ sprostredkovala od jednotlivých
spoločností uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku inzerciu v celkovom objeme 264.000,-
Sk. Listinné dôkazy predložené navrhovateľkou a to potvrdenia od jednotlivých spoločností, aj podľa

názoruodvolaciehosúdudostatočne preukazujú,žeinzerciupreichspoločnostizabezpečovalaĽudmila
Trnková / navrhovateľka /, ktorá s nimi rokovala, uzatvárala zmluvy, vystavila faktúru, ktorú oni aj uhradili.
Vzhľadom na uvedené zostala obrana odporcu, ktorá pokračovala aj v rámci odvolacieho konania, že
tieto doklady nepreukazujú výkon prác a rovnako výpisy z účtu platiteľa nie sú dôkazom o splnení
peňažného záväzku, keď takýmto dôkazom môže byť len výpis z účtu príjemcu - jeho, len v rovine

tvrdení, bez akéhokoľvek, konkrétneho dôkazu, ktorý by preukazoval opak.

Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia navrhovateľka, vychádzal z dohodnutej odmeny a
žiadal priznať 10% z ceny objemu vykonaných prác. Ako už bolo vyššie uvedené, pri určení výšky
peňažnej náhrady v zmysle § 458 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie získané
sprostredkovateľskou činnosťou, čo je aj daný prípad, treba vychádzať z odmeny obvykle poskytovanej

za obdobnú spotredkovateľskú činnosť v danom mieste a čase. Odvolací súd má zato, že takáto
odmena bola v danom mieste a čase obvyklá, ak odporca namietal výšku bezdôvodného obohatenie mal
preukazovať, keď v tomto smere bola v zmysle § 120 O.s.p. dôkazná povinnosť na ňom, že odmena vo
výške 10% neprimeraná času a miestu za obdobnú činnosť. Odporca aj v tomto smere zostal pasívnu
a obmedzil sa len na spochybňovanie výšky bezdôvodného obohatenie, bez dôkazných prostriedkov.

Ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd zaviazal odporcu k vydaniu
bezdôvodného obohatenia vo výške 876,32€ / 26.400,.Sk t.j. 10% zo sumy 264.000,-Sk / rozhodol vecne
správne a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa istiny
v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V časti príslušenstva odvolací rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne nesprávny v zmysle § 220 O.s.p.

zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 876,32€ s 3% úrokom z omeškania ročne
od 8.6.1996 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti príslušenstva
odvolací súd návrh zamietol.Prvostupňový súd o úrokoch z omeškania rozhodol v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p., keď
prekročil návrh navrhovateľky a prisúdil jej viac čoho sa domáhala, keď navrhovateľka žiadala priznať
úrok z omeškania vo výške 22% zo sumy 30.000,-Sk od 21.6.2004 do zaplatenia / zmena návrhu

pripustená na pojednávaní dňa 7.7.2005 č.l. 169 spisu /. Prvostupňový súd rozsudkom č.k. 14 C
52/1997 - 203 zo dňa 31.5.2006 zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 30.000,-S s
úrokom z omeškania 3% z dlžnej sumy od 21.6.2004 až do zaplatenia ako aj trovy konania a vo zvyšku
uplatňovaného úroku z omeškania súd návrh navrhovateľky zamietol. Na základe odvolania podaného
odporcom Krajský súd v Bratislave uznesením 2.októbra 2010 č.k. 9 Co 339/06-220 rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti / okrem zamietajúceho výroku v časti príslušenstva / zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. To znamená, že prvostupňový súd po vrátení veci mohol
rozhodovať už len o úroku z omeškania vo výške 3 % od 21.6.1994, keďže po vrátení veci nedošlo k
zmene návrh v časti príslušenstva.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je existencia omeškania s plnením
peňažného dlhu a existencia pohľadávky. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka vychádzať z toho, že ten, kto sa na úkor iného obohatil je povinný bezdôvodné obohatenie
vydať prvý deň po tom, čo bol o vydanie požiadaný. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi skôr, treba za

kvalifikované požiadanie považovať žalobu.

Navrhovateľka nepreukázala či a kedy bola výzva na dobrovoľnú úhradu odporcovi doručená. Odporca
sa s peňažným plnením voči navrhovateľke dostal nepochybne do omeškania, v súlade s ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľke právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej
sumy, avšak až od doručenia žalobného návrhu odporcovi, t.j. 7.6. 1996 ( doručenka pripojená na č.l.

52 spisu ). Navrhovateľke tak prináležia úroky z omeškania prvým dňom nasledujúcim po doručení
žalobného návrhu t.j. od 8.6.1966 vo výške 3 % ročne. Pokiaľ navrhovateľka žiadal aj po vrátení veci
odvolacím súdom úroky od 21.6.1994 odvolací súd v tejto časti /úrok od 21.6.1994 do 7.6.1996/ ako
nedôvodný zamietol.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na

odvolanie nie je oprávnený.

Odporca podal odvolanie i v časti zamietajúcej, t.j. v časti ktorou bolo im vyhovené. To znamená, že
odvolanie v tejto časti bolo podané niekým, kto na jeho podanie nie je oprávnený / za neoprávneného
podať odvolanie sa považuje i ten, kto podal odvolanie napriek tomu, že mu bolo vyhovené / a odvolací
súd preto v tejto časti podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. toto odvolanie odporcu v zamietajúcej časti

odmietol.

O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 2 O.s.p. /
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí/ a priznal v konaní
čiastočne úspešnej navrhovateľke ktorá cestou svojej právnej zástupkyne podala návrh v zmysle § 151
ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania v sume 670,50 €.

V danom prípade úspech navrhovateľov v konaní predstavuje 14.573,27/18.226,70 (žalovaná čiastka
18.226,70 €, priznaných 14.573,27€) , úspech odporcu 3.653,43/18.226,70 (18.226,70 € - 14.573,27€
€ = 3.653,43€ t.j. suma, ktorá bola voči odporcovi zamietnutá ) a pomer úspechu navrhovateľov je
10.919,84/18.226,70 ( 14.573,27€ - 3.653,43€ = 10.919,84€) t.j. 0,599.

V danom prípade úspech navrhovateľky v konaní predstavuje 876,32/995,82 (žalovaná čiastka 30.000,-

Sk, t.j. 995,82€, priznaných 26.400,-Sk t.j. 876,32€) , úspech odporcu 119,5/995,82 (995,82 € - 876,32€ = 119,50€ t.j. suma, ktorá bola voči odporcovi zamietnutá ) a pomer úspechu navrhovateľky je
756,82/995,82 (876,32€ -119,50€ = 756,82€) t.j. 0,759.

Trovykonaniaby vprípadeplnéhoúspechunavrhovateľavkonanípredstavovalisumu883,53€,/ súdny

poplatok za návrh vo výške 40,16€ t.j. 1.210,-Sk + 843,37€ trovy právneho zastúpenia JUDr. Vladimíre
Dankovej, ktorá vykonávala advokátsku činnosť do 3.10.2013 /.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny advokáta za 26 úkonov právnej služby a to
príprava a prevzatie zastúpenia dňa 1.7.1997, účasť na pojednávaniach dňa 31.10.1997, 10.12.1997,
25.3.1998,13.5.1998 - odročené bez prejednania veci, 18.9.1998- odročené bez prejednania veci ,

písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 13.10.1998, účasť na pojednávaní dňa 2.12.1998, 22.1.1999
- odročené bez prejednania veci, 14.4.1999,17.1.2001,28.3.2001- odročené bez prejednania veci,
8.6.2001- odročené bez prejednania veci, 6.2.2002, 30.9.2004, 7.9.2005,7.12.2005,10.4.2006 -
odročené bez prejednania veci, 26.5.2006, 9.3.2009 - odročené bez prejednania veci, 3.6.2009 -
odročené bez prejednania veci, 6.10.2009, 20.11.2009, 22.3.2010, 24.1.2011 a 11.11.2011.

Odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavovala v zmysle § 13 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 240/1990

Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci platnej a účinnej do 31.3.2002
sumu 600,-Sk, Režijný paušál s poukazom na § 18 písm. a) citovanej vyhlášky predstavoval v období
od 1.3.1996 do 31.1.1999 sumu 70,-Sk a od 1.2.1999 do 31.12.2002 sumu 100,-Sk. Odmena za
úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zastúpenia dňa 1.7.1997, účasť na pojednávaniach dňa
31.10.1997, 10.12.1997, 25.3.1998,13.5.1998 - odročené bez prejednania veci, 18.9.1998- odročené

bez prejednania veci , písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 13.10.1998, účasť na pojednávaní dňa
2.12.1998, 22.1.1999 - odročené bez prejednania veci, 14.4.1999,17.1.2001,28.3.2001- odročené bez
prejednania veci, 8.6.2001- odročené bez prejednania veci, 6.2.2002 predstavuje aj s poukazom na
ustanovenie § 16 ods. 2 písm. c) citovanej vyhlášky sumu 8.030,-Sk t.j. 266,55€ / 9 x 600,-Sk + 5 x 300,-
Sk t.j. 1/2 zo sumy 200,-Sk t.j. účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené 9 x 70,-Sk režijný paušál +

5 x 100,-Sk režijný paušál /.

Odmena advokáta za úkon právnej služby predstavovala v zmysle 13 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej
od 1.4.2002 do 31.12.2004 sumu 1.550,-Sk . Režijný paušál predstavoval s poukazom na § 18 písm. a)
citovanej vyhlášky, za rok 2004 sumu 136,-Sk, Odmena za úkon právnej služby účasť na odvolacom

pojednávaní dňa 30.9.2004 predstavuje sumu 1.686,-Sk t.j. 55,96€ / 1x 1.550,-Sk + 1 x 136,-Sk režijný
paušál /.

Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods.1 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej
a účinnej do 31.12.2008 sumu 1.550,-Sk, režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a)

citovanej vyhlášky za rok 2005 sumu 150,-Sk, za rok 2006 sumu 164, Odmena za úkony právnej služby
účasť na pojednávaní dňa 7.9.2005,7.12.2005,10.4.2006 - odročené bez prejednania veci, 26.5.2006,
predstavuje aj s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky sumu 5.665,50Sk t.j.188,06€/
3 x 1.550,-Sk + 1 x 387,50,-Sk odmena za odročené pojednávanie t.j. 1 zo sumy 1.550,-Sk + 2x 150,-
Sk režijný paušál + 2 x 164,-Sk režijný paušál /.

Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavovala s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a
účinnej od 1.1.2009 do 30.6.2013 predstavuje sumu 51,45€ a režijný paušál predstavoval s poukazom
na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2009 sumu 6,95€, za rok 2010 sumu 7,21€, za rok
2011 sumu 7,41€ . Odmena za úkony právnej služby účasť na pojednávaní dňa 9.3.2009 - odročené

bez prejednania veci, 3.6.2009 - odročené bez prejednania veci, 6.10.2009, 20.11.2009, 22.3.2010,
24.1.2011 a 11.11.2011 predstavuje aj s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b) citovanej
vyhlášky sumu 332,80€ / 5 x 51,45€ + 2 x 12,83€ odmena za pojednávanie dňa ktoré boli odročené
bez prejednania veci t.j 1 zo sumy 51,45€ + 4 x 6,95 režijný paušál + 1 x 7.21€ režijný paušál +
2 x 7,41€ režijný paušál/.

Vzhľadom na pomer úspechu navrhovateľky v konaní vo výške 0,759 má táto potom právo na náhradu
trov konania vo výške 670,59€ / 883,53€ x 0,759 /.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.