Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/82/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212811
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412212811.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti odporcovi

zaplatenia sumy vo výške 125,00 € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy
278,44 €. Tento návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škodu, resp. nemajetková
ujma z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514 / 2003 Z. z. Navrhovateľ ďalej
poukázal na skutočnosť, že Okresný súd v Žiari nad Hronom v exekučnom konaní vedenom pod sp.
zn. 13Er 1180/2010, EX 15084/2010, ktoré sa viedlo proti povinnému Monika Rimková, nar. 21.8.1965,
navrhovateľ ako oprávnený podal súdnemu exekútorovi písomným podaním návrh na vykonanie
exekúcie pre svoju pohľadávku. Táto pohľadávka vznikla na základe zmluvného vzťahu - zmluvy o

úvere zabezpečeného blankozmenkou medzi navrhovateľom ako oprávneným a povinným Monikou
Rimkovou. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o vydanie poverenie na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku Stály rozhodcovský
súd, Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Bratislava č. k. SR 06354/10. Navrhovateľ ďalej
poukázal na skutočnosť, že povinnosť exekučného súdu

- 2 - 10C 82/2012

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora v lehote 15 dní nebola založená vo vzťahu k notárskym
zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Exekučný titul na podklade ktorého bolo začaté exekučné konanie bol rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom a je potrebné odlíšiť ho od rozhodnutia rozhodcovskej komisie, resp. zmieru
schváleného takouto komisiou nakoľko pri rozhodnutiach rozhodcovskej komisie resp. jej zmierov ide o

rozhodnutia vydané v pracovných sporoch vydaných podľa zákonníka práca ako aj vyhlášky č. 42/1975
Zb. Exekučný titul ktorým disponuje navrhovateľ je tak exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i)
Exekučného poriadku a exekučný súd mal tak rozhodnúť o žiadosti na udelenie poverenia v lehote 15
dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnejzložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou komplexnosťou
podstatne ovplyvniť časť potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 25.2.2011 a to tak, že návrh na udelenie poverenia zamietol a následne

exekučné konanie zastavil. Exekučný súd teda nedodržal zákonnú lehotu na udelenie poverenie a to 15
dní, ktorá je upravená v exekučnom poriadku. Okresný súd v Žiari nad Hronom tak pochybil a rozhodol
o žiadosti na vydanie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej dobe a bol v omeškaní viac ako
151 dní. Vzhľadom na tieto skutočnosti a právnu úpravu, ktorá tu existovala v čase žiadosti o udelenie
poverenia, mal navrhovateľ za preukázané, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu

došlo k porušeniu jeho práv, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 125,00 € a majetková ujma
vo výške 278,44 €. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že postup exekučného súdu považuje za
nesprávny v rozpore so zákonom a to s ustanovením § 44 Exekučného poriadku a teda jeho nárok
je odôvodnený. Majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Táto škoda vo

výške 125,00 € pozostávala jednak z nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70,00 €, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40,00 € a nákladov na administratívne spracovanie textov,
urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním

a kontrolovaním stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,00 €. Okrem toho si navrhovateľ
uplatňoval aj náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 278,44 €, pretože došlo k porušeniu jeho
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe a tým došlo aj k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené
v článku 48 ods. 2 Ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v článku

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže podľa jeho
názoru nesprávnym úradným postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho práv, vzniklo mu aj
právo na nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Takýmto postupom súdu
došlo k vyvolaniu rizík, a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
k strate kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Okrem toho v prípade skorého rozhodnutia

exekučného súdu v zákonnej lehote mohol navrhovateľ včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného
titulu. Náhradu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil z dôvodu, že
- 3 - 10C 82/2012

predstavuje spravodlivú satisfakciu za porušenie jeho práv, nakoľko neexistuje akákoľvek účinný
vnútroštátnyprostriedoknápravy,ktorýbybolschopnýreštituovaťvzniknutúsituáciu.Nemajetkováujma,
ktorú si navrhovateľ uplatňuje v konaní slúži na nápravu za porušenie jeho základných práv a princípov

právneho štátu. Výšku nemajetkovej ujmy, ako reparáciu za
neoprávnený zásah do jeho práv, vyčíslil vo výške 278,44 € s tým, že podľa jeho názoru pri určení
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy sa má vychádzať z analógie a doktríny, ktorú prijal ústavný súd,
ktorý pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, tak je potrebné priznávať za každý rok poznačený
prieťahmi satisfakciu vo výške 20.000,- Sk, t. j. 660,00 €. Navrhovateľ zároveň poukázal na skutočnosť,

že požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku, avšak ten do podania návrhu na začatie konania
nereagoval pozitívne.
Odporca s uvedeným návrhom nesúhlasil, žiadal takýto návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že tento návrh je neodôvodnený. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že celý návrh je zmätočný s
tým, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno

by mal znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Odporca
tiež poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a to dňa 23.04.2012. Dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná
žaloba, je tak zrejmé, že navrhovateľ ju podal pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto

dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Okrem toho navrhovateľ pri predbežnom prerokovaní
takéhoto návrhu neposkytol potrebnú súčinnosť a preto nepovažuje odporca takýto nárok za predbežne
prerokovaný. Odporca ďalej poukazoval na skutočnosť, že pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle
zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci jepotrebné splniť určité predpoklady, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Okrem toho prax ukázala, že lehota na

poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-40/08 Asturcom, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom
konaní. Samotný navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od
1.6.2011 z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi od doručenia

žiadosti neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak vyplýva, že
lehota 15 dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie exekúcie
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom na vydanie
poverenia bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, pričom žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená exekučnému súdu po 1.6.2011 tak nedodržanie 15 dňovej lehoty nemá oporu v zákone a nárok
je tak neopodstatnený. Zákonná lehota na vydanie poverenia sa nevzťahuje tiež na prípady, kedy bol

návrh na vydanie poverenia zamietnutý, pretože ide o zložitý proces pri posudzovaní žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR
vnútroštátny súd má povinnosť ex offo skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky, rozhodnutie rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa a
preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Zamietnutie

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom na
účely zákona č. 514/2003 Z. z., pretože nesprávny úradný postup
- 4 - 10C 82/2012

možno definovať ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu,
resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí.Pretojezodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomvylúčená.
Pokiaľ ide o existenciu prieťahov, tak podľa názoru odporcu sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak
boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí
Ústavného súdu. Navrhovateľ však existenciu konštatovania prieťahov ako aj výšku paušálnej náhrady
škody v rozsahu 125 € nepreukázal, pričom len všeobecne konštatoval takúto škodu. Navrhovateľ tiež
nepreukázal ani vznik škody. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu tak nepreukázal jej vznik ako aj to, že by mu
mala byť poskytnutá peňažná satisfakcia, pričom výšku jej vyčíslenia používal vo všetkých uplatnených

nárokoch, bez ohľadu na skutočnosť, že sa má posudzovať v každom prípade osobitne zo zreteľom
na konkrétne okolnosti. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 30Cdo/675/2011, pričom
pri rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože
navrhovateľ svojím správaním a to porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov zo
svojej podnikateľskej činnosti vyvolal rozsiahle množstvo súdnych konaní v dôsledku čoho nadmerne

zaťažil súdny systém nakoľko súdy aby zabezpečili ochranu práv spotrebiteľom museli preskúmavať
rozhodnutiarozhodcovskýchsúdovresp.notárskezápisnice.Odporcanazáverpoukázalnaskutočnosť,
že navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ako aj právny zástupca navrhovateľa mali predvolanie na
pojednávanie zo dňa 27.11.2013 riadne doručené súd v zmysle § 101 ods. 2 Osp prejednal predmetnú
vec v neprítomnosti účastníkov konania, pretože odporca súhlasil s tým, aby súd prejednal vec v jeho
neprítomnosti a navrhovateľ aj keď požiadal o odročenie pojednávania a prerušenie konania v zmysle
§ 109 Osp z dôvodu, že na Ústavnom súde SR prebieha konanie o porušení jeho ústavného práva /

namieta, že rozhoduje zaujatý súd resp. sudca/ tak to nebol podľa názoru súdu taký dôvod, ktorý by
odôvodňoval o odročenie pojednávania, pričom o zaujatosti sudcov tunajšieho súdu bolo právoplatne
rozhodnuté nadriadeným súdom a neboli tak splnené podmienky ani pre prerušenie konania. Dôvody,
pre ktoré súd neprerušil konania tak ako žiadal navrhovateľ sú uvedené v samostatnom uznesení o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Súd vykonal dokazovanie a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania;
vyjadrením odporcu; spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13Er 1180/2010 /EX 15084/2010/;
ako aj ostatným spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav veci:Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13Er 1180/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa

09.12.2010, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 27.09.2010 ako aj exekučný
titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 06354/10 zo dňa 26.7.2010.
Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti súdneho exekútora vydaním uznesenia, ktorým bola
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonania exekúcie zo dňa

07.02.2011 a to z dôvodu, že exekučný
- 5 - 10C 82/2012

titul obsahoval neprijateľnú podmienku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.3.2011.
Následne súd uznesením zo dňa 7.4.2011 exekučné konanie zastavil.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku

rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
ozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

- 6 - 10C 82/2012ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa ods.
2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za

3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však
počas 6 mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a

o zmene doplnení ďalších zákonov exekučnými titulmi účinného do 31.5.2011, vykonateľné rozhodnutie
súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2011, podľa tohto zákona

možno vykonať exekúciu aj na podklade písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia,
ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; d) vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených; i) iných vykonateľných
rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

- 7 - 10C 82/2012

Podaným návrhom na začatie konania, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady majetkovej

škody ako aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný postup
v súlade s ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
ustanoveného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí
s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu,

tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo
jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.Z vykonaného dokazovania a priloženého exekučného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom súd
zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.12.2010,
pričomtunajšísúdzamietoljehožiadosťovydaniepovereniauznesenímzodňa07.02.2011zdôvodu,že

exekučný titul - rozhodcovský rozsudok obsahoval neprijateľnú podmienku. Podľa názoru súdu nebolo
porušené žiadne zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania
o poverení, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do
31.5.2011 lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatila pre exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d) Exekučného poriadku, teda sa nevzťahovala na rozhodcovské rozsudky, pričom podkladom v

tomto exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok. Účelom zmeny takejto úpravy bolo, aby súdy mali
dostatok času na posúdenie určitých typov exekučných titulov /rozhodcovských rozsudkov a notárskych
zápisníc/ za účelom ich preskúmania či neobsahujú plnenia priznané na podklade neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských veciach. Keďže nebola daná určená zákonná lehota pre rozhodnutie
o vydanie poverenia v prípade rozhodcovských rozsudkov tak súd dospel k názoru, že zo strany
exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že

súd mal rozhodnúť v lehote 15 dní nakoľko nejde o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného
poriadku tak súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 144/2010 Z. z., ktorou bolo okrem iného
novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z ktorej vyplýva že „ Prax ukázala, že
lehota na poverenie súdneho exekútora v prípadoch, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok bola výraznou prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť

exekúcie najmú v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií, zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Súdy nemali časový priestor ani na
vyžiadanie napr. spotrebiteľskej zmluvy“. Z uvedeného tak vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby

súdy mali dostatok času na posúdenie exekučných titulov a to tak rozhodcovských rozsudkov ako aj
notárskych zápisníc. Z týchto dôvodov sa tak lehota 15 dní na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia
nevzťahovala aj na rozhodcovské rozsudky. Okrem toho lehota 15 dní sa vzťahovala len na prípady ak
súd po preskúmaní podmienok dospel k názoru, že exekúcia je dôvodná a vydal poverenie súdnemu
exekútorovi a nie na prípady, ak bola žiadosť na poverenie exekúcie zamietnutá, pričom

- 8 - 10C 82/2012

v takomto prípade je potrebné posudzovať či k rozhodnutiu o zamietnutí poverenia došlo k primeranej
lehote. Súd zistil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 7.2.2011, teda necelé

dva mesiace po podaní takejto žiadosti, pričom išlo o primeranú lehotu, ktorou nedošlo k prieťahom
v exekučnom konaní nakoľko súd musel preskúmavať takéto rozhodnutie či neobsahuje neprijateľné
podmienky.Vkonanínebolotiežzistené,žebyvtejtoexekučnej vecibolikonštatovalakékoľvekprieťahy
v konaní z ktorých by bolo možné odvodiť nárok navrhovateľa. Súd pri výklade pojmu zbytočné prieťahy
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu

pre ľudské práva a to z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože medzi právom
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote niet
zásadných odlišností. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva,

že nie každý prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočného prieťahu a pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať materiálne. V predmetnej
veci tak nebol splnený základný predpoklad pre vyvodenie zodpovednosti štátu za nesprávny úradný
postup a to samotná existencia nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady
skutočnej škody, tak navrhovateľ tiež neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnym spôsobom

výšku skutočných nákladov a nebola tiež splnená zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu. Spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil podľa
názoru súdu povinný tým, že si nesplnil svoj dlh riadne a dobrovoľne napriek existencii vykonateľného
rozhodnutia, ktorý mohol byť podkladom pre súdnu exekúciu, v dôsledku čoho musel navrhovateľ,
teda oprávnený, prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Náklady, ktoré si uplatňoval navrhovateľ z

titulu vzniknutej skutočnej materiálnej škody, možno považovať za príslušenstvo pohľadávky, ktoré si
mohol uplatňovať v rámci náhrady trov konania exekúcie prípadne v základnom konaní. Okrem toho
pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že nie sú dané dôvody na priznanie
náhrady v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie, ako aj na ustanovenie § 17 ods. 3zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ tiež v konaní nepreukázal, že v dôsledku postupu exekučného
súdu povinný subjekt zanikol alebo že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu,
nakoľko aj v prípade zániku subjektu povinného by mohla byť uplatnená pohľadávka voči právnym

nástupcom, resp. v konkurznom konaní. Vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie
je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je
ani dôvodom, ktorý by zapríčiňoval insolventnosť povinného, pretože zväčša dôvodom dobrovoľného
neplnenia si dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase rozhodnutia o nároku v základnom
konaní, príp. pred začatím exekučného konania. Navrhovateľ ako podnikateľský subjekt, ktorý vykonával

poskytovanie úverov ako svoju podnikateľskú činnosť, si sám nesie riziká spojené s neplnením si
povinností vyplývajúcich z uzavretých zmlúv. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v
danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody,
ani nemajetkovej ujmy a neexistuje tu ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v
tom, že exekučný súd rozhodol v nezákonnej lehote, resp. oneskorene a uplatnenou majetkovou škodou
a majetkovou ujmou, súd zamietol takýto návrh v celom rozsahu.

- 9 - 10C 82/2012

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , pretože odporca mal úspech v celom

rozsahu, avšak aj keď si trovy konania uplatnil žiadne trovy si v zákonnej lehote nevyčíslil a ani mu
nevyplývajú zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3

vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené(§205a),rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniavecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.