Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/328/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909204758
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5909204758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ O.
K., nar. X.X.XXXX, 2/ O. K., nar. XX.X.XXXX, 3/ P. K., nar. XX.X.XXXX, 4/ W. K., nar. XX.XX.XXXX,
5/ P. K., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom I. G. XXXX/XX, X., všetci právne zastúpení JUDr. Miroslavom
Lehotským, advokátom so sídlom M. Z. XXX/XX, P. A., proti odporcom: 2/ Alojz Illés - ILLI TRANZ, s
miestom podnikania Zemné č. 712, IČO: 33795916, právne zastúpený JUDr. Martinom Gancznerom,
advokátom so sídlom L. XXX, E. Y., 3/ Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, právne zastúpený JUDr.
MilanomHodanom,advokátomsosídlomA.I.XX,X.,vkonaníonáhradunemajetkovejujmyspôsobenej

trestným činnom, na odvolanie navrhovateľov rade 1/ až 5/ a odvolanie odporcu v rade 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok č.k. 2C/137/2009-245 zo dňa 13. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu v rade 3/ zaplatiť nemajetkovú ujmu
navrhovateľke v rade 1/ vo výške 10.000,- Eur a navrhovateľom v rade 2/ až 5/ každému vo výške 5.000,-
Eur m e n í tak, že návrh navrhovateľov v rade 1/ až 5/ voči odporcovi v rade 3/ v tejto časti z a m i e t a .

Výroku, ktorým vo zvyšnej časti okresný súd návrh navrhovateľov v rade 1/ až 5/ voči odporcovi v rade

3/ zamietol, s a n e d o t ý k a .

Rozsudok okresného súdu v časti o zamietnutí povinnosti odporcu v rade 2/ zaplatiť nemajetkovú ujmu
navrhovateľke v rade 1/ vo výške 10.000,- Eur a navrhovateľom v rade 2/ až 5/ každému vo výške 5.000,-
Eur a vo výrokoch o trovách konania účastníkov z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a
na ďalšie konanie.

Rozsudku okresného súdu v časti o zamietnutí povinnosti odporcu v rade 2/ zaplatiť nemajetkovú ujmu

navrhovateľke v rade 1/ vo výške 10.000,- Eur a navrhovateľom v rade 2/ až 5/ každému vo výške 5.000,-
Eur s a n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi v rade 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke v rade
1/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,- Eur a navrhovateľom v rade 2/ až 5/
každému vo výške 5.000,- Eur do 30 dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Žalobu navrhovateľov v
rade 1/ až 5/ voči odporcovi v rade 3/ vo zvyšnej časti zamietol. Žalobu navrhovateľov v rade 1/ až 5/
voči odporcovi v rade 2/ v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľom v rade 1/ až 5/ náhradu trov konania

nepriznal a rozhodnutie o trovách konania odporcov v rade 2/ a 3/ ponechal na čas po právoplatnosti
vo veci samej.
Vychádzal zo zistenia, že odporca v rade 3/ ako zamestnanec odporcu v rade 2/ spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej došlo k usmrteniu cyklistu P. K. - manžela navrhovateľky v rade 1/ a otca navrhovateľovvrade2/až5/.Zauvedenékonaniebolodporcavrade3/uznanývinnýmzprečinuusmrtenia.Usmrtením
P. K. došlo k nemateriálnej ujme do práv na ochranu súkromia a rodinného života navrhovateľov v
rade 1/ až 5/, ktorým bol spôsobený veľmi hlboký a nenapraviteľný následok. Títo spolu s nebohým

tvorili plnohodnotnú fungujúcu rodinu so sociálnymi a citovými väzbami. Smrť J. K. ich nečakane
tragickým spôsobom zasiahla a tieto väzby pretrhla. Týmto im bola spôsobená nemajetková ujma, ktorá
im bola priznaná podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia okresný súd
konštatoval, že pasívne vecne legitimovanou osobou je iba odporca v rade 3/, ktorému ako jedinému
vznikla povinnosť poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej navrhovateľmi. Aplikujúc tento

právny názor, návrh voči odporcovi v rade 2/ ako osobe, ktorá nie je nositeľom povinnosti uplatňovanej
navrhovateľmi, v celom rozsahu zamietol. Poukázal na to, že odporca v rade 2/ je síce zamestnávateľ
odporcu v rade 3/, ktorý v čase trvania pracovného pomeru spôsobil dopravnú nehodu, nie je však
povinným subjektom, lebo ujma bola spôsobená priamo odporcom v rade 3/.
Pri rozhodovaní o výške uplatnenej ujmy okresný súd prihliadal na skutočnosť, že sa jednalo o
početnú rodinu so silnými citovými väzbami. Z dôvodu nečakanej traumatickej udalosti navrhovatelia

prežívali pocity bolesti, úzkosti, smútku a straty. V tejto súvislosti zároveň poukázal na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v prípade Kontrová proti Slovenskej republike zo dňa
31.5.2007, kde bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- Eur v dôsledku zásahu do
súkromného rodinného života. Vychádzajúc z porovnania okolností prejednávanej veci a uvedeného
prípadu konštatoval, že priznaná nemajetková ujma je primeraná. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali

nemajetkovej ujmy vo väčšom rozsahu, v tejto časti ich žalobný návrh nepovažoval za dôvodný.
Navrhovateľom náhradu trov nepriznal, lebo si ju neuplatnili. Rozhodnutie o trovách konania odporcov
v rade 2/ a 3/ ponechal na samostatné rozhodnutie v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v rade 1/ až 5/ a

odporca v rade 3/.

Navrhovatelia napadli výrok , ktorým bol zamietnutý ich návrh voči odporcovi v rade 2/ v časti týkajúcej sa
zaplatenia žalovanej istiny navrhovateľke v rade 1/ vo výške 10.000,- Eur a navrhovateľom v rade 2/ až 5/
vo výške 5.000,- Eur. Žiadali, aby bol rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenený tak, že odporcom

v rade 2/ a 3/ bude spoločne a nerozdielne uložená povinnosť zaplatiť im náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch v tejto výške. Namietali nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v rade 2/. Ten v čase dopravnej nehody bol
zamestnávateľom odporcu v rade 3/, ktorý pre neho vykonával prácu a počas tohto výkonu spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k usmrteniu P. K.. Občianskoprávna zodpovednosť podľa § 13

Občianskeho zákonníka potom postihuje odporcu v rade 2/ ako zamestnávateľa pri analogickej aplikácii
ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 tohto právneho predpisu.

Odporca v rade 3/ napadol výrok rozsudku okresného súdu, ktorým navrhovateľom v rade 1/ až 5/ vo
vzťahu k jeho osobe vyhovel a priznal im žalovanú sumu. Žiadal v tejto časti rozsudok okresného súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne znížiť výšku náhrady nemajetkovej ujmy priznanú
navrhovateľom. Obdobne ako navrhovatelia namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým
súdom vo vzťahu k jeho osobe. Zdôraznil, že ako vodič nákladného motorového vozidla a zamestnanec
odporcu v rade 2/ v čase dopravnej nehody vykonával činnosť pre neho ako svojho zamestnávateľa,
čím bola daná pasívna vecná legitimácia práve odporcu v rade 2/. Ďalej namietal výšku priznanej

nemajetkovejujmy,vtejtočastioznačilodôvodnenieprvostupňovéhosúduzanedostatočné.Poukazoval
na to, že jeho argumentácia je príliš všeobecná.

Odporca v rade 2/ vo vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, že sa s rozhodnutím prvostupňového
súduvcelomrozsahustotožňujeapovažujehozavecnesprávne.Súhlasilsprávnymustálenímpasívnej

vecnej legitimácie odporcu v rade 3/, kde výhradne jeho konaním došlo k zásahu do osobnostných práv
navrhovateľov.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.
(z titulu ktorého zostali nedotknutými výroky rozsudku okresného súdu odvolaním nenapadnuté) bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu v rade 3/ zaplatiť nemajetkovú ujmu
navrhovateľke v rade 1/ vo výške 10.000,- Eur a navrhovateľom v rade 2/ až 5/ každému vo výške 5.000,-
Eur podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že v tejto časti návrh navrhovateľov voči odporcovi v rade 3/ zamietol.Rozsudok okresného súdu v časti o zamietnutí povinnosti odporcu v rade 2/ zaplatiť nemajetkovú ujmu
navrhovateľke v rade 1/ vo výške 10.000,- Eur a navrhovateľom v rade 2/ až 5/ každému vo výške 5.000,-
Eur ako aj v závislom výroku o trovách konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2

tohto zákonného ustanovenia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Predtým, než odvolací súd pristúpi k odôvodneniu výroku svojho rozhodnutia, považuje za potrebné pre
prehľadnosť rozsahu jeho prieskumu uviesť nasledovné:

Navrhovatelia v rade 1/ až 5/ sa podaným žalobným návrhom domáhali voči odporcom v rade 2/ a 3/
zaplatenia nemajetkovej ujmy, a to navrhovateľka v rade 1/ vo výške 20.000,- Eur, navrhovatelia v rade
2/ až 5/ každý vo výške 10.000,- Eur. Ako vyplynulo zo skutočností uvedených vyššie, okresný súd ich
žalobnému návrhu čiastočne vyhovel a uplatnený nárok vo vzťahu k odporcovi v rade 3/ im priznal vo
výške 10.000,- Eur pre navrhovateľku v rade 1/ a pre každého z odporcov v rade 2/ až 5/ vo výške
5.000,- Eur, teda vo vzťahu k odporcovi v rade 3/ nárok navrhovateľky v rade 1/ na zaplatenie 10.000,-

Eur a návrh navrhovateľov v rade 2/ až 5/ na zaplatenie 5.000,- Eur (ďalších) ako neprimerane vysoký
zamietol. Vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ zamietol nárok navrhovateľov na úhradu celých pôvodne
uplatnených súm. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania navrhovateľov v rade 1/ až 5/ (§ 41 ods.
2 O.s.p.) krajský súd ustálil, že navrhovatelia sa stotožnili s výškou nemajetkovej ujmy, tak ako bola
ustálená napadnutým rozsudkom okresného súdu. Zároveň však v rovnakej výške, akú ustálil súd vo

vzťahu k odporcovi v rade 3/, žiadali priznať aj vo vzťahu k odporcovi v rade 2/. Možno teda konštatovať,
že správnosť rozhodnutia okresného súdu, pokiaľ zamietol ich nárok na zaplatenie sumy, ktorá takto
priznanú výšku prevyšovala, (bez ohľadu na to, z akého dôvodu tak urobil) považovali za vecne správny
a tento nenamietali.

V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že odporca v rade 2/
je zamestnávateľom odporcu v rade 3/, ktorý v čase trvania pracovného pomeru spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej došlo k usmrteniu P. K.. V čase spôsobenia škody vykonával prácu ako zamestnanec
pre odporcu v rade 2/ ako zamestnávateľa. V tejto súvislosti sa odvolací súd na rozdiel od okresného
súdu stotožnil s argumentáciou navrhovateľov v rade 1/ až 5/ o riešení otázky určenia subjektu

zaťaženého povinnosťami vyplývajúcimi z (neoprávneného) zásahu do ich práv na ochranu osobnosti.
Vychádzal v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka analogicky z ustanovenia § 420 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava ochrany osobnosti (§ 11 až 16 Občianskeho zákonníka)
neobsahuje osobitné riešenie problematiky zásahu vykonaného právnickou osobou. Je preto plne
primerané právne posúdenie tejto otázky prostredníctvom ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Jedná sa totiž o právnu úpravu obsahom i účelom najbližšiu vzťahom, vznikajúcim pri zásahu
do práv na ochranu osobnosti právnickou osobou. V tejto súvislosti zároveň platí zásada, podľa ktorej, ak
neoprávnený zásah do osobnosti bol spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou k realizácii
činnosti tejto právnickej osoby, je určujúcim existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu
činnosti takejto osoby, v týchto prípadoch občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka

postihujú samotnú právnickú osobu, práve v zmysle vyššie uvedenej analógie.
Teda, pokiaľ okresný súd ustálil, že v čase vzniku dopravnej nehody, pri ktorej došlo k usmrteniu P. K.,
odporca v rade 3/ vystupoval ako zamestnanec odporcu v rade 2/ pri plnení pracovných úloh pre odporcu
vrade2/,jetamvymedzenásúvislosťsčinnosťouodporcuvrade2/.Následnevšaknesprávneustálil,že
odporca v rade 2/ nie je pasívne vecne legitimovaným účastníkom v prejednávanej veci. Naopak, práve

odporca v rade 2/ ako právnická osoba, prostredníctvom povereného zamestnanca odporcu v rade 3/
zasiahla do osobnostných práv navrhovateľov rade 1/ až 5/. Týmto krajský súd na rozdiel od okresného
súdu dospel k záveru, že odporca v rade 3/ nie je pasívne vecne legitimovaným účastníkom v konaní,
preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo vo vzťahu k odporcovi v rade 3/ žalobnému
návrhu navrhovateľov vyhovené, tento zmenil tak, že v tejto časti žalobný návrh zamietol.

Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru, potom následne rozsudok okresného súdu vo vzťahu
k odporcovi v rade 2/ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z toho titulu nedostatočne
zisteného skutkového stavu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tým, že pre nedostatok pasívnej
legitimácie žalobný návrh voči odporcovi v rade 2/ zamietol, nezaoberal sa úvahou o primeranosti

požadovanej satisfakcie navrhovateľmi voči jeho osobe. V tejto súvislosti chýbajú skutkové zistenia
určenia výšky zadosťučinenia v peniazoch. V tomto prípade sa musí rozhodnutie súdu opierať o
konkrétne a preskúmateľné hľadiská prejednávanej veci (musí prihliadať napr. k intenzite, povahe,
spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti k trvaniu ašíreniu nemajetkovej ujmy, ako aj k samotnej osobe škodcu). Predovšetkým je potrebné rešpektovať
zásadu primeranosti posudzovaného zadosťučinenia.

Vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ sa týmito hľadiskami, vychádzajúc zo svojho právneho názoru, okresný
súd nezaoberal a tieto nehodnotil. Krajský súd preto rozsudok v napadnutom výroku, pokiaľ žalobný
návrh navrhovateľov bol voči odporcovi v rade 2/ zamietnutý vo výške zaplatenia nemajetkovej ujmy
10.000,- Eur navrhovateľke v rade 1/ a 5.000,- Eur každému z navrhovateľov v rade 2/ až 5/ zrušil.

Zároveň súd zrušil aj výrok o trovách konania navrhovateľov v rade 1/ až 5/ a rozhodnutie, že o trovách
konania odporcu v rade 2/ bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

Vo vzťahu k odporcovi v rade 3/ o trovách konania nerozhodoval, nakoľko rozhodnutie o trovách odporcu
v rade 3/ si ponechal okresný súd na samostatné rozhodnutie podľa § 151 ods. 3 O.s.p. V tomto
rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania odporcu v rade 3/.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.