Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. október 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/19/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711201500
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8711201500.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu B. Y.,

I.. XX.X.XXXX, Z. M. XXX/XX, Z., štátny občan SR, proti žalovanému P.A.P. SERVICE, s.r.o.,
Budovateľská 63, Prešov, IČO: 36 459 089, právne zastúpeného JUDr. Petrom Cehelníkom, advokátom,
Konštantínova 6, Prešov, o neplatnosť pracovnej zmluvy a zaplatenie sumy 427,20 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 41,90 eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Slovenská republika n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 6.2.2011 domáhal určenia, že pracovná zmluva podpísaná dňa 2.3.2010
účinná od 21.12.2009 je neplatná a na zaplatenie sumy 10.317,20 eur. Podaním zo dňa 28.4.2011
upresnil navrhovaný petit tak, že žiadal určiť za neplatnú pracovnú zmluvu zo dňa 21.12.2009 a

zaplatenie sumy 10.000 eur ako odškodné v súvislosti s trestným činom a sumy 427,20 eur za výdavky
na lekársku prehliadku v sume 30 eur, kuričský kurz 110 eur, stravné lístky a pitný režim 137,20 eur,
náhradu za oblečenie v sume 150 eur.

Svoje nároky v predmetnom konaní žalobca uplatnil v súvislosti s pracovným pomerom, ktorý uzatvoril
so žalovaným dňa 16.12.2009:
- úhradu za lekársku prehliadku, ktorú absolvoval u W.. V. G. 2 krát 15 eur, spolu 30 eur, ktorú

zaplatil zo svojich finančných prostriedkov,
- príspevok na stravu v sume 77,02 eur, ktoré mal žalovaný uhradiť žalobcovi vo vyššej mene podľa
odpracovaných hodín vykázaných žalobcom,
- za pitný režim počas pracovnej doby v sume 60 eur za 27 odpracovaných zmien,
- úhradu za náklady vynaložené na absolvovanie kuričského kurzu vo výške 110 eur, ktorý absolvoval
dňa 26.1.2010 po dohode s W. B.,
- nárok na úhradu za používanie vlastného ošatenia v celkovej sume 150 eur, konkrétne za obuv kanady

sumu 30 eur, gumové čižmy sumu 20 eur a nohavice, kabát, košeľu, sveter 100 eur.Svoj nárok odôvodnil tým, že svoje nároky vyplývajúce z pracovného pomeru si uplatňuje v zmysle
platnej pracovnej zmluvy uzavretej dňa 17.12.2009, nie z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 21.12.2009.
Do práce chodil podľa rozpisu zmien, ktoré boli zaznamenávané len v kalendári, kde si každý škrtal svoje

zmeny. Žalobca si viedol vlastnú evidenciu dochádzky. Žalovaný vykazoval 12 hodinové zmeny, ktoré
mal žalobca odpracovať a s nimi súvisiace stravné lístky v hodnote 2,70 eur. Žalobca odpracoval 24 až
72 hodinové zmeny v celku a tým bol ukrátený na stravných lístkoch v celkovej výške 77,20 eur. Žalovaný
mu neposkytol pitný režim, a preto si musel vodu nosiť v termoske z domu. Preto si vyčíslil svoje náklady
na pitný režim v sume 60 eur, a spoločne so stravnými lístkami v sume 137,20 eur. Na základe ústnej

dohodypreduzavretímpracovnéhopomerusW.B.bolnalekárskejprehliadke,čijespôsobilývykonávať
strážnika v bezpečnostnej službe a kuriča. Taktiež absolvoval kuričský kurz, za ktorý zaplatil 110 eur zo
svojich finančných prostriedkov, ktoré mu zamestnávateľ neuhradil na základe ústneho dohovoru s W.
B.. Po uzavretí pracovnej zmluvy dňa 16.12.2009 až do 17.3.2010 používal vlastné oblečenie, obuv, za
ktoré si vyúčtoval sumu 150 eur. Tieto zničil počas pracovných zmien a zahodil. Dňa 15.10.2010 vyzval
žalovaného na mimosúdne vyrovnanie na sumu 5.000 eur.

Na základe žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenia súdneho poplatku súd uznesením zo dňa
3.2.2012 oslobodil žalobcu od platenia súdnych poplatkov.

Uznesením zo dňa 24.5.2012 súd nárok žalobcu o náhradu nemajetkovej škody vo výške 10.000 eur

s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, keďže skutkový stav uplatňovaného nároku súvisel
s trestným konaním a žalobca žiadal celé predmetné konanie prerušiť. Vzhľadom na hospodárnosť
konania, aby súd mohol konať o jeho nárokoch vyplývajúcich z pracovnoprávneho pomeru, nárok na
nemajetkovú škodu, ktorý súvisel so spáchaním trestného činu, vylúčil na samostatné konanie.

Žalovaný sa k žalobe a doplnenému podaniu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak,
že náklady, ktoré žalobca vynaložil na kontrolu zdravotného stavu pred vznikom pracovného pomeru
nebol povinný znášať. Žalobca ako každý iný záujemca o zamestnanie mal povinnosť na vlastné náklady
preukázať spôsobilosť na výkon funkcie, o ktorú sa uchádzal. Poukázal, že zákon neukladá budúcemu
zamestnávateľovi povinnosť platiť uchádzačovi o zamestnanie náklady jeho lekárskej prehliadky pred

vznikom pracovného pomeru.

Na pojednávaní dňa 14.1.2013 žalobca uviedol, že v čase keď sa uchádzal o zamestnanie u žalovaného
bol nezamestnaný a kontakt, aby sa spojil s osobou za účelom zamestnania u žalovaného dostal od

pracovníka, ktorý vykonával strážnu službu v Lidli. Týmto spôsobom dostal kontakt na W. B., ktorý sa
ho cez telefón opýtal, či má kuričské oprávnenie. Povedal mu, že potrebuje súrne pracovníka ako kuriča
a SBS-kára na prevádzku Poprad - Stráže. W. B. uviedol, že je ochotný ho zobrať na objekt Štrkopiesky
Batizovce, ktorý stráži žalovaný, pretože sa stavala diaľnica Mengusovce - Jánovce. S týmto návrhom
na miesto SBS-kára súhlasil a W. B. mu povedal, že má ísť na vstupnú lekársku prehliadku a dal mu

tlačivá k lekárovi. Lekár mu vydal dva príjmové pokladničné doklady v sumách po 15 eur, na výkon
zamestnania SBS-kára a kuriča. S W. B. sa stretol v Poprade a tento mu predložil pracovnú zmluvu,
ktorú podpísal dňa 17.12.2009 s nástupom práce od 16.12.2009 a určil pracovníka, ktorý mal žalobcu
zaučiť v práci. Následne mu zavolal Ing. Rak a oznámil, že pracovnú zmluvu zo dňa 16.12.2009 má
potrhať kvôli tomu, že je neplatná. Dôvodom mala byť skutočnosť, že žalovaný zabudol dňa 15.12.2009

žalobcu prihlásiť do sociálnej poisťovne. Následne mu bola zaslaná druhá pracovná zmluva, ktorá bola
zaslaná doporučeným listom a túto pracovnú zmluvu, keď zasielal zamestnávateľovi podpísanú, pripojil
k nej ním napísaný Dodatok zo dňa 23.12.2009. Dňa 16.12.2009 nenastúpil do práce, pretože čakal
na telefonát od W. B.. Na prvú pracovnú zmenu nastúpil dňa 24.12.2009 ráno o 8.00 hod. a pracoval
do nasledujúceho dňa 25.12.2009 do 8.00 hod., teda odpracoval 24 hodinovú zmenu. Dňa 30.12.2009

začal zmenu od 7.00 hod. až do 1.1.2010 do 7.00 hod., a odpracoval 40 hodín v celku na stanovišti
betonárkavBatizovciach.StrážilnastanovištiD1,ajnastanovištibetonárkaBatizovce.Išloodvaodlišné
objekty. V skutočnosti bol tri dni v práci, ale na výplatnej páske žalovaný uviedol, že odpracoval iba 6
dní po 12 hodín za mesiac december. Preto mu za 6 dní zamestnávateľ pridelil 6 stravných lístkov, za
12 hodinové zmeny v hodnote 2,70 eur. Namietal, že išlo o 40 odpracovaných hodín, ako je uvedené

v pracovnej zmluve.
V mesiaci január nastúpil do práce dňa 5.1.2010 od 7.00 hod. do 7.00 hod. a odpracoval 24 hodinovú
zmenu na stanovišti Betonárka Batizovce. Dňa 8.1.2010 odpracoval 24 hodinovú zmenu od 8.00 hod.
do 8.00 hod. na stanovišti D1. Dňa 12.1.2010 odpracoval 24 hodinovú zmenu od 7.00 do 7.00 nastanovišti Betonárka. Dňa 15.1.2010 odpracoval 24 hodinovú zmenu od 7.00 hod. do 7.00 hod. na
stanovišti Betonárka. Dňa 17.1.2010 odpracoval 24 hodinovú zmenu od 7.00 hod. do 7.00 hod. na
stanovišti Betonárka. Dňa 20.1.2010 odpracoval 16,5 hodín od 14.30 hod. do 7.00 hod. na stanovišti

Betonárka. Dňa 21.1.2010 odpracoval 24 hodín od 8.00 hod. do 8.00 hod. na stanovišti D1. Dňa
24.1.2010 odpracoval 8 hodinovú zmenu od 8.00 hod. do 16.00 hod. na stanovišti D1. Dňa 25.1.2010
odpracoval 16 hodinovú zmenu od 15.00 hod. do 7.00 hod. na stanovišti Betonárka. Dňa 26.1.2010
odpracoval 16 hodinovú zmenu od 15.00 hod. do 7.00 hod. na stanovišti Betonárka. Dňa 28.1.2010
odpracoval 24 hodinovú zmenu od 8.00 hod. do 8.00 hod. na stanovišti Betonárka a dňa 31.1.2010

odpracoval 24 hodinovú zmenu od 8.00 hod. do 8.00 hod. na stanovišti D1.
V mesiaci február mal odpracovaných podľa svojich záznamov dňa 3.2.2010 24 hodín od 8.00 hod. do
8.00 hod. na stanovišti D1. Dňa 5.2.2010 24 hodín od 8.00 hod. do 8.00 hod. na stanovišti D1. Dňa
9.2.2010 16 hodín od 15.00 hod. do 7.00 hod. na stanovišti Betonárka. Dňa 10.2.2012 odpracoval 16
hodín od 15.00 hod. do 7.00 hod. na stanovišti Betonárka. Dňa 15.2.2010 pracoval od 13.00 hod. do
17.2.2010 7.00 hod., teda až 58 hodín v kuse. Dňa 21.2.2010 odpracoval 24 hodín od 8.00 hod. do

8.00 hod. na stanovišti D1. Dňa 22.2.2010 odpracoval 24 hodín od 8.00 hod. do 8.00 hod. na stanovišti
D1, teda spolu 48 hodín. Dňa 24.2.2010 odpracoval 16 hodín od 15.00 hod. do 7.00 hod. na stanovišti
Betonárka. Dňa 27.2.2010 odpracoval 24 hodín od 8.00 hod. do 8.00 hod. na stanovišti D1. Teda za
tento mesiac odpracoval 250 hodín.
V mesiaci marec odpracoval dňa 3.3.2010 24 hodín od 8.00 hod. do 8.00 hod. na stanovišti D1. Dňa

8.3.2010 prišiel na pracovisko o 7.30 hod., avšak bol nútený odísť späť domov z toho dôvodu, že bol
napadnutý kolegom V. K..
Uviedol, že niektorý z pracovníkov mal naňho nabonzovať, že chodil spať domov, keďže bol z Batizoviec
a pri Batizovciach robil SBS-kára, čo nebola pravda. Z tohto dôvodu požadoval aj stravné lístky, keďže
odpracoval viac ako 12 hodín za zmenu. Požadoval stravné lístky za mesiac december stravný lístok

v hodnote 8,30 eur, a teda požadoval za tento mesiac nedoplatok k stravným lístkom vo výške 29,40
eur, za odpracované dni od 5.1.2010 do 8.1.2010. Požadoval zrejme za 24 hodinovú zmenu stravný
lístok vo výške 8,30 eur, za deň 8.1.2010 za 24 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 8,30 eur, za deň
12.1.2010 za 24 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 8,30 eur, za 15.1.2010 za 24 hodinovú prácu
stravný lístok vo výške 8,30 eur, za 17.1.2010 za 24 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 8,30 eur, za

20.1.2010 za 16 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 3,40 eur, za 21.1.2010 za 24 hodinovú prácu
stravný lístok vo výške 8,30 eur, za 24.1.2010 za 8 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 3,60 eur, za
25.1.2010 za 16 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 5,40 eur, za 26.1.2010 za 16 hodinovú prácu
stravný lístok vo výške 5,40 eur, za 28.1.2010 za 24 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 8,30 eur,
za 31.1.2010 za 24 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 8,30 eur. Za mesiac február požadoval za

deň 3.2.2010 za 24 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 8,30 eur, za 5.2.2010 za 24 hodinovú prácu
stravný lístok vo výške 8,30 eur, za 9.2.2010 za 16 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 5,40 eur, za
10.2.2010 za 16 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 5,40 eur, za 15.2.2010 za 24 hodinovú prácu,
alebo 58 hodín stravný lístok vo výške 8,30 eur, za 24.2.2010 požadoval za 16 hodinovú prácu stravný
lístok vo výške 5,40 eur, za 27.2.2010 požadoval za 24 hodinovú prácu stravný lístok vo výške 8,30 eur.

Za mesiac marec požadoval za 24 hodinovú zmenu taktiež stravný lístok v sume 8,30 eur.
Na stanovišti Betonárka, kde pracoval ako SBS-kár bol taký zvyk, že končil pracovnú zmenu ako náhle
prišiel majster betonárky a podpísal mu knihu o priebehu zmeny. V tejto knihe vždy žalobca napísal aj
priebeh zmeny. Uviedol, že s majstrom sa dohodol a nevedel uviesť jeho meno, že príde na stanovište,
ak napr. končil ráno o 7.00 hod., že príde o 12.00 hod. a oni odídu domov skôr k rodinám, keďže cestovali

za prácou. Napr. ak končil o 7.00 hod. a začínal žalobca v ten istý deň o 15.00 hod., dohodol sa s týmto
majstrom, aby prišiel už o 12.00 hod., keďže išlo o chlapov z východu a odchádzali domov. Tento majster
nebol zamestnanec žalovaného. Išlo o majstra z Inžinierskych stavieb. Inžinierske stavby nemali žiaden
súvis so žalovaným. Išlo o dve rozdielne spoločnosti. Žalobca nepracoval pre Inžinierske stavby, len pre
žalovaného. Žalovaný robil SBS službu pre Inžinierske stavby, preto majster podpisoval knihu hlásenia.

Spisovali sa do tejto knihy všetky hodiny odpracované na stanovišti Betonárka a na stanovišti D1. Svoje
nároky z pracovného pomeru odôvodnil:

- nárok na lekársku prehliadku v sume 30 eur si uplatnil v zmysle zákonníka práce,
- nárok na stravné lístky si uplatnil vo výške 77,02 eur, o čom mal súdu predložiť presnú špecifikáciu,

- nárok na pitný režim v sume 60 eur, o čom mal súdu predložiť presnú špecifikáciu,
- nárok za kuričský kurz v sume 110 eur z dôvodu, že s W. B. - zamestnancom žalovaného sa dohodol,
že si má urobiť kuričský kurz a tým bude preložený na Správu ciest Poprad - Stráže,- nároky za oblečenie, obuv, ošatné v sume 150 eur odôvodnil tak, že na webovej stránke žalovaného na
internete bolo uvedené ako má vyzerať ustrojenosť zamestnanca SBS. Žalovaný mu neposkytol osobné
ochranné pomôcky, teda oblečenie. Chodil vo svojom oblečení v pracovnej dobe. Uplatnenú sumu si

vypočítal podľa svojho zváženia. Uviedol, že nedisponuje listinnými dôkazmi ako sú bločky za použité
veci,
- v mesiaci december 2009 mal odpracovať 21 dní, z toho 2 dni pripadli na sviatok a fond odpracovaných
hodín mal predstavovať 184 hodín. Od 16.12.2009 mal odpracovať 10 dní x 8 hodín, teda 80 hodín, ale
odpracoval 3 dni po 24 hodín, teda celkovo 72 hodín mal odpracovaných a fond hodín u žalovaného

nesedel,
- svoj nárok k stravným lístkom špecifikoval tak, že si uplatnil rozdiel v sume 24,90 eur, keďže za
december 2009 stravné lístky nedostal a za tento mesiac si uplatnil 24,90 eur, za január 2010 si uplatnil
rozdiel 23,20 eur, za február 2010 si uplatnil rozdiel 22,80 eur a za marec 2010 si uplatnil rozdiel 6,12
eur. Teda spolu 77,02 eur. Tento výpočet si urobil na základe svojej dochádzky do zamestnania. Uviedol,
že zamestnávateľovi, teda žalovanému bolo jedno, či pracuje 12 hodín, 24 hodín alebo 72 hodín. Vždy

dostával stravné lístky len za 12 hodinovú zmenu v sume 2,70 eur. Preto namietal rozdiel stravných
lístkov od decembra 2009 do marca 2010. Opätovne tvrdil na pojednávaní dňa 13.5.2013, že za mesiac
december nedostal stravné lístky, za mesiac január dostal od žalovaného 20 lístkov po 2,70 eur.
- nárok na pitný režim špecifikoval tak, že podľa odpracovaných zmien, tzv. od 24.12.2009 do 8.3.2010
odpracoval 27 zmien a v priemere dal na pitie denne 2,22 eur, čo je celková suma 60 eur.

Na pojednávaní dňa 13.5.2013 žalovaný uviedol k jednotlivým nárokom žalobcu:

- k nároku na úhradu za lekársku prehliadku poukázal, že sa nejedná o vstupnú lekársku prehliadku, ale
ide o potvrdenie, či je spôsobilý žiadateľ plniť funkciu SBS-kára,

- k nároku na stravné lístky uviedol, že na starosti mal stravné lístky R.. V. L.. V mesiaci december
žalobca odpracoval 72 hodín a dostal 6 ks stravných lístkov v sume po 2,70 eur. Za mesiac január
2010 odpracoval žalobca 240,5 hodín a bolo mu odovzdaných 20 ks stravných lístkov. Za tento mesiac
zaslali žalobcovi stravné lístky poštou. Za mesiac február 2010 odpracoval žalovaný 250 hodín a bolo
mu zaslaných 20 ks stravných lístkov. Za mesiac marec 2010 žalobca odpracoval 24 hodín a bolo mu

odovzdaných 2 ks stravných lístkov. Celkovo mu bolo odovzdaných 48 ks stravných lístkov v hodnote
2,70 eur.

Žalovaný ďalej uviedol, že prevádzka na stanovištiach D1 a Betonárka bola zlikvidovaná a unimobunka,
v ktorej strážna služba prebývala patrila Inžinierskym stavbám a zrejme s touto unimobunkou odišli aj

knihy z evidencie dochádzky, preto nedisponuje týmto dôkazom. Manželka žalobcu prosila žalovaného,
aby zobral jej manžela do zamestnania a z tohto dôvodu mu bola poskytnutá práca. Poukázal na to, že
žalobca nenastúpil do zamestnania v deň 16.12.2009 a nevedeli ho nájsť. Do práce nastúpil žalobca
až dňa 24.12.2009.

Žalovaný na pojednávaní dňa 13.9.2013 uznal nárok žalobcu za
- pitný režim v sume 18,90 eur, keďže žalobca odpracoval 27 zmien. Za 20 dní uznali, keďže minerálna
voda stojí 0,70 eur. Žalobca so sumou 18,90 eur súhlasil,
- obuv, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca odpracoval u nich iba 2,5 mesiaca, za kanady v sume 15
eur, za gumové čižmy v sume 5 eur, keďže nové gumové čižmy stoja cca 10 eur a za košeľu v sume 3

eur. Žalobca so sumou 15 eur, 5 eur, 3 eur súhlasil.
- ďalšie navrhované sumy položiek uplatnených žalobcom žalobca namietal.

Žalovaný uviedol, že žalobcovi doplatia úhradu za dva stravné lístky v sume 2,70 eur, keďže z listinných
dôkazov vyplynulo, že žalobcovi mali vydať 50 ks, namiesto 48 ks.

Svedkyňa W. Y., manželka žalobcu uviedla, že žalobca podpísal dve alebo tri pracovné zmluvy. Uviedla,
že každý kto vstupuje do pracovného pomeru, musí mať vstupnú lekársku prehliadku a tá by mala byť
podľa jej názoru hradená zamestnávateľom, tak ako je to aj u jej zamestnávateľa v Chemosvite, ktorý jej

preplácal vstupnú prehliadku. Komunikovala so štatutárnym zástupcom žalovaného ohľadom lekárskej
prehliadky. U žalovaného bol systém 24 hodinových zmien a keď žalobcu požiadal nejaký kolega, aby
zaňho odpracoval zmenu 24 hodinovú, tak žalobca bol v práci ďalšiu 24 hodinovú zmenu. Zamestnanci
žalovaného si medzi sebou dohadovali zmeny a mala za to, že zrejme im to konateľ dovolil. Žalobca sinosil do zamestnania pitnú vodu z domu a aj minerálne vody vo fľaškách. Do práce chodil vo svojom
oblečení. Pracoval neďaleko ich rodinného domu na štrkopieskoch v unimobunke, v prašnom prostredí,
keďže tam chodili tatrovky. Domov chodil špinavý. Žalobcovi bolo povedané nadriadeným pracovníkom

žalovaného, že ak si urobí kuričský kurz, môžu ho zamestnať ako kuriča. Ak žalobca chcel pracovať na
správe ciest v Poprade, musel si urobiť kuričský kurz a mohol by zároveň vykonávať v objekte SBS-kára
a kuriča. Nebola prítomná keď sa žalobca s W. B. dohadovali o kuričskom kurze.

Svedok W. B., bývalý zamestnanec žalovaného, ako veliteľ strážených objektov uviedol, že pred
nástupom do pracovného pomeru žalobcu k žalovanému, sa s týmto stretol dvakrát. U žalovaného
pracoval 7 rokov a objekt, ktorý bol strážený žalovaným bol zlikvidovaný. So žalobcom sa stretol kvôli
jeho osobným údajom, aby si vybavil odpis z registra trestov, čestné prehlásenie, dve fotografie, prefotil
preukaz odbornej spôsobilosti. Povedal mu aký objekt bude strážiť a na akom stanovišti bude pracovať.
Išlo o diaľničný úsek pred tunelom Bôrik, ale nakoniec pracoval na štrkopieskoch Batizovce. Dal mu

aj papiere na lekársku prehliadku, aby si šiel vybaviť vstupnú prehliadku. Manželka žalobcu ich prosila,
aby zobrali žalobcu do práce, pretože boli na tom finančne veľmi zle. Žalobcovi pri nástupe do práce
odovzdal nášivky, služobnú bundu, košeľu, o čom bol spísaný list o náhrade škody, ktorý podpísal
žalobca. Žalobcovi bola odovzdaná trištvrťová tmavomodrá bunda a úplne nová košeľa. Pri odovzdávaní
týchto vecí boli prítomní aj piati SBS-kári, N., V., N., ostatných dvoch si už nepamätal a žalobca. K

odovzdaniu týchto vecí došlo na diaľničnom úseku štrkopiesky pred tunelom Bôrik vo vnútri nejakej
rozostavanej budovy. Keď bol na kontrole v objekte, ktorý strážil žalobca, mal na sebe iba služobnú
košeľu a keď sa ho spýtal prečo si nedá na seba služobnú bundu, povedal, že si ju dal vyprať a že mu
ju cigáni zobrali zo šnúry, ale že to mám nechať tak, že on sa o to postará. Odovzdával stravné lístky
zamestnancom. Pri štrkopieskoch Batizovce bol umiestnený aj druhý objekt - Betonárka, ktorý taktiež

strážil žalovaný. Uviedol, že chránili objekt Inžinierskym stavbám a títo ich požiadali, aby pracovali 15 -
16 hodín, teda aby prišli o dve hodiny skôr do práce. Poukázal, že nemal vedomosť o tom, aby žalobca
pracoval viac ako 16 hodín. Teda, aby pracoval od 8.00 hod. do 8.00 hod. Mohlo ísť iba o prípady
kedy sa zamestnanci medzi sebou dohodli. Pracovná doba u žalovaného bola od 16.00 hod. do 6.00
hod., niekedy do 7.00 hod., to bolo vtedy ak Inžinierske stavby začali pracovať neskôr. Taktiež nemal

vedomosť o tom, žeby žalobca strážil dva objekty, objekt Batizovce štrkopiesky a objekt D1 v dvoch
nasledujúcich zmenách, ibaže by sa bol dohodol s iným zamestnancom. Žalobcu vykreslil ako konfliktný
typ odkedy nastúpil do práce. Nechcel púšťať zamestnancov štrkopieskov do objektu, keďže Inžinierske
stavby tam boli v prenájme. Vyhrážal sa im, že ich nevpustí do objektu. Preto bol ako nadriadený žalobcu
upozornený pracovníkmi Inžinierskych stavieb, že so žalobcom majú urobiť nápravu.

Súd vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi,
výzvou žalobcu na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 15.10.2010, odpoveďou na mimosúdne vyrovnanie
žalovaného, oznámením o prešetrení podania Inšpektorátom práce Prešov zo dňa 7.5.2010, dodatkom

k pracovnej zmluve písaného žalobcom dňa 23.12.2009, pracovnou zmluvou s absentujúcimi podpismi,
pracovnou zmluvou zo dňa 17.12.2009, príjmovými pokladničnými dokladmi z kuričského kurzu v sume
110 eur, príjmovým pokladničným dokladom od W.. V. G. 2 x po 15 eur, uznesením Obvodného
oddeleniapolicajnéhozboruzodňa10.8.2010,výpisomzObchodnéhoregistražalovaného,zápisnicami
o výsluchu svedka V. K., priestupkovým spisom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Poprade č.p.

ORP-P-87/PP-ST-2010, prefotenou poštovou obálkou s adresátom O. W., pracovnou zmluvou zo dňa
21.12.2009, správou Ministerstva vnútra SR Prezídium PZ zo dňa 20.5.2013, záznamom Ministerstva
vnútra SR č.p. PPZ-B-3237-006/2010, dohodou o náhrade škody za zverené veci, predmety zo dňa
17.12.2009, záznamom Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 14.10.2010, oznámením o začatí správneho
konania Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 28.7.2010, výplatnými lístkami žalobcu za mesiac december

2009,január2010,február2010,marec2010,mzdovýmilistamizarok2009a2010,výpismioodovzdaní
stravných lístkov, poštovými podacími hárkami, zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Po vzájomnej dohode so zamestnancom žalovaného W. B., že so žalobcom uzatvoria pracovný pomer

za predpokladu, že bude spĺňať podmienky v zmysle zákona, žalobca absolvoval lekársku prehliadku
dňa 8.12.2009 u W.. G.. Žalobca uhradil zo svojich finančných prostriedkov za lekársku prehliadku
poplatok 2 x 15 eur, spolu 30 eur. Následne dňa 17.12.2009 žalovaný uzatvoril so žalobcom pracovnú
zmluvu, ktorú podpísali obe zmluvné strany, v zmysle ktorej mal žalobca nastúpiť do práce dňa16.12.2009, na vykonávanie práce ako zamestnanec SBS, čo zodpovedalo druhému stupňu náročnosti.
Miestom výkonu práce bolo odpočívadlo Batizovce. Pracovný pomer sa uzatvoril na dobu určitú od
16.12.2009 do ukončenia zákazky. Pracovný čas bol dohodnutý vrátane práce nadčasov a prestávok

na 40 hodín týždenne. Poskytovanie stravy bolo dohodnuté formou stravných poukážok. Do osobného
spisu zamestnanca bol založený osobný dotazník, odpis Registra trestov, pracovná charakteristika,
zdravotná prehliadka o zdravotnej spôsobilosti, čestné prehlásenie o bezúhonnosti a spoľahlivosti,
dohoda o hmotnej zodpovednosti, kópia preukazu odbornej spôsobilosti, zbrojný preukaz, zápočtový
list bývalého zamestnávateľa, zápisník BP, prehlásenie o mlčanlivosti. Dňa 17.12.2009 bola spísaná

medzi žalobcom a žalovaným Dohoda o náhrade škody za zverené veci, predmety. Žalobcovi bol
odovzdaný Identifikačný preukaz v 1 ks, nášivky v počte 4 ks, bunda 1 ks, košeľa 1 ks. Túto dohodu
podpísal žalobca a za žalovaného konateľ spoločnosti. Ďalšia pracovná zmluva medzi žalobcom a
žalovaným bola uzavretá dňa 21.12.2009, ktorá bola podpísaná zmluvnými stranami. V zmysle tejto
pracovnej zmluvy mal žalobca nastúpiť do práce dňa 21.12.2009 ako zamestnanec SBS na miesto
výkonu práce D1 Mengusovce - Jánovce, okres Poprad. Pracovný pomer sa uzatvoril na dobu určitú od

21.12.2009 do ukončenia zákazky. Pracovný čas bol dohodnutý vrátane práce nadčas a prestávok na
40 hodín týždenne. Poskytovanie stravy bolo dohodnuté formou stravných poukážok. Dňa 26.1.2010 bol
žalobcovivystavenýpríjmovýpokladničnýdokladnasumu110eurzaabsolvovaniekurzukuričovuW.V.,
JURTLAK-PLUS.Dňa7.5.2010bolovypracovanéInšpektorátomprácePrešovOznámenieoprešetrení
podania, v ktorom bolo konštatované porušenie pracovných predpisov a predpisov BOZP. Okrem iných

porušení bolo konštatované, že žalovaný si nesplnil povinnosť bezplatne poskytovať pracovný odev a
pracovnú obuv, že si nesplnil povinnosť zabezpečovať zamestnancom na pracoviskách v Batizovciach
pitný režim, len úžitkovú vodu a že v období od decembra 2009 až do februára 2010 neviedol evidenciu
pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, tak aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového
úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu. V mesiaci december 2009 žalobca odpracoval celkom

6 dní - 72 hodín, v mesiaci január 2010 odpracoval 20 dní - 192 hodín, v mesiaci február 20 dní - 250
hodín a v mesiaci marec 2 dni - 24 hodín. Za mesiac december 2009 boli žalobcovi odovzdané stravné
lístky v hodnote 2,70 eur v počte 6, za mesiac január 2010 v počte 20 kusov, za február 21 kusov, za
mesiac marec 2 kusy. V skutočnosti mu bolo vydaných 48 kusov stravných lístkov.

Podľa § 46 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, pracovný pomer vzniká odo
dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Podľa § 99 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný

viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej
pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom
zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

Podľa § 152 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný

zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej
výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom
vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom
pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej
vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, zdravotnou
spôsobilosťou sa rozumie telesná spôsobilosť a psychická spôsobilosť na vykonávanie činností
súvisiacich s prevádzkovaním bezpečnostnej služby, ak ju tento zákon vyžaduje. Zdravotnú spôsobilosť

osoba preukazuje lekárskym posudkom, ktorého súčasťou je psychologické vyšetrenie.

Podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný
odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu

opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších právnych
predpisov, zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienokustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej
cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12
hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.

Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením
jeho úplného znenia.

Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.110/2009 Z. z.

o sumách stravného, sumy stravného pre časové pásma sú:
a) 3,60 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
b) 5,40 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
c) 8,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ

je povinný bezplatne
a) poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev
alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,
b) zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana
ich života alebo zdravia, a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na

zabezpečenie telesnej hygieny.

Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť v celom rozsahu. Súd
mal za to, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení, že pracovná zmluva uzavretá dňa
21.12.2009 je neplatná, keďže právne postavenie žalobcu by sa určujúcim výrokom nezmenilo, a
pracovná zmluva ktorej platnosť bola napadnutá má všetky podstatné náležitosti, keďže pracovný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený dňa 21.12.2009 a vznikol faktickým nástupom do

práce žalobcu dňa 24.12.2009. Naopak pracovná zmluva uzavretá dňa 17.12.2009, ktorou bol založený
pracovný pomer s nástupom do práce od 16.12.2009 vykazuje znaky neplatnosti, keďže nie je možné,
abypracovnýpomervznikolskôr,akosazaložil,tedauzavrelasapracovnázmluvavtomtoprípadedňom
17.12.2009. Určujúci výrok o neplatnosti pracovnej zmluvy v zmysle navrhovaného petitu žalobcom by
nemal vplyv na uplatnené nároky žalobcu vyplývajúce z pracovného pomeru.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, ktoré si žalobca v konaní uplatnil, a to náhradu za výdavky vynaložené
na vstupnú lekársku prehliadku v sume 30 eur, tento nárok súd zamietol v celom rozsahu. Lekárska
preventívna prehliadka vo vzťahu k práci sa vykonáva pred nástupom do práce, v súvislosti s výkonom
práce, pred zmenou pracovného zaradenia, pri skončení pracovného pomeru. Vstupnej lekárskej

prehliadke sa podrobuje uchádzač o zamestnanie pred nástupom do práce alebo pri preradení na inú
prácu. Pre zamestnávateľa nevyplýva povinnosť žiadať od uchádzača o zamestnanie vstupnú lekársku
prehliadku pre všetky profesie. Za vyššie uvedenú lekársku prehliadku si lekár účtuje poplatok (výška
poplatku je rôzna), ktorý zamestnávateľ nemusí uchádzačovi o zamestnanie preplatiť, pretože medzinimi nie je ešte pracovnoprávny vzťah a náklad nemusí byť uznaný z daňového hľadiska. Je vhodné,
aby zamestnávateľ vyžadoval od každého uchádzača o zamestnanie, s ktorým uzavrie pracovnoprávny
vzťah,posudokozdravotnejspôsobilosti,pretoželentakmôževedieť,čizamestnanecjezozdravotného

hľadiska schopný vykonávať všetky alebo aj tie len najjednoduchšie práce. Aj z logického hľadiska
vyplýva, že ak by sa o miesto zamestnanca SBS u žalovaného uchádzalo niekoľko záujemcov, nemôže
predsa zamestnávateľ uhradiť tieto náklady všetkým uchádzačom.

Ďalší uplatnený nárok žalobcu predstavujúci rozdiel odovzdaných stravných lístkov žalovaným a
nevydaných stravných lístkov vo vyššej hodnote, z dôvodu odpracovaných dlhších pracovných zmien
ako vykázal žalovaný, nebol v konaní preukázaný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeným
skutočnostiam, že u zamestnávateľa pracoval dlhšie zmeny, ako boli evidované. Jeho tvrdenia
odpracovaných dlhších zmien ako 12 hodín potvrdil svedok - žalobcova manželka. Jej výpoveď však
v tomto smere súd nemohol vziať na zreteľ, keďže u žalovaného nebola zamestnaná a nebola

bezprostredným svedkom na pracovisku. Jej tvrdenia nemohol súd považovať za relevantné vo vzťahu
k dochádzke žalobcu na pracovisko, keďže nemohla potvrdiť, že žalobca sa nachádzal v práci. Naopak,
sám žalobca s manželkou a ďalší svedok W. B. tvrdili, že žalobca aj keď pracoval dlhšie, bolo to na
základe dohody medzi zamestnancami, že za kolegu odpracuje zmenu, alebo že ich zastúpi z dôvodu,
že išlo o chlapov, ktorí pochádzali z východu a tí chodievali skôr z pracovnej zmeny domov za svojimi

rodinami, čo vykrýval žalobca. Teda súd uzavrel, že žalobca dobrovoľne a bez vedomia zamestnávateľa
pracoval dlhšie zmeny ako 12 hodín a nemal nárok na stravné lístky vo vyššej hodnote. Je síce
pravdou, že žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť a nearchivoval evidenciu dochádzky zamestnancov
na pracovisku, za čo mu bola uložená pokuta v sume 200 eur Inšpektorátom práce Prešov, ale žalovaný
preukázal odpracovaný počet hodín žalobcom výplatnými páskami za mesiace 12/2009 až 3/2010. V

konaní nebolo sporné že žalobcovi boli odovzdané stravné lístky v počte 48 kusov, čo potvrdil aj žalobca
na pojednávaní. Žalobca po výzve súdom, či žiada doplniť dokazovanie týkajúce sa jeho dochádzky do
práce výsluchmi svedkov, uviedol že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Súd mal za to, že žalobca
k nároku náhrady doplatenia sumy za stravné lístky neuniesol dôkazné bremeno a nárok v sume 77,02
eur v celom rozsahu zamietol.

K uplatnenému nároku žalobcu nesplnenia si povinnosti dostupnosti pitnej vody na pracovisku pre
zamestnancov žalovaným a s tým vzniknuté náklady v sume 60 eur súd uvádza, že vzhľadom na
to, že na pojednávaní dňa 13.9.2013 žalovaný uviedol, že zaplatí žalobcovi za odpracovaných 27

zmien sumu 18,90 eur, za pitný režim v hodnote jednej minerálnej vody 0,70eur/deň. S týmto návrhom
žalobca súhlasil, keďže nedisponoval dôkazmi o kúpe minerálnej vody v predmetnom časovom období
a súd priznal túto sumu. Keďže žalobca nevykonal procesný dispozitívny úkon čiastočného späťvzatia
žaloby v zmysle OSP, v prevyšujúcej časti nároku 41,10 eur súd žalobu zamietol. Zamestnávateľ
zabezpečuje zamestnancom na pracoviskách dostupnosť a dostatočné množstvo vhodných nápojov.

Finančne uhrádzať tieto nápoje však nie je povinnosťou zamestnávateľa. Zamestnávateľ zabezpečí
bezplatne zamestnancom pri zvýšenej záťaži teplom pitný režim, ktorého prostredníctvom sa dopĺňa
strata tekutín a minerálnych látok stratených potením a dýchaním, najmä: a) pri prekračovaní únosných
hodnôt operatívnej teploty pri dlhodobej práci na uzatvorenom pracovisku zaradenej do triedy práce 3
alebo 4, ak sa preukáže, že dochádza k nadmernej strate tekutín z organizmu, trieda 3: energetický

výdaj qM = 201 - 260 (W.m2) - intenzívna práca ramenami a trupom (manipulácia s bremenami, práca s
lopatou, rezanie, hobľovanie alebo rúbanie dreva, ručné kosenie, kopanie, atď. Tlačenie alebo ťahanie
ručných vozíkov s ťažkým nákladom, otĺkanie odliatkov, kladenie betónových tvárnic, chôdza rýchlosťou
5,5 až 7,0 km/hod. trieda 4: energetický výdaj qM viac ako 260 (W.m2) - veľmi intenzívna činnosť v
rýchlom až maximálnom tempe (práca so sekerou, intenzívna práca s lopatou alebo kopanie, chôdza

po schodoch, na rampu alebo stúpanie po rebríku, rýchla chôdza (viac ako 7,0 km/hod.), beh v zmysle
§ 20 zákona o verejnom zdravotníctve.

Ďalšiemu uplatnenému nároku z titulu náhrady škody spôsobenej žalobcovi žalovaným za vynaložené

finančné prostriedky za absolvovanie kuričského kurzu v sume 110 eur na základe ústnej dohody
medzi žalobcom a žalovaným súd nevyhovel. Pri požadovanom nároku náhrady škody sú nevyhnutné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a tými sú protiprávnosť úkonu, vznik škody, existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie. Keďže žalobcažalujevkonaníprávnickúosobu,zazavinenékonanieprávnickejosobysapovažujezavinenékonaniejej
štatutárnehoorgánu,zákonnýchzástupcovapracovníkovalebočlenov.Spôsobenieškodyprotiprávnym
a zavineným konaním týchto osôb sa považuje za škodu spôsobenú zavineným protiprávnym konaním

samotnej právnickej osoby. V konaní nebolo sporné, že by žalobca poukazoval na protiprávne konanie
štatutárneho orgánu, ale poukazoval na protiprávne konanie už bývalého zamestnanca žalovaného W.
B., ktorý podľa tvrdení žalobcu mal s ním dohodnúť, že ak si urobí kuričský kurz, bude zamestnaný
aj ako kurič. V konaní nebolo spochybnené, že W. B. bol nadriadeným pracovníkom žalobcu. Žalobca
však nepreukázal v čom spočívala protiprávnosť úkonu W. B.. Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať

ako protiprávny, zákon požaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená žalovanému. Právna
povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov, zo zmluvy, alebo z iných právnych skutočností.
Žalobca v konaní nepreukázal listinnými dôkazmi, ani výsluchom svedkov, že by došlo k ústnej dohode
medzi ním a W. B., keďže žalobcova manželka nebola prítomná pri uvedenej dohode a W. B. takúto
skutočnosť poprel. Preto súd nevyhovel a zamietol tento nárok žalobcu.

Čo sa týka nároku žalobcu náhrady škody za vlastné ošatenie, ktoré používal pri práci, a to za
obuv kanady a gumáky, žalovaný uznal nárok týkajúci sa opotrebovania obuvi - kanady v sume
15 eur a gumákov 5 eur, s čím žalobca súhlasil na pojednávaní dňa 13.9.2013. Keďže žalobca
nevykonal procesný dispozitívny úkon čiastočného späťvzatia žaloby v zmysle OSP, v prevyšujúcej časti

uplatneného nároku za kanady v sume 15 eur a za gumáky v sume 15 eur, súd v prevyšujúcej časti
žalobuzamietol.Taktiežsaúčastnícikonaniadohodlinapoložkeúhradyzaopotrebovaniekošelevsume
3 eura, s tým že žalobca bližšie nešpecifikoval, akú sumu žiada uhradiť za košeľu. Preto priznal súd
za tieto nároky sumu 23 eur. Keďže žalobca bližšie nešpecifikoval jednotlivé sumy uplatneného nároku
za kabát, nohavice, sveter iba za všetky tieto veci žiadal zaplatiť sumu 100 eur, čo žiadnym spôsobom

nepreukázal a súd zamietol vo zvyšku uplatnený nárok za ošatenie.

Súd mal za to, že žalobca v prevažnej miere svoje nároky nepreukázal a nárokom žalobcu len v
čiastočnej miere vyhovel, a to v sume 41,90 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalobca bol v tomto konaní úspešný v 9,80 % a žalovaný v 90,20 %. Po prihliadnutí úspechu žalobcu
v konaní, úspech žalovaného predstavoval 80,40 %. Súd aplikoval § 150 OSP s tým, že úspešnému
účastníkovi konania v prevažnej miere - žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných
osobitného zreteľa na strane žalobcu. Žalobca v súčasnosti dlhodobo nepracuje. Príjem v domácnosti

zabezpečuje jeho manželka, ktorá je zamestnaná v Chemosvite, a.s., Svit, v rozsahu 450 eur mesačne
a túto čaká operačný zákrok v Bratislave. Žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov. Nepoberá
ani dávku v hmotnej núdzi, nemá žiaden príjem. Majú veľké výdaje na chorého syna a cestovné do
Bratislavy v súvislosti s liečbou manželky. Syn je astmatik, s čím sú spojené výdaje na lieky aj v sume
50 eur. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá vlastní rodinný dom v Batizovciach a žalobca

nevlastnížiadnenehnuteľnosti.Keďžepríjemrodinyžalobcusťažkosťamipokrývanevyhnutnézákladné
životné potreby, súd uplatnil ustanovenie § 150 OSP na odstránenie neprimeranej tvrdosti a prihliadol
na majetkové, sociálne, osobné pomery žalobcu.

Čo sa týka vzniknutých trov štátu, súd nezaviazal žalobcu na náhradu vzniknutého svedočného na

pojednávaní dňa 13.5.2013 u manželky žalobcu v sume 1,50 eur za cestovné Batizovce - Poprad a späť,
keďže tento bol oslobodený od súdnych poplatkov. Z uvedeného dôvodu Slovenská republika nemá
právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.