Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212202018
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212202018.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozefa
Dudovičová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné
družstvo v konkurze, IČO: 00 168 998, so sídlom v Považskej Bystrici, Hliny č. 1412/4, zastúpený JUDr.
Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum č. 27/32, proti žalovaným: 1/
MVDr. B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom v M., M. R. O. XXX, 2/ W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., E. č.

XX, 3/ Q. Y., nar. XX.X.P., bytom v M., M. R. O. XXX, 4/ W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., W. časť
M., zastúpený JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 17, v konaní
o zaplatenie 31.579,50 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 4. rade žalobu o zaplatenie 31.579,50 eur z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. až 4. rade trovy konania v sume 2.844,61 eur titulom trov
právnehozastúpenianaúčetprávnejzástupkyneJUDr.BeátyPitorákovej,vedenývČSOB,a.s.pobočka

Košice, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu, COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo, sa žalobou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2003 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. - 144. rade na
zaplatenie sumy 4.555.672,- Sk (151.220,61 eur) a na náhradu trov konania.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2004 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že na
majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz.

Podaním doručeným súdu dňa 7.4.2006, správkyňa konkurznej podstaty súdu oznámila, že uznesením
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2K 221/04-303 zo dňa 11.4.2005 bol na majetok žalobcu vyhlásený
konkurz a zároveň navrhla, aby sa v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm d) ZKV v konaní pokračovalo.

Po začatí konania žalobca dňa 27.9.2007 súdu oznámil, že žalobu voči žalovaným v 35., 59., 109., 110.
a 127. rade berie v celom rozsahu späť. Súd uznesením č. k. 13C 390/2003 konanie vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 35., 59., 109., 110. a 127. rade zastavil a nárok žalobcu proti žalovaným v 1.

- .34., 36. - 58,. 60. - 108., 111. - 126. a 128. - 144. rade vylúčil na samostatné konanie. Po právoplatnosti
uznesenia súd následne vylúčil na samostatné konanie nárok medzi žalobcom a žalovanými v 1., 3., 8.
a 21. rade, ako aj ďalšie nároky žalobcu proti ostatným žalovaným.Proti žalovanému v 1. rade sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 420.040,- Sk (13.942,77 eur), proti
žalovanej v 2. rade sumy 328.525,- Sk (10.905,03 eur), proti žalovanej v 3. rade sumy 89.358,- Sk
(2.966,14 eur) a proti žalovanej v 4. rade sumy 113.441,- Sk (3.765,55 eur).

Žalobu (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 13C 390/2003) odôvodnil žalobca tým, že žalovaní v
1. - 144. rade mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka práce ako
zamestnanci na prevádzkovej jednotke č. 110 Hypermarket Košice. Vykonaním kontrolnej inventarizácie
ku dňu 17.11.2001 za obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001 bolo vyčíslené manko vo výške 4.854.739,-
Sk, ktoré bolo rozúčtované na jednotlivých zamestnancov PJ podľa podielu, ktorý zodpovedá funkcii,

ktorú v kolektíve vykonáva. Uvedené manko bolo prerokované na mimoriadnom zasadnutí UIK v dňoch
11.2.2003 za prítomnosti prizvaných pracovníkov PJ 110 - žalovaných v 1. - 144. rade, kde mali
možnosťvyjadriťsakvznikumanka.Zvýsledkovinventarizácie,UIKdoporučilapredstavenstvudružstva
predpísať manko k náhrade prítomným aj neprítomným pracovníkom PJ 110, na základe rozúčtovania,
a to zaplatením do 31.3.2003. Do uvedeného termínu zo 160 povinných pracovníkov uhradilo, resp.
sa zaviazalo uhradiť v splátkach 16 pracovníkov, 144 pracovníkov manko neuhradilo. Výzvou zo dňa

27.8.2003, resp. dňa 5.9.2003 boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej čiastky. Na predžalobnú výzvu
niektorí nereagovali, niektorí uviedli, že im nebola odpočítaná kaucia. Po odpočítaní kaucie a úrokov
boli dlžné čiastky upravené.

Okresný súd Košice II, rozsudkom č. k. 17C/28/2012-39 zo dňa 28.5.2012 žalobu vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 1. až 4. rade zamietol v celom rozsahu. Na odvolanie žalovaného Krajský

súd v Košiciach uznesením č. k. 4Co/135/2012-59 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že podľa názoru odvolacieho súdu toto rozhodnutie je predčasné, pretože
súd vychádzal len z prednesov žalovaných, ktorí tvrdili, že ochrana prevádzky počas prevádzkovej
doby bola nedostatočná, keďže nebola zabezpečená strážna služba v počte ako si to vyžadovala
rozloha predajnej plochy, nebol zabezpečený kamerový systém, turnikety pri pokladniach, tovar nebol

označený ochrannými kódmi, nedôsledne bolo zabezpečené preberanie tovaru, ale tieto okolnosti
nijakým spôsobom neboli preverené, dokázané a preskúmateľne nie je možné sa s nimi v rozsudku
vyporiadať. V ďalšom konaní bude potrebné, aby súd vykonal dôkazy, ktorými sa preukážu tvrdenia
žalovaných a naviac preskúmateľne odôvodniť svoje rozhodnutie.

Povrátenívecisúduprvéhostupňa,vykonalsúddokazovanievýsluchomžalovaných,prednesmiprávnej

zástupkyne žalovaných, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: pracovnými zmluvami,
Dohodami o hmotnej zodpovednosti, mesačnými výkazmi prevádzkovej jednotky, Informatívnou správou
o stave v riešení problematiky HM Jednota Košice, Návrhom opatrení na zlepšenie činnosti a
hospodárskych výsledkov HM, Návrhom ochrany a ostrahy objektu HM Jednota Košice, Knihou
služieb SBS, Evidenciou o zásahu proti narušiteľovi chránených záujmov, Knihou evidencie zásahov,

Inventarizačným zápisom o inventarizácii hospodárskych prostriedkov zo dňa 19.11.2001, vyúčtovaním
č. 123/11/2001 zásob tovaru v predajni 110 Hypermarket Košice zo dňa 25.1.2002, Opravným
záznamom č. 9/2002 o oprave zúčtovania inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice, rozúčtovaním
manka zo dňa 14.8.2002, Zápisom z mimoriadneho zasadania ústrednej inventarizačnej komisie zo
dňa 11.2.2003, Opravným záznamom č. 3/03 o oprave inventúry na PJ 110 Košice Hypermarket

zo dňa 8.7.2003, rozúčtovaním manka - opravný záznam 3/03zo dňa 23.7.2003, dohodami o
ukončení pracovného pomeru, výzvami k úhrade, uznesením o vyhlásení konkurzu, mzdovými listami
zamestnancov, listami o započítaní pohľadávok, obsahom spisu tunajšieho súdu 43C 447/2005, 44C
503/2005, 45C 111/2005 a 29C 50/2005, pričom iné dôkazy a skutočnosti označené ani predložené
účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1.
- 4. rade (ďalej „žalovaní“) došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru, pričom jednotliví žalovaní zároveň
podpísali Dohodu o hmotnej zodpovednosti uzatvorenú podľa § 176 a nasl. Zák. práce. Miestom výkonu
práce u všetkých žalovaných bol Hypermarket Jednota a prevádzkové jednotky Jednoty SD divízie
Košice, na Lubinej ul. č. 1 v Košiciach Nad jazerom 2053 s tým, že pracovník bol povinný vykonávať

prácu aj v iných prevádzkových jednotkách Jednoty SD - divízie Košice. Uvedené skutočnosti vyplývajú
z pripojených pracovných zmlúv a dohôd o hmotnej zodpovednosti.Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné a vyplynulo to aj z predložených listinných dôkazov, že
v dňoch od 17.11.2001 do 19.11.2001 bola v predmetnej prevádzkovej jednotke č. 110 v Košiciach
vykonaná inventúra zásob tovaru za inventúrne obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001. O priebehu a

výsledkoch inventúry bol spísaný inventarizačný zápis, z ktorého vyplynulo, že účtovná zásoba podľa
výkazu bola v sume 24.570.731,78 Sk, skutočná zásoba podľa inventúry v sume 19.173.596,55 Sk
(rozdiel = 5.397.135,23 Sk).

Vyúčtovaním č. 123/11/2001 zásob tovaru v predajni 110 Hypermarket Košice zo dňa 25.1.2002 bol
vyčíslený rozdiel - manko v celkovej sume 4.774.794,- Sk.

Opravným záznamom č. 9/2002 o oprave zúčtovania inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice zo dňa

31.7.2002, bolo vyčíslené manko po oprave v celkovej sume 4.854.739,69 Sk.

Opravným záznamom č. 3/03 o oprave inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice zo dňa 8.7.2003
vyplynulo, že na základe preverených záväzkov na účte 326 110 podľa priloženého zoznamu sa manko
znižuje o sumu 125.100,- Sk. Vyčíslené manko po oprave je 4.729.639,- Sk. Uvedené manko bolo na
základe opraveného záznamu č. 3/03 rozúčtované medzi jednotlivých žalovaných dňa 23.7.2003.

Zo zápisu z mimoriadneho zasadnutia ústrednej inventarizačnej komisie konanej v dňoch 11.2.2003
a 19. a 20.2.2003 v Košiciach, na ktorom mali zamestnanci možnosť sa vyjadriť k vzniku manka a
výsledkom inventúry vyplýva, že väčšina zamestnancov nebola ochotná uhradiť vzniknuté manko z
dôvodu, že si nebola vedomá toho, aby manko vzniklo vinou zamestnancov, zároveň v jednotlivých
vyjadreniach namietali, že na prevádzke bola nedostatočná strážna služba, dochádzalo k znižovaniu

stavu pracovníkov SBS, na prevádzkovej jednotke bol nedostatočný riadiaci personál, zamestnanci
sa na vzniku manka nepodieľali, keďže boli pri príchode ako aj odchode z pracoviska kontrolovaní,
organizácia nevytvorila požadované podmienky, aby bolo zabránené krádežiam zo strany zákazníkov,
nebol zabezpečený kamerový systém, vedenie nereagovalo na sťažnosti zo strany zamestnancov.

Právna zástupkyňa žalovaných vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku a poukázala na to,

že žalobný návrh je nejasný a nepresný. Uviedla, že žalovaný v 1. rade žiadal žalobcu o vykonanie
opatrení a dával tiež podnety na trestné stíhania. Žalobca však neurobil žiadne opatrenia na zabránenie
vzniku škody, na podnety žalobcu v 1. rade nereagoval a nevytvoril pracovné podmienky tak, aby ku
škodám nedošlo. Poukázala na to, že nie je zrejmé ako sa žalobca vysporiadal so škodami, ktoré vznikli
krádežami a ako ich zúčtoval.

Na pojednávaní dňa 27.5.2013 predložila právna zástupkyňa žalovaných súdu vo fotokópii Knihu
evidencie zásahov za obdobie jún až august 2001, september a október 2001, obsahujúcu záznamy
o krádežiach a záznamy o hlásení krádeží. Uviedla, že vedúci zamestnanci boli zamestnancami
informovaní o problémoch na prevádzke. Na jednej strane zamestnanci boli nútení uzavrieť dohodu
o hmotnej zodpovednosti, na druhej strane je tu však povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť vhodné

pracovné podmienky. Zamestnávateľ oproti tomu znižoval stav zamestnancov, rozhodol o upratovaní
upratovacím servisom LUX Košice v noci. Poukázala na to, že vo februári bolo zistené manko vo výške
1.555.000,- Sk, a v novembri 2001 došlo k jeho zvýšeniu. Zamestnávateľ teda neurobil na zamedzenie
jeho vzniku nič.

Právna zástupkyňa ďalej predložila súdu fotokópiu Návrhu opatrení na zlepšenie činnosti a

hospodárskych výsledkov HM zo dňa 15.5.2001 (č.l. 71), z ktorého okrem iného vyplýva, pod bodom
2001/24/1/g, návrh na zabezpečenie elektronickej ochrany tovaru, vrátane zabezpečenia sledovania
predajnej plochy a ostatných priestorov HM systémom priemyselnej televízie, v spolupráci s pracovníkmi
strážnej služby, ďalej fotokópiu Informatívnej správy o stave riešení problematiky HM Jednota Košice zo
dňa 29.5 2001 (č.l. 69), z ktorej vyplynulo, že žalovaný v 1. rade poukazoval na to, že najzávažnejším

problémom v prevádzke HM je nedostatočné zabezpečenie ochrany majetku pred krádežami, doterajší
stav zabezpečenia je nedostatočný, že nezabezpečenie objektu systémom priemyselnej televízie
a elektronickej ochrany tovaru pri pokladniach vytvára priestor pre rôzne asociálne živly, ale ajorganizované skupiny pre krádeže tovaru v objekte, že súčasná SBS ani v spolupráci s vlastnými
zamestnancami na tak veľkej ploche v kombinácii s vysokými regálmi vytvárajúcimi neprehľadné zóny,
nedokáže spoľahlivo identifikovať potenciálnych zlodejov. Právna zástupkyňa žalovaných ďalej súdu

predložila anonymné oznámenie (č.l. 335 sp. zn. 13C 390/2003), ktorým oznamovateľ upozorňuje na
zlodejov, ktorí v HM denne kradnú. Z odpovede OO PZ Košice Nad Jazerom zo dňa 11.6.2001 (č.l. 334
sp. zn. 13C 390/2003) vyplynulo, že policajti vykonali šetrenie anonymného oznámenia, ktorým šetrením
napriek tomu, že boli vykonané všetky možné opatrenia sa nepodarilo stotožniť osobu adresáta ako i
osoby, proti ktorým predmetné oznámenie smerovalo.

Pokiaľ ide o žalovanú v 2. rade uviedla, že žalovaná v 2. rade pracovala u žalobcu veľmi krátko,
nakoľko bola dlhodobo práceneschopná a žalovaná v 4. rade od uzavretia pracovného pomeru fyzicky
pracovala u žalobcu len 4 mesiace, od 1.6. do 1.7.2001 čerpala neplatené voľno, od 1.7. do 26.10.2001
bola práceneschopná z dôvodu rizikového tehotenstva, 26.10.2001 nastúpila na materskú dovolenku
a 30.11.2001 ukončila pracovný pomer. Poukázala na to, že zamestnanci boli každý deň kontrolovaní
strážnou službou a pre prípad vzniku manka platili aj kauciu.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že u právneho predchodcu žalobcu pracoval
ako riaditeľ hypermarketu (ďalej „HM“) od 2.10.2000. Do zamestnania nastúpil dva mesiace skôr ako
ostatní zamestnanci, aby získal prehľad o HM, o jeho technológii. Už v tom čase vedenie HM-tu v
Považskej Bystrici upozorňoval na nedostatky technologického charakteru, predovšetkým na regály,
ktoré nespĺňali predpoklad na prevádzku, boli 2,5 metra vysoké, s pevnými stenami zozadu a tým

vytvárali akési „katakomby“, čo bol prvý najväčší nedostatok. Druhým nedostatkom bolo, že COOP
Jednota Považská Bystrica bola zvyknutá riadiť činnosť malých predajní, pričom veľký HM chceli riadiť
ako „dedinský obchod s rozličným tovarom“. Ďalším nedostatkom bolo nevhodné rozloženie tovaru,
najdrahší tovar bol opticky na najhluchších miestach, napríklad drahé parfémy. Najväčším problémom
však bolo, že nebol nainštalovaný kamerový systém. Jednota Považská Bystrica nechránila žiadnym

spôsobom svoj majetok, na tovaroch neboli ochranné kódy, o čom „podsvetie“ v Košiciach vedelo
skôr, ako došlo k otvoreniu prevádzky. Na uvedené upozorňoval aj riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v
Košiciach Nad jazerom, s ktorým oddelením mali vynikajúcu spoluprácu, ak by im nepomáhali škody
by boli omnoho vyššie. Policajti chodili v civile vo svojom voľnom čase po prevádzke a pomáhali
sledovať živly. Riaditeľ OO PZ zároveň vyčlenil jednu motohliadku, ktorá chodila okolo hypermarketu,

pretože zlodeji vykrádali aj autá, čím došlo k zníženiu počtu vykradnutých áut. Pokiaľ ide o technické
zabezpečenie uviedol, že v tom čase sa otváral hypermarket Carrefour, bol v kontakte s jeho vtedajším
francúzskym riaditeľom, ktorý mu povedal, že v žiadnom HM nemôžu mať zamestnanci podpísanú
dohodu o hmotnej zodpovednosti a pýtal sa, čo je to za firma, ak nedokáže zabezpečiť svoj tovar.

Ďalším nedostatkom bol nevypracovaný systém ochrany zo strany SBS. Pri otvorení už muselo byť

jasné, ako to dopadne o tri mesiace. Výber strážnej služby bol ponechaný na nich, vybrali strážnu službu,
ktorú však vedenie zamietlo, nakoľko jediným kritériom bola najnižšia cena. Pokiaľ však zamestnanec
strážnej služby zarábal 40,- Sk na hodinu, nemohlo mu záležať na ochrane majetku žalobcu, nehovoriac
o počte zamestnancov strážnej služby pri veľkosti predajnej plochy o rozlohe 4.900 m2. Postupne boli
vyčlenení zamestnanci strážnej služby a na jednej zmene boli štyria. HM sa skladal z predajnej plochy

a zázemia predajne, kde boli šatne, vstup zamestnancov, prijímacia rampa, kde musel byť jeden SBS-
kár, jeden musel byť pri pokladniach, pričom jeho účinnosť pri 22 pokladniach nebola veľká, jeden bol
pri vchode a štvrtý strážil pochybné živly.

Ďalším nedostatkom bol nezaškolený personál. Rádoví zamestnanci boli prijímaní čím neskôr, aby sa
ušetrilo na mzdách. Bez zaškolenia bola prijatá zamestnankyňa a na druhý deň už sedela pri pokladni.

Pokiaľ ide o zaškoľovanie zamestnancov uviedol, že napríklad Tesco vytvorilo školiace pracovisko pre
svojich zamestnancov, prijímaní zamestnanci sa školia 6 týždňov, v Hypernove dva mesiace. Keď na túto
skutočnosť poukázal na vedení v Považskej Bystrici, vzali to na vedomie s tým, že sa bude zjednávať
náprava. Náprava začala tým, že pripomienky neboli zahrnuté ani v zápisnici z gremiálnej porady.
Zamestnanci mali možnosť komunikovať aj s predsedom predstavenstva Ing. M., veľakrát bol žalovaný

prítomný, keď s ním komunikovali, reakcia bola taká, že sa to napraví, sľúbil všetko čo sa dalo, ale
ostalo to len pri tom. Zo strany vedenia bolo vždy pretraktované „ste tam na to, aby ste strážili tovar“.
Keď sa otvoril HM, bol veľký nával ľudí, za deň bola tržba 6 až 8 miliónov Sk. Bolo však treba tovar
predať, ale aj ho doložiť do regálov. Predavačky mali obrovský problém v týchto „katakombách“ chodiť,
dokladať tovar a nemali teda možnosť strážiť pochybné živly. Považská Bystrica sa spoliehala na to, žezamestnanci majú uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a schodok bude mať kto zaplatiť. Keďže
sa permanentne sťažovali vedenie vymyslelo novinku, na víkendové služby od piatku do nedele, prišli
1 až 2 pracovníci z Považskej Bystrice, poflakovali sa po predajni a v pondelok spísali zápis. V každom

zápise uviedli skutkový stav na predajni a to, že chýba kamerový systém. Zápis sa následne odniesol
do Považskej Bystrice a tým to končilo. Na tieto víkendové služby chodili aj z košickej divízie Ing. N. a
pán Z., ktorý mal na starosti obchodnú činnosť maloobchodných prevádzok. Tiež spísali zápis a tým to
končilo. Keď v Považskej Bystrici zistili, že sa to opakuje a o kamerovom systéme nechceli ani počuť,
tento systém kontrol sa skončil. Kamerový systém nebol zahrnutý ani v projekte.

Uviedol, že keď začali vypracovávať plán na šetrenie, zisťovali aj spotrebu vody a zistili, že za 24 hodín
vyskočila spotreba o 10.000 litrov. Začali sa tým zaoberať a keď sa to stalo 2 až 3-krát vedeli, že to
nie je náhoda. 2 - 3 dní bola spotreba vody normálna, naraz vzrástla o 10.000 litrov. V tom čase v noci
slúžili dvaja SBS-kári, ktorí chodili okolo budovy, kontrovali vozíky a podobne, neskôr ostával v službe
len jeden, vtedy mizla voda. Zistili, že v noci bola k HM pristavená cisterna a z požiarneho hydrantu
odčerpávala vodu. Následne zistili, že z tejto cisterny bola záhradkárom predávaná voda 1.000 litrov

za 500,- Sk.

Pokiaľ ide o návrh na opatrenia, ktoré šli do vedenia Jednoty, je pravda, že tieto boli prijaté a realizované,
až na ochranu majetku a zabezpečenie kamerového systému. Toto sa neobjavilo v žiadnom zápise.
Uvedená situácia vyústila do odchodu zástupcu žalovaného v 1. rade, obchodného riaditeľa Ing. T.,
ktorý odišiel v marci. Pri jeho odchode inventúra nebola vykonaná, napriek písomnej žiadosti žalovaného

v 1. rade, ktorú odovzdal predsedovi predstavenstva. Medzitým bol na toto miesto vymenovaný
pán Q., avšak ani v tomto prípade nebola inventúra vykonaná i napriek tomu, že žalovaný opäť
písomne o jej vykonanie žiadal. Písomnú žiadosť odovzdal predsedovi predstavenstva, nakoľko v
COOP Jednote bola zásada, neposielať písomnosti poštou z dôvodu šetrenia nákladov. Pán Q. bol
menovaný predstavenstvom, keď videl aká je v HM COOP Jednota situácia, písomne vypovedal dohodu

ohmotnejzodpovednosti.NáslednedalpánQ.výpoveďaopäťnebolavykonanáinventúra,pričomotúto
inventúružalovanýpísomnežiadal,znovutoneboloakceptované.Ajvnasledujúcomobdobídochádzalo
k zmenám vo vedúcich funkciách, inventúry však vykonané neboli. Inventúra bola vykonaná vo februári
od otvorenia predajne v decembri do 5.2.2001 a to aj z dôvodu, že zamestnanci stále protestovali. Pri
tejto inventúre bol zistený schodok vo výške 1.555.000,- Sk a vtedy začal obrovský cirkus, nie však v

Považskej Bystrici, ale medzi zamestnancami, ktorí začali mať požiadavky na vykonávanie častejších
inventúr a zabezpečenie HM.V tomto časovom úseku od februára sa začala situácia veľmi priostrovať.

Pokiaľ ide o problémy v COOP Jednote žalovaný uviedol, že pri rekonštrukcii objektu bol stanovený
rozpočet, pri kolaudácii sa v Považskej Bystrici chytali za hlavu, pretože náklady sa údajne prešvihli o
85.000.000,- Sk. Jednota teda nemala peniaze a nikto im nechcel peniaze požičať. Považská Bystrica

sa teda uchýlila k samovražednému kroku a peniaze, ktoré mali ísť na tovar dávali stavebnej firme,
nebolo teda na tovar, tovaru sa nakupovalo veľmi málo, nebol sortiment ani množstvo tovaru, regály
boli poloprázdne a začalo to upadať. V novembri 2001 bolo vedenie Považskej Bystrice odvolané a
ľuďmi, ktorí požičali Považskej Bystrici peniaze, bolo dosadené nové vedenie. Posledným rozhodnutím
starého vedenia COOP Jednoty zo dňa 25.10.2001, č. 11/2001 bolo, že manko zistené vo februári vo

výške 1.555.000,- Sk sa zúčtuje na obchodné riziko, čím podľa názoru žalovaného vedenie potvrdilo,
že si je vedomé nedostatkov pri ochrane svojho majetku a teda zamestnanci nenesú za vznik schodku
zodpovednosť. Keďže žalovaný bol tŕňom v oku, bol odvolaný z funkcie a došlo k rozhodnutiu o zmene
HM na supermarket. Dňa 17.11.2001 začala inventarizačná komisia vykonávať inventúru. Predsedníčka
inventarizačnej komisie žalovanému doporučila, aby sa na predajnej ploche nezdržiaval. Inventúra teda

prebehla bez jeho účasti, boli pri nej prítomní zamestnanci z Považskej Bystrice, z Košíc a rádoví
zamestnanci. Inventúra skončila o dva dni s veľkým „humbukom“, dospelo sa k určitému výsledku,
spísal sa inventarizačný zápis a od žalovaného žiadali vyjadrenie. Keďže sa inventúry nezúčastnil, do
zápisu uviedol, že tovar bol spísaný, spočítaný a odkontrolovaný s tým, že k inventarizačnému rozdielu
sa vyjadrí po konečnom inventúrnom zúčtovaní. Dňa 20.11.2001 prišiel za žalovaným pracovník z

Považskej Bystrice, pán I. s tým, že má príkaz odobrať žalovanému mobilný i prenosný telefón. V ten deň
ho zamestnanci strážnej služby zároveň informovali, že majú príkaz viac ho do objektu nepustiť. Tento
príkaz do knihy zápisov uviedol nový riaditeľ, Ing. J.. Bolo teda evidentné, že nechceli, aby sa dostal
k výsledkom inventúry a k ostatným veciam týkajúcich sa HM. Dňa 19.11.2001 bol zistený schodok vo
výške 5.397.135,23 Sk. Následne bolo vykonané vyúčtovanie k 25.1.2002, ktorým bol zistený rozdiel

vo výške 4.774.794,- Sk, ďalším vyúčtovaním dňa 31.7.2002 bol zistený rozdiel 4.854.739,69 Sk adňa 8.7.2003 bol zistený rozdiel 4.729.639,- Sk. Ľudia, ktorí pracovali na príjme a nahadzovali do
počítača stavy z čítačky mu potvrdili, že takmer dva týždne kontrolovali a opravovali výsledky inventúry
z dôvodu, že napríklad tovar na sklade fyzicky nebol, pričom v pokladni zaevidovaný bol alebo naopak.

Uviedol, že dňa 26.11.2001 mu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov,
zrušenia hypermarketu, a ponúkli mu prácu predavača v obsluhe. Keďže to odmietol, pracovný pomer
bolukončený.OdtohtočasuhoJednotanekontaktovalaaničosatýkainventúry,aničosatýkaostatných
vecí. Poukázal na to, že o nedostatkoch v pracovných podmienkach vedenie Jednoty informoval, stále
na ne upozorňoval, avšak vedenie na tieto upozornenia nereagovalo a nápravu nezjednalo.

Žalované v 2. a 4. rade zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach a v plnom rozsahu sa stotožnili
s výpoveďou žalovaného v 1. rade.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi dňa 19.3.2012 uviedla, že u žalobcu pracovala od decembra
2000 ako operátor, nahadzovala faktúry za tovar do počítača, pri príjme tovaru však nebola. Keďže u
inéhozamestnávateľadlhérokypracovalanaoddeleníkontrolyainventarizácie,bolojejponúknutéprijať
pozíciu vedúcej prevádzky. Jej pracovnou náplňou bolo zabezpečovanie celkového chodu prevádzky,

pred otvorením predajne mala prejsť všetky oddelenia a skontrolovať, či je všetko v poriadku, či
zamestnanci majú ochranné prostriedky, či sú plné regály, organizovala vyťaženosť zamestnancov,
zastupovanie zamestnancov v prípade ich práceneschopnosti a pod.. Keď sa znížil počet zamestnancov
vedúca prevádzky musela kontrolovať a riadiť aj prevádzku. Každý deň chodili na prevádzku rôzne
živly za účelom krádeže, keď ich zamestnanci zbadali, aspoň poškodili tovar, keď už nič neukradli.

Do predajne chodilo množstvo rómskych spoluobčanov, ktorí sa v obchode najedli, napili, a nadávali
zamestnancom. Z 12 zamestnancov strážnej služby bol znížený ich počet na 4, ktorí pracovali v dvoch
zmenách po dvoch zamestnancoch. SBS nestíhala sledovať predajňu, preto zákazníkov sledovali aj
zamestnanci žalobcu, viackrát pracovali nadčasy, aby pomohli kolegom, nikto im to však nezaplatil. Pri
odchode zo zamestnania jej bola kontrolovaná taška, oblečenie. Uviedla, že predseda predstavenstva

nariadil upratovanie obchodu v noci, kedy na pracovnej ploche nebol nikto okrem strážnej služby a
upratovacej firmy. Od zamestnanca ústavu na výkon väzby v Šaci sa dozvedeli, že z obchodu, kde sa
predávali elektrospotrebiče, bol v práčkach vynášaný tovar, konkrétne Metaxa. Pokiaľ ide o dohodu o
hmotnej zodpovednosti uviedla, že túto dohodu nepodpisovala pri nástupe do pracovného pomeru ale
omnoho neskôr a so spätnou platnosťou. Ak by odmietli dohodu podpísať, dostali by výpoveď. Pokiaľ

ide o vykonanú inventúru žalovaná v 2. rade uviedla, že inventúra bola robená veľmi chaoticky, robili
sa zásahy do zápisu o vykonaní inventúry a opravy. K inventúre prizvaná nebola, bola prizvaná len na
podpis zápisnice z inventúry, čo však odmietla. Na pojednávaní dňa 27.5.2013 uviedla, že do 1.6.2001
bola rádovou zamestnankyňou právneho predchodcu žalobcu, od 1.6.2001 sa stala vedúcou prevádzky
pričom žiadala o vykonanie inventúry, inventúra ani v tomto prípade vykonaná nebola.

Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v HM Jednota pracovala od 1.12.2000 ako predavačka,
keď podpisovala pracovnú zmluvu, prevádzka ešte nebola otvorená, zamestnanci dokladali tovar do
regálov, ktorý im zo skladu nosili skladníci. Keď sa predajňa otvorila, boli na predajnej ploche, dávali
pozor na zákazníkov, zároveň dokladali tovar. Aby bol drahý tovar chránený, bol zriadený Eso kútik, kde
pracovala ako predavač - pokladník. V Eso kútiku bol drahý alkohol, káva, parfémy, robili tam darčekové

koše. Poukázala na to, že na predajňu chodila upratovacia služba a pri jednej menšej inventúre zistili, že
z Eso kútika mizne tovar. Keď prišli ráno do práce chýbal alkohol, voňavky a pod.. Kto tento tovar kradol,
nezistili. Najväčší problém však bol pri otvorení predajne, keď im kázali dávať pozor, čo sa však nedalo,
zamestnancov strážnej služby bolo málo, nebol zabezpečený žiadny kamerový systém, predavačky
ukladali tovar do regálov. S tovarom chodili zákazníci k hlavným pokladniam, keď však mali menej tovaru

mali dovolené nablokovať tento tovar aj v pokladni Eso kútika. Následne títo zákazníci prechádzali cez
predajnú plochu a predavačky prišli na to, že si do vozíka mohli naložiť aj iný tovar a nikto ich pri východe
z predajne nekontroloval. Žalovaná ďalej uviedla, že keď bol Ing. M. v Košiciach, sťažovali sa, že drahší
tovar nie je označený ochrannými kódmi, že chýba kamerový systém. Na tieto sťažnosti im Ing. M.
povedal, že zjednajú nápravu, ktorá však zjednaná nebola. Viackrát sa stalo, že chytili zákazníkov s

kradnutým tovarom. Uviedla, že sa necíti vinná za tento schodok, nič v predajni neukradla, pri príchode
a odchode z pracoviska boli stále kontrolovaní, všetko čo do práce doniesli bolo označené štítkami, keď
sme si niečo v predajni kúpili museli ukázať bloček o zakúpenom tovare.Žalovaná ďalej uviedla, že ako vedúca zamestnankyňa nepracovala. Pokiaľ ide o dohodu o zmene
pracovnej zmluvy, zrejme keď bola žalovaná v 4. rade práceneschopná, došlo k podpisu dohody o
zmene pracovnej zmluvy, avšak ani pri tejto dohode nebola vykonaná inventúra. Poukázala na to, že

od 19.11.2001 do 28.2.2002 bola práceneschopná, následne dala zo zdravotných dôvodov výpoveď.
Pred 19.11.2001 pracovala aj v inej divízii COOP Jednoty na KVP, a teda v období, keď došlo k vzniku
schodku, na prevádzke Nad Jazerom určitý čas ani nepracovala.

Z Pracovnej zmluvy žalovanej v 3. rade vyplynulo, že žalovaná uzatvorila pracovný pomer s právnym
predchodcom žalobcu dňa 1.12.2000 na pozíciu predavač v obsluhe. Dňa 3.12.2000 bola na základe

návrhu inšpektora a po vzájomnej dohode preradená z funkcie predavač v obsluhe do funkcie zástupca
vedúceho. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2001 bola žalovaná preradená z funkcie
zástupca vedúceho oddelenia do funkcie predavač v obsluhe/predavač a Dohodou o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 16.11.2001 sa zmenil u žalovanej druh vykonávanej práce z predavač v obsluhe/predavač
na predavač/pokladník.

Žalovaná v 4. rade vo svojej výpovedi uviedla, že počas práceneschopnosti jej od žalobcu prišiel šek

na úhradu sumy 115.000,- Sk. Ihneď kontaktovala riaditeľstvo v Považskej Bystrici, kde jej oznámili, že
to musí zaplatiť. Uvedenú sumu odmietla zaplatiť, pretože si nie je vedomá, že by žalobcovi spôsobila
škodu. Následne žiadala vrátenie kaucie a jej vrátenie aj urgovala, žalobca jej kauciu napokon vyplatil.
Pracovný pomer mala uzavretý na dobu neurčitú a počas materskej dovolenky s ňou žalobca ukončil
pracovný pomer ku dňu 31.10.2001. Uviedla, že pracovala v pozícii vedúcej drogérie a každý deň bola

kontrolovaná, boli jej kontrolované aj vrecká, či v nich nemá nejakú kozmetiku. Jedného dňa po nočnej
zmenezistila,žezmizlakozmetikazapártisíckorún.Kozmetikasapredávalavkútikuzapultom,pretosa
tam zákazníci dostať nemohli. Bolo to hlásené aj vedeniu v Považskej Bystrici, bolo im však povedané,
aby dávali pozor. Nič sa neriešilo, vedenie na to nereagovalo žiadnymi opatreniami. Po zistení krádeže
kozmetiky boli všetci zamestnanci, riaditeľ, predavačky, vedúci a aj ich skrinky kontrolovaní, nič sa však

nenašlo. V ostatnom sa stotožnila s výpoveďou ostatných žalovaných.

Uvedené skutočnosti potvrdili tiež bývalí zamestnanci žalobcu (jeho právneho predchodcu), proti
ktorým bol nárok žalobcu vylúčený na samostatné konania a síce to, že počet zamestnancov
na prevádzke, vzhľadom na jej veľkosť bol nedostatočný, inventúry počas trvania pracovného
pomeru niektorých z nich neboli vôbec vykonávané, pri nástupe do pracovného pomeru ani pri jeho

skončení s jednotlivými zamestnancami, inventúry vykonávané neboli vzhľadom na vysokú fluktuáciu
zamestnancov. Zamestnávateľ začal postupne rapídne znižovať stav zamestnancov a následne aj
zamestnancov strážnej služby. V čase otvorenia prevádzky pracovalo v predajni 146 ľudí, k aprílu 2001
ich bolo o 70 až 80 menej na rovnaký rozsah práce. Zamestnanci nemali vedomosť o počiatočnom
stave zásob ani aké množstvo tovaru prichádzalo do skladu. Ďalší dôvod, ktorý žalovaným bránil v

riadnom hospodárení so zverenými hodnotami a ktorý opakovane hlásili zamestnávateľovi bol ten, že
dochádzalo ku krádežiam tovaru zo strany zákazníkov, pričom priestor bol nedostatočne chránený,
nakoľko na predajni sa nenachádzali kamery a rovnako zamestnávateľ nevyhovel ich návrhu, aby sa
namontovali nejaké zábrany ako majú ostatné hypermarkety, ktoré by slúžili na riadne zabezpečenie
tovaru a upozorňovali zamestnancov, že z predajne je vynášaný tovar, na ktorom nebol odstránený

ochranný kód, pričom ani drahší tovar nebol chránený ochrannými kódmi. Zamestnávateľ zabezpečil
ochranu len formou súkromnej bezpečnostnej služby, jednalo sa však len o 2 - 4 pracovníkov, ktorí sa
na predajni striedali, táto ochrana ale bola nedostatočná. Uvedené nedostatky zamestnanci opakovane
hlásili zamestnávateľovi. Zo strany zamestnancov bola možnosť spôsobenia manka obmedzená na
minimum a to aj z toho dôvodu, že boli dôsledne kontrolovaní pri príchode na pracovisko a pokiaľ

si priniesli do práce nejaké potraviny alebo iný tovar z domu, tento museli ukázať a bol označený.
Zamestnanci boli kontrolovaní strážnou službou vždy aj pri odchode z pracoviska, kedy museli ukázať
zakúpený tovar spolu s pokladničným bločkom, zamestnanec strážnej služby tovar prekontroloval.
Boli tiež vykonávaná námatkové kontroly v šatni, či sa tam nenachádza nejaký tovar. Vo vzťahu k
veľkosti prevádzky zamestnanci ďalej uvádzali, že na prevádzke sa nachádzali viaceré oddelenia -

mäsové výrobky, lahôdky, zelenina, mliečne výrobky, pečivo, drogéria a ďalšie, pričom na jednotlivých
oddeleniach boli približne 2 až 3 zamestnanci na jednej zmene a takýto počet bol nedostačujúci najmä
s poukazom na to, že zamestnanci museli vykonávať viac činností ako dokladanie tovaru do regálov,
kontrolovanie dátumu spotreby, správnosť cien a preto nemali možnosť dostatočným spôsobom zároveň
kontrolovať aj zákazníkov tak, aby nedochádzalo ku krádežiam. Niektorí zo žalovaných poukazovali tiežna to, že na počítačoch dochádzalo k častým poruchám, k výpadku počítačového systému. Stávalo
sa, že zákazník si kúpil určitý tovar, pričom pri nablokovaní tohto tovaru v pokladni vyšiel výstup, že
takýto tovar sa na predajni vôbec nenachádza, následne tento tovar museli do počítačového systému

nahadzovať. Niektorí zo žalovaných uvádzali, že mali dojem, že zamestnávateľ vzhľadom na uzatvorené
dohody o hmotnej zodpovednosti nemal záujem riešiť danú situáciu a oznamované nedostatky, naopak
vzniknuté manká a ich náhradu riešil cestou uplatnenia náhrady škody voči hmotne zodpovedných
zamestnancom.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.5.2012 uviedol, že žalovaní mali podpísanú Dohodu

o spoločnej hmotnej zodpovednosti, organizácia nemá znášať dôkazné bremeno, dôkazom je Dohoda
o hmotnej zodpovednosti. Zamestnanec sa môže len z tejto zodpovednosti vyviniť. Inventúra bola
riadne vykonaná, bola vyčíslená, riadne zasadala inventarizačná komisia, bývalí zamestnanci boli na
jej zasadnutie pozvaní, kde sa mohli k inventúre vyjadriť. V zmysle vyhlášky boli stanovené podiely
podľa ich funkcií, u ostatných zamestnancov do výšky jednomesačného platu. Žalovaní sa zasadnutia
inventarizačnej komisie zúčastnili, boli oboznámení so závermi inventúry. Žalovaný v 1. rade vykonával

funkciu riaditeľa, bol zodpovedný za prevádzku, pričom nezabezpečil túto prevádzku tak, aby bol
ustrážený majetok žalobcu. Pokiaľ ide o knihy zápisov tieto dosvedčujú len to, že boli zachytené krádeže,
pričom tovar bol vrátený, nie výšku manka.

Právna zástupkyňa žalovaných poukázala na to, že v danom prípade zo strany žalobcu neboli dodržané
ustanovenia Dohody o hmotnej zodpovednosti, predovšetkým bod 3, v ktorom sa Jednota zaviazala

zabezpečiť pracovníkom také pracovné podmienky, ktoré im umožnia riadny výkon práce. Pokiaľ ide o
knihu zásahov uviedla, že žalovaný v 1. rade písomne upozorňoval žalobcu na nedostatky, navrhoval
riešenia, čo však žalobca nebral na vedomie. Žalované v 2. a 4. rade neboli k inventúre ani prizvané.

Podľa ust. § 176 ods. 1, 2, 3 zák. č. 65/1965 Zb. Zák. práce (účinného v čase zistenia schodku), ak
prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti,

ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý
schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku
s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa ust. § 177 ods. 1, 2 cit. zákona, zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti,
môže od nej odstúpiť, ak sa prevádza na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo pokiaľ
zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostala jeho písomné upozornenie neodstráni

závady v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri
spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody tiež odstúpiť, ak na pracovisko je
zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí
oznámiť zamestnávateľovi písomne.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia

od tejto dohody.

Podľa ust. § 181 cit. zákona, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok (§ 176) alebo za stratu
zverených predmetov (§ 178), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.

Podľa ust. § 182 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok

ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.Podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s
výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému
zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní

uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov.

Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov,
uhradíschodoktentozamestnanecpodľamierysvojhozavinenia.Zvyšujúcučasťschodkuuhradiavšetci
spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa predchádzajúcich odsekov.

Podľa bodu 1 Dohody o hmotnej zodpovednosti, na základe dohody preberá pracovník hmotnú
zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiály a iných

hodnotách, ktoré prevezme k vyúčtovaniu buď on sám (hmotná zodpovednosť individuálna) alebo
spoločne s pracovným kolektívom určitého pracoviska (hmotná zodpovednosť kolektívna), ktorého bude
členom.

Hodnotami zverenými k vyúčtovaniu sa rozumejú všetky prostriedky, ktoré pracovník alebo pracovný
kolektív prevezme na základe inventárneho zoznamu na začiatku hospodárenia v určitom pracovisku, a

ktoré prevezme on alebo pracovný kolektív v priebehu svojej činnosti na pracovisku alebo v prevádzkarni
kedykoľvek neskoršie.

Podľa bodu 3. Dohody, Jednota SD sa zaväzuje zabezpečiť pracovníkovi také pracovné podmienky,
ktoré mu umožnia riadny výkon jeho pracovných úloh.

Ak zistí nedostatky, ktoré pracovníkovi bránia v riadnom výkone pracovných úloh, urobí opatrenia na

ich odstránenie.

Podľa bodu 9. Dohody, Jednota SD je povinná vykonať inventarizáciu v prípade, že dochádza k zmene
vo funkcii vedúceho alebo niektorého jeho zástupcu. Ak z kolektívu odchádza alebo do neho vstupuje iný
pracovník, než vedúci alebo zástupca vedúceho, inventarizáciu netreba vykonávať, pokiaľ o ňu niektorý
z členov pracovného kolektívu nepožiada. Žiadosti o vykonanie inventarizácie sa predkladajú písomne.

Podľa ust. § 263 ods. ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb., lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je
dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za
ňu zodpovedá.

Vzhľadom na to, že žalovaní vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, musel sa
súd zaoberať i touto námietkou a mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Právny predchodca

žalobcu vykonal inventúru za inventúrne obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001. Z inventarizačného zápisu
o inventarizácii hospodárskych prostriedkov vyplynulo, že inventúra bola začatá dňa 17.11.2001 a
ukončená dňa 19.11.2001, pričom žalobný návrh bol súdu doručený dňa 19.11.2003. Na námietku
premlčania preto v tomto prípade súd nemohol prihliadnuť.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd mal v danom prípade

zajednoznačnepreukázané,žeužalovanýchakouzamestnancovprávnehopredchodcužalobcu,došlo
na základe písomne uzatvorených dohôd o hmotnej zodpovednosti k prevzatiu hmotnej zodpovednosti
za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré
boli povinní vyúčtovať, pričom sa u nich jednalo o spoločnú hmotnú zodpovednosť a u žalovaných
v 1. až 4. rade nedošlo k platnému odstúpeniu od uvedenej dohody v čase do vykonania inventúry.

Dohodou prevzatá zodpovednosť trvá od uzavretia takejto dohody na ktoromkoľvek pracovisku, v
ktorejkoľvek funkcii, v ktoromkoľvek kolektíve, kam by bol neskôr preradený zamestnanec až do
skončenia pracovného pomeru (ak nedôjde platne k odstúpeniu od dohody).

Rovnako bolo preukázané a nebolo to medzi účastníkmi sporné, že došlo k vykonaniu inventarizácie
zverených hodnôt, pričom výsledkom tejto inventarizácie bol po oprave - opravný záznam č. 3/03 zo dňa

8.7.2003 schodok vo výške 4.729.639,- Sk (156.995,25 eur). 16 bývalých zamestnancov im rozúčtovanúčiastku zaplatilo. Žalobca sa tak proti žalovaným (144 bývalým zamestnancom) domáhal zaplatenia
celkovej sumy 4.555.672,- Sk (151.220,61 eur). Po začatí konania vzal žalobca žalobný návrh späť proti
5-im žalovaným späť a to v sume 26.259,- Sk (871,64 eur).

Pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať zavinenie hmotne zodpovedných zamestnancov,
preukazuje len platne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku na hodnotách,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, čo v danom prípade splnené bolo.

Na druhej strane však zákon umožňuje hmotne zodpovedným zamestnancom zbaviť sa zodpovednosti
celkom prípadne sčasti, ak preukážu, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia, kde

jedným z dôvodov je skutočnosť, že zamestnanci nemali vytvorené vhodné pracovné podmienky a
nebolo v ich možnostiach chrániť zverený majetok.

Vzhľadom na vyjadrenia žalovaných a ich právnej zástupkyne (ako aj ostatných žalovaných) súd v tomto
prípade skúmal hlavne otázku, či došlo u zamestnancov k zbaveniu sa zodpovednosti v súlade s ust.
§ 176 ods. 3 Zák. práce a teda, či žalovaní preukázali, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich

zavinenia a následne skúmal rozsah zbavenia sa tejto zodpovednosti.

Pokiaľ žalovaní v 1. až 4. rade (a napokon aj žalovaní vo vylúčených konaniach) ďalej tvrdili,
že ochrana prevádzky počas prevádzkovej doby bola nedostatočná, keďže nebola dostatočne
zabezpečená strážna služba v počte ako si to vyžadovala veľkosť predajnej plochy, nebol zabezpečený
kamerový systém, turnikety pri pokladniach, tovar nebol označený ochrannými kódmi, nedôsledne

bolo zabezpečené preberanie tovaru a pod., súd mal za to, že tieto nedostatky vedú k vyvodeniu
záveru, že zamestnanci nemali zabezpečené podmienky na riadny výkon svojej práce a plnenie dohody
o hmotnej zodpovednosti. Súd mal za preukázané splnenie povinnosti uloženej zamestnancovi a to
oznamovať zamestnávateľovi nedostatky, ktoré sú mu známe (ako ďalšia podmienka pre možnosť
uplatnenia ust. Zákonníka práce o zbavení sa zodpovednosti zamestnanca za vzniknutý schodok). Súd

poukazuje na výpoveď žalovaného v 1. rade, ktorý od nástupu do pracovného pomeru upozorňoval na
nedostatky technologického charakteru a to predovšetkým vysoké, neprehľadné regály, neprehľadne
umiestnený najmä drahý tovar, charakter riadenia hypermarketu zo strany vedenia COOP Jednota v
Považskej Bystrici, chýbajúci kamerový systém a ochranné kódy na tovaroch, nedostatočný systém
ochrany zo strany SBS, nevykonané inventúry pri zmenách vo funkcii vedúcich zamestnancov alebo ich

zástupcov. Súd tiež poukazuje na výpoveď ostatných žalovaných, ktorí tiež oznamovali nadriadeným
zistené nedostatky na predajni, krádeže, požiadavky na zabezpečenie priestoru predajne a na podporu
tohto tvrdenia svedčí tiež Kniha evidencie zásahov, z ktorej vyplynuli početné záznamy o krádežiach za
obdobie roku 2001. Žalobca (jeho právny predchodca) nereagoval ani na Návrhy opatrení predkladané
žalovaným v 1. rade ako riaditeľom HM Jednota. Žalobca v priebehu konania neosvedčil vykonanie

žiadnych opatrení na zníženie prípadne zabránenie vzniku schodku napriek tomu, že k vzniku schodku
došlo na uvedenej prevádzke aj za obdobie od otvorenia prevádzky (6.12.2000) do 5.2.2001 a to vo
výške 1.555.759,- Sk, pričom vzniknutý schodok bol na základe rozhodnutia predstavenstva družstva,
podľa vyjadrenia žalobcu (č.l. 166 pôvodného spisu) zúčtovaný na ťarchu družstva, nakoľko pri navážaní
tovaru a v čase otvorenia hypermarketu bol v týchto priestoroch zaznamenaný zvýšený pohyb iných ako

hmotne zodpovedných osôb. Uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi i žalovaný v 1. rade. Súd
poukazuje na tú skutočnosť, že prevádzka hypermaketu bola otvorená v decembri 2000 a i napriek tomu,
že za obdobie dvoch mesiacov bol vyúčtovaný schodok v sume 1.555.759,- Sk, žalobca neučinil žiadne
opatrenia na ochranu svojho majetku a ďalšiu inventúru vykonal až po takmer 10 mesiacoch a v čase,
keď už niektorí zo žalovaných ukončili pracovný pomer a inventúry sa nezúčastnili. Vzniknuté schodky

a ich náhradu riešil zamestnávateľ iba spôsobom vymáhania od hmotne zodpovedných zamestnancov.
Z obsahu spisu sp. zn. 44C 503/2005 zároveň vyplynulo, že aj v nasledujúcom období na uvedenej
prevádzkeHMJednota110dochádzalokvznikumanka.Inventúroupokladničnejhotovostiastavuzásob
za obdobie 21.1.2003 do 24.3.2003 bol zistený inventúrny rozdiel - manko spolu v sume 140.764,- Sk.

V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že v Dohode o hmotnej zodpovednosti sa právny predchodca

žalobcu - Jednota SD, zaviazal zabezpečiť pracovníkom také pracovné podmienky, ktoré im umožniariadny výkon ich pracovných úloh a v prípade zistenia nedostatkov, ktoré bránia pracovníkom v riadnom
výkone pracovných úloh, zaviazal sa urobiť opatrenia na ich odstránenie. Právny predchodca žalobcu
mal vedomosti o nedostatkoch na pracovisku a to od samotných zamestnancov, avšak ani na ich

upozornenia, ktorými poukazovali na nedostatky nereagoval, neurobil žiadnu nápravu a vzniknuté
schodky a ich náhradu riešil zamestnávateľ iba spôsobom vymáhania od hmotne zodpovedných
zamestnancov. Právny predchodca žalobcu mal ďalej v zmysle Dohody o hmotnej zodpovednosti
povinnosť vykonať inventarizáciu v prípade, ak dochádza k zmene vo funkcii vedúceho alebo niektorého
jeho zástupcu (bod 9 Dohody). Z výpovedí viacerých žalovaných vyplynulo, že k týmto zmenám

dochádzalo, inventúry však vykonávané neboli.

Ďalšie nedostatky v evidencii žalobcu (a jeho právneho predchodcu) súd zistil aj pri zisťovaní výšky
uhradených kaucií a ich započítavaní na jednotlivé schodky, kde žalobca síce preukázal splatenie kaucie
u jednotlivých zamestnancov (čo vyplynulo zo mzdových listov), avšak nevedel preukázať u niektorých
žalovaných (144 bývalých zamestnancov) v akej výške a na ktorý schodok boli tieto kaucie započítané.
Pretoivprípade,akbysasúdnestotožnilsnámietkamižalovanýchonemožnostiriadnehohospodárenia

so zverenými hodnotami, nebolo by možné ustáliť výšku náhrady škody pripadajúcu na jednotlivých
zamestnancov na schodku pri zohľadnení započítania kaucií, pričom niektorým zo zamestnancov kaucia
bola vrátená, a naviac aj s ohľadom na to, že pôvodne zistené manko bolo niekoľkokrát opravované
opravnými záznamami, a viacerí zo žalovaných namietali aj skutočnú výšku manka.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 4. rade ako

nedôvodnú zamietol, nakoľko má za to, že došlo k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti žalovaných
za vznik schodku, keďže v konaní preukázali, že zamestnávateľ im nevytvoril vhodné podmienky na
hospodárenie so zverenými hodnotami, napriek tomu, že bol na uvedené nedostatky upozornený, tieto
nedostatky sa vyskytovali opakovane, o čom zamestnávateľ mal vedomosť, pričom medzi uvedenou
skutočnosťou a schodkom, ktorý bol zistený, je príčinná súvislosť.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 4. rade súd rozhodol podľa ust. §
142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právna zástupkyňa vyčíslila trova konania v celkovej sume 3.814,16 eur nasledovne:

u žalovaného v 1. rade z uplatňovanej sumy 420.040,- Sk, t.j. 13.942,77 eur - jeden úkon právnej služby

v zmysle ust. § 13 ods. 1 v spojení s ust. § 16 ods. 1 a § 17 ods. 2 vyhl. č. 163/2002 Z. z. vo výške
293,78 eur; po úprave (- 20%) za uvedené obdobie vo výške 234,98 eur; podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení
s ust. § 12 a § 13 ods. 3 jeden úkon právnej služby činí 303,74 eur; po úprave (- 20% za spoločné
zastupovanie) činí 242,94 eur; a to:

za jeden úkon právnej služby á 234,98 eur - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.6.2004 a 5 úkonov

právnej služby á 242,94 eur - vyjadrenie k žalobe dňa 31.3.2011, účasť na pojednávaní dňa 19.3.2012,
dňa 28.5.2012, vyjadrenie k odvolaniu žalobcu dňa 31.7.2012 a účasť na pojednávaní dňa 27.5.2013 +
1x režijný paušál (ďalej RP) á 4,98, 1x RP á 7,41, 3x RP á 7,63 a 1x RP á 7,81;

u žalovanej v 2. rade z uplatňovanej sumy 328.525,- Sk, t. j. 10.905,03 eur - jeden úkon právnej služby
v zmysle ust. § 13 ods. 1 v spojení s ust. § 16 ods. 1 a § 17 ods. 2 vyhl. č. 163/2002 Z. z. vo výške

263,23 eur; po úprave (- 20%) za uvedené obdobie vo výške 210,63 eur; podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení
s ust. § 12 a § 13 ods. 3 jeden úkon právnej služby činí 270,53 eur; po úprave (- 20% za spoločné
zastupovanie) činí 216,33 eur; a to:

za dva úkony právnej služby á 210,63 eur - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.6.2004, vyjadrenie k
žalobe dňa 14.7.2004 a štyri úkony právnej služby á 216,33 eur - účasť na pojednávaní dňa 19.3.2012,

dňa 28.5.2012, vyjadrenie k odvolaniu žalobcu dňa 31.7.2012 a účasť na pojednávaní dňa 27.5.2013 +
2x režijný paušál (ďalej RP) á 4,98 eur, 3x RP á 7,63 eur a 1x RP á 7,81;u žalovanej v 3. rade z uplatňovaného nároku v sume 89.358,- Sk, t.j. 2.966,14 eur - jeden úkon právnej
služby v zmysle ust. § 13 ods. 1 v spojení s ust. § 16 ods. 1 a § 17 ods. 2 vyhl. č. 163/2002 Z. z. vo
výške 69,48 eur; po úprave (- 20%) za uvedené obdobie vo výške 55,68 eur; podľa ust. § 10 ods. 1 v

spojení s ust. § 12 a § 13 ods. 3 jeden úkon právnej služby činí 111,20 eur; po úprave (- 20% za spoločné
zastupovanie) činí 89 eur; a to:

za jeden úkon právnej služby á 55,68 eur - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.6.2004 a štyri úkony
právnej služby á 89 eur - účasť na pojednávaní dňa 19.3.2012, dňa 28.5.2012, vyjadrenie k odvolaniu
žalobcu dňa 31.7.2012 a účasť na pojednávaní dňa 27.5.2013 + 1x režijný paušál (ďalej RP) á 4,98 eur,

3x RP á 7,63 eur a 1x RP á 7,81;

u žalovanej v 4. rade z uplatňovanej sumy 113.441,- Sk. t.j. 3.765,55 eur - jeden úkon právnej služby v
zmysle ust. § 13 ods. 1 v spojení s ust. § 16 ods. 1 a § 17 ods. 2 vyhl. č. 163/2002 Z. z. vo výške 93,47
eur; po úprave (- 20%) za uvedené obdobie vo výške 74,87 eur; podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. §
12 a § 13 ods. 3 jeden úkon právnej služby činí 141,04 eur; po úprave (- 20% za spoločné zastupovanie)
činí 112,84 eur; a to:

za jeden úkon právnej služby á 93,47 eur - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 30.3.2003, jeden úkon
právnej služby á 74,87 eur - vyjadrenie k žalobe dňa 4.6.2004 a štyri úkony právnej služby á 112,84 eur
- účasť na pojednávaní dňa 19.3.2012, dňa 28.5.2012, vyjadrenie k odvolaniu žalobcu dňa 31.7.2012
a účasť na pojednávaní dňa 27.5.2013 + 1x režijný paušál (ďalej RP) á 4,25 eur, 1x RP á 4,98 eur, 3x
RP á 7,63 eur a 1x RP á 7,81;

Nakoľko právna zástupkyňa zastupovala štyroch účastníkov konania, a to žalovaných v 1. až 4. rade,
patrila by im náhrada trov právneho zastúpenia pokiaľ ide o úkony právnej zástupkyne vykonané do
1.1.2005 v zmysle § 13 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 1 a § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a pri
úkonoch právnej zástupkyne vykonaných po 1.1.2005 v zmysle § 10 ods. 1 a 2 v spojení s § 13 ods.
2 a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

V zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., účinnej do 31.2.2010, základná sadzba tarifnej odmeny
sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

V zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., účinnej od 1.6.2010, základná sadzba tarifnej odmeny
sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa žalovaných v 1. až 4.. rade si vyčíslila trovy právneho zastúpenia

za jednotlivé úkony právnej služby aj za obdobie od 1.6.2010 znížené o 20%, preto súd upravil trovy
právneho zastúpenia nasledovne:

1. V zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje
sumu u žalovaného v 1. rade (zo sumy 420.040,- Sk, t.j. 13.942,77 eur) 293,78 eur - 20% = 235,02 eur.
Nakoľko právna zástupkyňa vyčíslila trovy vo výške 293,78 eur, po znížení o 20% vo výške 234,98 eur

priznal súd žalovanému v 1. rade trovy za jeden úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia
dňa 1.6.2004 trovy vo výške 234,98 eur;

v zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2002 Z. z., hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje
sumuužalovanéhov1.rade303,74eur,pozníženízákladnejsadzbytarifnejodmenyo50%predstavuje
hodnota jedného úkonu právnej služby 151,87 eur; súd preto priznal žalovanému v 1. rade trovy v

tejto výške za päť úkonov právnej služby (á 151,87 eur) - vyjadrenie k žalobe dňa 31.3.2011, účasť na
pojednávaní dňa 19.3.2012, dňa 28.5.2012, vyjadrenie k odvolaniu žalobcu dňa 31.7.2012 a účasť na
pojednávaní dňa 27.5.2013 + 1x režijný paušál (ďalej RP) á 4,98, 1x RP á 7,41, 3x RP á 7,63 a 1x
RP á 7,81;

Celkovo tak priznal súd žalovanému v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1.037,42 eur.2. V zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje
sumu u žalovanej v 2. rade (zo sumy 328.525,- Sk, t. j. 10.905,03 eur) 263,40 eur - 20% = 210,72 eur.
Nakoľko právna zástupkyňa vyčíslila trovy vo výške 263,23 eur, po znížení o 20% vo výške 210,63 eur

priznal súd žalovanej v 2. rade trovy za dva úkony právnej služby á 210,63 eur - príprava a prevzatie
zastúpenia dňa 1.6.2004, vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.7.2004;

v zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2002 Z. z., hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje
sumu u žalovanej v 2. rade 270,53 eur, po znížení základnej sadzby tarifnej odmeny o 50% predstavuje
hodnota jedného úkonu právnej služby 135,27 eur; súd preto priznal žalovanej v 2. rade trovy v tejto

výške za štyri úkony právnej služby (á 135,27 eur) - účasť na pojednávaní dňa 19.3.2012, dňa 28.5.2012,
vyjadrenie k odvolaniu žalobcu dňa 31.7.2012 a účasť na pojednávaní dňa 27.5.2013 + 2x režijný paušál
(ďalej RP) á 4,98, 3x RP á 7,63 a 1x RP á 7,81;

Celkovo tak priznal súd žalovanej v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1.003 eur.

3. V zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje
sumu u žalovanej v 3. rade (zo sumy 89.358,- Sk, t. j. 2.966,14 eur) 110,56 eur (3.330,74 Sk). Nakoľko

právna zástupkyňa vyčíslila trovy vo výške 69,48 eur, po znížení o 20% vo výške 55,68 eur priznal súd
žalovanej v 3. rade trovy za jeden úkon právnej služby á 55,68 eur - príprava a prevzatie zastúpenia
dňa 1.6.2004;

v zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2002 Z. z., hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje
sumu u žalovanej v 3. rade 111,20 eur, po znížení základnej sadzby tarifnej odmeny o 50% predstavuje

hodnota jedného úkonu právnej služby 55,60 eur; súd preto priznal žalovanej v 3. rade trovy v tejto
výške za štyri úkony právnej služby (á 55,60 eur) - účasť na pojednávaní dňa 19.3.2012, dňa 28.5.2012,
vyjadrenie k odvolaniu žalobcu dňa 31.7.2012 a účasť na pojednávaní dňa 27.5.2013 + 1x režijný paušál
(ďalej RP) á 4,98, 3x RP á 7,63 a 1x RP á 7,81;

Celkovo tak priznal súd žalovanej v 3. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 313,76 eur.

4. V zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje
sumu u žalovanej v 4. rade (zo sumy 113.441,- Sk, t. j. 3.765,55 eur) 134,54 eur (4.053,23 Sk). Nakoľko
právna zástupkyňa vyčíslila trovy vo výške 93,47 eur, po znížení o 20% vo výške 74,87 eur priznal súd
žalovanej v 4. rade za jeden úkon právnej služby á 93,47 eur - príprava a prevzatie zastúpenia dňa
30.3.2003 a za jeden úkon právnej služby á 74,87 eur - vyjadrenie k žalobe dňa 4.6.2004;

v zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2002 Z. z., hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje
sumu u žalovanej v 4. rade 141,09 eur, po znížení základnej sadzby tarifnej odmeny o 50% predstavuje
hodnota jedného úkonu právnej služby 70,54 eur; súd preto priznal žalovanej v 4. rade trovy v tejto
výške za štyri úkony právnej služby (á 70,54 eur) - účasť na pojednávaní dňa 19.3.2012, dňa 28.5.2012,
vyjadrenie k odvolaniu žalobcu dňa 31.7.2012 a účasť na pojednávaní dňa 27.5.2013 + 1x režijný paušál

(ďalej RP) á 4,25, 1x PR á 4,98, 3x RP á 7,63 a 1x RP á 7,81;

Celkovo tak priznal súd žalovanej v 4. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 490,43 eur.

Keďže žalovaný v 1. až. 4. rade dosiahli v konaní plný úspech, súd im v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
priznal plnú náhradu trov konania spolu vo výške 2.844,61 eur titulom trov právneho zastúpenia za úkony
právnej služby tak, ako je uvedené vyššie.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.