Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/309/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112219791
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112219791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa TELERVIS

PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO 35 717 769, v konaní zastúpeného JUDr.
Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12 proti odporkyni Y. F., štátnej občianke
Slovenskej republiky, bytom I. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne I. združenia
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, v konaní zastúpeného JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom, so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1 o zaplatenie 459,- eur s
príslušenstvom a iné takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 270 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania

od 04.11.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 189 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od
04.11.2009 do zaplatenia a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 27 eur za každý mesiac omeškania
počnúc mesiacom november 2009 do zaplatenia, s a z a m i e t a .

III. Odporkyňa a vedľajší účastník na jej strane Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ s ú

p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 24,73eur,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalododporkynezaplateniasumy459,-eurspolus9%ročným
úrokom z omeškania od 4.11.2009 do zaplatenia a zaplatenia zmluvnej pokuty 27 eur za každý začatý
mesiac omeškania začínajúc mesiacom november 2009 až do zaplatenia. Uviedol, že s odporkyňou ako
dlžníkom uzatvoril zmluvu o úvere č. 320091060 na sumu úveru 350 eur s poplatkom za správu úveru
189 eur, spolu 539 eur. Celú uvedenú sumu sa odporkyňa zaviazala uhradiť v 7 mesačných splátkach po
77 eur. Odporkyňa uhradila z tohto úveru len 80 eur, naposledy dňa 22.6.2009. Po tomto dni už napriek

výzve navrhovateľa odporkyňa nič na úver nezaplatila a navrhovateľ tak vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru, ktorý sa tak stal splatným 3.11.2009 a dlžná suma z úveru je 459 eur. Odporkyňa sa ďalej v
zmluve zaviazala uhradiť v prípade porušenia zmluvy zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za
správu úveru a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia. Mesačný poplatok za správu
úveru je 27 eur a zmluvnú pokutu v uvedenej výške si navrhovateľ uplatňuje za každý mesiac počnúc
mesiacom november 2009 do zaplatenia.

Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle
§ 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.

Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 22.6.2009 s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere č.
320091060, podľa obsahu ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver vo výške 350 eur

a to za odplatu a úrok 20 %, ktoré sú súhrne nazvané v zmluve ako poplatok za správu úveru a ten
je vyčíslený na sumu 189 eur. Odporkyňa sa podľa zmluvy zaviazala splatiť navrhovateľovi úver spolu
s poplatkom za správu úveru, v celkovej výške 539 eur v 7 mesačných splátkach po 77 eur, pričom
prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka je splatná 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve o úvere je uvedené, že priemerná hodnota RPMN je ku

dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 54,28 %. Podľa obchodných podmienok, ktoré sú
súčasťou zmluvy a sú predtlačené na formulári zmluvy na jej druhej strane, sa zmluvné strany dohodli,
že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok uhradiť riadne a včas úver spolu s poplatkom za správu úveru,
je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za
správu úveru a to za každý mesiac omeškania až do zaplatenia istiny úveru vrátane poplatku za správu
úveru a zákonného úroku z omeškania /čl. 3/. Ďalej podľa čl. 1. Obchodných podmienok má navrhovateľ

právo požadovať vrátenie celej dlžnej sumy vrátane úrokov po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. V čl. 1 Obchodných podmienok je ďalej uvedené, že
RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 458,92 %.

Podľa tvrdení navrhovateľa v návrhu odporkyňa zaplatila na poskytnutý úver doposiaľ celkovo sumu

80 eur. Listom navrhovateľa zo dňa 24.9.2009 bolo preukázané, že navrhovateľ vyzýval odporkyňu na
riadne splácanie úveru. List bol podľa podacieho hárku daný pošte na prepravu na adresu trvalého
pobytu odporkyne dňa 25.9.2009.

Listom zo dňa 25.2.2010, daným pošte na prepravu podľa podacieho hárku dňa 26.2.2010, oznámil

navrhovateľ odporkyni, že ku dňu 3.11.2009 bol zosplatnený celý úver z dôvodu jej omeškania s jeho
splácaním a vyzval ju na bezodkladné zaplatenie úveru.

Pomocou interaktívnej kalkulačky na portály www.fininfo.sk vykonal súd výpočet
RPMN /ročnej percentuálnej miery nákladov/ pri vyššie uvedenom úvere odporcu a zistil, že RPMN pri

úvere 350 eur splatnom v 7 splátkach po 77 eur činí 255,04 %.

V danej veci tak bolo podľa súdu preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver na základe zmluvy
o úvere ako právnická osoba, podnikateľ a odporkyňa je fyzická osoba, ktorej navrhovateľ úver poskytol
bez uvedenia jeho účelu. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa pri uzatváraní úverovej zmluvy

a čerpaní úveru konala v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Na základe uvedených
skutočnostídospelsúdkzáveru,ževzťahmedziúčastníkmikonaniazozmluvyoúverezodňa22.6.2009
je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď v zmysle § 2 a § 3 uvedeného
zákona je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom veriteľ je právnickou osobou, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka, resp. podľa ustanovení Obchodného zákonníka pokiaľ ide o zmluvu o úvere.
Takto súd na danú vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

V zmysle § 4 ods. 1, 2 písm. j) a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri nesplnení tejto podmienky je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť
výšku ustanovenú nariadením vlády.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
účastníkmi,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
úvere účastníkmi, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
účastníkmi, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že je , že
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žeúčastnícivzmysle§2zákonaospotrebiteľskýchúveroch
v spojení s § 497 Obchodného zákonníka uzatvorili zmluvu o úvere. Ide o formulárovú zmluvu s
predtlačenými obchodnými podmienkami na druhej strane zmluvy, ktorú zmluvu pripravil navrhovateľ.
Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 350,- eur, ktorý

odporkyňa aj v uvedenej výške čerpala a zaviazal sa tento úver vrátiť navrhovateľovi spolu s 20 %
úrokom. V predmetnej zmluve o úvere sa nachádzajú dva údaje týkajúce sa RPMN /ročná percentuálna
miera nákladov/. Jednak je to údaj o priemernej hodnote RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti
úveru na 7 mesiacov 54,28 % a potom v čl. 1 Obchodných podmienok uvedený údaj, že RPMN činí pri
splatnosti úveru na 7 mesiacov 458,92 %. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že ani jeden z uvedených

údajov nepredstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vychádzajúcu z obsahu zmluvy o úvere. S
ohľadom na podmienky úveru je totiž RPMN 255,04 % a nie ako je uvádzané v zmluve. Vychádzajúc
z účelu uvádzania hodnoty RPMN v zmluvách o úvere, tým je nepochybne poskytnutie možnosti
spotrebiteľovi presvedčiť sa na základe tohto údaju o výhodnosti úveru, je nepochybné, že uvedenie
nesprávnehoúdajaRPMNvzmluveospotrebiteľskomúveremázhľadiskaochranyspotrebiteľarovnaké

dôsledky ako úplná absencia tohto údaju v zmluve. V tomto zmysle súd potom prijal záver, že predmetná
zmluva o úvere v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch neobsahuje povinný údaj o
RPMNasprihliadnutímnaskutočnosť,žeodporkyňaúvernajejzákladečerpala,jesícezmluvouplatnou
avšak úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ tak nemá právo na zaplatenie
dojednaného úroku 20 % z poskytnutého úveru 350,- eur.

Súd ďalej dospel k rovnakému záveru aj pokiaľ ide dojednanú odplatu za poskytnutie úveru. Odporkyňa
sa v zmluve zaviazala zaplatiť navrhovateľovi aj odplatu za poskytnutie úveru, ktorá nie je v zmluve o
úvere vyčíslené ale je uvedené, že spolu s 20 % úrokom z úveru /tiež bez vyčíslenia/ tvorí poplatok
za správu úveru v celkovej výške 189 eur. Súd je toho názoru, že uvedené dojednanie odplaty za

poskytnutieúverujeneplatné.Účastníciúverovejzmluvysimôžuvzmysle§499Obchodnéhozákonníka
dojednať odplatu pre veriteľa za záväzok poskytnúť úver. V danom prípade však treba mať na zreteli,
že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej na jednej strane vystupuje dodávateľ, veriteľ, ktorý je
profesionálom, ktorý má k dispozícii určité odborné skúsenosti, znalosti a materiálne možnosti, ktorésú nepochybne väčšie ako je to u spotrebiteľa. Tento dodávateľ predkladá spotrebiteľovi formulárový
návrh zmluvy, ktorý si sám vypracoval, pozná ho a sú mu tak zjavné jeho práva a povinnosti z
budúceho zmluvného vzťahu. Na druhej strane spotrebiteľ, ktorý chce uzatvoriť zmluvu s dodávateľom

nedisponuje materiálnym, odborným a iným vybavením ani skúsenosťami a schopnosťami. K podpisu
sa mu predkladá návrh zmluvy, ktorý je minimálne v časti obchodných podmienok, ktoré sú bežnou
súčasťou spotrebiteľských úverových zmlúv, obsiahly a často plný pojmov, ktorým spotrebiteľ ani
nemôže rozumieť. Preto je pre takéhoto spotrebiteľa obtiažne, aby si riadne a do všetkých dôsledkov
uvedomil rozsah svojich práv a povinností s budúceho záväzkového vzťahu. Za takejto situácie je

preto potrebné poskytnúť spotrebiteľovi väčšiu právnu ochranu, ktorá tak bude viesť k rovnovážnemu
stavu práv a povinnosti medzi ním a dodávateľom. Jedným zo spôsobov takejto právnej ochrany je
aj ustanovenie, podľa ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku
ustanovenú nariadením vlády /§ 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy/. Aby tento prostriedok právnej ochrany spotrebiteľa nevyšiel
nazmar je podľa súdu podstatné, aby výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru bola jasne

a zrozumiteľne v zmluve o spotrebiteľskom úvere určená. Ustanovenie ako je uvedený § 3 ods. 10
zákona č. 258/2001 Z.z. má aj svoju prevenčnú funkciu, ktorá musí viesť k tomu, aby sa spotrebiteľ ešte
pred uzatvorením zmluvy mohol z jej obsahu presvedčiť, či toto ustanovenie je zo strany dodávateľa
dodržané a on môže do záväzkového vzťahu s dodávateľom vstúpiť. Na základe uvedených záverov
sa súd domnieva, že dojednanie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru spôsobom akým je to v

predmetnej úverovej zmluve účastníkov /odplata a úrok 20 %, ktoré sú súhrne nazývané ako poplatok za
správu úveru a ten je vyčíslený na sumu 189 eur/ nie je dojednaním odplaty za poskytnutie úveru jasným
a zrozumiteľným spôsobom, ktorý bez ďalšieho umožňuje spotrebiteľovi presvedčiť sa o dodržaní §
3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. V tomto zmysle sa potom jedná o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľnú podmienku v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v konaní domáha, a ktorá bola dojednaná
účastníkmi v čl. 3 obchodných podmienok vo výške mesačného poplatku za správu úveru /27 eur/ a to

za každý mesiac omeškania pre prípad, že dlžník-odporkyňa nesplní svoj záväzok uhradiť riadne a včas
úver spolu s poplatkom za správu úveru, aj tu je podľa súdu návrh navrhovateľa nedôvodný. Ako už
bolo uvedené, zmluva o úvere č. 320091060 je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
citovaných ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka a preto nesmie obsahovať neprijateľné podmienky,
teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, pričom za takúto neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie, ktoré
požadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku /§ 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka/. Vyššie uvedené dojednanie zmluvnej pokuty 27 eur mesačne v obchodných podmienkach
zmluvy o úvere je podľa súdu práve takouto neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná zmluvná pokuta

je zjavne neprimeraná k hodnote plnenia zo strany navrhovateľa a k závažnosti porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany odporcu. V prípade omeškania dlžníka-odporcu počas doby jedného roka dosiahne
zmluvná pokuta výšku 324 eur, teda takmer výšku celého poskytnutého úveru 350,- eur. S ohľadom na
výšku mesačnej splátky úveru 77 eur tvorí dojednaná zmluvná pokuta 27 eur 35 % zo sumy splátky.
Takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty podľa súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, požaduje aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku. Ide teda o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná.

Na základe týchto záverov potom súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný len pokiaľ ide o
doposiaľ nesplatenú istinu úveru. Tú tvorí suma 270 eur, keď na čerpaný úver 350,- eur odporkyňa
podľa navrhovateľa už zaplatil 80 eur. Keďže odporkyňa úver nesplácala riadne a včas, popri istine
nesplateného úveru 270 eur vzniklo navrhovateľovi podľa § 517 Občianskeho zákonníka aj právo na
úroky z omeškania z tejto sumy a to za dobu odo dňa nasledujúceho odo dňa zosplatnenia celého úveru

až do jeho zaplatenia a to vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., čo je 9 %
ročne. Takto súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 270 eur spolu s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 4.11.2009 do zaplatenia.Vo zvyšnej časti o zaplatenie 189 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 04.11.2009 do
zaplatenia a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 27 eur za každý mesiac omeškania počnúc mesiacom
november 2009 do zaplatenia, súd návrh navrhovateľa zamietol, keď úver odporkyne sa považuje za

bezúročný a nárok navrhovateľa na zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru ako aj zmluvnej pokuty majú
pôvod v neplatných dojednaniach zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspešnosti
účastníkov vo veci. V danej veci bol navrhovateľ v konaní pomerne úspešnejší ako odporkyňa a preto

mu súd priznal proti odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý do konania vstúpil na jej stranu právo na
náhradu trov konania v pomernej časti 17,60 % /čistý úspech navrhovateľa je 81 eur (270 eur priznané -
189 eur zamietnuté), čo v pomere k predmetu konania 459 eur predstavuje 17,60 %/. Trovy navrhovateľa
predstavujú trovy 46,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy jeho právneho zastúpenia v konaní
v sume 94,01 eur, ktoré tvorí tarifná odmena 31,54 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 7,63 eur
režijný paušál, tarifná odmena 31,54 eur za písomný návrh na začatie konania + 7,63 eur režijný paušál

a nakoniec 20 % DPH. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta bola vypočítaná podľa § 10 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky
ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2012, v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané.
Celkovo tak trovy konania navrhovateľa sú 140,51 eur, z čoho 17,60 % je 24,73 eur. Povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 24,73 eur uložil súd odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi

na jej strane k rukám právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.