Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/281/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5796899769
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5796899769.21

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu X.. C. C., D. D.,
C. B. Č..XX/XXXX, Česká republika, proti žalovanému W.. T. S. P.., D. N., S. X/XX, právne zastúpenému
JUDr. Janou Bezákovou advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 4 v konaní o zaplatenie 22.024,17
eur titulom nákladov na obstaranie veci a 25.658,90 eur titulom náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je žalovanému povinný nahradiť trovy konania v sume 4.613,74 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Jany Bezákovej, vedený v T. D.
a.s. pobočka Prievidza, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX

o d ô v o d n e n i e :

Podaním, došlým na Okresný súd v Prievidzi dňa 1.12.1995 a na Okresný súd Martin postúpeným dňa
8.10.1996 sa žalobca proti žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 773.000,-Sk, teda celkovo

25.658,90 eur. V podaní sa žalobca označil ako konateľ firmy F.-V. N. S. N. X, B. O. W. XX. Žalovaného
žaloval ako člena akciovej rady a.s. B. , S. K. Č..X, N..

Ďalším podaním, na Okresný súd v Prievidzi došlým 1.12.1995 a na Okresný súd Martin postúpeným
dňa 8.10.1996. sa žalobca označený ako konateľ firmy F.-V. I. I. C. N., O..W. XX/X, proti žalovanému ako
riaditeľovi s.r.o. B. N., K. X, D. S. W. XX/XX, domáhal zaplatenia sumy 633.500,-Sk, teda 22.024,17 eur
titulomúhradynákladov,spojenýchsobstaranímveci.Tietofinančnésumyžiadalžalobcauhradiťpriamo
jemu, ako fyzickej osobe. Oba podania boli pripojené do spisu Okresného súdu Prievidza pôvodnej

spisovej značky 15C 143/1995, ktorý bol Okresnému súdu Martin postúpený na základe uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Nc 508/1996 zo dňa 2.7.1996, ktorým bola vec prikázaná
na ďalšie konanie Okresnému súdu Martin. Na Okresný súd Martin spis bol postúpený 8.10.1996.

Podanie, ktorým žalobca žiadal proti žalovanému zaplatenie sumy 773.000,-Sk žalobca odôvodnil tým,
že tohto peňažného nároku sa domáha podľa ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Uviedol
v ňom, že 2.11.1993 bola medzi firmou B. I..W..V.. so sídlom v J., ktorú zastupoval žalovaný a firmou

F.-V. I..W..V.. I. I. C. N., za ktorú konal žalobca, uzavretá zmluva o odkúpení záväzkov, ktoré mala s.r.o.
B. v a.s. Q. N. za dodávky liekov. Podľa tejto zmluvy pohľadávky po odkúpení firmou F.-V. I..W..V.. N. a
ich postupnom uhradení, mala s.r.o. B. preplatiť. Účelom tejto dohody bolo pomôcť firme B. preklenúť
obdobie platobnej neschopnosti, ktorú jej spôsobili oneskorené platby za dodávané lieky lekárňami,
pričom dodávateľom - podľa tejto dohody dňa 3.3.1994 došlo k úhrade prvej časti pohľadávok a.s. Q.
N. z účtu, ktorým disponoval žalobca v ČSOB Bratislava. Z tohto účtu v žalobe uvedeného, bolo na

účet v ČSOB Praha v žalobe uvedených, v prospech firmy V..D..H. O..I.. so sídlom O. XX, N. X, ktorá
zabezpečovala pohľadávky a.s. spoločnosti Q. N. C. I. W. prevedené celkovo 3.289.853,-Sk, čo podľa
denného kurzu predstavovalo sumu 2.827.867,-Kč. Firma B. z tejto sumy uhradila firme F.-V. I..W..V..N. sumu 2.927.000,-Sk. Do dnešného dňa, teda ku dňu spísania žaloby však B. neuhradila zostatok
pohľadávky vo výške 362.853,-Sk a neurobila tak napriek rôznym urgenciám zo strany žalobcu. Preto
bol žalobca nútený ako fyzická osoba zo svojich peňažných prostriedkov túto sumu zložiť do pokladne

F.-V. vo forme pôžičky. Žalobcovi vznikla ako fyzickej osobe škoda, ktorú žiadal nahradiť podľa § 442
Občianskeho zákonníka vrátane ušlého zisku vo výške 100.000,-Sk. Nakoľko tým, že dotoval pokladňu
firmy F.-V. I..W..V.., v ktorej bol konateľom, bol konaním žalovaného T. S. poškodený on ako občan.
Ušlý zisk žalobca vyvodzoval z úrokovej miery 20% zo sumy 362.853,-Sk za obdobie od 1.4.1994 do
1.12.1995. Napriek takémuto správaniu žalovaného, keď firma F.-V. odstúpila od odkúpenia ďalších

záväzkov B. 11.4.1994 žalobca ponúkol žalovanému bankovú garanciu na vyrovnanie pohľadávok a.s.
Q. voči B. a finančné krytie na ďalšie dodávky. Podmienkou bolo uhradiť spomínanú sumu 362.853,-
Sk. Žalovaný však na akékoľvek upomienky žalobcu nereagoval. Žalobca v žalobe spomenul, že firma
B. I..W..V.. väčšinu liekov dovážala z Českej republiky. Žalovaný ako reprezentant tejto firmy nemal v
Českej republike žiadne konexie a preto žalobcu požiadal o zabezpečenie dodávok liekov z Českej
republiky,najmäza.s.Q.N.,vsúvislostisčímpotomžalobcakontaktovalsvojichznámychvPraheadňa

11.10.1993 bolo uskutočnené jednanie s generálnym riaditeľom a.s. Q. N. X.. S. K.. Na toto stretnutie
bol prizvaný aj žalovaný, a po tomto jednaní začali dodávky liekov do B.. Hoci S. K. si nenárokoval
za mimoplánované dodávky liekov do B.G. žiadnu províziu, ktorá bola v tej dobe už obvyklá, mal ale
požiadavku, aby sa určitá provízia zákonným spôsobom vyplatila jeho priateľovi C. D. z firmy X. N..
So súhlasom T. S. žalobca potom zo svojich osobných peňazí vyplatil dňa 22.2.1994 províziu vo výške

200.000,-Kč, teda 230.000,-Sk F. X. a žalovaný mu ani tieto peniaze napriek dohode nevrátil. Vzhľadom
na nepreplatenie tejto provízie žalobcovi, boli dodávky liekov B. I..W..V.. zastavené a dnes ich B. dováža
komplikovaným spôsobom. Na jar 1994 začal žalobca zriaďovať lekáreň a žalovaný sa podieľal na
dodávkach liekov do lekárne. Strata zo zisku 200.000 Kč, teda 230.000,-Sk dosiahla za obdobie od ich
použitia do 1.12.1995 61.147,-Sk, čo predstavuje 18% ročnú úrokovú mieru. Takto žalobcovi konaním

žalovaného vznikla priama škoda 592.853,-Sk a následná škoda vo forme straty zo zisku 180.147,-
Sk, čo spolu predstavuje 773.000,-Sk. Túto sumu žiadal žalobca proti žalovanému zaplatiť v zmysle
ustanovení § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka.

V podaní zo dňa 1.12.1995, ktorým žalobca žiadal proti žalovanému priznať zaplatenie sumy 633.500,-
Sk , t.j. 22.024,17 euro, žalobca uviedol, že túto sumu žiada titulom úhrady nákladov, spojených s

obstaranímveci.Vtomtopodanížalobcauviedol,ževroku1993vmesiacioktóberuzavrelsožalovaným
ako objednávateľom on ako fyzická osoba zmluvu o obstaraní veci (dodávok liekov), pričom podľa
tejto dohody podľa § 733 Občianskeho zákonníka žalovaný žiadal obstaranie dodávok liekov pre svoju
distribučnú firmu v a.s. Q. N. v Českej republike. Firma B. I..W..V.. v tom období nedostávala lieky priamo,
pretože bola začínajúcou firmou, pričom jej najväčšími dodávateľmi boli Q. N. a Z. V.. B. chcela získať

ako distribučná firma prioritnejšie postavenie, a preto požiadal žalovaný žalobcu o obstaranie dodávok
týchto liekov. Na základe osobných kontaktov žalobcu v N., žalobca začal konať a požiadal bývalého
riaditeľa N. C. N. X C. D., ktorý bol osobným priateľom generálneho riaditeľa a.s. Q. N. S. K. o osobné
stretnutie, ktorého sa zúčastnil žalovaný. Toto stretnutie sa uskutočnilo 11.10.1993 v Prahe o 19,00
hod. Generálny riaditeľ S. K. osobne súhlasil s dodávkami liekov do B. požadoval však od žalobcu

finančnú garanciu, ktorú žalobca poskytol z ČSOB Praha. Náklady žalobcu na pracovnú cestu dosiahli aj
s ubytovaním a cestovnými výlohami výšku 8000,-Sk. Na základe tohto jednania žalovaný potom priamo
cez žalobcu zaslal objednávky liekov, ktoré potom (lieky) začali do B. I..W..V.. prichádzať. Kvôli ďalším
dodávkam liekov boli vykonané pracovné cesty v celkovom počte tri v mesiaci október a november
1993, pričom náklady žalobcu na tieto cesty bez akejkoľvek odmeny pre žalobcu dosahovali 25000,-

Sk. Obstaranie finančnej garancie prostredníctvom X.. K. J. P.. stálo žalobcu 150.000,-Sk. Tieto peniaze
ale neskôr prepadli, pretože B. za lieky nezaplatila. Podľa dohody medzi žalobcom a žalovaným mu
mal žalovaný tieto náklady preplatiť, to však ku dňu podania žaloby neurobil. Celkové náklady žalobcu
potom predstavovali súčet týchto súm, teda 182.000,-Sk. Približne v tom istom čase teda v októbri až
decembri 1993 sa žalobca dohodol podľa § 733 Občianskeho zákonníka pre B. dodávky liekov zo

štátneho podniku Z. V.. V rámci zabezpečenia dodávky týchto liekov žalobca vykonal štyri služobné
cesty priamo do Z. V. s nákladom 25000,-Sk. V dvoch prípadoch doviezol lieky bez úhrady dopravných
nákladov na svojej Avii 31F prostredníctvom svojho zamestnanca, pričom dopravné náklady mu vznikli
vo výške 8000,-Sk titulom dopravného (1000 km á 8,-Sk) a vo výške 2000,-Sk kam patrili špedičné
náklady, a mzda vodiča. Jedenkrát lieky doviezol 31.12.1993 vodič súkromnej firmy z N., a pretože

žalobca bol pri dovoze týchto liekov prítomný, zaplatil za dopravu 8000,-Sk zo svojich peňazí. Náklady
na žalobcu spojené s obstaraním liekov z firmy Z. V., ktoré mu žalovaný neuhradil napriek dohode,takto predstavovali sumu 43.000,-Sk. Za sprostredkovanie nákupu liekov z Z. V. žalobca so súhlasom
žalovaného zaplatil X.. S. Q., ktorý kontakt na obchodného riaditeľa Z. obstaral sumu 150.000,-Kč. Táto
provízia v porovnaní so ziskom bola pomerne veľká. Celkové obstarávacie náklady, ktoré žalobcovi

vznikli a boli spojené so splnením dohody podľa § 733 Občianskeho zákonníka pre objednávateľa
boli k 1.1.1994 potom v súvislosti s obstaraním liekov z Q. N. 182.000,-Sk. V súvislosti s obstaraním
liekov z Z. N. 172.500,-Sk plus 43.000,-Sk. V januári 1994 žalovaný požiadal žalobcu o kontakt na
niektorú nemeckú firmu, vyrábajúcu účinné látky do liekov. Žalobca vtedy požiadal svojho známeho,
vedúceho exportného oddelenia U. D. S. C., bytom v D., aby zabezpečil takéto jednanie priamo v

Berlíne. Na náklady žalobcu sa potom uskutočnili dve pracovné cesty do Berlína a to 16.1.1994 a
3.2.1994, ktorých sa zúčastnil žalobca, žalovaný, S. C.Á. a vodič. Celkové náklady týchto pracovných
ciest žalobca prakticky hradil , za ubytovanie v hoteli Fórum Berlín, dopravu jeho autom, stravovanie,
odmenu za sprostredkovanie S. C. mu vznikli náklady vo výške 55.000,-Sk. Keďže však prerušil kontakty
so žalovaným, nedozvedel sa, či tieto pracovné cesty priniesli výsledky. Celkové finančné výdavky
žalobcu na splnenie dohody podľa § 733 Občianskeho zákonníka bez akejkoľvek odmeny pre žalobcu

do 5.2.1994 predstavovali v súvislosti s obstarávaním liekov od Q. N. sumu 182.000,-Sk, v súvislosti
s obstaraním liekov od Z. V. 215.500,-Sk a v súvislosti s pracovnými cestami do Berlína 55.000,-Sk,
teda spolu 452.500,-Sk. K tomu žalobca žiadal uhradiť 20% úrok za dva roky, čo podľa jeho vyčíslenia
predstavuje sumu 181.000,-Sk, teda celkovo proti žalovanému uplatňoval sumu 633.500,-Sk.

Od podania žaloby súd dlhšie obdobie vo veci nekonal a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa

nezdržiaval na území SR a nebol s ním možný kontakt, konanie bolo prerušené a súd pokračoval v
konaní až na základe uznesenia zo dňa 1.12.2008 po tom, čo žalobca bol vydaný orgánmi Českej
republiky na trestné stíhanie na územie Slovenskej republiky (proti žalobcovi bol vydaný Medzinárodný
zatykač vzhľadom na trestné stíhanie, ktoré sa proti žalobcovi viedlo na území SR).

Žalobca v priebehu ďalšieho konania na žalobe trval. Poukázal však ešte na svoje predchádzajúce

podanie zo dňa 2.4.1997, ktoré bolo súdu doručené 4.4.1997, ktorým navrhol zámenu v osobách
účastníkov na strane žalovaného, kde žiadal, aby žalovaný W.. T. S. P.. z konania vystúpil a na jeho
miesto aby vstúpila obchodná spoločnosť B. N. O..I.. so sídlom v Prievidzi, vystupujúca už pod novým
obchodným menom B. N. N. I. Q. O..I.. I. I. D..

Žalovaný však uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu na pripustenie zámeny v osobách účastníkov

a preto súd uznesením zo dňa 4.2.2010 (čl.191-192) nepripustil, aby namiesto žalovaného vstúpila do
konania ako žalovaný vyššie spomínaná obchodná spoločnosť.

Z dôvodov hospodárnosti konania súd nepripustil uznesením zo dňa 14.7.2011 ani ďalší návrh žalobcu,
ktorý žalobca urobil na pojednávaní dňa 19.1.2011 a to, aby do konania pristúpila ako žalovaný v rade
2/ obchodná spoločnosť B. - N. I. Q. O..I.. I. I. C. D. (čl.364-365) a nepripustil následne ani vstup

ďalších účastníkov do konania (čl.446-447 - uznesenie OS Martin sp.zn. 8C/281/1996 zo dňa 16.2.2012,
ktorým súd nepripustil pristúpenie Slovenskej republiky - zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a
Okresného súdu Martin do konania).

Na pojednávaní dňa 18.11.2010 žalobca predložil aj podanie, ktoré bolo označené ako upresnenie
žalobného nároku, ktorým rozšíril nárok na náhradu škody, pôvodne uplatnený v sume 773.000,-Sk o

príslušenstvo - úroky z omeškania, ktoré vyčíslil na výšku 71.911,-eur. Celkovo žiadal priznať sumu
92.120,-eur. Súd takú zmenu žaloby nepripustil uznesením zo dňa 28.11.2012, ktoré bolo žalobcovi
doručené 6.12.2012 (čl.490-491).

Súd takto v konaní pokračoval len o pôvodných podaniach žalobcu, ktoré žalobca podal na Okresný súd
v Prievidzi a ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 773.000,-Sk a sumy 663.500,-Sk.

Meritórne pojednávanie súd konečne vykonal až 3.4.2013 v prítomnosti žalovaného a jeho právnej
zástupkyne, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil v súvislosti s cestou do zahraničia. Nepriložilk tomu však žiadny dôkaz napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie dostal s dostatočným
predstihom 11.3.2013. Ospravedlnenie súdu zaslal až tesne pred vykonaním pojednávania 2.4.2013.
Súd ospravedlnenie žalobcu neuznal a pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti, pričom v zmysle

ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p. prihliadal na obsah spisu.

Na pojednávaní dňa 3.4.2013, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalobcu súd napriek tej skutočnosti, že
podania žalobcu, ktorým uplatňoval oba nároky na zaplatenie sumy 773.000,-Sk a 663.500,-Sk boli
pripojené do jedného súdneho spisu, ktorý bol o nich vytvorený a teda fakticky sa o nich viedlo spoločné
konanie už na pôvodnom Okresnom súde v Prievidzi pod sp.zn. 15C 143/1995 a neskôr na Okresnom

súde Martin sp.zn. 8C 281/1996 vzhľadom na námietku žalovaného, že konania o týchto nárokoch neboli
oficiálne spojené na spoločné prejednanie a rozhodnutie, súd uznesením spojil na spoločné prejednanie
a rozhodnutie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním z 25.1.2010 (čl.186), ktorým sa vyjadroval aj k návrhu
žalobcu na zámenu v osobách žalovaných .

K obom podaniam žalobcu žalovaný uviedol, že z oboch doručených návrhov, kde je označený ako

zodpovedný alebo objednávateľ je zrejmé, že žalobcom formulované nároky sú formulované ako
nároky voči obchodnej spoločnosti B. I..W..V.., za ktorú bol oprávnený konať ako konateľ a štatutárny
zástupca spoločnosti. Preto z jeho pohľadu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie práva voči jeho osobe
ako občanovi, nakoľko v oboch prípadoch nie je pasívne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu nároky
uplatnené v žalobe v celom rozsahu žalovaný neuznával. Poukázal súčasne na nezrozumiteľnosť oboch

návrhov a aj skutočnosť, že pre odstup času sa už na priebeh skutku a udalostí nepamätá.

Na podobnej argumentácií a obrane voči žalobnému návrhu žalobcu zotrval žalovaný aj v priebehu
konania, najmä na pojednávaní dňa 3.4.2013, kde bol žalovaný aj vypočutý a prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne uviedol, že ani jeden z účastníkov podľa názoru žalovanej strany nie je v spore
vecne legitimovaný. Mimo tej skutočnosti, že žalobcove podania sú nejasné a nezrozumiteľné a nie je

zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia a čoho sa vlastne voči žalovanému domáha, žalobca
nepreukázal existenciu žiadneho záväzkovo právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, z ktorého by
nároky vyplývali. Žalobca v čase podania žaloby nebol vecne legitimovaný na uplatnenie týchto nárokov
voči žalovanému a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v danom období bol činný ako konateľ
firmy F.-V. I..W..V.. a prípadné nároky mohli vznikať firme F.-V. s.r.o. nie priamo žalobcovi avšak nie

voči žalovanému ale voči spoločnosti, ktorú žalovaný v danom čase reprezentoval, teda voči obchodnej
spoločnosti B. I..W..V.., ktorej bol štatutárnym zástupcom. Aj keď žalobca predložil listiny, ktoré svedčia o
postúpení pohľadávky firmou F.-V. I..W..V.. na žalobcu, nič to nemení na skutočnosti, že v čase podania
žaloby žalobca nedisponoval takým nárokom, a teda nebol nositeľom práva, ktoré voči žalovanému
uplatňuje.

Žalovaný vo svojej výpovedi potom uviedol, že je predsedom predstavenstva a.s. a súčasne generálnym
riaditeľom a.s. B. N.- N.Á. Q. I. I. I. C. D.. V decembri 1992 žalovaný založil obchodnú spoločnosť B.
I..W..V.., ktorá bola v roku 1995 zrušená a jej práva a povinnosti prevzala B. O..I.., dnes vystupujúca pod
aktuálnym obchodným menom B. N. - N. Q. I. O..I.., ktorá je vlastne právnym nástupcom B. I..W..V...
Žalovaný ako osoba sa so žalobcom prvýkrát zoznámil v roku 1993, pretože vtedajšia priateľka žalobcu

bola zamestnankyňou firmy B. I..W..V.. a žalobca ju z času na čas chodil do firmy navštevovať. Medzi
žalobcom a žalovaným odznelo niekoľko rozhovorov, v ktorých sa bavili o tom, čím sa B. zaoberá a čím
by žalobca mohol B. prípadne pomôcť. Žalovaný spomenul prípad, keď na základe požiadavky žalobcu
boli B. I..W..V.. zaslané dve zásielky liekov pre lekáreň v Prešove, ktoré ale zostali nezaplatené a z
ktorých platby za lieky si mal pre svoju potrebu ponechať žalobca. Žalovaný si nespomínal na obchodný

prípad, keď firma F.-V. I..W..V.. U. B. I..W..V.. uhrádzať nejaké dlhy voči O..I.. Q. N..

Kzmluveoodkupezáväzkovnedatovanej,žalobcompripojenejnačl.8-10súdnehospisu,ktorúuzavrela
firma F.-V. I..W..V.. I. I. C. N., zastúpená konateľom - žalobcom a B. I..W..V.. I. I. C. N., zastúpená
žalovaným a na ktorej sa nachádzajú rukou písané poznámky X.. T. K., riaditeľa firmy V..D.. H. O..I.. so
sídlom v N., uviedol, že ide zrejme o autentickú zmluvu, pretože si na ňu matne spomína. Žalovanýsa nevedel vyjadriť ani k listu žalobcu z čl. 11 zo dňa 10.4.1994, ktorým žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie sumy 362.853,-Sk. Žalovaný uviedol, že si nie je vedomý tej skutočnosti, že firma B. I..W..V..
mala nejaké neuhradené záväzky voči a.s. Q. N.. Žalobca stále chodil do tejto firmy, stále niečo ponúkal,

špekuloval, navrhoval riešenia, avšak na podrobnosti prípadu si už žalovaný nespomínal. Žalovaný
kategoricky poprel, že by sa so žalobcom dohodol na zaplatení provízie vo výške 200.000,-Kč C. D.
z firmy X. N. a to na základe požiadavky p.S. K. U. Q. za sprostredkovanie kontaktu medzi Q. O..I.. N..
Žalovaný k tomu uviedol, že pred obdobím ako založil firmu B. I..W..V.. pracoval v zdravotníctve 14.rokov
mal dobré kontakty aj s vrcholovými predstaviteľmi a.s. Q. N.. X.. S.Í. K. bol generálnym riaditeľom

nielen a.s. Q.Á. N. ale aj O..I.. U.. Preto žalovaný nepotreboval ako reprezentant firmy B. I..W..V.., aby mu
žalobca sprostredkoval kontakt na tieto osoby. Pokiaľ B. I..W..V.. objednávala lieky z Q. O..I.., väčšinou
žalovaný jednal s X.. I., ktorý mal na starosti predaj, pretože p.X.. S. K. ako generálny riaditeľ bol na
dosť vysokej pozícií na to, aby jednal s každým zákazníkom. Vyslovil pochybnosti, že Jiří Michal ako
generálny riaditeľ a.s. Q. N. žiadal províziu za to, že Q. O..I.. predá lieky B. I..W..V... Oni potrebovali
totiž predávať a B. I..W..V.. potrebovala kupovať. Preto žalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, že by

žalobca za neho vyplácal nejakú províziu v súvislosti s obchodmi, ktoré robila B. I..W..V... V priebehu
svojich vyjadrení k listinám, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu žalovaný uviedol, že si spomenul,
že v súvislosti s obchodmi medzi B. I..W..V.. O. Q. O..I.. N. sa firma F.-V. zamontovala do tohto právneho
vzťahu spomínanou zmluvou o odkupe záväzkov z toho dôvodu, že žalobca nejakým spôsobom chcel
zarobiť na zmene peňazí, nakoľko to bolo práve v období, keď došlo k rozdeleniu Československej

republiky a k zmene meny.

Žalovaný vo svojej výpovedi spochybnil aj tvrdenia žalobcu ohľadne toho, že by B. v súvislosti s
obchodmi, ktoré robila mala zisk takmer 20% z obchodu, pretože obchodná marža na lieky k 1.4.1994
bola maximálne 13%. B. I..W..V.. musela navyše znižovať ceny, aby získala odberateľov. Spochybnil
tvrdenia žalobcu ohľadne toho, že neuhradením finančných záväzkov žalobcovi ušiel zisk v celkovej

výške 180.147,-Sk, čo poškodilo úmysly žalobcu založiť lekáreň, pretože do roku 2006 - do reforiem
ministraU.lekáreňnaúzemíSlovenskejrepublikymoholzriaďovaťaprevádzkovaťibalekárnikažalobca
k niečomu takému nemal potrebné vzdelanie. Viac k nárokom na zaplatenie náhrady škody vo výške
773.000,-Sk žalovaný uviesť vo svojej výpovedi nevedel.

Pokiaľ žalobca uplatňoval nároky na úhradu nákladov, spojených s obstaraním veci v celkovej výške

663.500,-Sk, žalovaný uviedol, že vylučuje akúkoľvek služobnú cestu 11.10.1993 v Prahe v prítomnosti
žalobcu. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca do firmy B. I..W..V.. chodil častejšie, pretože
navštevoval svoju priateľku, tam pracujúcu, a za žalovaným prichádzal stále s nejakými návrhmi.
Žalovaný všakmalsvojekontaktyanepotreboval ktomu sprostredkovaniežalobcu.Žalovanýsapoznal
s predstaviteľmi Českých farmaceutických firiem alebo distribučných firiem a nikdy neuskutočňoval

stretnutie s ich vrcholovými predstaviteľmi v prítomnosti žalobcu. Stretnutie 11.10.1993, aké žalobca vo
svojej žalobe popísal sa v prítomnosti žalovaného neuskutočnilo. Žalovaný síce jednal aj s p.S. K., ktorý
reprezentoval a.s. Q. N., ale nikdy nie v tej zostave, ako žalobca popisuje a v prítomnosti žalobcu. V
rokoch, ktoré žalobca popisuje vo svojich podaniach, však žalovaný jednal skôr s pracovníkom Q. O..I..
N..I., ktorý mal na starosti obchod. Samotný žalovaný navštívil Prahu v danom období mnohokrát,

avšak nikdy mu stretnutie nesprostredkoval žalobca a nemal ani vedomosť o tom, že by žalobca hradil
náklady nejakého takéhoto stretnutia. Žalovaný si spomenul, že v rokoch 1993 až 1994 žalobcovi
podpísal, čo ale žalobcovi podpísal, to povedať nevedel, pretože žalobca stále ponúkal, že pre B.
I..W..V.. niečo lepšie vybaví, pričom žalovanému sa matne zdalo, že listina, ktorú žalobcovi podpísal,
mala slúžiť na to, aby sa preukazoval, že nejakým spôsobom reprezentuje alebo zastupuje firmu B.

I..W..V..,sktorounebolale vžiadnompracovnomaniobchodnomvzťahu. Žalovanýuviedol,ženevienič
o tom, že by žalobca bol vykonal ďalšie tri pracovné cesty do Prahy, pri ktorých mu mali vzniknúť náklady
25000,-Sk. K tvrdeniam žalobcu, ohľadne obstarania finančnej garancie prostredníctvom Ing. K. J. vo
výške 150000,-Sk sa žalovaný vyjadriť nevedel, pretože toto meno mu nič nehovorilo a na žiadny takýto
prípad si nespomínal. K akýmkoľvek tvrdeniam žalobcu ohľadne toho, že na požiadavku žalovaného

alebo z jeho príkazu uskutočňoval pracovné cesty, dokonca aj spomínané štyri pracovné cesty do Z.
V., v súvislosti s ktorými mu mal vzniknúť náklad 25.000,-Sk žalovaný uviedol, že so žalobcom nikdy
neuzavrel ani ústnu ani písomnú zmluvu, na základe ktorej by tak mal žalobca konať. Žalobca nebol
ani jeho zamestnancom. Žalobca pri osobných kontaktoch so žalovaným vždy len sám ponúkal a jeho
ponuky, návrhy zostávali v spoločenskej rovine. A preto žalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, že by

na základe požiadavky žalovaného alebo z jeho príkazu žalobca uskutočňoval pracovné cesty do Z. V.,pri ktorej mu mali vzniknúť náklady. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pre firmu B. I..W..V.. z Z. V. doviezol lieky,
pričom mu mali vzniknúť náklady v celkovej výške 10.000,-Sk, na také niečo si žalovaný nespomínal,
vedel však, že žalobca a jeho firma vlastnú dopravu nemala. Žalovaný však vedel, že syn žalobcu

vlastnil nejakú dopravnú firmu, pričom žalovaný si spomínal len jeden prípad, keď žalobca pre B. I..W..V..
sprostredkovával dopravu cez firmu syna žalobcu a šlo práve o spomínaný dovoz liekov do prešovskej
lekárne v súvislosti s neúspešným obchodom, ktorý žalovaný spomínal na začiatku svojej výpovede.
Žalovanýuviedol,žefirmasynažalobcuzrejmetútodopravuB.I..W..V..riadnevyfakturovalaaB.I..W..V..
juzaplatila.Žalovanýpoprel,žebyžalobcasjehosúhlasomzaplatilX.. S.Q.províziuvovýške 150.000,-

Kč, a uviedol, že v tom období bol hlad po liekoch a medzi distribučnými firmami a výrobcami liekov
existovali normálne dodávateľsko - odberateľské vzťahy. B. s.r.o. žiadne provízie nevyplácala. Navyše
žalovaný by ani nemohol vo firme zaúčtovať vyplatenú províziu zaplatenú v hotovosti tak, ako uvádza
žalobca. Pokiaľ žalobca spomínal dve pracovné cesty do Berlína v januári a februári 1994, pri ktorých
mu mali vzniknúť náklady vo výške 55.000,-Sk, žalovaný uviedol, že s určitosťou si spomína len na
jednu pracovnú cestu, pretože sa uskutočnila v jeho prítomnosti len jedna, nevedel však, v ktorom

termíne sa uskutočnila. K tejto pracovnej ceste došlo z podnetu žalobcu asi v tom smere, že navrhol
žalovanému,že mákontakty vNemecku,keďžecestujepocelejEurópe amôžežalovanéhopredstaviť,
resp. môže žalovanému sprostredkovať stretnutia s predstaviteľmi nemeckých farmaceutických firiem.
Žalovaný vtedy na ponuku žalobcu reagoval tým, že skutočne spolu so žalobcom uskutočnil jednu
pracovnú cestu, auto šoférovala iná osoba, pretože žalobca nemal vodičský preukaz a auto sa v Brne

zastavilo zrejme pre spomínaného pána C., ktorý mal tlmočiť. Spoločnosť potom pokračovala v ceste
do Berlína. Celé stretnutie skončilo fiaskom, pretože účastníci cesty nenavštívili farmaceutické firmy ale
nejaké firmy chemického priemyslu, ktoré nemali nič spoločné s dodávkou pre farmaceutický priemysel.
Žalovaný si už nespomínal, kto platil hotel, potvrdil však, že spoločnosť bývala v nejakom hoteli, ale
predpokladal, že hotel zaplatil on, pretože nemá vo zvyku zostávať niekomu niečo dlžný, čo by mohol

zistiť nahliadnutím do účtovníctva firmy. Samozrejme túto cestu nevykonal ako súkromná osoba, a teda
zo súkromných dôvodov, ale pre prípad, že by tie rokovania mal viesť s predstaviteľmi nemeckých
farmaceutických firiem, viedol by ich ako reprezentant B. I..W..V... Teda, pokiaľ by sa mali počas tejto
cestu uzatvárať nejaké obchody, tak by sa riešili pre B. I..W..V... Žalovaný rovnako poprel vykonanie
pracovnej cesty v Dortmunde, o ktorej sa zmienil žalobca v danom podaní a uviedol, pána Vlasáka,

ktorý s ním mal údajne podľa tvrdenia žalobcu vykonať cestu do Dormundu videl len raz pri spomínanej
cesto do Berlína a naposledy v Brne, keď ho po pracovnej ceste vysadili. So žalobcom sa nikdy
ani len ústne nedohodol, že bude sprostredkovávať pre firmu B. niečo. Žalobca bol podľa jeho slov
doslova vlezlý, stále sa ponúkal, natískal, volal žalovaného do celej Európy. Žalovaný s ním absolvoval
len spomínanú cestu do Berlína, na ktorú sa nechal nalákať. Uviedol, že všetky tvrdenia žalobcu vo

vzťahu k žalovanému sú nepravdivé a vykonštruované.

Z výpisom z obchodného registra, ktoré mal súd pripojené v súdnom spise súd zistil tieto skutočnosti:

B.I.I.W.V.I.I.C.N.S..K.Č..XX,X.:XXXXXXXXvzniklazápisomzobchodnéhoregistradňa7.12.1992.
Jej spoločníkmi boli W.. S. N. a W.. T. S. - teda žalovaný. Spoločníci boli súčasne konateľmi tejto
obchodnej spoločnosti s tým, že podľa zápisu v obchodnom registri v roku 1997 spoločnosť zastupovali

a podpisovali sa za ňu konatelia každý samostatne.

Uznesením Valného zhromaždenia spoločníkov zo dňa 28.7.1995 bolo rozhodnuté o zrušení tejto
spoločnosti bez likvidácie zlúčením s akciovou spoločnosťou B. N. podľa § 68 ods.3 písm.c/ a § 69
Obchodného zákonníka (zák.č.513/1911 Zb.).

B. N. O..I.. I. I. C. N. S.. K. X, X.: XX XXX XXX vznikla 13.3.1995 ako akciová spoločnosť, pričom

predsedom predstavenstva tejto obchodnej spoločnosti bol žalovaný, podpredsedom W.. S. N.. Za
spoločnosť konali a v mene spoločnosti sa mali podpisovať vždy spoločne minimálne dvaja členovia
predstavenstva.

Tak B. N. O..I.. ako aj B. I.. I. W..V.. mali v predmete činnosti veľkoobchod s farmaceutickými výrobkami,
veľkoobchod s liečebnou kozmetikou a drogistickým tovarom, veľkoobchod so zdravotníckym

materiálom a zdravotníckou technikou a maloobchod v oblasti vymedzenia veľkoobchodnej činnosti.B. N. O..I.. neskôr zmenila sídlo a obchodné meno na konci konania podľa výpisu z obchodného registra
vystupovala pod obchodným menom B. N. - N. I. Q. O. I. I. I. D., V. P. X, X.: XX XXX XXX a podľa výpisu
z obchodného registra žalovaný bol predsedom predstavenstva tejto a.s. , pričom predstavenstvo malo

ďalších troch členov. Za spoločnosť konajú a v mene spoločnosti sa podpisujú vždy spoločne minimálne
dvaja členovia predstavenstva.

Podľa výpisu z obchodného registra F.-V. I..W..V.. I. I. C. N., S.. N. X, X.: XX XXX XXX vznikla zápisom do
obchodného registra 3.2.1993 ako spoločnosť s ručením obmedzením. Jej spoločníkom bol X.. F. H., D.
N. X, štatutárnym orgánom - konateľom žalobca. Táto obchodná spoločnosť podľa výpis z obchodného
registra bola zrušená 25.2.2009 a z obchodného registra vymazaná ex offo 19.3.2009.

Z týchto skutočností je zrejmé, že žalovaný v období, ktoré sa viaže ku skutočnostiam, žalobcom
opísaným v žalobe bol konateľom obchodnej spoločnosti B. I..W..V.., ktorá sa zlúčila s a.s. B. N. O..I..
v roku 1995.

Žalobca na dôkaz svojich tvrdení pripojil do spisu aj listinné dôkazy, ktoré ich mali preukazovať.
Predovšetkým pripojil zmluvu o odkupe záväzkov, ktorá nie je datovaná (čl.8-10) a ktorú podpísal

žalovaný za B. I..W..V.. I. I. C. N. a žalobca za obchodnú spoločnosť F.-V. a ktorej zmluvnými stranami
boli F.-V. I..W..V.. so sídlom v N. O. B. I..W..V.. I. I. C. N.. Touto zmluvou sa zmluvné strany dohodli podľa
§ 652 Obchodného zákonníka, že firma F.-V. .I..W..V.. odkúpi záväzky B. I..W..V.. I. I. C. N., ktoré má B.
I..W..V.. voči firme Q. O..I.. N. v celkovej výške 253.542,25 XCU. Firma F.-V. I..W..V.. N. prevzala tieto
záväzky na svoju ťarchu a zaviazala sa uhradiť do konca roku 1993 a firma B. I..W..V.. N. sa zaviazala

uhradiť firme F.-V. I..W..V.. Prievidza hodnotu odkúpených záväzkov do konca roku 1993 spôsobom,
ktorýpopisovalčlánok5.zmluvyatovsume2.000.000,-Sk,1.500.000,-Skvhotovostiavsume500.000,-
Sk bankovým prevodom, zvyšok záväzku sa zaviazala zaplatiť do konca januára 1994 na základ faktúr
firmy F.-V. I..W..V.. N..

Na poslednej strane zmluva obsahuje rukou písaný dodatok, urobený X.. T. K., W. V..D..H. O..I.. I. I. C.

N., z ktorého vyplýva, že V..D..H. a.s. vzala na vedomie, že pohľadávky firmy Unipharma Prievidza budú
uhradené firmou F.-V. do konca roku 1993. Táto zmluva neobsahuje prejav vôle veriteľa B. I..W..V.., Q.
O..I.. N..

Na čl. 259 pripojil aj dodatok č.2 k tejto zmluve, podpísaný 16.3.1994 zrejme žalobcom a konateľom
B. I..W..V.. žalovaným, z ktorého vyplynulo, že firma F.-V. I..W..V.. N. sa zaväzuje zostatok odkúpených

záväzkov firmy B. I..W..V.. voči Q. O..I.. N. uhradiť ku dňu 11.3.1994 na základe zoznamu v pôvodnej
zmluve o odkúpe záväzkov v CZK a firma B. I..W..V.. Prievidza sa zaväzuje firme F.-V. s.r.o. Prievidza
uhradiť rovnakú výšku zostatku záväzku v SKK podľa prepočtu 1 CZK = 1 SKK. K tejto zmluve sa viaže
aj výzva žalobcu z 10.4.1994, adresovaná žalovanému ako riaditeľovi firmy B. N. (čl.11), ktorou žalobca
žiadal žalovaného o vyjadrenie do 10,00 hod. 11.4.1994 s navrhovaným riešením ohľadne bankovej

garancie, pričom podmienkou žalobcu je vyplatenie zostávajúcej sumy 362.853,-Sk dňa 11.4.1994 do
10,00 hod..

Z tejto korešpondencie je zrejmé, že žalobca ako konateľ firmy F.-V. I..W..V.. komunikoval so žalovaným
ako konateľom a reprezentantom firmy B. I..W..V.. so sídlom v Prievidzi.

V súvislosti s tvrdením, že B. I..W..V.. žalobcovi neuhradila sumu 362.853,-Sk, resp. neuhradila ich firme

F.-V. I..W..V.. a v tejto súvislosti žalobca musel s touto sumou firmu F.-V. dotovať z osobných prostriedkov
ako fyzická osoba, žalobca nepredložil žiadny dôkaz.

Na dôkaz skutočnosti o tom, že žalobca vyplatil províziu 200.000,-CZK na základe požiadavky S. K.,
predstaviteľa a.s. Q. N. za sprostredkovanie obchodou s B. I..W..V.. priateľovi S. K. - C. D. z firmy X.
N., žalobca pripojil do spisu len príjmový pokladničný doklad č.5, vystavený 22.2.1994 spoločnosťou X.

I..W..V.. I. I. C. N. X, R. P. X, z ktorého vyplýva, že od p.C. C. bolo prijatých 200.000,-Sk titulom zmluvyč.0401/94. Iný dôkaz, preukazujúci tieto tvrdenia žalobca súdu nepredložil. Navyše tento príjmový
pokladničný doklad tvrdenia žalobcu o provízií poskytnutej, na základe tých skutočností, ktoré žalobca
uviedol, nepreukazuje.

Žalobca do spisu pripojil aj objednávku, vystavenú B. I..W..V.. so sídlom v Prievidzi zo dňa 8.11.1993, z
ktorejvyplynulo,žetátoobchodnáspoločnosťva.s.Q.N.objednávatamuvedenéliekyvtamuvedených
množstvách. Nebolo zrejmé, ako sa žalobca k tejto objednávke dostal.

Podobne žalobca pripojil aj ďalšie objednávky B. I..W..V.. I. I. C. N., adresované Q. O..I.. I. I. C. N., z
ktorých jedna s nečitateľným dátumom a podpisom sa nachádza na čl. 24 a druhá z 27.10.1993 na čl.
25-26 a tiež na čl. 27, 28 sa nachádza ďalšia objednávka vystavená B. I..W..V.. N. Q. O..I.. N. a na čl.

29 sa nachádza objednávka, vystavená B. I..W..V.. pre Z. V. z 15.11.1993. K tejto objednávke žalovaný
uviedol, že podpis na pečiatke patrí jemu, rukou písaný dodatok pod pečiatkou nevie kto napísal a
komu patrí podpis na nej. Tieto objednávky zrejme žalobca pripája do súdneho spisu už v súvislosti
s preukázaním svojho nároku na zaplatenie sumy 663.500,-Sk. Z objednávok je však zrejmé, že boli
vystavované obchodnou spoločnosťou, ktorej v tom období bol konateľom.

Žalobca do spisu na čl. 30-41 pripojil časť kúpnej zmluvy , uzavretej medzi štátnym podnikom Z. V., X.:
XXX-XXX O. B. I. I. C. N., pričom nie je zrejmé, ako sa k časti tejto zmluvy žalobca dostal a nie je zrejmý
ani obsah tejto zmluvy.

V súvislosti so svojimi tvrdeniami ohľadne nároku na zaplatenie sumy 663.500,-Sk, na ktorú mal
žalobcovi vzniknúť nárok v súvislosti s dohodou o obstaraní veci, uzavretej medzi žalobcom a

žalovaným, žalobca pripojil do spisu na čl. 251 odpoveď a.s. Q. N. na žiadosť žalobcu z 8.7.1996, z
ktorej vyplýva, že žalobca uskutočnil návštevy v podniku a.s. Q. N., v dňoch 12.10.1993, 2.11.1993,
16.12.1993, 12.1.1994, 18.1.1994, 11.2.1994 a 13.4.1994. Ďalej mu kompetentná pracovníčka a.s. Q.
N. S. S., vedúca oddelenia ostrahy potvrdila skutočnosť, že v nasledujúci deň po návštevách žalobcu
bol vždy vypravený kamión s liekmi pre firmu B. W. - J. N..

Na čl. 253 žalobca pripojil potvrdenie Hotela F. N., adresované S.. N. V., D. T. XXX, I., z ktorého vyplýva,
že C. C. bol ubytovaný v H. F. v dňoch 11.10.1993 až 12.10.1993, 6.4.1994 až 7.4.1994, 9.5.1994 až
10.5.1994, 22.11.1994 až 23.11.1994 a 13.3.1995 až 14.3.1995.

Na čl. 254 až 255 žalobca predložil výdavkové pokladničné doklady, vystavené firmou F.-V. I..W..V.. so
sídlom v N. a to výdavkový pokladničný doklad č.29 z 23.10.1993, z ktorého vyplýva, že firma F.-V.

vyplatila C. C.Á., konateľovi 10.000,-Sk v súvislosti so služobnou cestou Q. N.. Ďalej výdavkový doklad
č.36 zo dňa 10.11.1993, z ktorého vyplýva, že firma F.-V. I..W..V.. vyplatila C. C., konateľovi 5000,-Sk
titulom služobnej cesty do Q. N.. Ďalej výdavkový doklad č.24 zo dňa 20.2.1994, z ktorého vyplýva,
že firma F.-V. vyplatila C. C. 230.000,-Sk titulom platby X. N. a výdavkový doklad č.12 zo 14.1.1994,
z ktorého vyplýva, že firma F.-V. I..W..V.. vyplatila C. C., konateľovi 25000,-Sk titulom služobnej cesty

do Berlína.

Žalobca do spisu pripojil aj zmluvu o sprostredkovaní platieb na úhradu faktúr za dodané lieky z Q. N.
O. Z. V. U. Č. W. z 1.3.1994, ktorú uzavrela spoločnosť s ručením obmedzením H. I. I. C. D., K. R. Č..X
a C. C. ako aj dohodu medzi firmou B. I..W..V.. I. I. C. N. a podnikom zahraničného obchodu W. so
sídlom v Moskve. Súvis týchto dohôd s tvrdeniami žalobcu však preukázaný nebol. K týmto dohodám

žalovaný na pojednávaní uviedol, že mu nie je zrejmé, čo ňou chcel žalobca preukázať a zrejme sa k
týmto zmluvám dostal cez svoju priateľku, ktorá pracovala na sekretariáte firmy B. I..W..V...

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a to
ani sčasti napriek tomu, že súd vo veci nevykonal rozsiahlejšie dokazovania a dokonca nevypočul ani
žalobcu.V konštatovaní žalobcu vo všetkých jeho podaniach je zrejmé, a rovnako to preukazujú aj listiny, ktoré
súvisia s konaním žalobcu a konaním firmy B. I..W..V.., že ak aj žalobca viedol nejaké rokovania so
žalovaným, alebo domnieval, že sa so žalovaným na niečom dohodol, a ak aj žalobca vykonával nejakú

činnosť, popísanú v jeho podaniach, tak ju vždy vykonával v súvislosti s obstarávaním obchodov pre
B.H. I..W..V.. so sídlom v N. a na základe prípadných dohôd so žalovaným ako konateľom B. I..W..V..
so sídlom v N.. Bez ohľadu na to, že súd neuskutočnil rozsiahlejšie dokazovanie, čo sa javilo súdu
nehospodárne vzhľadom na označenie žalovaného bez toho, aby súd skúmal, či tvrdenia žalobcu sú
skutočne pravdivé, súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný v tomto konaní o nárokoch žalobcu tak, ako

ich žalobca formuloval nie je vecne legitimovaný. Či už žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody, ktorá
mu vznikla tým, že mal ako fyzická osoba dotovať pokladňu F.-V. I..W..V.. sumou 362.853,-Sk, pretože
B. I..W..V.. nesplnila svoj záväzok zo zmluvy o odkúpení záväzkov (čo ale žalobca nepreukázal, že by
bol ako fyzická osoba do pokladne F.-V. I..W..V.. zložil túto sumu), či už žalobca tvrdil, že po dohode so
žalovaným poskytol províziu vo výške 200.000,-CZK pánu C. D. z firmy X. N. po dohode so žalovaným
a to za dodávku liekov z Q. O..I.. N. pre B. I..W..V.. (žalobca ale nepreukázal, že suma 200.000,-

CZK bola províziou, vyplatenou na základe takejto dohody). Takéto konania žalobcu, z ktorých mala
žalobcovi ako fyzickej osobe vzniknúť škoda mali byť robené vždy v súvislosti s obchodmi B. I..W..V...
Navyše žalobca do spisu pripojil listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že firma F.-V. s.r.o. žalobcovi sumu
230.000,-Sk vyplatila dňa 20.2.1994 (čl.255) teda dva dni predtým, ako ich on na základe príjmového
pokladničného dokladu (čl.12) vyplatil firme X. I..W..V.. so sídlom v Prahe. Podľa týchto dôkazov nešlo

predsa o súkromné prostriedky žalobcu, ktorý sa v návrhu identifikoval ako fyzická osoba. Rovnako
listinnédôkazy,ktoréžalobcapredkladalvsúvislostistvrdenýminákladmi,ktorémalivzniknúťpodohode
so žalovaným v súvislosti s obstarávaním obchodov pre B. I..W..V.. firiem Z. V., Q. N., či nákladoch,
ktoré mali vzniknúť v súvislosti s pracovnou cestou do Berlína, nepreukázali tvrdenia žalobcu, že by
tieto náklady boli vynaložené samotným žalobcom z jeho súkromných prostriedkov, keďže žalobca sa

aj v podaní, ktorým uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 633.500,-Sk identifikoval ako fyzická osoba,
a navyše do spisu pripojil niektoré príjmové pokladničné doklady, ktoré svedčia o tom, že mu firma F. -
V. I..W..V.. preplatila niektoré náklady v súvislosti s cestou do Prahy, alebo Berlína. Žalobca však vôbec
nepreukázal, že by tieto náklady vynaložil v súvislosti so zmluvou, uzavretou so žalovaným o obstaraní
veci tak, ako tvrdil. Naopak z tvrdení žalobcu vyplýva, že mal po dohode so žalovaným, ktorý v tomto

období, opäť v roku 1994 a 1993 bol konateľom obchodnej spoločnosti B. I..W..V.. so sídlom v Prievidzi
vykonávať služobné cesty a inak vynakladať náklady v súvislosti obchodmi, ktoré robila B. I..W..V.. I.
I. C. N.. Preto podľa presvedčenia súdu, ak aj žalobca sa so žalovaným, v tom čase J. I..W..V.. B. na
niečom dohodol, mali jeho nároky smerovať voči obchodnej spoločnosti B. I..W..V.. so sídlom Prievidzi
a neskôr voči jej nástupcovi, dnes B. N.- N. I. Q. O. I. I. I. C. D..

B. I..W..V.. I. I. C. N. v rokoch 1993, 1994 bola právnickou osobou.

Podľa § 20 ods.1Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.) právne úkony právnickej osoby vo
všetkých veciach robia tí, ktorí sú k tomu oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou
listinou, alebo zákonom (štatutárne orgány).

B. I..W..V.. ako obchodná spoločnosť bola zapísaná v obchodnom registri a jej ďalšie postavenie

upravoval zák.č.513/1991 Z.z., teda Obchodný zákonník.

Podľa § 13 ods.1 vtedy platného Obchodného zákonníka ak podnikateľom je fyzická osoba,
koná osobne, alebo prostredníctvom zástupcu. Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho
zástupcu, alebo za ňu koná zástupca.

Na to, aby konanie štatutárneho orgánu bolo možné posúdiť ako konanie podnikateľa, musí byť splnená

aj ďalšie podmienka, tento orgán musí byť zapísaný do obchodného registra.

Podľa § 133 ods.1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným
je jeden alebo viac konateľov.Z citovaných ustanovení vyplýva, že žalovaný, ktorý bol identifikovaný v žalobných návrhoch žalobcu
ako fyzická osoba v období, keď mali vzniknúť nároky žalobcu vo vzťahu k žalovanému bol štatutárnym
orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným, teda konateľom, a preto akékoľvek dohody medzi ním a

žalobcom, z ktorých mali vzniknúť podľa tvrdení žalobcu benefity v prospech obchodnej spoločnosti B.
I..W..V.. mali zo strany žalobcu smerovať voči obchodnej spoločnosti, za ktorú žalovaný v tom období
konal a pre ktorú z jeho úkonov vznikali právne účinky. Z akéhokoľvek konania žalovaného, ktorý bol v
tom čase štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti B. I..W..V.. obsahom ktorého boli dojednania na
prospech B. I..W..V.. mohli vzniknúť záväzky len pre B. I..W..V...

Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalobca od počiatku žaloval nesprávne, ak žaloval konateľa
obchodnej spoločnosti teda fyzickú osobu, navyše žalobca svoje nároky nepreukázal a preto aj
bez rozsiahlejšieho dokazovania nebolo možné žalobe žalobcu o jeho nároku na zaplatenie vyššie
uvádzaných súm vyhovieť.

Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p.. žalovaný bol v konaní

plne úspešný a preto mu proti žalobcovi patrí náhrada všetkých účelne vynaložených trov konania.
Žalovanému vznikli trovy jeho právnym zastúpením, ktoré boli vyúčtované a priznané v súlade s
ustanoveniami Vyhl.č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.Trovyprávnehozastúpeniasútvorenéodmenouprávnejzástupkynežalovanéhozašesťúkonov
právnej služby po 519,49 eur, ku ktorým patrí prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14.6.2010, účasť

na pojednávaní dňa 18.11.2010, 19.1.2011, 28.11.2012, 3.4.2013 a nahliadanie do spisu 23.2.2012. Za
účasť na pojednávaní dňa 18.6.2010, ktoré bolo odročené patrí právnej zástupkyni žalovaného odmena
v hodnote 1-iny hodnoty úkonu to znamená vo výške 129,87 eur. K úkonom urobeným v roku 2010 patrí
režijný paušál v sume 7,21 eur. Za úkony, urobené v roku 2011 režijný paušál v sume 7,41 eur, za úkony
urobené v roku 2012 režijný paušál v sume 7,63 eur a za úkon, urobený v roku 2013 režijný paušál v

sume 7,81 eur. K trovám právneho zastúpenia patrí aj náhrada za stratu času a cestovné náhrady a
to pri účasti právnej zástupkyne na dvoch pojednávaniach pred Okresným súdom Martin náhradu za
stratu času podľa § 17 Vyhl.č.655/2004 Z.z. 6x pol hodiny x základná náhrada 11,92 eur, t.j. 70,14 eur
x 2. Cestovné podľa Zákona o cestovných náhradách vo výške 35,88 eur x 2 pri ceste z Prievidze do
Martin a späť motorovým vozidlom advokátky značky Š. F. Š.: N.-XX-P. pri počte najazdených kilometrov

130, spotreby 6,1 litra/100 km, cene pohonných hmôt 1,1 eur a ďalej pri náhrada za najazdené kilometre
0,21 eur za 1 km. Ďalej právnej zástupkyni žalobcu patrí náhrada za stratu času a cestovná náhrada
pri ceste na dve pojednávania do Martina a späť do sídla advokátky v sume celkovo 227,80 eur plus
20% DPH a to náhrada za stratu času 6x pol hodiny pri náhrade 12,71 eur za každú začatú polhodinu,
t.j. 76,26 eur x 2 a cestovné náhrady vo výške 37,64 eur x 2 pri ceste z Prievidze do Martina a späť

motorovým vozidlom Š. V. Š.N.: N.-XXX-T. pri počte najazdených kilometrov 130, spotrebe pohonných
hmôt 7,1 litra /100 km a cene pohonných hmôt 1,50 eur a základnej náhrade 0,183 za jeden kilometer.
Spolu s 20% DPH účtovanou z odmeny i náhrad právnej zástupkyne žalovaného potom trovy právneho
zastúpenia predstavujú spolu sumu 4.613,74eur. V zmysle ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. je žalobca
ich povinný žalovanému nahradiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.