Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2012

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/137/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8203899818
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2012:8203899818.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa O. B., A.

Š. XX, XXX XX N. - N. D. S., zastúpený JUDr. Jozefom Jaroščákom, advokátom, Radničné námestie
33, 085 01 Bardejov proti odporcovi M. C., S. X, XXX XX N. - N. D. S., zastúpený JUDr. Evou
Hudákovou, advokátkou, Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, za účasti vedľajšieho účastníka Sociálna
poisťovňa, Hurbanova 6, 085 01 Bardejov, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady škody za bolesť sumu vo výške
10.418,74 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sumu vo výške 4.630,55 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ pôvodným návrhom podaným na súde dňa 15.7.2003 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 1.530.750,-Sk s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s
odporcom uzavrel dňa 1.3.2001 pracovnú zmluvu, podľa ktorej mal vykonávať prácu zámočníka. Dňa
29.6.2001 ho odporca vyslal s nákladným motorovým vozidlom Avia EVČ N. XXX V. na nákup materiálu
do Košíc. Po nákupe sa vracal s predmetným motorovým vozidlom do Bardejova, pričom na ceste č.
545 v obci Kapušany sa predmetné motorové vozidlo stalo neovládateľné a dostal sa do protismeru v
pravotočivej zákrute, kde sa zrazil s oproti idúcim nákladným motorovým vozidlom Liaz EVČ O. XXX V..

Pri tejto nehode utrpel rôzne zranenia, v dôsledku čoho bol niekoľkokrát operovaný a stal sa úplným
invalidom. Dôvodom dopravnej nehody bol zlý technický stav motorového vozidla, a to konkrétne
plášte na vozidle neboli vyhovujúce.

V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh rozširoval, zmeny v podobe rozšírenia návrhu boli
súdom pripustené trikrát, a to na pojednávaní dňa 28.10.2004 s tým, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľoviistinuvovýške3.015.750,-Skspríslušenstvom,napojednávanídňa22.11.2005stým,že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 3.655.500,-Sk s príslušenstvom a uznesením
zo dňa 20.6.2012 č.k. 4C/137/2003-301 (právoplatné dňa 27.6.2012) s tým, že odporca je povinný

zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 84.938,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne
z tejto sumy od 6.9.2002 do zaplatenia.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol návrh zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa
o tom, že k dopravnej nehode došlo vinou zlého technického stavu motorového vozidla a poukázal na
to, že dopravnú nehodu zavinil navrhovateľ, za čo bol aj priestupkovo postihnutý.

Navrhovateľ s vyjadrením odporcu nesúhlasil a poukazoval na technický stav vozidla, ktorý sa objavil
počas jazdy a na zlé pneumatiky.

Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 24.2.2009 č.k. 4C 137/2003-116 konanie v časti zaplatenia
istiny 60.670,19 € zastavil, vo zvyšnej časti návrh zamietol a rozhodol, že účastníkom náhradu trov
konania nepriznáva. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie dňa 11.3.2009. Odvolací súd
uznesením zo dňa 9.12.2009 č.k. 4Co 91/2009-144 zrušil rozsudok prvostupňového súdu v zamietavom

výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd poukázal na nevyporiadanie sa prvostupňového
súdu so znaleckým posudkom znalca Ing. Štyranda vyhotoveným tesne po nehode, nezhodnotením
výpovedí svedkov. Uložil prvostupňovému súdu opakovane posúdiť zodpovednosť odporcu za pracovný
úraz vo vzťahu k technickému stavu motorového vozidla a jeho zákonnej povinnosti udržiavať vozidlo

v zodpovedajúcom technickom stave, pretože z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné
jednoznačne vylúčiť spoluzodpovednosť odporcu, a rovnako posúdiť mieru zavinenia odporcu, či táto
zodpovedá 50 % alebo inej hodnote.

Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 3.7.2012 sa nedostavil odporca, pričom predvolanie na
pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. Jeho neprítomnosť ospravedlnila jeho právna

zástupkyňa z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti so súhlasom

prejednania veci v jeho neprítomnosti. Preto súd v zmysle ustanovenia § 101 odsek 2 Občianskeho
súdneho poriadku vec prejednal v neprítomnosti odporcu.

V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu súd v tejto veci vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa, odporcu a vedľajšieho účastníka, oboznámením sa so znaleckým posudkom Ing. Petra

Ondrášika, Ing. Jána Štyranda a MUDr. Petra Valdmana, oboznámením sa s obsahom ostatného
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ určil podľa svojej úvahy zavinenie odporcu v rozsahu 70 % a svoje zavinenie v rozsahu 30
%. Poukazoval na rozhodnutie odvolacieho súdu a na skutočnosť, že odporca nepreukázal zbavenie sa
zodpovednosti za pracovný úraz. Uviedol, že pred dopravnou nehodou chodieval hrať futbal, vykonával

všetky práce spojené s údržbou rodinného domu, chodieval na brigády. Po dopravnej nehode nemôže
hrať futbal, nemôže chodiť na brigády, v zime lyžovať, má problémy s pravou rukou, so šnurovaním
topánok a zaviazaním kravaty.

Odporca vo svojej výpovedi navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť, pričom uviedol, že nebola
preukázaná ani subjektívna ani objektívna zodpovednosť odporcu za vznik škody. Poukazoval na

závery znaleckých posudkov Ing. Štyranda a Ing. Ondrášika, ktorí vychádzali z kontroly zistení a
ohliadky motorového vozidla, pričom neboli zaznamenané žiadne údaje o hustiacich tlakoch jednotlivých
pneumatík. Uviedol, že vozidlo bolo podrobené STK tri mesiace pred dopravnou nehodou, pričom nebol
konštatovanýnevhodnýstavpneumatík.Namietalivýškunavrhovateľomuplatnenejnáhradybolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Vedľajší účastník na strane odporcu primárne navrhoval návrh zamietnuť v celom rozsahu poukazujúc
pritom na uznanie navrhovateľa zo spáchania priestupku, čím sa odporca vyvinil. Sekundárne nesúhlasil
so stanovením miery zavinenia odporcu 70 % ku miere zavinenia navrhovateľa 30 %, pretože takého
spoluzavinenie nebolo odôvodnené žiadnym dôkazom a sám navrhovateľ v priebehu konania uznal 50
% mieru zavinenia.Svedkovia O. A., O. W., G. V., M. Š., M. O., M. O., M. S. V. O. B. vypovedali o technickom stave
motorového vozidla, o ktorom sa nechceli vyjadrovať, resp. si na neho nepamätali. Iba M. O. - švagor
navrhovateľa sa zmienil o tom, že počul okrem iného, že pneumatiky boli ojazdené a neboli rovnakého

druhu, a že dopravná nehoda sa stala za mokra a O. B. - syn navrhovateľa uviedol, že pneumatiky neboli
dobré. Svedok M. C. - syn odporcu uviedol, že Avia bola v čase nehody v dobrom technickom stave a
poprel, že by ovplyvňoval výsledok STK. Svedkyňa O. W. neuviedla žiadne rozhodujúce a relevantné
skutočnosti, ktoré súvisia s predmetom sporu.

Svedok O. O., ktorý vykonával dodatočnú ohliadku motorového vozidla uviedol, že vzhľadom na odstup
času sa k veci ani k stavu plášťov na pneumatikách na motorovom vozidle Avia nevie vyjadriť, na

okolnosti si nepamätá.

Zo znaleckého posudku č. 3247-254/2001 znalca Ing. Jána Štyranda vyplýva, že pri obhliadke
nákladného auta AVIA bol zisťovaný stav dezénu plášťov pneumatík , ktorý vzhľadom na poveternostné
podmienky a podmienky na povrchu vozovky bol z technického

hľadiska nebezpečný. Technický stav plášťov, výška vzorky na predných kolesách a na ľavej zadnej

dvojmontáži bol nevyhovujúci pre jazdu po mokrej vozovke s vrstvou vody, ktorá sa zdržuje vo
vybehaných koľajách vozovky. Stav výšky dezénu obmedzuje rýchlosť jazdy, a to hlavne v zákrute tak,
že automobil z príčiny pribrzdenia a jazdy do pravotočivej zákruty sa dostal do protismeru. Jedná sa o
vadu plášťov, čo je aj jedna z príčin dopravnej nehody.

Zo záveru znaleckého posudku č. 1/2007 znalca Ing. Petra Ondrášika, ktorý mal posúdiť, či stav

pneumatík na AVII mal vplyv na vznik dopravnej nehody vyplýva, že z technického hľadiska je
nesporné, že ani tá najkvalitnejšia pneumatika nedokáže zabrániť nehode, pokiaľ k nehode dôjde v
dôsledku prekročenia fyzikálnych limitov. Strata ovládateľnosti vozidla AVIA pri prejazde pravotočivou
zákrutou bola spôsobená nedotáčavým šmykom, do ktorého sa vozidlo pri prejazde zákruty dostalo.
Na šmyk vozidla pre prejazde zákrutou majú vplyv nasledovné faktory: polomer zákruty, prejazdová

rýchlosť ( od nej záleží veľkosť odstredivej sily ), vozidlo ( výška ťažiska, druh vozidla, technický stav
najmä podvozkovej časti vozidla, zaťaženie vozidla a rozmiestnenie nákladu ), pneumatiky( šírka
bežnej plochy, materiál behúňa, konfigurácia dezénových drážiek, hĺbka dezénových drážiek, hustenie
pneumatík ), komunikácia ( druh povrchu vozovky, makro a mikrotextúra povrchu vozovky, čistota ),
poveternostná situácia ( teplota vzduchu, úroveň zrážiek - hĺbka vodného filmu ). Z uvedeného vyplýva,

že zmena hociktorého z uvedených faktorov determinuje prejazd vozidla zákrutou, t.j. aj úroveň
opotrebenia behúňov plášťov pneumatík nachádzajúcich sa na vozidle AVIA v čase dopravnej nehody
mala na vznik danej nehody vplyv. Teda znaleckým posudok nebolo jednoznačne preukázané, že stav
pneumatík na AVII mal vplyv na vznik dopravnej nehody.

Z rozhodnutia o priestupku Č.p. ORP-P-634/DI-2-2001 zo dňa 6.12.2001 vyplýva, že jediným dôvodom

dopravnej nehody bolo neprispôsobenie rýchlosti jazdy poveternostným podmienkam, povrchu vozovky
a technickému stavu vozovky navrhovateľom, ktorý svojím konaním porušil ust. § 3 ods. 2 písm. c/ z.č.
315/1996Z.z. a tým spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b/ z.č. 372/1990.Zb.

Podľa ustanovenia § 251 odsek 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného od 1.4.2002,
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002,

ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom
2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 190 odsek 1 a 5 zákona č. 65/1965Zb. Zákonníka práce účinného do 31.3.2002
(ďalej len „Zákonník práce“), ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za

škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z právnych a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa
§ 191.

Podľa ustanovenia § 191 odsek 2 písmeno a/ Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti
sčasti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy
alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený,
a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.

Podľa ustanovenia § 191 odsek 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti
(odsek 2), určí sa časť škody, ktorú znáša zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia; v prípade

uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí však zamestnávateľ aspoň jednu tretinu škody.

Podľa ustanovenia § 135 Občianskeho súdneho poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o
tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu
alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je

súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo
iný s právny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím
o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Zo znenia ustanovenia § 135 Občianskeho súdneho poriadku jednoznačne vyplýva, že súd je viazaný

iba výrokom rozhodnutia o tom, že bol spáchaný priestupok a kým.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je zodpovednosťou
objektívnou, bez zreteľa na to, či porušil alebo neporušil nejakú právnu povinnosť, alebo či škodu
zavinil alebo nezavinil. Pre vznik tejto zodpovednosti je postačujúce, ak okolnosti (v danom prípade
stav pneumatík) bol objektívne spôsobilý privodiť škodu, t.j. podieľať sa na dopravnej nehode.

Táto zodpovednosť sa predpokladá a nemusí sa preukazovať. Určitým zmiernením dôsledkov tejto
zodpovednosti je možnosť sčasti alebo úplne sa zodpovednosti zbaviť, ak zamestnávateľ preukáže, že
škoda bola výlučne alebo sčasti dôsledkom zavineného protiprávneho správania sa zamestnanca.

Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že navrhovateľ ako zamestnanec odporcu pri
plnení svojich pracovných úloh utrpel pracovný úraz. Zo znaleckého posudku č. 3247-254/2001 znalca

Ing. Jána Štyranda vyplýva, že jednou z príčin dopravnej nehody bola vada plášťov pneumatík. Zároveň
i znalec Ing. Peter Ondrášik vo svojom znaleckom posudku č. 1/2007 uviedol, že aj úroveň opotrebenia
behúňov plášťov pneumatík nachádzajúcich sa na vozidle AVIA v čase dopravnej nehody mala na vznik
danej nehody vplyv. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nesporné, že stav pneumatík bol objektívne
spôsobilý podieľať sa na vzniku dopravnej nehody, navyše bola to i jedna z jej príčin, preto v danom

prípade nemožno pochybovať o zodpovednosti odporcu za škodu. Pokiaľ ide o výpovede svedkov O.
A., O. W., G. V., M. Š., M. O., M. O., M. S., O. B. V. O. O. tie súd nepovažuje za právne významné, keďže
uvedení svedkovia sa o technickom stave vozidla nechceli vyjadrovať, resp. si naň nepamätali. Výpoveď
M. O., švagra navrhovateľa súd vzhľadom ku skutočnosti, že vypovedal o skutočnostiach, ktoré počul od
navrhovateľa nemožno vziať do úvahy. Výpoveď O. B., syna navrhovateľa nie je v rozpore so závermi

v znaleckých posudkoch, pokiaľ ide o stav pneumatík. Jednou z príčin, avšak nie jedinou príčinou
vzniku škody bolo zavinené porušenie predpisov zo strany navrhovateľa tak, ako je to konštatované
vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku Č.p.: ORP-P-634/DI-2-2001 zo dňa 6.12.2001. Na základe
tejto skutočnosti možno prijať záver, že odporca sa v zmysle ustanovenia § 191 odsek 2 písmeno a)
Zákonníka práce sčasti zbavil zodpovednosti za škodu. Súd preto v súlade s ustanovením § 191 odsek

3 Zákonníka práce určil mieru zodpovednosti navrhovateľaa odporcu v pomere 50 : 50 posúdením príčin, ktoré viedli k vzniku škody. Príčinou vzniku škody
bolo jednak to, že navrhovateľ neprispôsobením rýchlosti jazdy poveternostným podmienkam, povrchu
vozovky a technickému stavu vozovky svojím konaním porušil ustanovenie § 3 odsek 2 písm. c/ z.č.

315/1996Z.z.,alezároveňpríčinouvznikuškodybolaivadaplášťovpneumatík. Navrhovateľsícežiadal
určiť pomer zodpovednosti 30 % navrhovateľ a 70 % odporca, avšak spravoval sa vlastnou úvahou a
pre určenie pomeru zavinenia v tomto rozsahu neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti.

Navrhovateľ si uplatnil návrhom náhradu za bolesť vo výške 70 % (zo sumy 100 % odrátaná ním
navrhovaná miera zavinenia) zo sumy 91.500 Sk (3.037,24 €) za 762,50 bodov zvýšených o 100 %, t.j.

1.525 bodov so 60 násobným zvýšením a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 70
% zo sumy 3.564.000 Sk (118.303,13 €) za 990 bodov so 60 násobným zvýšením. Navrhovateľ pri
určení bodového ohodnotenia vychádzal z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
MUDr. Vladimíra Petráša a MUDr. Pavla Frankovského zo dňa 6.9.2002.

Vedľajší účastník namietal správnosť záverov lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia navrhovateľa lekárov MUDr. Vladimíra Petráša a MUDr. Pavla Frankovského,

preto súd v súlade s ustanovením § 127 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku pre pochybnosti
o správnosti tohto lekárskeho posudku ustanovil do tohto konania znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia MUDr. Petra Valdmana (uvedený postup
je potvrdený i v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.1972, sp. zn. 4 Cz 9/72).

Zo znaleckého posudku č. 033/11 MUDr. Petra Valdmana vyplýva, že podľa udania praktickej lekárky

navrhovateľa nie sú známe žiadne choroby ani úrazy navrhovateľa, ktoré by mali negatívny vplyv
na následky predmetného úrazu ani na zdravotný stav navrhovateľa ako taký. Pri ortopedickom
vyšetrení 23.12.2004, teda už po úraze bola navrhovateľovi diagnostikovaná tzv. Forestierova choroba
- hyperostotická forma, ktorá okrem obmedzenia pohyblivosti chrbtice nespôsobuje väčšie ťažkosti.
Navrhovateľ pri dopravnej nehode dňa 29.6.2001 utrpel vnútrolebečné krvácanie, otras mozgu II.

stupňa, zlomeninu líce - čeľustného komplexu vpravo, zlomeninu vonkajšieho okraja pravej očnice,
zlomeninu nadplecka pravej lopatky, poranenie pravého pazuchového nervu s prerušením vodivých
vláken, poranenie vodivých vláken pravého lakťového nervu, vykĺbenie kĺbu medzi kľúčnou a hrudnou
kosťou vpravo, zlomeninu háku pravej lakťovej kosti, zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia, úplné
prerušenie pravého lýtkového nervu, hlbokú ranu pravej dolnej končatiny, zlomeninu článku palca pravej

nohy s posunom úlomkov, šok z vykrvácania stredne ťažkého stupňa. V prípade vnútrolebečného
krvácania a zlomeniny oboch kostí pravého predkolenia sa jedná o poranenia ťažké, ostatné poranenia
možno charakterizovať ako stredne ťažké. Zlomeniny háku lakťovej kosti a predkolenia boli riešené
operačne, ostatné poranenia konzervatívne a medikamentózne. Počas liečby navrhovateľa sa vyskytla
komplikácia - tlakom sadry na pravej dolnej končatine sa vytvoril dekubit na pravej päte, ktorý bol

liečený štandardne chirurgicky ambulantne počas liečby zlomeniny predkolenia. Vo vzťahu ku bolestiam
spojeným s poraneniami znalec uviedol, že zlomenina predkolenia po úraze a po operácii je silná až
veľmi silná v trvaní cca 1 - 2 dni, prechod do stredne silnej v trvaní cca 3 - 5 dní, slabá bolesť niekoľko
mesiacov a prerušovane dodnes. Pri zlomenine nadplecka, háku lakťovej kosti po úraze i po operácii
stredne silná až silná 1 - 2 dni, prechod do slabej bolesti v trvaní cca 2 - 4 týždňov. Pri ostatných

poraneniach hlavy a tváre,

vykĺbenie nanajvýš stredne silné bolesti niekoľko dní, potom slabé bolesti niekoľko týždňov. V súčasnosti
podľa udania navrhovateľa trpí občasnými bolesťami hlavy a závratmi, bolesťami pravého predkolenia a
bolesťami chrbtice. Z medicínskeho hľadiska sú tieto bolesti opodstatnené, ale sú slabej, raritne stredne
silnej intenzity, viazané skôr na nadmernú záťaž a počasie. Bolesti hlavy a predkolenia majú príčinnú

súvislosť s úrazom, ale bolesti chrbtice sú spôsobené ochorením ortopedickej povahy Forestierovej
choroby. Počas liečenia bol navrhovateľ bezpochyby odkázaný na pomoc druhej osoby. Keďže sa
nemoholsamostatnepohybovať,asidvamesiacebolplneodkázanýnapomocdruhejosobyprivšetkých
úkonoch,keďsanaučilsamostatnechodiť,vyžadovalpomocpristarostlivostiocelkovúhygienu,niekedy
pri obliekaní a pri doprave na rehabilitáciu a kontroly, čo trvalo do zhojenia zlomeniny predkolenia po

cca 6 mesiacoch od úrazu. V súčasnosti je navrhovateľ plne sebestačný. Znalec stanovil podľa vyhlášky
č. 32/1965 Zb. bolestné vo výške 1.046,25 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 930bodov zvýšené na dvojnásobok, t.j. na 1.860 bodov. Ďalej znalec uviedol, že trvalé následky utrpených
poranení navrhovateľa sú uvedené pri stanovení sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa, tzn.
Obmedzenie funkcie pravej hornej i dolnej končatiny až takého charakteru, že navrhovateľ je invalid.

Berúc do úvahy ochorenie navrhovateľa - Forestierovu chorobu, obmedzenia navrhovateľa vyplývajú
z trvalých následkov poranení, a to obmedzenia pohyblivosti pravej hornej i dolnej končatiny a sú
nespochybniteľné. Pri každej činnosti, kde bude nutné používať pravú ruku a kde bude potrebná chôdza
bude navrhovateľ obmedzený. Najviac tým utrpí pracovné zaradenie, ktoré je v jeho prípade nemožné.
Zároveň obmedzenie pohyblivosti pravej hornej i dolnej končatiny a ich pobolievanie bez akýchkoľvek

pochybností znižujú kvalitu života navrhovateľa. Vo vzťahu ku prognóze zdravotného stavu navrhovateľa
znalec uviedol, že táto bude neistá, čo znamená, že stav sa buď už nebude meniť alebo sa môže
zhoršovať artróza ramenného, lakťového, kolenného a členkového kĺbu. Zhoršovať sa bude určite
Forestierova choroba, ktorá však nesúvisí s úrazom.

Navrhovateľ a odporca k podanému znaleckému posudku nemal výhrady.

Vedľajší účastník nemal výhrady pokiaľ ide o bodové ohodnotenie náhrady za bolesť, avšak namietal

navrhovateľom uplatnené zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %
podľa § 7 odsek 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pretože v konaní neboli preukázané žiadne dôkazy o tom,
žeby jeho kultúrne, športové či spoločenské aktivity boli pred úrazom na vysokej úrovni. Vo vzťahu
ku navýšeniu základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (930 bodov) na
dvojnásobok, t.j. na 1.860 bodov poukazoval na bod 14 písmeno d) prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb.

v zmysle ktorej, súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia § 193 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo
u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu
zodpovedá, poskytnúť náhradu za a) stratu na zárobku, b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením, d) vecnú škodu; ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu.

Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
273/1994 Z.z. o zdravotnom

poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov účinnom od 1. augusta
2004, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví,
ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej

choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa ustanovenia § 2 odsek 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia účinnej do 31. júla 2004 (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“), odškodnenie
za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za

bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa
odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí

byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.Podľa ustanovenia § 6 odsek 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri odškodňovaní sťaženia spoločenského
uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom
posudku.

Podľa ustanovenia § 6 odsek 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., suma zodpovedajúca základnému počtu bodov
zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo
veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v
dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť
uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho
sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých

následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 a 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240
000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa ustanovenia § 7 odsek 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže
súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Otázka náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje z lekárskeho hľadiska.
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady

škody na zdraví. Oba druhy sú náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený
mohol obstarať náhradné pôžitky na

vyrovnanie prežitých a prezívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných
úrazom. Vyhláška osobitne upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a
osobitne podmienky na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Priznanie nároku náhradu

za bolesť nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia, a naopak. Aj
zvýšenie odškodnenia pri oboch nárokoch treba posudzovať osobitne.

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia má napraviť následky škody na zdraví, ktoré majú
trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti,
najmä na uspokojenie jeho životných potrieb a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho

povolania, možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, a to vzhľadom na
vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví. Odškodnenie musí byť primerané povahe následkov
a ich predpokladanému vývoju, v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa
v živote a v spoločnosti. Účelom je aj kompenzácia majetkovej ujmy, ktorá spočíva v zhoršení situácie
poškodeného v spoločnosti.

Súd dáva do pozornosti, pokiaľ ide o vedľajším účastníkom namietané zvyšovanie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 7 odsek 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. z
dôvodu toho, že na kultúrne, športové či iné zapojenie navrhovateľa pred úrazom nebolo na vysokej
úrovni, že posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa
vyššie citovaného ustanovenia § 7 odsek 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je výlučne úlohou súdu, pričom

právna úprava nijakým spôsobom, ani demonštratívne neuvádza, aké poškodenie zdravia, resp.
aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne odškodnenie za bolesť a za
sťaženiespoločenskéhouplatnenia.Súdvychádzajednalzoznaleckéhoposudkuzákladnéhobodového
ohodnotenia poškodení, ale musí prihliadať i nato, aké zmeny vyvolalo poškodenie zdravia v živote
dotknutej osoby k stavu pred poškodením. Tieto okolnosti by sa mali posudzovať bez ohľadu na

to, či spôsob života poškodeného pred poškodením vykazoval znaky spoločenského angažovaniav oblasti umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život. Uprednostňovanie určitých
spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít považovaných za vysoko kultúrne pred
iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale a to najmä,

je v konečnom dôsledku porušením rovnosti účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho
(uvedené stanovisko vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo 170/2008).

Pokiaľ ide o náhradu za bolesť súd priznal navrhovateľovi náhradu za bolesť vo výške 10 - násobku
základného bodového ohodnotenia bolestného určeného na 1.046,25 bodov znalcom v znaleckom
posudku č. 033/11, t.j. 10.462,50 bodov, pričom pri hodnote bodu 60 Sk odškodnenie predstavuje sumu

627.750 Sk. Po zohľadnení miery zavinenia navrhovateľa v rozsahu 50 % toto odškodnenie predstavuje
313.875 Sk (10.418,74 €). Súd má zato, že v danom prípade je namieste zvýšenie odškodnenia za
bolesť vo výške 10 - násobku základného bodového ohodnotenia, a to v súlade s ustanovením § 7
odsek 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd videl v tom, že
navrhovateľ utrpel mnohopočetné poranenia, pričom v prípade vnútrolebečného krvácania a zlomeniny
oboch kostí pravého predkolenia išlo o poranenia ťažké a ostatné možno charakterizovať ako stredne

ťažké. Zároveň možno konštatovať, že vo väčšine išlo o poranenia závažnejšieho

druhu, čomu zodpovedá ohodnotenie znalcom pri hornej hranici rozmedzia uvedeného v sadzbe.

Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd priznal navrhovateľovi náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5 - násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia na 930 bodov, t.j. 4.650 bodov, pričom pri hodnote bodu 60 Sk odškodnenie

predstavuje 279.000 Sk. Po zohľadnení miery zavinenia navrhovateľa v rozsahu 50 % toto odškodnenie
predstavuje 139.500 Sk (4.630,55 €). Súd vychádzal pri výpočte odškodnenia zo základného bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia 930 bodov, nie zo znalcom dvojnásobného zvýšeného
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože to tvorí základ, z ktorého sa
vychádza pri posudzovaní predpokladov poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti

(R 55/1973). Zároveň v zmysle časti A bodu 14 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. súčasťou lekárskeho
posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6
odsek 2 vyhlášky tak, ako to tvrdil vedľajší účastník. Súd má zato, že v danom prípade je namieste
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5 - násobku základného
bodového ohodnotenia, a to v súlade s ustanovením § 7 odsek 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, ktoré súd videl v tom, že obmedzenia navrhovateľa pre výkon pracovných
činností a pre výkon osobných, domácich, kultúrnych, športových, rodinných a spoločenských činností
vyplývajú z trvalých následkov poranení, a to obmedzení pohyblivosti pravej hornej i dolnej končatiny.
Pri každej činnosti, kde bude nevyhnutné používať pravú ruku a kde bude potrebná chôdza bude
navrhovateľ obmedzený, v jeho prípade nie je možné pracovné zaradenie, pričom navrhovateľ pred

úrazom viedol aktívny život, chodieval hrať futbal, vykonával všetky práce spojené s údržbou rodinného
domu, chodieval na brigády.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah, na ktorý sa vzťahujú
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch, vrátane ustanovení o omeškaní.

Navrhovateľ si uplatnil i úroky z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 84.938,26 € od 6.9.2002
do zaplatenia. Právo poškodeného požadovať náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu

škodu poškodenému uhradiť, spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona.
Z tohto pravidla súdna prax pripustila výnimku, podľa ktorej povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu
ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za bolesť resp. sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia§ 7 odsek 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba
splneniaaažuplynutímtejtodobyurčenejnasplneniepriznanejnáhradydochádzakomeškaniudlžníka.
V danom prípade súd rozhodol o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa § 7 odsek 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb, preto čas splnenia nastáva až rozhodnutím súdu.
K omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti, t.j. 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Uvedené stanovisko vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2011, sp.
zn. 6 Cdo 16/2010. Na základe vyššie

uvedeného sa odporca nedostal so splnením svojho peňažného záväzku v zmysle ustanovenia §

517 odsek 2 Občianskeho zákonníka do omeškania, preto súd nemohol navrhovateľovi priznať ním
uplatnené úroky z omeškania.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti o zaplatenie
náhrady za bolesť vo výške 10.418,74 € a v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 4.630,55 € dôvodný, a preto mu vyhovel. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie
sumy prevyšujúcej sumu 10.418,74 € titulom náhrady za bolesť, prevyšujúcej sumu 4.630,55 € titulom

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a úrokov z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy
84.938,26 € od 6.9.2002 do zaplatenia návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s ustanovením § 151 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku
do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.