Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. december 2011

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2C/54/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508206920
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2011:3508206920.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom JUDr. Rastislav Dlugoš v právnej veci navrhovateľa:

SKP k. s., IČO 44 915 691, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 64, správca konkurznej podstaty
úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", IČO 36 814 148 so sídlom Sládkovičovo, Košútska 1342, právne
zastúpeného LawService s.r.o. so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO 36 861 723 proti odporkyni S. G.,
občianke Slovenskej republiky, bytom S., K.E. XXX/X, o zaplatenie 173,63 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporkyni s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným dňa 01.12.2008 domáhal, aby súd uložil odporkyni

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5.231,-Sk (173,63 Eur) a náhradu trov
konania. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť DRUKOS, a.s. uzatvoril s odporkyňou
zmluvu o nájme č. 202007343, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti DRUKOS, a.s. dodať
odporcovi hnuteľné veci - tovar, bližšie špecifikovaný v zmluve a záväzok odporkyne zaplatiť spoločnosti
DRUKOS, a.s. nájomné vo výške 11.583,- Sk. (384,48 Eur). Nájomné sa zaviazala plniť mesačnými
splátkami k 15. dňu v mesiaci vo výške 965,- Sk (32,03 Eur) po dobu 12 mesiacov. Súčasne sa v súlade
so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy pri omeškaní

svojho peňažného záväzku zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za
každý deň omeškania (Článok I. VOP). Odporkyňa svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy splniť svoj
záväzok riadne a včas porušila a dostala sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške
2.895,- Sk (96,10 Eur). Do omeškania sa odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa dostala najneskôr
dňa 16.09.2002. O nároku pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy bolo rozhodnuté rozsudkom
v konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 8Cb/152/2007, pričom svoj záväzok zaplatiť
omeškanú istinu splnila odporkyňa dňa 26.09.2007. Nakoľko odporkyňa porušila svoju povinnosť splniť

svoj záväzok riadne a včas, vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1%
denne zo sumy 2.895,- Sk (96,10 Eur) od 16.10.2002 do 26.09.2007, čo predstavuje sumu 5.231,- Sk
(173,63 Eur). Navrhovateľ nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na základe zmlúv
o postúpení.

Odporkyňa nesúhlasila s podaným žalobným návrhom, pretože dňa 26.09.2007 uhradila spoločnosti
MEDIATION KMCH, s.r.o. sumu 3.273,- Sk, a to na základe skutočnosti, že platobným rozkazom č.k.

8Cb/152/2007-33 zo dňa 21.08.2007 jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 2.895,- Sk spolu s
príslušenstvom.Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania podľa 115a ods. 2 O.s.p., keďže predmet konania
nedosahuje sumu vo výške 500,- Eur, teda ide o drobný spor (§ 200ea O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou o nákupe na splátky, uzatvorenej medzi právnym
predchodcom navrhovateľa DRUKOS a.s. dňa 7.11.2001, všeobecnými obchodnými podmienkami,
listinami preukazujúcimi sled postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, uznesením
Okresného súdu Trnava č. k. 31K/11/2008-491 zo dňa 10.11.2009 a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 7.11.2001 uzatvorená zmluva o
nákupe na splátky s cenou predmetu kúpy 11.583,- Sk. (384,48 Eur) s tým, že sa odporkyňa zaviazala
uhradiť v 12-tich mesačných splátkach vo výške 965,- Sk. Podľa čl. I bod 4. Všeobecných obchodných
podmienok kúpnej zmluvy pokiaľ je kupujúci v omeškaní s úhradou splátky kúpnej ceny, je povinný
zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Pred rozhodovaním vo veci súd preskúmal aktívnu legitimáciu navrhovateľa a zistil, že nadobudol
pohľadávku uplatnenú žalobným návrhom voči odporkyni od právnych predchodcov na seba
nadväzujúcim radom postúpení, pričom predmetom postúpenia bola pohľadávka voči odporkyni, a to

Zmluvou o postúpení pohľadávok JUDr. S. Y., správca konkurznej podstaty spoločnosti DRUKOS a.s.

„v konkurze“ uzatvorenej dňa 16.03.2006, ako postupca postúpila pohľadávku Z. E., bytom J., Z. X, ako
postupníkom v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 27.03.2006.

Dňa 16.03.2006 Z. E., bytom J., Z. X uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok v spojení s dodatkom č.
1 zo dňa 27.03.2006 so spoločnosťou MEDIATION KMCH, s.r.o. so sídlom Nitra, Farská 12, IČO 35

952 989 ako postupcom.

Spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o. so sídlom Nitra, Farská 12, IČO 35 952 989 dňa 23.02.2008
zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávku spoločnosti IVACO CONSULTANTS LIMITED,
so sídlom Suite 13, Oliaji Trade Centre, Francis Street, Victoria, Mahé, Seychelles, IČO 045790.

Následne dňa 17.05.2008 spoločnosť IVACO CONSULTANTS LIMITED, so sídlom Suite 13, Oliaji Trade
Centre, Francis Street, Victoria, Mahé, Seychelles, IČO 045790 ako postupca postúpila pohľadávku
zmluvou o postúpení pohľadávok na spoločnosť AKROPOLIS estates, s.r.o. so sídlom Nitra, Štefánikova
trieda 79, IČO 36 84 148 ako postupníka, pričom postupník zmenil obchodné meno na KFZ Sys, s.r.o.

a dňa 25.07.2008 uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 31K/11/2008 bol na majetok postupníka
vyhlásený konkurz a ustanovený správca konkurznej podstaty.

Súd ďalej skúmal postavenie a konanie právneho predchodcu navrhovateľa DRUKOS, a.s. a odporkyne
pri uzatváraní a plnení zmluvy. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že právny predchodca

navrhovateľa ako dodávateľ služby pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy o nájme konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Odporkyňa pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ani nemá postavenie podnikateľa. Súd zmluvný vzťah medzi
účastníkmi posúdil ako záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami, z ktorých na jednej strane vystupuje
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Nakoľko odporkyňa v postavení spotrebiteľa nemohla
ovplyvniť podstatný obsah zmluvy, ani obsah všeobecných obchodných podmienok, súd môže
konštatovať, že zmluva napĺňa znaky štandardnej typovej zmluvu, a to preto, že v zmysle § 23a
ods. 1 zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa typovou zmluvou podľa tohto zákona rozumie
zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Vzhľadom na postavenie právneho predchodcu navrhovateľa a odporkyne a charakter zmluvy, súd
považoval za potrebné podrobiť zmluvu o úvere, od ktorej si navrhovateľ odvodzuje právo na zaplatenie
žalovanej istiny spolu s príslušenstvom, kontrole nekalých podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pričom

sa musel zaoberať právnou úpravou týkajúcou sa súdnej kontroly neprijateľných podmienok. Zmluva
bola uzatvorená dňa 07.11.2001. Novela Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla inštitút neprijateľných
zmluvných podmienok bola do právneho poriadku zavedená zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od
01.04.2004. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je spojený s dátumom 01.05.2004.Nakoľko predmetná zmluva bola uzatvorená pred schválením právnej úpravy, týkajúcej sa súdnej
kontroly neprijateľných podmienok, súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu ČR, a to nález

Ústavného súdu ČR zo dňa 06.11.2007 (Zepter), II.ÚS 3/06 a nález Ústavného súdu ČR zo dňa
15.06.2009 (Ochrana princípov dôvery v záväzkových vzťahoch (ochrana spotrebiteľa)), I. ÚS 342/09.

Z nálezu ÚS ČR zo dňa 06.11.2007 (Zepter), II. ÚS 3/06 vyplýva, že napriek tomu, že predmetný
právny vzťah vznikol v roku 1995, nemožno podľa Ústavného súdu úplne prehliadať, že svojím vznikom

a povahou ide o vzťah obdobný vzťahom vzniknutým na základe tzv. spotrebiteľských
zmlúv (bod 29.). Režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol výslovne upravený v
Občianskom zákonníku až novelou účinnou od 1.1.2001 a jej cieľom bolo zaistiť harmonizáciu českého
zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s acquis communautaire dosiahnutým
v tejto oblasti. Avšak vnútroštátne orgány majú povinnosť eurokonformného výkladu domáceho práva
implementujúceho príslušný komunitárny predpis pred vlastným pristúpením štátu do EÚ. Všeobecné

súdy v Českej republike už vo svojej judikatúre akceptovali, že i v prípadoch skutkových okolností,
ktoré nastali pred pristúpením Českej republiky do EÚ, je potrebné pri aplikácii domáceho práva
implementujúceho komunitárne právo prihliadať k normám komunitárneho práva. (bod 44.), pričom
judikatúra Súdneho dvora rozšírila povinnosť eurokonformného výkladu domáceho práva dokonca mimo
rámec časovej pôsobnosti noriem komunitárneho práva.

Následne Ústavný súd Českej republiky v náleze zo dňa 15.06.2009 č. I. ÚS 342/09 v závere obiter
dicta nálezu opätovne konštatoval, že všeobecné súdu majú nájsť taký výklad ustanovení Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy, ktorý by reflektoval nielen ústavnoprávne
podmienky, ale tiež obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa obsiahnutej v príslušných smerniciach,

hoci v okamihu vzniku daného zmluvného vzťahu neexistovala v českom právnom poriadku výslovná
úprava implementujúca tieto smernice a ČR nebola členom EÚ.

Ako potvrdenie citovaného smerovania v rozhodovaní v slovenskej súdnej praxi možno poukázať na
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61 Cb 221/09-144 zo dňa 28.06.2010, podľa

ktorého aj keď jednoznačná úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do Občianskeho zákonníka
až úpravou účinnou od 1.4.2004 (zákonom č. 150/2004 Z.z.), jej cieľom, to zn. dodatočnej úpravy
spotrebiteľského práva bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym
spotrebiteľským právom resp. s aquis communautaire dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu
zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Ak je povinnosťou členských štátov zabezpečiť, aby sa právo vykladalo vo svetle smerníc Európskej únie
aj v prípadoch, ktoré skutkovo dopadajú do obdobia spred vstupu členských štátu do EÚ, je nevyhnutné,
aby aj súdy tento cieľ naplnili, a preto vo vzťahu k nevyhnutnosti nepriameho účinku smernice je

potrebné poukázať na rozsudok súdneho dvora C 14/83 vo veci Von Colson, v ktorom sa uvádza
„Treba však upresniť, že povinnosť členských štátov, vyplývajúca zo smernice, dosiahnuť stanovený
výsledok, ako aj ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy, prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo
osobitnej povahy, aby zabezpečili splnenie tejto povinnosti, sa vzťahujú na všetky orgány členských
štátov vrátane súdov v rámci ich právomocí. Z tohto vyplýva, že pri uplatňovaní vnútroštátneho práva a

najmä ustanovení vnútroštátneho zákona špeciálne vydaného s cieľom vykonať ustanovenia smernice
76/207, musí vnútroštátny súd vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s
cieľom dosiahnuť výsledok uvedený v článku 189 ods. 3...“

Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľ podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že má klásť

principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života
(pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/H., bod 50).

Z uvedených skutočností vyplýva, že súd je oprávnený aj bez návrhu vo svetle smernice Rady 93/13
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách prihliadnuť aj v zmluvách uzavretých pred

1.4.2004 na zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nepriznať plnenie z takejto podmienky.Vo vyššie uvedených intenciách súd interpretoval aj ustanovenie § 879 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka
(ďalej „OZ“), ktoré vytvára priestor pre dodávateľov zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi do súladu so
zákonom a cieľmi európskeho práva.

Podľa § 879 ods. 3 OZ Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy
o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide
o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

Podľa § 879 ods. 4 OZ ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami
§ 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy
o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu

s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí
lehoty podľa odseku 3.

Napr. z rozsudkov Súdneho dvora zo dňa 16.12.1993 C-334/2 “Teodoro Wagner Miret v. Fondo
de Garantla Salarian“ alebo rozsudku zo dňa 14.7.1994 C-91/92“Paola FacciniDori a Recreb Srl“

vyplýva, že ESD dovolil vykladať „vo svetle“ komunitárnych noriem nielen ustanovenia domáceho práva
implementujúce komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, a to bez ohľadu na
to, či ide o domácu legislatívu prijatú po príslušnom komunitárnom predpise alebo domáce právne normy
predchádzajúce prijatiu komunitárneho predpisu.

Teda súdu vyplýva povinnosť nájsť taký výklad ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
dobe uzatvorenia zmluvy, aby bol dosiahnutý obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý
v príslušných smerniciach, napriek tomu, že v okamžiku vzniku záväzkového vzťahu medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou neexistovala v slovenskom právnom poriadku výslovná
úprava, implementujúca tieto smernice a Slovenská republika nebola členom EÚ.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi ako tzv. typová zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

Súd dospel k záveru o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa článku 6 bod 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

S poukazom na nepriamy účinok čl. 4 ods. 1 smernice je potrebné dohodu o zmluvnej pokute hodnotiť
so zreteľom na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy v dobe uzavretia zmluvy, ale najmä že je
potrebné zohľadniť príčiny uzavretia dohody o zmluvnej pokute.

Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť DRUKOS, a.s. napriek výhrade vlastníctva uzavrel s

odporkyňou dohodu o zmluvnej pokute vo výške 36,5 % ročne na neobmedzenú dobu bez
akéhokoľvek limitu, pričom právny predchodca navrhovateľa spoločnosť DRUKOS, a.s. si v zmysle čl.
VI. bod 4 Všeobecných obchodných podmienok vyhradil prevod vlastníctva k predmetu nájmu splnením
všetkých zmluvných povinností, t.j. nielen zaplatením splátok kúpnej ceny, ale aj zmluvnej pokuty.
Z týchto dôvodov sa súd stotožňuje s právnym názorom judikovaným v rozsudku Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 6Co/11/2010 zo dňa 11.11.2010, že nijako nelimitovaná zmluvná pokuta 0,1% denne
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ak zabezpečuje
pohľadávku dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny pri súčasnom dojednaní výhrady vlastníctva k
predávanému tovaru, pretože v jednom okamihu zvýhodňuje dodávateľa tak, že má vlastníctvo k
tovaru, popritom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej

investovať a pri omeškaní má právo na zákonné úroky z omeškania. Takto zmluvne formulovanou
percentuálne vyjadrenou zmluvnou pokutou v skutočnosti dochádza k obchádzaniu úrokov z omeškania,
ktorých výška bola v čase splatnosti splátok kúpnej ceny výrazne nižšia, a to dvojnásobok diskontnej
sadzby NBS 8,8%, teda predstavovali 17,6%. Nakoľko zmluvná pokuta vo výške 36,5% ročne je značne
neprimeraná v spotrebiteľských zmluvách v porovnaní s úrokmi z omeškania, a tým znevýhodňuje

odporkyňu v postavení spotrebiteľa a zaväzuje odporkyňu na neprimeranú kompenzáciu za nesplnenie
záväzku (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka), súd v celom rozsahu zamietol žalobný návrh
navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia by úspešnej

odporkyni patrila náhrada trov konania, avšak odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, a preto
súd odporkyni náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a

čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená,

možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.