Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2011

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/21/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211201405
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2011:2211201405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsamosudkyňouJUDr.EvouBíróovouvprávnejvecižalobcu:

Československá obchodná banka, a. s., Bratislava, Michalská 18, IČO 36 854 140, zastúpenému
advokátskou kanceláriou: Cipciar & partners, s. r. o., Bratislava, Haburská 49/F, proti žalovanému: O.
W., K.. XX.XX.XXXX, O. J. K. R., B.Ľ. J. XX, o zaplatenie 627,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 354,76 eur s 11,5% úrokom ročne zo sumy 265,55 eur
od 30.12.2010 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 354,76 eur od 30.12.2010 do
zaplatenia, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 28.01.2011 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný

k zaplateniu sumy 627,25 eur, 11,6% úroku ročne zo sumy 265,55 eur, 25% debetného úroku ročne
zo sumy 89,21 eur, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 454,43 eur a k náhrade trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 27.10.2003 zmluvu
o bežnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanému bežný účet. Dňa 25.08.2005
uzavreli zmluvné strany ďalšiu zmluvu - o povolenom čerpaní, v zmysle ktorej poskytol žalobca
žalovanému peňažné prostriedky do úverového limitu 8.000 Sk/265,55 eur. Žalovaný riadne ani včas
tentoúvernesplácal.Nemaldostatokprostriedkovnaúčte,zktoréhobymoholrealizovaťžalobcainkaso,

prečerpané prostriedky nevrátil ani iným spôsobom. Preto bol vyhlásením žalobcu žalovanému celý úver
zosplatnený ku dňu 31.12.2008. Pohľadávka 627,25 predstavuje istinu 265,55 eur, úrok 95,96 eur k
29.12.2010, úrok z omeškania 83,61 eur k 29.12.2010, debetný zostatok 89,21 eur a poplatky 92,94
eur. Istina je ďalej úročená úrokom, spolu s úrokom a poplatkami aj úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne, debetný úrok predstavuje podľa dohody 25%.

Žaloba bola žalovanému v zmysle § 79 ods. 4 O. s. p. doručená dňa 22.07.2011. K žalobe sa nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:Zmluvou o bežnom účte (pôvodne o osobnom konte Plus) zo dňa 27.10.2003 právny predchodca
žalobcu žalovanému zriadil v zmysle § 708 a nasl. Obch. zák. bežný účet, žalovaný sa zaviazal v zmysle
čl. I. bodu 2. čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných

prostriedkov, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného
prečerpania vzniknutý debetný zostatok bude úročený debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou
bankou.

Dňa 25.08.2005 žalobca písomne oznámil žalovanému poskytnutie povoleného prečerpania s
poukazom na žiadosť žalovaného. Podľa oznámenia povolil žalobca prečerpanie peňažných

prostriedkov do výšky 8.000 Sk s určením úrokovej sadzby 11,6% p. a. a sadzby úrokov z omeškania
výškou 15% p. a.

Listom zo dňa 07.01.2009 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru dňom 31.12.2008,
zároveň bol žalovaný vyzvaný na vyrovnanie všetkých záväzkov spolu vo výške 396,07 eur vrátane
nepovoleného debetu do 18.01.2009.

Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil svoj dlh voči žalobcovi, jeho nesplácanie odôvodnil tým, že od roku

2007 je nezamestnaný, príjem má z príležitostných prác a má dve vyživovacie povinnosti.

Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Žalovaný však uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa síce v

zmysle § 1 ods. 3 nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, avšak ide o zmluvu
spotrebiteľskú, podriadenú právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ).

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom

2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V priebehu konania žalobca písomným podaním z 12.08.2011 uviedol, že úrok z omeškania v sume

83,61 eur je stanovený z výpisu z bankovej knihy, vypočítaný podľa pripojenej špecifikácie. Rozdielmedzi povoleným prečerpaním a debetným zostatkom vysvetlil tým, že nepovolený debet je prekročenie
zmluvne povoleného prečerpania. Z pripojenej špecifikácie vyplýva, že žalobca na vyčíslenie sumy na
úroku z omeškania použil sadzbu 15%, na vyčíslenie úroku použil postupne najprv 11,6% sadzbu, od

decembra 2006 15% ročnú sadzbu a od decembra 2009 sadzbu 16,9% ročne.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru,
že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti a nárok žalobcu je oprávnený čiastočne. Medzi účastníkmi
konania bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanému založil a viedol peňažný
účet a k nemu poskytol kontokorentný úver (povolil prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom

účte žalovaného). Žalovaný úver 265,55 eur z účtu odčerpal, avšak nevrátil. Žalovaný nárok žalobcu
ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval, nárok žalobcu uznal. Vzhľadom k
spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť
nároku, napriek uznaniu zo strany žalovaného. Na istine vo výške povoleného prečerpania 265,55
eur a debetného zostatku 89,21 eur súd žalobe, keďže zmluva o úvere aj zmluva o bežnom účte
boli uzavreté platne, vyhovel, spotrebovanie peňažných prostriedkov a ich nevrátenie bolo uznaním zo

strany žalovaného preukázané. Čo sa však týka úroku, tu si žalobca svojvoľne zvýšil v priebehu trvania
úverového vzťahu úrokovú sadzbu, keď bola medzi účastníkmi dohodnutá vo výške 11,6% ročne a
zmena zmluvných podmienok v tejto časti nebola súdu preukázaná. Vyčíslené úroky sumou 95,94 eur
bolo preto potrebné zamietnuť v celosti (nielen nad rámec 11,6% ročne), nakoľko súdu nebol známy
presný matematický spôsob ich vyčíslenia. K úroku z omeškania súd uvádza, že podľa citovaných

zákonných ustanovení v rozhodnom období k prvému dňu omeškania (deň nasledujúci po zosplatnení
úveru - k 19.01.2009) základná úroková sadzba ECB predstavovala 1,..% ročne, pričom prekročenie
takto zákonom stanovenej hornej hranice úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (1,.. + 8)
nie je prípustné. Ak teda účastníci aj dohodli úrok z omeškania vyšší, od 01.01.2008 toto dojednanie
je v rozpore so zákonom (§ 39 Obč. zák.) v časti, v ktorej dojednanie presahuje kogentne stanovenú

hornú hranicu úrokov z omeškania. Toto plnenie - nad rámec 9,...% p. a. je právom nedovolené. Žalobca
si v konečnom dôsledku úrok z omeškania v súlade so zákonnou úpravou, a preto v tejto časti súd
jeho nárok priznal, ale vyčíslený úrok z omeškania sumou 83,61 eur súd zamietol, nakoľko pri výpočte
vychádzal žalobca zo sadzby 15% ročne, ktorá výška sankcie nie je, ako už bolo konštatované, zákonná.
Takisto súd zamietol nárok žalobcu na poplatky vyčíslené sumou 92,94 eur, nakoľko tento nárok

nebol riadne špecifikovaný, ani žiadnymi listinnými dôkazmi preukázaný a súd tak nemohol preskúmať
jeho oprávnenosť. Debetný úrok je sankciou za nedodržanie zmluvných podmienok, táto sankcia je
neprimerane vysoká v zmysle na § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, navyše dojednanie o tzv. debetnom úroku
súd považuje za obchádzanie zákona (§ 39 OZ), aby nemusel žalobca uplatňovať úrok z omeškania v
limitovanej výške, preto opäť s poukazom na vyššie uvedené k nároku na úrok z omeškania súd priznal

žalobcovi tento nárok len vo výške uplatnených úrokov z omeškania.

Súd vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaného nepovolil splácanie dlhu v splátkach, nakoľko nemá
preukázateľný pravidelný príjem, ale poskytol mu dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti, ku ktorej bol týmto
rozhodnutím zaviazaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a nakoľko po procesnej stránke boli obaja

účastníci úspešní v konaní približne v polovici, súd žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z. (Exekučný poriadok)