Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413208275
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413208275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovaným: 1. F.
C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. W., T. S. XX/XXXX a 2. I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. W., T. S.
XX/XXXX, v konaní o zaplatenie 248,89 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok, č. k. 3C/556/2013-25 zo dňa 11. 02. 2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o uplatnenom nároku žalobcu, ktorým sa domáhal úhrady sumy 248,89 Eur s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 07. 10. 2009 do zaplatenia z titulu zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodnutie
právne odôvodnil podľa ust. § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej
veci žalovaní v 1.a 2.rade vzniesli na pojednávaní pred súdom námietku premlčania a žiadali žalobu
zamietnuť. Súd prvého stupňa zistil, že žalobca uzatvoril dňa 14. 01. 2008 so žalovanou v 1.rade zmluvu
orevolvingovomúvere,nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanejúvervovýške199,16Eur.Žalovaná

v 1.rade sa zaviazala poskytnutý úver splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach po 18,26 Eur
v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný v 2.rade
pristúpil k záväzku žalovanej v 1.rade so zmluvy ako spoludlžník v zmysle ust. § 533 Občianskeho
zákonníka. Súd prvého stupňa z podanej žaloby zistil, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou
splátokúveruužprištrnástejsplátkeadouplatneniaprávažalobcupodľa§565Občianskehozákonníka,
t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila sumu 298,91 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
v 1.rade bola v omeškaní s úhradou splátky č. 17 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo

veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala uhradiť sumu
neuhradených splátok vo výške 248,89 Eur dňa 07. 10. 2009, túto sumu neuhradila ani čiastočne.

Súd prvého stupňa na základe takto vykonaného dokazovania skonštatoval, že žalovaní dlh neuhradili
anilenčiastočneataksastalcelýdlhzročnýdňa07.10.2009.Žalobabolapodanánasúde20.08.2013,teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, a preto súd prvého stupňa v dôsledku vznesenej námietky
premlčania žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal,

že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), čo
okrem iného znamená aj to, že úprava Obchodného zákonníka sa použije vždy, iba že je niektorá
otázka v ňom neupravená, alebo osobitný predpis obsahuje samostatnú úpravu na ochranu spotrebiteľa
výhodnejšie. Súčasná úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou
na ochranu spotrebiteľa. Preto sa malo postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania, čo

však konajúci súd nespravil a rozhodol preto nezákonne. To, že na obchodnoprávne vzťahy, ktorých je
účastníkomspotrebiteľ,saaplikujúustanoveniaajObchodnéhozákonníka,výslovnevyplývazust.§266
ods. 5 Obchodného zákonníka „pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“.
Zároveň v Obchodnom zákonníku je presne stanovené, ktoré z jeho ustanovení sa na takýto vzťah s
účasťou spotrebiteľa nemôžu použiť, resp. sa upravujú obmedzenia pre ich použitie. Úprava premlčania

tam nepatrí. Vychádzajúc z textu Obchodného zákonníka a zvolenej legislatívno-technickej úpravy je
nesporné, že obchodnoprávna úprava premlčania a jej použitie vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ nie je
vylúčená,alenaopak,jeprípustná.Keďžekonajúcisúdztohonevychádzal,námietkupremlčaniaposúdil
nesprávne a podľa nepríslušnej právnej normy, čím jeho rozhodnutie neobstojí pre rozpor so zákonom.
Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/3337/2010. Konštatoval,

že konajúci súd nezákonne rozhodol, keď dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku. Súd mal
vychádzať zo 4-ročnej premlčacej doby, čo znamená, že nárok uplatnený v žalobe nie je premlčaný.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaní v 1.a 2.rade sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ust. § 212 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a potom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej
5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe ktorého správne
zistil skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. V
súvislosti s odvolacími námietkami, odvolací súd dodáva:

Rozhodujúcou otázkou, ktorou sa odvolací súd v zmysle podaného odvolania musel zaoberať, bola

otázka, či na premlčanie žalobou uplatneného nároku sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Uplatnený nárok žalobca vyvodzuje zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300006216 uzatvorenej medzi

žalobcom a žalovanými, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1.rade úver vo výške 199,16 Eur
a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver zaplatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške po
18,26 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný
v 2.rade pristúpil k záväzkom žalovanej zo zmluvy ako spoludlžník v zmysle ust. § 533 Občianskeho
zákonníka. Niet akýchkoľvek pochybností, že zmluva o revolvingovom úvere má charakter zmluvy

spotrebiteľskej.Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že ide o vzťah spotrebiteľský aplikujú sa naň ustanovenia
o premlčaní upravené v Občianskom zákonníku.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na to, že ide o vzťah

spotrebiteľský, aplikujú sa naň ustanovenia o premlčaní upravené v Občianskom zákonníku aj napriek
tomu, že zmluva o úvere tzv. „absolútnym obchodom“ v zmysle Obchodného zákonníka. V tejto
súvislostiodvolacísúdpoukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.6Co218/2012zodňa
11.06.2013, s odôvodnením ktorého sa plne stotožňuje. V ňom Krajský súd v Prešove konštatoval, cit.:

„Spotrebitelia môžu právom a s dôverou v objektívne právo očakávať, že zmluvné podmienky
koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej

úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi
jednostrannúkogentnosťustanoveníObčianskehozákonníkavzáujmevyššejochranypri štandardných
typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Uvedené
možno vzťahovať i na právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa
výhodnejšia oproti právnej úprave v Obchodnom zákonníku.

Podľa ustanovenie § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd námietku premlčania vznesenú žalovaným správne
posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pri aplikácii
právnej úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom

premlčania boli v neprospech spotrebiteľa.

Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber

programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná (čo do vyjednávacej pozície a informovanosti) a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to
poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, C-618/10 Banco Espanol).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).

Na podporu správnosti právneho názoru prvostupňového súdu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu je aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý
za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...,,za
spotrebiteľskúzmluvusapovažujezmluvapodľaObčianskehozákonníka,Obchodnéhozákonníkaa...“).

Na margo právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku odvolací súd poznamenáva, že
dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na odstúpenie od
zmluvy, plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania, a teda v typickej občianskoprávnej veci má
dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako

kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (porov. tiež5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie
podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej
istoty narážať na dôveru spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske a nie podnikateľské právo.“

Žalobca v podanej žalobe sám uviedol, že využil svoje právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka,t.j.okamžitúsplatnosťúveru.Účinkyokamžitejsplatnostinastalipodľavyjadreniasamotného
žalobcu dňa 07. 10. 2009 (od toho dňa si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania), a teda nasledujúci
deň (08. 10. 2009) mohol žalobca prvýkrát uplatniť svoj nárok na súde. Premlčacia doba v zmysle ust.§
101 Občianskeho zákonníka začala plynúť 08. 10. 2009 a uplynula 08. 10. 2012. Žalobca podal žalobu

na súde 20. 08. 2013, a preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2.rade vzniesli námietku
premlčania, súd prvého stupňa správne žalobu v celom rozsahu zamietol. Preto postupom podľa ust.
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, ako aj výrok o
trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.

V odvolacom konaní úspešný žalovaní nepodali návrh na priznanie náhrady trov konania a neúspešný

žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.