Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Gazdagová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514212049
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7514212049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletého S. P., nar.XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny, Košice, dieťaťa rodičov matky X. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. XX a otca neurčeného, na
návrh X. P., nar.X.XX.XXXX, bytom G. XX, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti

r o z h o d o l :

Z v e r u j e maloletého S. P., nar.XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti X. P., nar.X.XX.XXXX,
bytom G. XX, ktorý je o p r á v n e n ý a p o v i n n ý vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého,
je o p r á v n e n ý maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, pričom veci,

ktoré nie sú bežnou záležitosťou, podliehajú schváleniu súdom.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého S. sumou vo výške 30,-Eur mesačne, vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je zverenie maloletého S. P., nar.XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti
starého otca, X. P..

19P/234/2014

- 2 -

Matka maloletého, ako aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa s návrhom navrhovateľa vyjadrili svoj
súhlas.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem dieťaťa môže súd zveriť maloleté dieťa do
náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom
svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných
veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad

pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté

dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa
takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo
tejto osoby súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu

rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať
maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby
výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

19P/234/2014

- 3 -

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že
je v záujme maloletého dieťaťa, aby jeho výchovu a starostlivosť zabezpečoval navrhovateľ, starý otec
maloletého, ktorý má k tomu vytvorené vhodné podmienky, predovšetkým svojím osobným prístupom,

príbuzenským a citovým vzťahom k nemu. Maloletý v rodine navrhovateľa prospieva, je zabezpečená
jeho výchova a starostlivosť, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého.

Súd vymedzil rozsah oprávnení navrhovateľa, ktorý je oprávnený a povinný maloleté dieťa vychovávať,
zastupovať v bežných záležitostiach a spravovať jeho veci namiesto rodičov.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa
začať i bez návrhu.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov

alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenie zákona, podľa ktorých rozhodol.

Po vyhlásení rozsudku s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku sa všetci

19P/234/2014

- 4 -

účastníci konania tohto práva proti všetkým jeho výrokom platne vzdali a preto súd v odôvodnení
rozsudku uviedol iba predmet konania a zákonné ustanovenia podľa ktorých rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O.
s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právo podať odvolanie nemá ten účastník, ktorý sa tohto práva výslovne vzdal.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.