Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010150
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113010150.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, predsedom senátu JUDr. Stanislavom Dutkom, a členmi senátu JUDr. Annou

Kalivodovou a p. Oľgou Mezeiovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.10.2014, v trestnej veci
obžalovaného F. F., stíhaného pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods.4,
Tr. zák. účinného do 1.1.2006, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
F. F., nar. XX.XX.XXXX/XXXX Q. W.,
trvale bytom W., Č. ul. č. X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

ako konateľ oprávnený konať samostatne v mene spoločnosti W. (predtým A.) s.r.o., so sídlom D. Č.. X,
W., IČO: XX XXX XXX, predkladal Daňovému úradu Bratislava I na Radlinského 37 v Bratislave daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, november 2001, december 2001, marec
2002 až september 2002, v ktorých si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej

výške8.910.138,-Skzneuskutočnenýchanepreukázanýchzdaniteľnýchplnení,t.j.nerealizovalvtomto
období žiadne obchodne transakcie, z ktorých by si spoločnosť ohla v zmysle zákona číslo 289/1995
Zbierky zákonov o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatniť nárok na vrátenie DPH,
a teda svojim konaním si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu z dane pridanej
hodnoty v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech v celkovej sume 8.910.138,- Sk
(295.762,39.- €),

t e d a

neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť
sebe alebo inému neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l

trestný čin nedovedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona účinného
v čase skutku.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 148a ods. 4 Tr. zák., § 40 Tr. zák. účinného v dobe skutku k trestu odňatiu slobody v trvaní
2 /dva/ roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného v dobe skutku súd výkon trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I v predmetnej veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom
obžalovaného F. F., vyslúchol tiež zástupcu pošk. Daňového úradu Bratislava 1 Mgr. G. U., vyslúchol

tiež svedkyňu navrhnutú obhajobou N. P., oboznámil spisový materiál, na základe takto vykonaného
dokazovania rozhodol rovnako, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný F. F. na hlavnom pojednávaní pred súdom vo svojom vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por.
uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Následne popísal, ako

bol oslovený osobou Ján Takáč, pre ktorého podpisoval rôzne listiny a vystupoval aj ako majiteľ firmy,
ktorú mal prevziať od osoby N. /./.
V priebehu dokazovania ale obžalovaný zmenil svoj postoj k žalovanému skutku, uviedol, že sa cíti byť
vinný a svoje konanie dokonca oľutoval.

Obžalovaný je zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe usvedčovaný okrem priloženého spisového
materiálu aj výpoveďou svedkyne, zástupkyne poškodeného, Mgr. G. U., ktorá uviedla, že Daňový úrad
Bratislava I vykonal kontrolu nadmerného odpočtu DPH, ale k otázkam kladeným tak obžalobou ako
aj obhajobou sa nevedela vyjadriť, nevedela uviesť ani spôsob výpočtu nadmerných odpočtov DPH zo
strany Daňového úradu.

Z výsluchu svedkyne N. P. vyplýva, že táto po zákonnom poučení o práve odmietnuť vypovedať z
dôvodu, že v predmetnej veci predtým vystupovala ako obvinená, využila svoje právo a odmietla na
hlavnom pojednávaní pred súdom vypovedať. Výpoveď vedkyne je v spisovom materiáli založená len
ako výpoveď obvinenej, pre tento procesný problém nebolo možné čítanie výpovede svedkyne na

hlavnom pojednávaní pred súdom. Trestné stíhanie N. P. bolo v predmetnej veci právoplatne zastavené
v prípravnom konaní.

Na hlavnom pojednávaní bol taktiež oboznámený obsah spisu z ktorého vyplýva, že v predmetnej veci
boli v priebehu trestného konania stíhané spolu tri osoby, podozrenie z trestnej činnosti ale smerovalo aj

k ďalším osobám . Voči dvom osobám bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené, Okresný prokurátor
pre Bratislavu 1 podal obžalobu iba na obvineného F. F..

Súd ďalej zistil, že v predmetnej trestnej veci bolo pôvodne trestné konanie vedené aj proti osobám N.
P., B. J. /zamestnankyňa Daňového úradu/, ktoré osoby ďalej v trestnom konaní vystupujú v postavení

svedka. O žiadnom inom skutku a žiadnej inej osobe ako osoba, na ktorú bola podaná obžaloba / F. F./
však súd v zmysle obžalovacej zásady konať nemohol.

Zo spisového materiálu tiež vyplýva, že to bol práve obžalovaný F., ktorý ako konateľ firmy W. s.r.o.,
ktorá mal predtým názov A. s.r.o. predložil Daňovému úradu Bratislava 1 daňové priznanie k dani z

pridanej hodnoty , z ktorého si uplatnil nárok na vrátenie DPH v celkovej výške 8.910.138,- Sk teda
v prepočte 295.762,39,- Eur. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že tento nárok bol
uplatnený neoprávnene. Rovnako aj F. F. vystupoval vo vzťahu k banke, v ktorej bol vedený účet
spoločnosti A. s.r.o..

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žeobžalovanýF.F.vdobe, keďnaneho
bolo prevedené konateľstvo spol. W. s.r.o., podpísal a predložil Daňovému úradu Bratislava I daňové
priznanie, v ktorom bol uplatnený nárok na vrátenie DPH. Už z okolností za ktorých došlo k podpisu tejto
žiadosti však obžalovanému muselo byť zrejmé, že ide o konanie mimo rámca zákona a jeho obrana,
že o podpis daňového priznania bol požiadaný osobou U. S., presvedčila súd, že obžalovaný vedel, že

ide o konanie nezákonné. Je pravdou, že objasnenie celej trestnej činnosti možné nebolo, zrejme aj zdôvodu dôkaznej núdze, avšak tieto skutočnosti nemôžu vyviniť obžalovaného so spáchania trestnej
činnosti ktorá je mu kladená za vinu. Aj keď obžalovaný v predmetnej veci vystupoval len ako osoba,
cez ktorú mali byť vyvedené peniaze z Daňového úradu, bez jeho spolupráce a angažovanosti by skutok

nemohol byť vykonaný.
Súdu je pritom jasné, že trestnú činnosť, ktorá je predmetom podanej obžaloby zorganizovali a riadili
úplne iné osoby, ako je obžalovaný, súd však nie je orgánom činným v trestnom konaní a nemôže
z vlastnej iniciatívy nahrádzať činnosť polície a objasňovať trestnú činnosť, nato nemá zákonné
oprávnenia.

Týmto konaním obžalovaný naplnil pojmové znaky trestného činu podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
účinného v dobe skutku do 1.1.2006.

Ako ďalej vyplýva z oboznámeného spisového materiálu na obžalovaného sa hľadí, akoby doposiaľ
súdne trestaný nebol a nebol prejednávaný ani pre priestupok.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vzal do úvahy predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný
je doposiaľ netrestanou osobu, od spáchania skutku uplynula doba 12 rokov, obžalovaný sa nakoniec k
spáchaniu skutku kladeného mu za vinu priznal, aj keď až do súdneho pojednávania vinu za spáchanie
skutku odmietal.

Čo sa týka ukladania trestu súd predovšetkým zhodnotil podiel obžalovaného na páchanej trestnej
činnosti, pričom predbežne ustálil, že obžalovaný nebol osobou, ktorá by mohla iniciovať túto trestnú
činnosť ani na nej participovať inak ako tzv. „biely kôň“.
Na druhej strane však nie je obžalovaného možné ani úplne vyviniť a preto aj s poukazom na uplynutie
doby od skutku (rok 2002) súd ukladal obžalovanému trest s použitím zmierňujúceho ustanovenia § 40

Tr. zák. účinného v čase skutku, ktorého výkon odložil na symbolickú skúšobnú dobu v trvaní dvoch
rokov.

Súd ma za to, že takto uložený trest je absolútne postačujúci tak z hľadiska ochrany spoločnosti
pred páchateľom, ktorý sa trestnej činnosti dopustil ojedinele, z hľadiska možného odradenia iných

páchateľov, ktorým musí byť jasné, že aj po viacerých rokoch došlo k objasneniu skutku, na prevýchovu
i preventívu obžalovaného a zodpovedá aj následku trestnej činnosti s poukazom na skutočnosť, že
poškodený sa k objasňovaniu trestnej činnosti postavil veľmi laxne. Bez priznania obžalovaného a
oľutovaniavinybybolodokazovaniežalovanejtrestnejčinnostiobžalovanéhoF.F.podstatnenáročnejšie
a nepochybne by trvalo ešte dlhšiu dobu, ktorá aj tak už bola neúmerne dlhá /aj keď nie zavinením súdu/.

Z rovnakého dôvodu, keďže nedošlo k uplatneniu nároku na náhradu škody, súd o náhrade škody
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia, resp. doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.