Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223231
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112223231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
senátuJUDr.MáriePodhorovejaJUDr.AnnySnopčokovejvprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,spol.
s r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti žalovanej : Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie 13,

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 15.11.2013 proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 13C/239/2012-85 zo dňa 24.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
zamietol v celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že uznesením č.k. 13C/239/2012-

64zodňa07.08.2013spojilnaspoločnékonaniearozhodnutiekonaniavedenépodspisovýmiznačkami
13C/239/2012, 13C/261/2012, 13C/264/2012 a 13C/277/2012, s tým, že konania ďalej budú
vedené pod spisovou značkou 13C/239/2012. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými
exekučnými spismi skutkovo a právne súvisiacimi s uplatneným nárokom žalobcu v spojených
konaniach a to konkrétne s exekučnými spismi Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er 10/2010,
4Er 810/2010, 4Er 968/2010 a 2Er 10/2010. V odôvodnení rozsudku potom súd 1. stupňa konštatoval, že

z obsahu jednotlivých, v odôvodnení rozsudku presne špecifikovaných exekučných konaní vyplýva, že
žiadosti o udelenie poverenia pre súdneho exekútora boli vo všetkých prípadoch zamietnuté, pričom
súd vyslovil názor, že lehota 15 dní nie je stanovená pre prípad, že súd žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia zamieta. Tvrdenie žalobcu, že súdom bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia po zákonnej lehote 15 dní od doručenia predmetnej žiadosti je síce pravdivé,
avšak vzhľadom na skutočnosť, že na rozhodnutie súdu, ktorým zamieta žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia nie je zákonom stanovená lehota, postup súdu v predmetných exekučných veciach

nie je možné hodnotiť ako porušenie zákona. Súd súčasne zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva
žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd, pričom súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici, ktorý konajúceho sudcu z prejedávania a rozhodovania veci nevylúčil. Z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na
náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., potom súd žalobu ako právne neopodstatnenú v celom

rozsahu zamietol. Následne súd rozhodol o trovách konania a podľa ustanovenia § 142 ods. 1
v spojení s ustanovením § 151 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva,
nakoľko žalovaný síce bol v konaní úspešný, avšak trovy konania si nevyčíslil.Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal,
že súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa ustanovenia

§ 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Namieta, že
riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané
s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. a vec
prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom.
Podotkol tiež, že okolnosť, že krajský sud nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v

očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného.
V ďalšom texte odvolania žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov a taktiež
na konkrétne judikáty Ústavného súdu Slovenskej republiky, podporujúce jeho námietku o nedostatku
nestrannosti zákonného sudcu. Žalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu ďalej uviedol,
že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Uviedol, že

žalobca trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené
nestrannýmsudcomnanestrannomsúde.Žalobcanemalmožnosťvyjadriťsaktvrdeniamžalovaného,z
ktorýchsúdprisvojomrozhodovanívychádzalazachytilichajvodôvodnenísvojhorozhodnutia.Žalobca
nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za
takejto procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu

práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Keďže žalobca,
ako strana konania, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto
dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Kontradiktórnosť súdneho konania bola podľa argumentov žalobcu porušená vo viacerých smeroch.
Žalobca v odvolaní taktiež uvádza, že pokiaľ sa žalovaný nevyjadril, respektíve nereagoval na výzvu

súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O.s.p.,
mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O.s.p.. V ďalších
dôvodoch odvolania sa žalobca zameriava na argumentáciu ohľadom existencie majetkovej škody a
uviedol, že majetková škoda mu vznikla v súvislosti s udržiavaním a správou informačného systému
a z titulu konkretizovaných výdavkov. Rozhodnutie súdu v tejto časti považuje za nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel
jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to
týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že náklady na
správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). Zotrváva na svojom stanovisku,
že nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo ku škode, za ktorú dlžník nemôže niesť

zodpovednosť.Žalobcahodlávkonanípredsúdomprostredníctvomvykonanéhopojednávaniapredložiť
dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie
zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo a žalobcu
nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlási rozhodnutie vo veci
samej. Rozhodnutie súdu 1. stupňa žalobca označil za vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že

súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil aj svoje rozhodnutie o nepriznaní
nemajetkovej ujmy žalobcovi. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom žalobca navrhuje,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2
O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu podaného
odvolania a aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých
prvostupňovýsúd rozhodol,pričomvzhľadomnapresvedčivosťasprávnosťargumentácieobsiahnutejv
odôvodnení rozsudku nepovažuje za potrebné nad rámec dôvodov vyslovených prvostupňovým súdom

uviesť žiadne ďalšie argumenty.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu adôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Odvolací súd len pre zdôraznenie správnosti právnej úvahy
okresného súdu poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v
čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom,
do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Právna úprava s
účinnosťou od 01.06.2010 upravuje, že táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Z uvedeného zákonného ustanovenia
je zrejmé, že zákonodarca stanovuje lehotu len na vydanie poverenia exekútora na vykonanie exekúcie.
V prípade, že nie sú splnené podmienky pre vydanie poverenia, zákon nestanovuje súdu lehotu, v
ktorej rozhodne o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd ešte poznamenáva, so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR
(II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00), že samotné nedodržanie zákonom

stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania
(na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehote (ak by aj bolo
v konkrétnej veci preukázané) nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré
objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto bolo
nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne učinil v tomto konaní

aj okresný súd, keď s akcentom na nutnosť rešpektovať záväzky Slovenskej republiky voči Európskej
únii poskytovať spotrebiteľovi zvýšenú ochranu v spotrebiteľských vzťahoch, (pričom potreba skúmania
rozhodcovského rozsudku z hľadiska obsiahnutia neprijateľných zmluvných podmienok vyplýva aj z
vnútroštátnej právnej úpravy), v rozsudku konštatoval, že posúdenie zákonnosti vedenia exekúcie
vyžaduje osobitnú právnu úvahu.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 - 4 a § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku a to

tak ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.

Rovnako nezodpovedajú obsahu spisu a konkrétnym procesným situáciám v danej veci ani argumenty
obsiahnuté v odvolaní, spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne
žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas

požiadalozrušeniepojednávaniaauviedoldôležitédôvodyapredložilsúdulistinyspájanésoznačenými
dôvodmi, súd v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
žalobcu. Súd podľa tvrdenia žalobcu ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd nariadil termín pojednávania na
deň 24.10.2013 o 13.30 hod., pričom predvolanie naň bolo riadne doručené obom účastníkom konania

(právny zástupca žalobcu predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 26.08.2013). Svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil podaním súdu doručeným dňa 17.10.2013 žalovaný, pričom nežiadal odročiť
pojednávanie z dôvodu svojej neprítomnosti. Žalobca adresoval súdu procesné podanie - Návrh na
zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu
datované dňa 16.10.2013, v ktorom súčasne žiadal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. Súd o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol
osobitným výrokom v rozsudku a v odôvodnení podrobnejšie uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel
návrhu na prerušenie konania a v nadväznosti na to nevyhovel ani návrhu na zrušenie pojednávania,
ktoré považoval za nedôvodné. Boli splnené všetky zákonné predpoklady pre postup súdu v súlade s
ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221 ods. 1

písm. f/ O.s.p. je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred súdom konať a v konaní uplatňovať procesné práva
priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súd preto nepostupoval svojvoľne,
procesný postup súdu v súlade s ustanoveniami procesnej normy nemožno považovať za odopretie
ústavného práva účastníkovi konania na spravodlivý súdny proces a popretie ústavou garantovaného

práva každého na verejné prerokovanie veci pred všeobecným nezávislým súdom.

Rovnakojenedôvodnýargument,žesúdnepoučilúčastníkovvzmysleustanovenia §120ods.4O.s.p.
pred tým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. (okremďalších procesných poučení v zmysle Občianskeho súdneho poriadku) bolo obsiahnuté v predvolaní na
pojednávanie, ktoré bolo riadne doručené účastníkom konania (prevzaté právnym zástupcom žalobcu
dňa 26.08.2013).

Nezodpovedá obsahu spisu ani argument žalobcu, že súd mal vyvodiť adekvátne procesné následky
zo skutočnosti, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril, respektíve nereagoval na výzvu súdu, aby predložil
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O.s.p., a preto mal súd
rozhodnúťožaloberozsudkomprezmeškaniepodľaustanovenia§153bO.s.p..Tentoargumentžalobcu

je zmätočný, nakoľko po tom, čo súd doručil žalovanej návrh spolu s prílohami, žalovaná zaslala súdu
rozsiahle procesné stanovisko k žalobe a k uplatnenému nároku (č.l. 30-40 spisu).

V danom štádiu konania sú už neopodstatnené aj úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti a
nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na právoplatné uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 41NcC/424/2012-9 zo dňa 11.10.2012, ktorého obsah je žalobca povinný rešpektovať.

Odvolací súd potom na základe uvedeného, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a s poukazom
na dôvody a právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu rozsudok
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi
náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto účastníčka si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila ani ich nežiadala priznať a odvolací súd tak má
za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.