Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/269/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613226282
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613226282.7

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľky E. Z.,
K.. XX.X.XXXX, O. B. E. Č.. XXX, G. X.. Y. Ž., U. W. W. I. Č.. XX, S., proti odporcovi O. Z., K.. X.X.XXXX,
I. O. B. E. Č.. XXX, I. Č. W.Í. Z. Č.. XXX, G. Q.. X. O., U. W. W. G. Č.. XX, W. K. B., G. Ú. Q.. U. Z., K..
X.XX.XXXX U. Q.. S. Z., K.. XX.XX.XXXX, G.Ý. S. R. Ú. V., W. B. U. Y. W. K. B., V. F., v konaní o rozvod
a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky E.S. Z., Y.. E., K.. XX.X.XXXX a odporcu O. Z., K.. X.X.XXXX, T. P.U.
XX.X.XXXX, G. B. S. Q. Q. Ú. R. X., B. G.. X, Y. XXXX, K. W. XX, V. V. Č. X r o z v á d z a.

Na čas po rozvode sa zverujú mal. U. Z., K.. X.XX.XXXX U. Q.. S. Z., K.. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok v bežných veciach a odporca - otec je povinný prispievať na výživu každého z týchto
maloletých detí výživným vo výške 30,-- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré

výživné je povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky - matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Odporca - otec je oprávnený sa stretávať W. Q.. U. a mal. S. každý párny kalendárny týždeň v roku v
sobotu v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti navrhovateľky - matky s tým, že navrhovateľka
- matka je v čase určenom ako začiatok styku povinná deti na stretnutie s odporcom - otcom pripraviť
v mieste bydliska navrhovateľky - matky a v určený čas umožniť stretnutie odporcovi - otcovi s deťmi
za jej prítomnosti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu voči účastníkom konania.

Súd nezaväzuje odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom tohto konania bolo rozhodovanie o rozvode manželstva účastníkov konania a o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode na základe návrhu navrhovateľky
doručeného tunajšiemu súdu dňa 16.8.2013.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 113 ods. O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od

1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci

nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú
okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V danom prípade však takéto okolnosti súd nezistil.

O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. , podľa ktorého štát má podľa výsledkov
konaniaprotiúčastníkomprávonanáhradutrovkonania,ktoréplatil,pokiaľunichniesúpredpokladypre

oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto trovy štátu predstavujú súdom priznané znalečné pre súdnu
znalkyňu PhDr. P. Z. v celkovej výške 375,84 Eur. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a
vykonania znaleckého dokazovania za situácie , kedy sa obaja rodičia nevedeli pôvodne dohodnúť o
úprave osobnej starostlivosti o maloleté deti a tiež na preverenie, či sú na strane odporcu vzhľadom na
zistenia vplývajúce z vykonaného dokazovania dané nejaké objektívne skutočnosti, ktoré by ho prípadne

vylučovali z možnosti realizovania stretnutí s jeho maloletými deťmi. Išlo teda o úkon , ktorý bol v záujme
ako rodičov, tak aj maloletých detí, aby sa po odbornej stránke ustálilo , či aspoň stretnutia odporcu s
deťmi sú možné , ak áno akým spôsobom a v akom rozsahu sa má tento styk odporcu s maloletými deťmi
upraviť. Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade uvedených trov podieľal rovnakou
mierou , teda v polovici.

Nakoľko však obaja rodičia ( účastníci konania ) boli v tomto konaní oslobodení od platenia súdnych
poplatkov a to navrhovateľka na základe uznesenia sp.zn. 16P/269/2013-10 zo dňa 4.9.2013 a odporca
tým, že na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci sp.zn. 4483/14 mu bol priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci a bol mu určený advokát na jeho zastupovanie v tomto konaní, pričom
podľa ust. § 138 ods. 4 O.s.p., takéto rozhodnutie Centra právnej pomoci má v zmysle uvedeného

ustanovenia účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc
priznaná, a keďže následným vykonaným dokazovaním nebolo preukázané , že by u oboch účastníkov
došlo pri rozhodovaní súdu k zmene ich osobných a majetkových pomerov, keďže ako navrhovateľka,
tak aj odporca sú naďalej poberateľmi dávok v hmotnej núdzi, súd týchto účastníkov nezaviazal na
zaplatenie trov štátu spočívajúcich v uhradenom znalečnom pre súdnu znalkyňu, pretože podľa jeho

názoru naďalej u nich sú dané predpoklady na ich oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.Pokiaľ ide o súdny poplatok, súd rozhodoval podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch,
podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený, avšak túto

povinnosť odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či
tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Navrhovateľka bola v tomto konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku z návrhu. Odporcovi na
základe rozhodnutia Centra právnej pomoci sp.zn. 4483/14 bol priznaný nárok na poskytnutie právnej
pomoci a bol mu určený advokát na jeho zastupovanie v tomto konaní. Súd využijúc zmocnenie mu dané

vyššie uvedeným ustanovením zákona o súdnych poplatkoch odporcu na úhradu súdneho poplatku
zodpovedajúceho sume 66,-- Eur nezaviazal, nakoľko tento toho času je bez príjmu a nevlastní žiadne
iné majetkové hodnoty a navyše podľa ust. § 138 ods. 4 O.s.p., je treba na neho nazerať ako na
osobu oslobodenú takisto od platenia súdnych poplatkov, nakoľko rozhodnutie Centra právnej pomoci o
priznaný nároku na právnu pomoc má v zmysle uvedeného ustanovenia účinky oslobodenia od súdnych
poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení navrhovateľka, odporca , ich právni zástupcovia,
ako aj kolízny opatrovník maloletých detí prehlásili, že sa práva na podanie odvolania vzdali, s výnimkou
Slovenskejrepublikyvovzťahukvýrokuonáhradetrovštátu,nakoľkopretútočasťkonaniajeSlovenská
republika podľa §-u 94 ods. 4 O.s.p. účastníkom konania a táto tohto svojho práva na vzdanie
sa opravného prostriedku nevyužila, preto súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil rozsudok, v

odôvodnení ktorého sa uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné s výnimkou výroku o nepriznaní práva Slovenskej
republike na náhradu trov štátu, proti ktorému môže Slovenská republika podať odvolanie do 15 dní odo
dňa doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľnenesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,

vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé
priezvisko.