Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Antónia Kandravá
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/25/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414201607
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8414201607.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov
JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: 1. R. I., nar. XX. X.
XXXX, 2. M. I., nar. X. X. XXXX, 3. S., nar. XX. X. XXXX, všetci bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, na návrh otca C. I., nar. XX. X. XXXX v
G., trvale bytom D. D. E., E. XXX/XXX, t. č. X., D. XX proti matke S. I., nar. X. X.. XXXX v T., trvale bytom
D.D.E.,E.XXX/XXX,vkonaníozníženievýživnéhoaúpravurodičovskýchprávapovinností,oodvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P 32/2014-20 zo dňa 23.4.2014 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že sa m e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k.
3C/129/2008-21 zo dňa 23.04.2009 vo výroku o výživnom pre mal. R. a M. tak, že sa z n i ž u j e
výživné pre mal. R. zo sumy 216,- Eur na sumu 140,- Eur mesačne a na mal. M. zo sumy 116,- Eur na
sumu 90,- Eur mesačne, ktoré je povinný otec platiť vždy do 15-dňa v mesiaci k rukám matky počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) výrokom č. I. návrh
otca na zníženie výživného na mal. R. a mal. M. zamietol.
Rozhodnutie o zmietnutí návrhu na zníženie výživného odôvodnil cit.: „Po vykonanom dokazovaní súd
zistil, že po rozvode manželstva rodičia mal. detí Jackovičových obnovili spolužitie a z tohto spolužitia
pochádza aj mal. S., nar. XX. X. XXXX. Je zrejmé, že rodičia žili v spoločnej domácnosti do 2l. 11. 2013,
kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval vzhľadom na to, že sa zamestnal mimo miesta svojho
trvalého bydliska. Je síce pravdou, že jeho príjem je oproti obdobia, kedy bolo manželstvo rozvedené
nižší, avšak aj v súčasnej dobe je natoľko vysoký, že otec môže uhrádzať výživné, stanovené mu pri
rozvode manželstva aj vzhľadom na skutočnosť, že mal. R. má zdravotné problémy. Z týchto dôvodov
súd zamietol návrh otca o zníženie výživného a je presvedčený, že doteraz stanovené výživné na mal.
deti R. a M. je primerané tak zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch jeho rodičov, ako aj je
primerané odôvodneným potrebám mal. detí.“
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec namietajúc nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (2009) bolo založené na tom, že v tejto
dobe pracoval v zahraničí, kde v roku 2007 odišiel po vzájomnej dohode v tom čase s manželkou v
snahe zabezpečiť pre rodinu lepší príjem. Odlúčenie malo za následok rozvod. V roku 2010 obnovili
spolužitie do konca roku 2013 a narodilo sa im ďalšie dieťa. Jeho príjem v zahraničí dosahoval 1400Eur. Toho času je jeho príjem vo výške 820 Eur brutto, cca 620 Eur netto. K zmene pomerov na jeho
strane nepochybne došlo. Nie je v jeho pomeroch platenie výživného spolu na 3 deti vo výške 382
Eur. Na druhej strane príjem matky je aj s materským príspevkom vo výške 800 Eur. Poukázal tiež na
bezdôvodne vedenú exekúciu voči nemu, kde ako oprávnená vystupuje matka.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku I. zmenil a výživné na mal R. znížil
na sumu 100 Eur a na mal. M. na sumu 80 Eur.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka navrhujúc rozsudok v napadnutom výroku ako správny
potvrdiť. Uviedla, že jej príjem mesačne je 876 Eur. Poukázala na úvery, ktoré musí splácať, a ktoré ju
donútil vziať odporca.
KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)preskúmalrozsudokvnapadnutejčastispoluskonaním,
ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred, rozsudok verejne
vyhlásil (§ 16 ods.1,3 O.s.p.) a zistil, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219 ods. 1 O.s.p.)
ani na zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) napadnutého rozsudku vo výroku I.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“). Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že
len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci
rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163
O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok,
alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie
vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny
súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol
vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomerochúčastníkovvporovnanísichpomermivčasevyhláseniapredchádzajúcehorozsudku.Nestačí
len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov
a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní
o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom
návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane
oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase
vydaniapredchádzajúcehorozhodnutiasokolnosťamivčasenovéhorozhodnutia,pričompredpokladom
takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane
rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných
nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie
či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.
Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v
okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho
zmenu.
Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné
dokazovanie a nesprávne však porovnal majetkové pomery oboch rodičov ako aj odôvodnené potreby
mal. detí v času poslednej úpravy a v súčasnosti a na základe uvedeného nesprávne vec právne posúdil.
Predchádzajúca právna úprava pomerov bola rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C 129/2008-21
zo dňa 23.9.2009. Výživné na mal. R. bolo určené vo výške 216 Eur a na mal. M. v sume 116 Eur,
ktorým bola schválená rodičovská dohoda o výkon rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda
vychádzala zo stavu, že otec pracoval toho času v zahraničí (E. J.). Z obsahu spisu vyplýva, že v tom
období jeho príjem dosahoval príjem cca 1200 - 1400 libier (čl. 18).
Toho času sa príjem otca podstatne znížil. Pracuje vo X. v spoločnosti HIRJAK-HARDWOOD, s.r.o. s
mesačným príjmom podstatne nižším ako mal v čase predchádzajúce rozhodnutia, za november 2013
čistá mzda 239,62 Eur, za december 2013 čistá mzda 642,03 Eur, za január 2014 čistá mzda 642,44
Eur, za február čistá mzda 2014 864,41 Eur (čl. 12, 13).
Odvolací súd v prvom rade za tohto stavu posudzoval, či nedošlo zo strany povinného rodiča k vzdaniu
sa dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu tým, že ukončil
lepšie platenú prácu vo E. J. a pracuje na D. za príjem o polovicu nižší.
Zobsahuspisjenepochybné,žepotom,čosamanželiarozviedli,obnovilispolužitie.Ztohtoobnoveného
vzťahu sa im narodil mal. S.. Od roku 2009 opäť pracoval na D.. V novembri sa zamestnal v spoločnosti
HIRJAK-HARDWOOD s.r.o.
Nemožno dospieť k záveru, že by sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania tým, že sa vrátil na D.,
keďže sa opätovne pokúsili žiť spolu s matkou a deťmi ako rodina a dokonca z tohto obnoveného vzťahu
sa narodil mal. S.. Opätovné stroskotanie vzťahu a následnú zmena pracovnej pozície s nižším príjmom
nemožno so spätnou účinnosťou vyhodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania.
Podstatná zmena pomerov na strane otca je preto daná.Matka mal. detí je zamestnaná ako zdravotná sestra s príjmom cca 600 Eur. Je poberateľkou
rodičovského príspevku a rodinných prídavkov vo výške 276 Eur.
Čo sa týka mal. detí, R. a M., ich odôvodnené potreby vzrástli s pribúdajúcim vekom (predchádzajúca
právna úprava v roku 2009). Mal. R. ma pretrvávajúce problémy so srdcom a chodí na vyšetrenie do
J.. Mal. M. je zdravé dieťa.
Otec preukázal, že na jeho strane od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej zmene pomerov, že nie
je schopný výšku výživného v doposiaľ určenej výške splácať. Nie je však dôvodným zníženie výživného
vo výške, v ktorej sa zníženia podaným návrhom dožaduje, a to na mal. R. vo výške 70 Eur a na mal.
M. vo výške 60 Eur.
Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i
nemateriálnych podmienok, ktorú umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. Materiálne
podmienky sa zabezpečujú prostredníctvom vyživovacej povinnosti.
Nemožno opomenúť, že mal. R. má zdravotné ťažkosti spojené so srdcom, s čím sú nepochybne
zvýšené výdavky. Zníženie na sumu 100 Eur nie je dôvodné tiež z dôvodu, že otec sám v podanom
návrhu navrhol určenie výživného na mal. S. na sumu 50 Eur. Mal. S. má jeden a pol roka a problémy
s obličkami. Na druhej strane je mal. R. vo veku 9 rokov, navštevuje základnú školu a má zdravotné
problémy. Rovnako tak mal. M. je vo veku 7 rokov, navštevuje základnú školu. Rovnako tak je potrebné
prihliadnuť na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti.
So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že podmienky na
zníženie výživného v predmetnej veci boli dané. Podstatné zmena pomerov na strane povinného rodiča
je preukázaná.
Zníženie výživné na mal. R. zo sumy 216 Eur na sumu 140 Eur a na mal. M. zo sumy 116 Eur na sumu
90 Eur počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku zohľadňuje záujem mal. detí, ich odôvodnené potreby
spojené tiež so zhoršeným zdravotným stavom mal. R. a schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča, otca. Zníženie výživné od 1.12.2013 nepovažoval za súladné so záujmom mal. detí,
pretože napriek tomu, že príjem otca sa síce podstatne znížil, nepochybne však od poslednej úpravy
odôvodnené potreby na strane mal. detí, R. a M. vzrástli.
Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrok I. postupom podľa § 220 zmenil tak,
že sa mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C/129/2008-21 zo dňa 23.04.2009 vo výroku o
výživnom pre mal. R. a M. tak, že sa znižuje výživné pre mal. R. zo sumy 216,- Eur na sumu 140,- Eur
mesačne a na mal. M. zo sumy 116,- Eur na sumu 90,- Eur mesačne, ktoré je povinný otec platiť vždy
do 15-dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.