Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Angelovič

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413208276
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413208276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobcu: Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, zastúpeného JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho č. 16,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, 2/ L. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Košice,
Ul. Sofijská č. 13, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom v Košiciach, Ul. Baštová č. 2,
o zaplatenie 320,68 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C
575/2013 - 34 z 15.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Vedľajšiemu účastníkovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 33,74 Eur a žalobca
je povinný ju zaplatiť JUDr. Ladislavovi Miklušovi, advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 320,68 Eur s prísl. zamietol. Zaviazal
žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 65,42 Eur, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel 07.05.2008 so žalovaným v 1. rade zmluvu o revolvingovom
úvere pod č. 8300008066, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 199,16 Eur. Tento úver sa

žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach po 18,26 Eur k 17-temu
dňu v mesiaci. Žalovaná v 1. rade pristúpila k záväzku žalovaného v 2. rade ako spoludlžníčka v zmysle
§ 533 Občianskeho zákonníka. To, že došlo k omeškaniu s úhradou splátok úveru sporné v konaní
nebolo, ani skutočnosť, že žalobca vzhľadom k omeškaniu a v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka
si uplatnil právo veriteľa a teda vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, v zmysle ktorej žalovaný mal sumu
neuhradených splátok totožných so žalovanou istinou uhradiť 24.09.2009. Žalovaný splátky neuhradil.
Nemožno súhlasiť, že bez akejkoľvek znalosti sa vedľajší účastník vyjadroval k veci, pretože osobne bol

do súdneho spisu nahliadnuť a boli vyhotovené fotokópie zo súdneho spisu. Z výpovedí žalovaných v
1. a 2. rade je zrejmé, že žalovaná v 1. rade súhlasila so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
Námietku premlčania nevzniesol len vedľajší účastník na strane žalovanej v 1. rade, ale aj žalovaná v 1.
rade a tiež žalovaný v 2. rade. Je evidentné, že žalobca zosplatnil žalovanú sumu 24.04.2009. Žalobabola súdu doručená 20.08.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a inštitút premlčania
v danom prípade je potrebné aplikovať ten, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku. Preto bolo
potrebné žalobu zamietnuť.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že vedľajšiemu účastníkovi
vznikli trovy konania spojené správnym zastúpením a žalovaným žiadne preukázateľné trovy spojené
s prvostupňovým konaním nevznikli.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že z napadnutého rozsudku sa nedá vôbec zistiť, na základe čoho súd aplikoval
občianskoprávnu úpravu premlčania, čo z rozsudku robí nepreskúmateľné rozhodnutie. Zmluva o

revolvingovom úvere je absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka,
čo znamená, že úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku sa použije vždy. Súčasná úprava
premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Preto sa
malo postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania, čo však konajúci súd neurobil a rozhodol
nezákonne. Úprava premlčania nepatrí medzi ustanovenia, ktoré sa nemôžu použiť z Obchodného

zákonníka v spotrebiteľskej veci. To znamená, že úprava premlčania podľa Obchodného zákonníka vo
vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ nie je vylúčená, ale je prípustná. Nemôže byť a ani nie je rozhodujúce pre
aplikáciu Obchodného zákonníka, alebo Občianskeho zákonníka, či osobou zaviazanou plniť nárok je
spotrebiteľ alebo dodávateľ. Aj prípadná úvaha a tvrdenie o tom, že občianskoprávny úprava premlčania
je pre spotrebiteľa výhodnejšia, vychádza len zo zdanlivého a predčasného záveru a platí iba pre prípad,

ak spotrebiteľ vystupuje v postavení dlžníka. Ak by bol spotrebiteľ v postavení veriteľského subjektu,
potom by pre neho táto úprava žiadnu výhodu nepriniesla a bola by nevýhodnejšia. Zdanlivá výhoda
použitia občianskoprávnej úpravy premlčania oproti obchodnoprávnej sa prejaví ako nevýhodná vtedy,
ak dôjde k uznaniu dlhu dlžníkom, pretože podľa Občianskeho práva je premlčacia doba v takomto
prípade 10 rokov a podľa Obchodného práva je táto dĺžka 4 roky. Tento záver plynie aj z článku 3

Smernice Rady č. 93/13/EHS, podľa ktorého sa za ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa majú
považovať také, ktoré chránia slabšiu stranu proti silnejšej. To znamená, že rovnováhu odstraňujú. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že občianskoprávna úprava premlčania takou rozhodne nie je.

Aj ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka poukazujú
na to, že v prospech spotrebiteľa sa v prípade pochybností má vykladať len obsah zmluvy a nie právna

úprava. Vyplýva to aj z toho, že výklad zákona musí vzhľadom na požiadavku predvídateľnosti jeho
výkladu a aplikácie, byť rovnaký.

Konajúci súd teda nezákonne rozhodol, keď dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku a mal
vychádzať zo 4-ročnej premlčacej lehoty.

Pokiaľ ide o trovy konania, je potrebné konštatovať, že z hľadiska výsledku konania, vedľajší účastník

nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah a teda z rozhodnutia o veci samej
mu neplynie žiadne právo alebo nárok a nie je a nebol povinný na plnenie spoločne so žalovaným.

Preto nie je možné na základe § 93 ods. 4 O.s.p. aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri
rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech v konaní
nemal. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade v rozpore

s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie § 93 ods. 2, 4 O.s.p.,
evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania.

Údajné náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom v žiadnom smere nepredstavujú
účelne vynaložené trovy. Z rozsudku nevyplýva, či predmetné zduženie preukázalo reálne vykonávanie
činnosti podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a

návrhu vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že úvahy žalobcu o tom, ktorá právna
úprava premlčania sa má aplikovať v predmetnej veci je bezpredmetná, pretože aj keby malo ísť o

aplikáciu právnej úpravy podľa Obchodného zákonníka, aj v prípade 4-ročnej premlčacej doby by bol
žalobcov návrh v čase uplatnenia práva na súde premlčaný, pretože žalobca si svoj nárok uplatnil po
viac ako 4 rokoch na súde.

Vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, pričom úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

Už len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti žalobcovi, ktorý inicioval

veľké množstvo konaní v celej republike a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, ktorá ho
zastupuje v každom konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho
zastúpenia. Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré inicioval žalobca bolo nutné na riadne chránenie
práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta.
Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si
inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo
24.04.2009, pričom žaloba bola na súd prvého stupňa v predmetnej veci doručená 20.08.2013, teda pouplynutí trojročnej premlčacej lehoty uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvého stupňa
správne aplikoval.

Kľúčový význam pre právne posúdenie predmetnej veci má aplikácia premlčacej lehoty podľa

Občianskeho zákonníka, ktorú zvolil súd prvého stupňa, pričom tento postup si aj riadne odôvodnil.
V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pričom z týchto zákonných ustanovení vyplýva prednostná aplikácia tých
noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v tomto zmysle aj posudzovanie zmluvných
podmienok.

V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou uvedenou v odôvodnení odvolania žalobcu,

ževzmysle§54ods.1Občianskehozákonníkasaposudzujelenobsahzmluvy,tedakonkrétnezmluvné
podmienky a nie aj právo, ktoré sa má na právny vzťah účastníkov aplikovať.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca
zmluvy, to znamená, či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto
smere ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom

zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné (a teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké
dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve a taktiež je táto ochrana zakotvená v citovanom
ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Tieto právne predpisy zaručujú prednostnú aplikáciu tých právnych predpisov na spotrebiteľský právny
vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia

zmluvného postavenie spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.

Preto nemožno súhlasiť s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu uvedenou v odôvodnení jeho odvolania
proti rozsudku súdu prvého stupňa, že v skutočnosti, najmä pri uznaní záväzku a ďalších prípadoch
je obchodnoprávna úprava premlčania pre spotrebiteľa výhodnejšia. V tejto súvislosti je bez právneho
významu aj poukazovanie na to, že v Obchodnom zákonníku je presne stanovené, ktoré z jeho

ustanovení sa na právny vzťah účastníkov spotrebiteľského charakteru nemôžu použiť (§ 340a
ods. 4, § 340b ods. 5, § 369c) alebo ktoré upravujú obmedzenia pre ich použitie (§ 369 ods. 3
Obchodného zákonníka). Nie je podstatné, že úprava premlčania týmto ustanoveniam nepatrí, pretože
aplikácia ustanovenia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva priestor pre aplikáciu
občianskoprávnych predpisov aj v otázke premlčania, tak ako to správne urobil súd prvého stupňa.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil so zreteľom
na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania.

Právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť v konaní advokátom je plne legitímne, nakoľko postavenie
vedľajšieho účastníka vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 2, 4 O.s.p., pričom je nepochybné, že vedľajší
účastník vystupujúci v tomto konaní je združením na ochranu spotrebiteľa, má právo do konania

legitímne vstúpiť a v závislosti od toho aj požadovať náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, nakoľko z
ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
pričom koná sám za seba. Z tohto ustanovenia logicky vyplýva aj jeho právo na náhradu trov konania,
ktoré nie je možné spochybniť aj so zreteľom na to, že samotný žalobca je taktiež zastúpený právnym
zástupcom z radov advokátov.

Skúmanie, či vedľajší účastník ako občianske združenie aj skutočne vykonáva činnosť na ochranu
spotrebiteľa a ako konkrétne, najmä mimosúdne, táto organizácia pôsobí, je bez právneho významu,
pretože ochranou spotrebiteľa je aj vstup tohto vedľajšieho účastníka do predmetného občianskeho
súdneho konania.Preto aj vo výroku o trovách konania bol rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle vyššie uvedeného ako
vecne správny potvrdený v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa

ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným
žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada účastníkom
nebola priznaná.

Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto mu bola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu), za ktorý patrí odmena

vo výške 24,90 Eur (§ 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. - Advokátskej tarify), k čomu je potrebné pripočítať
tzv. režijný paušál vo výške 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 Advokátskej tarify), čo spolu predstavuje sumu 33,74
Eur, ktorá je zároveň trovami na strane vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní.

V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odvolací súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi,
aby túto náhradu trov odvolacieho konania zaplatil priamo právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.