Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202537
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8214202537.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu U. M., A..
XX.X.XXXX, W. F. Q. XXX/XX, Q., zast. G. P., A.. XX.XX.XXXX,W. L. X, Ž., proti žalovanému Tangente,
s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Pri starom Letisku 8/9004, IČO: 37 881 060, zriadená spoločnosťou
Tangente, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Praha 4, 143 14 Modřany, Komořanská 63, IČ: 25 907 549, zast.
likvidátorkou U.. P. P.E., XXX XX F. X, Q. XXX/XX, o náhradu príjmu počas dočasnej práceneschopnosti

a dovolenky s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 310,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 %
ročne od 10.08.2005 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.12.2005 bol Okresnému súdu v Žiline žalobcom doručený návrh na začatie konania, v ktorom
sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 250.200,- Kč a 1.080,- €
z titulu nevyplatenia stravného pri vykonaní pracovnej cesty a sumy 4.504,- Kč a 5.133,- Sk ( 170,38
€ ) z titulu nevyplatenia preukázaných cestovných výdavkov pri vykonaní pracovnej cesty. Žalobca
takisto požadoval, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu za nevyčerpanú dovolenku za
obdobie rokov 2004 a 2005 spolu v dĺžke 30 dní vo výške priemerného zárobku žalobcu podľa §

134 a § 135 Zákonníka práce a náhradu za uznanú práceneschopnosť v období od 21.06.2004 do
09.07.2004, v dĺžke 10 dní, ktoré je povinný uhradiť zamestnávateľ vo výške určenej podľa zákona
č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Žalobca svoj
návrh na začatie konania odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 01.08.2003 pracovnú zmluvu
na výkon práce pomocného robotníka, s nástupom do práce dňa 04.08.2003. Dohodnutá práca bola
vykonávaná mimo pravidelného pracoviska, a to na rôznych miestach v Českej republike a Poľskej
republike. Žalovaný mu listom zo dňa 01.05.2005 oznámil zmenu názvu a adresy zamestnávateľa z

pôvodného názvu BUILDSTART, s.r.o. na názov ML MONT, s.r.o.. Žalobca so žalovaným na základe
dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 29.07.2005 ukončil pracovný pomer dohodou podľa
§ 60 Zákonníka práce ku dňu 31.07.2005. Po skončení pracovného pomeru požiadal od žalovaného
o vyplatenie cestovných náhrad za vykonané pracovné cesty ako aj náhradu mzdy za nevyčerpanú
dovolenkuauznanúpráceneschopnosť.Dlžnénáhradyvpodobestravnéhozaobdobiepracovnýchciest
v zahraničí v mesiacoch august 2003 až júl 2005 predstavujú sumu 250.200,- Kč a 1.080,- €. Tieto dlžné

náhrady s ním žalobca riadne nevyúčtoval a neoboznámil ho ani s výsledkami pracovných ciest. Okrem
toho mu žalovaný nevyplatil cestovné, ktoré žalobca zaplatil pri vykonanej pracovnej ceste, a to vo výške
4.504,- Kč a 5.133,- Sk. Žalovaný mu tiež nevyplatil náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie roku2004 a 2005 v dĺžke 30 dní a uznanú práceneschopnosť spôsobenú pracovným úrazom v období od
21.06.2004 do 09.07.2004 v dĺžke 10 dní, ktorú je zamestnávateľ povinný uhradiť, a ktorá mu prináleží
vo výške podľa zákona č. 462/2003 Z.z., s prihliadnutím na dosiahnutý priemerný mesačný zárobok

za rozhodné obdobie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný na nároky uplatnené žalobcom nereagoval, resp.
uviedol, že sa na týchto nárokoch dohodnú neskôr, žalobca podal na Inšpektorát práce v Prešove podnet
vo veci porušovania pracovnoprávnych predpisov. Následne Inšpektorát práce v Prešove žalobcovi
listom zo dňa 04.10.2005 pod č. X. oznámil, že vykonanou inšpekciou práce u žalovaného bolo zistené
porušenie pracovnoprávnych predpisov, a to ustanovení § 87 ods. 1 a § 130 ods. 5 Zákonníka práce,

ako aj § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Ďalej Inšpektorát práce konštatoval,
že s cestovnými príkazmi a vyúčtovanými pracovnými cestami žalobca nebol oboznámený, a taktiež
mu neboli vydávané výplatné pásky. Inšpektorát práce uložil žalovanému povinnosť odstrániť zistené
nedostatky v termíne do 21.10.2005, tie však odstránené neboli. Žalobca
listom zo dňa 02.12.2005 opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie nárokov vyplývajúcich z
pracovného pomeru. Žalovaný na výzvu žalobcu reagoval len telefonicky, keď žalobcovi oznámil, že

v „súčasnosti nevie, resp. nemá čas riešiť jeho požiadavky“. Žalobcovi boli zo strany žalovaného za
obdobie vykonávania práce vystavené potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za roky 2003 a 2004, podľa
ktorých žalobcovi bola vyplatená mzda vo výške 5.600,- Sk mesačne. Podľa uvedených potvrdení však
bola žalobcovi vyplatená mzda nižšia ako právnym predpisom stanovená minimálna mzda. Presné
rozdiely však žalobca uviesť nevedel, keďže mu do dňa podania návrhu na začatie konania neboli

predložené výplatné pásky. Žalobca požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania z vyššie uvedených
peňažných nárokov vo výške 12 % ročne od 10.08.2005 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 07.06.2006 žalobca doplnil svoje pôvodne podanie, kde presne špecifikoval čoho sa
domáha. Uviedol, že žiada, aby mu žalovaný zaplatil a) sumu 250.200,-

CZK a sumu 1.080,- eur z titulu nevyplatenia stravného, b) sumu 4054,- CZK a 5.133,- Sk z titulu
nevyplatenia cestovných výdavkov pri vykonaní pracovnej cesty, c) náhradu za nevyčerpanú dovolenku
za obdobie rokov 2004 a 2005 spolu v dĺžke 30 dní vo výške 8.100,- Sk ( 271,- Sk/deň ) a náhradu za
práceneschopnosť v období od 21.06.2004 do 09.072004 v trvaní 10 dní vo výške 1.244,- Sk ( za prvé
tri dni 25% vymeriavacieho základu a za ďalších 4 až 10 dní 55% vymeriavacieho základu ) spolu s

úrokom z omeškania vo výške 12% ročne od 10.08.2005 do zaplatenia.

Žalovaný sa k veci vyjadril v priebehu konania / viď nižšie/.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/89/2006-368 zo dňa 23.5.2011 súd žalobu žalobcu

zamietol.

Uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. Zn. 15Co 80/2011 zo dňa 30.05.2012 bol rozsudok súdu
prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Uviedol, že Predmetom konania sú viaceré
nároky žalobcu, a to nárok 1.na vyplatenie stravného pri vykonaní pracovnej cesty, 2. na vyplatenie

cestovných výdavkov, 3. na náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie rokov 2004 a 2005 spolu v
dĺžke 30 dní, 4.náhradu za uznanú práceneschopnosť v období od 21.6.2004 do 9.7.2004 v dĺžke 10
dní. Poukázal na § 87 ods. 1 ZP, § 118 ZP, § 130 ods. 5 ZP, § 43 ods. 1, 5, 6 ZP, § 101 ZP, § 103 ods.
1 ZP, § 116 ods. 1,2,3 ZP, § 101, 102 ZP, § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z.. Z odpovede Inšpektorátu
práce v Prešove (č.l. 21 spisu) odvolací súd zistil, že zamestnávateľ nevydal zamestnancovi písomné

doklady obsahujúce údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene
práce a neschválil cestovné príkazy s písomným určením miesta nástupu, miesta výkonu práce, čas
trvania, spôsob dopravy, miesta skončenia pracovných ciest a ich vyúčtovania. Odvolací súd zdôraznil,
že v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sa určenie podmienok pracovnej cesty realizuje
prostredníctvom vyplnenia cestovného príkazu. Cestovný príkaz musí obsahovať všetky náležitosti

účtovného dokladu podľa § 11 zákona o účtovníctve a údaje, ktoré vyplývajú z § 3 zákona o cestovných
náhradách. Cestovný príkaz vypisuje zamestnanec v spolupráci so zamestnávateľom alebo na základe
jeho pokynov. Cestovný príkaz sa vypisuje pred zahájením pracovnej cesty a podpisuje ho zamestnanec
aj zamestnávateľ. Aj keď sú dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno inštitútmi procesného práva, je
záver o tom, ktorý z účastníkov konania je ich nositeľom, odvodený z hmotného práva; ten, kto má

podľa hmotného práva povinnosť tvrdiť (uviesť) určité skutočnosti, je povinný ich (prostredníctvom
označených dôkazov) preukázať a nesie taktiež procesnú zodpovednosť za to, že jeho tvrdenie nebolo
preukázané,ažeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutévovecisamejvjehoneprospech.Vychádzajúcz
ustanovení §§ 118, 145, zákonníka práce je povinnosťou zamestnávateľa vyplácať zamestnancovi mzdua poskytovať mu pri pracovnej ceste cestovné náhrady, náhrady sťahovacích a iných výdavkov, ktoré mu
vzniknú pri plnení pracovných povinností. Minimálne mzdové nároky ustanovuje znenie § 120 Zákonníka
práce. Vzhľadom na to, že hmotné právo povinnosť vyplácať mzdu a poskytovať náhrady ukladá

zamestnávateľovi, prechádza dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý je povinný tvrdené rozhodné
skutočnosti (o tom, že si splnil povinnosti uvedené v §§ 87 ods. 1, 130 ods. 5 Zákonníka práce a § 3
ods. 1 zákona o cestovných náhradách) preukázať. Platí to o to viac, že zamestnávateľ je povinný v
zmysle §11 zákona o účtovníctve riadne zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne
a následne preukázať, že vyplatil zamestnancom cestovné náhrady podľa dokladov, resp. preukázať,

oprávnenosť položiek, o ktorých tvrdí, že sú cestovnými náhradami. Je povinnosťou zamestnávateľa
uniesť dôkazné bremeno o splnení týchto svojich povinností a o tom, že cestovné náhrady boli vyplatené
zamestnancovi. Odvolací súd zdôraznil, že za danej situácie prechádza dôkazné bremeno na
zamestnávateľa, ktorý má povinnosť vyvrátiť tvrdenie žalobcu o tom, že mu tieto vyhotovenia
vyúčtovania výplaty mzdy neboli doručené a mzda a ostatné výdavky vyplatené neboli. Súd prvého
stupňa sa správne vykonaným dokazovaním snažil z predložených listín (z predložených výpisov z

účtu, z výdavkových pokladničných dokladov) zistiť výšku sumy poukázanej žalobcovi žalovaným, avšak
nesprávne posúdil to, že žalobca svoj nárok nepreukázal, keďže dôkazné bremeno je na žalovanom,
ktorý je povinný preukázať splnenie si svojich povinností. Táto povinnosť zahŕňa aj špecifikáciu
jednotlivých plnení za konkrétne obdobie. Platí to o to viac, keď vyhotovené mzdové listy nie je
možné porovnať so sumami, ktoré mal prevziať žalobca, resp. ktoré zo súm sú považované za mzdu,

ktoré za stravné. Žalobca sa v tomto konaní domáhal aj náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku
v rokoch 2004 a 2005 v trvaní 30 dní. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej
výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho
roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri
týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou,

ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Nárok žalobcu na
náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku je potrebné posúdiť v zmysle § 116 ods. 2, 3 Zákonníka
práce. Keďže žalobca žiada túto náhradu za rok 2004 a 2005 bolo potrebné predovšetkým skúmať,
v akej výmere mu dovolenka patrí podľa § 103 Zákonníka práce, čo je objektívne zistiteľné správou
od Sociálnej poisťovne. Ak by žalobca trval na dlhšej, ako základnej výmere dovolenky, je na ňom

dôkazná povinnosť v zmysle § 103 ods. 4 Zákonníka práce. Náhradu za nevyčerpanú dovolenku je
možné priznať len za dovolenku presahujúcu štyri týždne ( § 116 ods. 2,3 ZP ) bez ohľadu na to, či dané
štyri týždne žalobca reálne vyčerpal alebo nie a výnimkou je len nemožnosť ich vyčerpania v dôsledku
skončenia pracovného pomeru. Keďže pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňom 31.7.2005,
bude úlohou súdu prvého stupňa ( len v prípade danosti základu nároku, teda v prípade nároku na dlhšiu,

ako 4 - týždňovú dovolenku ) skúmať, koľko dní dovolenky žalobca v roku 2004 zo svojej základnej
výmery dovolenky nevyčerpal po odrátaní štyroch týždňov, či v roku 2005 zostatok dovolenky z roku
2004 vyčerpal, resp. nemohol vyčerpať pre prekážky na strane žalovaného. Len nad nevyčerpané štyri
týždne základnej výmery za rok 2005 je možné priznať náhradu vo výške vypočítanej v súlade s § 101,
102 Zákonníka práce. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ

po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom
zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do
konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na
oprávnenézáujmyzamestnanca.Zamestnávateľjepovinnýurčiťzamestnancovičerpanieaspoňštyroch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia

prekážky v práci na strane zamestnanca. Citované ustanovenie zakotvuje povinnosť zamestnávateľa -
žalovaného určiť čerpanie dovolenky zamestnancovi - žalobcovi v konkrétnom kalendárnom roku ( tzv.
plán dovoleniek). Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že si žalovaný takúto povinnosť splnil.
Samotné nešpecifikovanie tohto nároku žalobcom môže mať za následok len jeho čiastočné neuznanie,
resp.vprípadeuneseniadôkaznéhobremenažalovaným,jehoúplnéneuznanie.Vychádzajúczobvyklej

praxe zamestnávateľov, títo by mali disponovať dovolenkovými lístkami, ktoré sú listinným dôkazom
o čerpaní dovolenky, alebo jej vyčerpania je premietnuté aspoň do mzdy zamestnanca ( § 116 ods.
1 Zákonníka práce ). Žalobcovi preto, v prípade nesplnenia si dôkaznej povinnosti žalovaným, patrí
náhrada za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu vyššie rozvedenom. Za preukázané zo strany žalovaného
je možné zatiaľ považovať len to, že žalobca pracoval v Českej republike a nie v

Poľsku. Pokiaľ by žalobca naďalej trval tom, že pracoval v Poľsku, je dôkazné bremeno o tom na
jeho strane. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť a vyhodnotiť zistený
skutkový stav veci v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 O.s.p.,
najmä zaoberať sa dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcu s prihliadnutím na dôkaznú povinnosťžalovaného, ktorý je povinný splnenie si svojej povinnosti preukázať a to pri porovnaní vyplatenej mzdy a
stravného a iných náhrad s nárokovanou sumou. Vzhľadom na náročnosť výpočtu jednotlivých nárokov
bude na zvážení prvostupňového súdu v ďalšom konaní, či nie je vhodné znaleckým dokazovaním

stanoviťvýškumzdy,cestovnýchnáhradaostatnýchnáhrad,ktorébypatrilizamestnancoviprivyslanína
pracovnú cestu do zahraničia s následným porovnaním s predloženými účtovnými dokladmi žalovaného
(súdu, inšpektorátu práce) a vyplatenou sumou žalobcovi.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 3.3.2014, č.k. 4C 89/2006-470 súd rozhodol tak, že zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumu 190.717,- CZK, sumu 126,57 eur a sumu 1.080,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 6 % ročne od 10.08.2005 do zaplatenia zo sumy 190.717,- CZK, zo sumy 126,57
eur a zo sumy 1.080,- eur, v časti o zaplatenie stravného nad sumu 187.565,- CZK a o zaplatenie
cestovných výdavkov nad sumu 3.152,- CZK a 126,57 eur konanie zastavil, návrh v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania nad sadzbu 6 % ročne zamietol a vec v časti o náhradu príjmu počas dočasnej
práceneschopnosti a náhradu dovolenky vylúčil na samostatné konanie ( konanie vedené pod sp. zn.

1C 57/2014 ). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 25.3.2014.

Na pojednávanie vytýčené na deň 4.9.2014 sa ustanovili dostavili žalobca a jeho zástupca, nedostavil
sa žalovaný, u ktorého je predvolanie na pojednávania doručené, svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto vec prejednal v jeho neprítomnosti,

prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie bolo odročené za účelom
verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 156 ods. 2 O.s.p..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením vyjadrení
účastníkov konania a v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na

pojednávaní - viď zápisnica z pojednávania - rozsudkom vo veci 4C 89/2006, oznámením Sociálnej
poisťovne, podaním žalobcu zo dňa 27.5.2014, obsahom spisu sp. zn. 4C 89/2006 ) a v zmysle pokynov
odvolacieho súdu zistil tento skutkový stav veci :

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.5.2014 na výzvu súdu z akej výšky mzdy žiada žalobca

priznať náhradu oznámil, že pri určení a stanovení výšky náhrady príjmu a náhrady dovolenky žiada,
aby táto bola stanovená v súlade s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. 4C/89/2006
podľa ktorého všetky vyplatené sumy zamestnávateľom uvedené v príslušnom súdnom spise bol príjem
žalobcu.

Z Oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 3.6.2014 na základe žiadosti žalobcu
ohľadne jeho osoby vo veci poskytnutia informácie o vymeriavacích základoch k výplate nemocenského
od 21. júna 2004 do 9. júla 2004, oznámili že žalobca bol nemocensky poistený ako zamestnanec
zamestnávateľa ML MONT, s.r.o., org. zložka, Štefániková 3024, Bardejov, v období od 4. augusta 2003
do 31. júla 2005. Za dočasne práceneschopného bol uznaný v období od 21. júna 2004 do 9. júla

2004. V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) mu vznikol nárok na
nemocenské a
toto mu bolo vyplatené za obdobie od 1. júla 2004 do 9. júla 2004 (od 11. dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti) v sume 959 Sk. Na základe údajov z
informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že denný vymeriavací základ pre výpočet

nemocenského bol 193,6143 Sk. V zmysle zákona je denný vymeriavací základ určený ako podiel súčtu
vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom
období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (v tomto prípade bolo rozhodujúcim obdobím obdobie
od 4. augusta 2003 do 31. decembra 2003). Na základe vyššie uvedeného teda uviedli, že súčet
vymeriavacích základov menovaného v období od 4. augusta 2003 do 31. decembra 2003 bol 27 106

Sk a z tohto úhrnu mu aj bolo určené a vyplatené nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti
vzniknutej dňa 21. júna 2004.

Zástupca žalobcu uviedol, že z vyjadrenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že príjem navrhovateľa
nezodpovedá skutočnosti. V zmluve bola dohodnutá mzda 5. 600 Kč mesačne, z toho boli odvádzané

aj odvody na sociálne a zdravotné poistenie, minimálne. V spise je predložených mnoho fingovaných
listinných dôkazov, výplatných listín, cestovného tak, ako to vyplýva z rozsudku vo veci 4C 89/2006.
Ani jedna z týchto listín nebola podpísaná p. M.. Všetky tieto listiny predložil p. Lúč. Poukázal samotné
vyjadrenie odporcu zo dňa 27.9.2007 a jeho vyčíslenie mzdy, kde je v roku 2004 udávaná suma241.272 Sk aj na konštatovanie súdu vo svojom rozhodnutí na jeho strane 3, kde je uvedené, že
sa súd má zaoberať náhradou za nevyčerpanú dovolenku v rokoch 2004 a 2005 v dĺžke 30 dní a
náhradou za uznanú PN v období od 21.6.2004 do 9.7.2004 v dĺžke 10 dní. Je pravdou, že nevie presne

vyšpecifikovať sumu, na akú má navrhovateľ nárok, avšak poukazuje na konštatovanie samotného
odporcu, a to ohľadne vyplatenia mzdy. Je pravdepodobné, že navrhovateľ bude uznaný za invalidného
a samozrejme mu dôchodok bude počítaný z minimálnej sumy zárobku, nie zárobku reálneho. Žiada,
aby bol do úvahy vzatý príjem, ktorý udáva sám odporca na č.l. 89 spisu 4C/89/2006, a to ako čistý
príjem za roky 2003 a 2005, aby z toho boli vypočítané náhrady za dovolenku a dočasnú PN.

Zo spisu sp. zn. 4C/89/2006 bolo zistené nasledovné :

Výsluchom žalobcu súd zistil, že sa domáha zaplatenia v žalobe uvedených súm z dôvodu, že tieto sumy
muzostranyžalovanéhoneboliuhradené.DoČiech chodiltak,žep.Lúčmupovedal,žemáísťdoPrahy
amázohnaťľudíanakontaktovaťsanastavbyvedúcehoaleboinéhozástupcufirmu,prektorúmalipráce

vykonávaťanazákladetohoprácuvykonávali.Onivedeli,žeprídu.Domáhasastravnéhoajcestovného,
ktoré mu nebolo vyplatené za celý čas, ako aj dovolenka aj práceneschopnosť. Platený bol tak, že aj
napriek dohodnutej mzde 5.600,- korún, žalovaný im povedal, že im zaplatí 70,- korún na hodinu. Bránil
satomu,leboajminimálnamzdasazvýšilaakebysamuniečostalo,vyplácalobysamuzosumy5.600,-
korún. Žalovaný mu poukazoval sumu 70,- korún na účet a to pre neho a pre ďalších ľudí / troch / alebo

mu peniaze poslal a platil z nich ubytovanie. Doklady o ubytovaní vždy odovzdával žalovanému. Prácu
vykonával len mimo Bardejova, v Českej republike, v Poľsku a dva týždne v Nemšovej. Pri vyčíslení
stravného vychádzal zo šichtovky, kde je uvedený počet hodín, ktorý odpracovali a počet dní, ktoré
odpracovalispodpisomstavbyvedúceho.Spočiatkumalikdispozíciislužobnéauto,kdekupovalibenzín,
potom chodili vlakom, kde výdavky uhrádzali zo záloh alebo im niečo vyplatil žalovaný. Cestovné za tieto

cesty nežiada. PN bola žalovanému predložená, nebola vyplatená. 10 dní nedostal nič a ďalšie dni mu
vyplácala sociálna poisťovňa. Uviedol, že nikdy nepodpisoval vyúčtovanie pracovnej cesty. Vyúčtovanie
pracovnej cesty žalovanému nepredkladal, len cestovné lístky.
Následne uviedol, že žalovanému neodovzdával cestovné lístky, lebo mal obavy, že mu ich nevyplatí.
Vyúčtovanie neurobil, lebo od žalovaného nedostal žiaden doklad na vyúčtovanie.

Na pojednávaní konanom dňa 20.05.2008 žalobca tiež uviedol, že v Poľsku pracovali dva mesiace,
a to v apríli a máji 2005. Pracovali tam ako zamestnanci žalovaného, ale práce boli vykonávané
pre pražskú firmu Zakladanie stavieb. Za žalovaného pracoval len on spolu s jeho bratom, ostatní
zamestnanci pracovali pre českú firmu. To, že pracovali v Poľsku má dokazovať predložená poľská
šichtovka s podpisom stavbyvedúceho českej firmy, a taktiež to vie preukázať česká firma. Žalovaným

boli inštruovaní tak, že do Poľska sa mali dopraviť na vlastné náklady do Krnova, odkiaľ ich vyzdvihla
česká firma. Do Krnova cestovali vlakom za zakúpený hromadný lístok. Šichtovku odovzdával p. D. pri
osobnom stretnutí alebo telefonicky. Za prácu mu bola doručená mzda vo výške 75,- Sk za hodinu bez
diét. Už predtým sa domáhal zaplatenia diét, no p. Lúč mu povedal, že v tom prípade by mu musel znížiť
hodinovúmzdu.Následnemalpovedať,žemupošle1.000,-Skprekaždéhopracovníka,čomuajposlal.

Tieto peniaze boli určené pre všetkých zamestnancov. Výplatnú pásku nikdy neobdržal. Prvýkrát ich
videl až na pojednávaní. Mzdu mal dostávať na jeho český účet alebo slovenský účet alebo v hotovosti.
S vyplácanou mzdou súhlasil, keďže jej výška zodpovedala počtu odpracovaných hodín a dohodnutej
mzde. Účet v Českej republike si mal vytvoriť na žiadosť žalovaného za účelom zasielania peňazí.
Cestovné príkazy nikdy nevidel. Chýba tam jeho podpis.

Svedkom P. mal žalobca preukázať vykonávanie prác v Poľsku. Avšak následne na jeho výpovedi
žalobca netrval. Uviedol, že nastúpili podľa šichtovky dňa 07.05.2005 a boli v práci do 31.05.2005.
Podľa vyúčtovania pracovnej cesty nastúpili do práce 01.05.2005 a skončili 15.05.2005. Z toho vyplýva,
že tie údaje absolútne nesedia podľa šichtovky. V šetrenom mesiaci podľa doloženej šichtovky šli do
práce 07.04.2005 a boli v práci do 30.04.2005 t.j. odpracovaných 24 dní 240 hodín. Podľa vyúčtovania

pracovnej cesty šli do práce 01.04.2005 a vracali sa 21.04.2005, čo taktiež nesedí. Aj vyúčtovanie
stravného nesedí s dňami, ktoré mali odpracovať. Podľa výplatnej pásky za mesiac 5/2005 im žalovaný
predložil, že majú odpracovaných 275 hodín, t.j. 25 pracovných dní, no podľa výplatnej pásky majú
odpracovaných 136 hodín a k tomu ešte čerpal 5 dní dovolenky. Podľa ďalšieho dôkazu je sumár za
odpracované mesiace apríl - 25 dní, máj - 17 dní, ktoré nesedia s tým, čo predložil podľa šichtovky.

Všetkomábyťdodatočneaúčelovovyrobené.Žalobcaďalejuviedol,žezosúdupredloženýchšichtoviek
za 4. a 5. mesiac a z cestovných lístkov je jasný deň, ktorý nastúpili do práce. Z cestovného lístku je
presne uvedený deň kedy išli do práce a kedy išli z práce. Šichtovka, ktorá bola predložená neobsahuje
nič nové, len to, že je vyrobená dodatočne. Z porovnania ktoréhokoľvek mesiaca, vychádzajúc zdokladov predložených žalovaným, možno zistiť, že tam nesedí viacero vecí ani dátumovo ani výškou
diét a stravného, ako aj vreckového. Následne sa žalobca vyjadril k výpovediam svedkov p. I. Y. F.. F.. F..
F. aj žalovaný tvrdia, že boli vystavované dve potvrdenia v závislosti na tom, či zamestnanec vykonával

prácu na území SR alebo ČR. Z vykonaného dokazovania najmä z cestovných výkazov je nepochybné,
že vykonával prácu len v ČR. Poukázal na to, že potvrdenie o zdaniteľnej mzde bolo vyhotovené aj
organizačnou zložkou. Na území SR nikdy nepracoval. V roku 2004 na území SR pracoval 2 týždne v
Nemšovej. Spochybnil tieto dve potvrdenia žalovaného a organizačnej zložky. Zároveň mal za to, že
výpoveďou svedka Chovanca boli spochybnené všetky tvrdenia žalovaného ohľadne vyplácania mzdy

resp. iných náhrad súvisiacich s výkonom pracovnej činnosti a rovnako aj spôsob, akým cestovali do
zamestnania. Do práce chodili aj ináč než dopravným
prostriedkom žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že pracovný pomer mu vznikol 04.08.2003, pričom
užonecelýmesiacmalobdŕžaťsumu30.000,-odžalovaného,pričomto,žeexistujepotvrdenienameno
I. W., sa dozvedel až na súde. Príjem tejto sumy však poprel, rovnako ako aj ďalšie sumy na meno W. I..
Výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného súd zistil, že je pravdou, že žalobca vykonával prácu v

ČR,nevieotom,abyjuvykonávalvPoľsku.Žalobcuvysielalnapracovnúcestutak,žemuzatelefonoval,
nie je pravdou, aby mal zháňať ľudí . Žalobcovi bolo poskytnuté služobné vozidlo na cestu do práce.
Išiel aj vlakom alebo mikrobusom. Cestovné náklady mu preplácal. Platil mu aj stravné, výplatu, diéty a
cestovné. Nie je pravdou, že sa dohodli na mzde 70,- korún alebo inej sume. Uvedené vyplýva z listín
predložených súdu. Bola mu vyplatená aj PN. To zabezpečujú ekonómky. Ak bol žalobca vysielaný

na pracovnú cestu, tak im bolo poskytnuté služobné auto, zaplatil im benzín a keď išli dodávkou, šli
firemnou dodávkou alebo požičanou, ktorú preplácal. Diéty sa účtovali tým spôsobom za obdobie, za
ktoré pracoval žalobca. Používali predpísané doklady na vyúčtovanie pracovných ciest. Nevedel sa
vyjadriť ku konštatovaniu inšpektorátu práce. Výplatným termínom bol posledný deň v mesiaci. Mzdu
vyplácali na účet alebo v hotovosti. Výplatné pásky nedal žalobcovi, pretože nechodil do Bardejova,

prišiel iba raz, keď potreboval požičať peniaze, inak sa stretli na stavbe. Následne uviedol, že cestovné
príkazy boli vypracované, aj výplatné pásky a mzdové lístky, aj keď peniaze posielal na účet alebo
osobne. Žalobcu na žiadne práce v Poľsku nevyslal. V mesiaci apríl a máj 2005 poslal žalobcu na práce
v ČR. Firma STAVOZVAR mu poslala smenovku, že žalobca pracoval v Čechách. Smenovka je dôkaz
o tom, že zamestnanec tam je. Cestovné príkazy robí ekonómka. Na cestu do práce bolo poskytnuté

služobné auto, ak žalobca odišiel domov počas turnusu a má na to lístok, nie je povinný mu zabezpečiť
dopravu. Mali buď dodávku alebo ako partia auto Formana. Na začiatku im auto nebolo poskytnuté,
nevie koľko krát sa tak stalo. Mzdu mu poslal aj po pánovi Chovancovi. Peniaze, ktoré dostal žalobca
slúžili na mzdu. Ubytovanie platil sám. Zmluva o dielo bola urobená so spoločnosťou STAVOZVAR. Táto
nemohla vyslať jeho zamestnancov do Poľska bez jeho súhlasu. Zmluva bola na konkrétnu stavbu.

Z vyjadrení právneho zástupcu žalovaného bolo zistené, že žiada žalobu zamietnuť. Uviedol, že
nesúhlasí s tým, že bola dohodnutá mzda 70,- alebo viac korún. Mzda bola vyplácaná z minimálnej mzdy
a z toho boli robené aj odvody do Sociálnej poisťovne. Žalobca ani jeho brat neboli do Poľska vyslaní.
Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.2003 vyplýva, že ju uzatvoril žalobca ako zamestnanec
so žalovaným, spoločnosťou BUILDSTART, s.r.o., organizačná zložka, ako zamestnávateľom, s

dohodnutým nástupom do práce dňa 04.08.2003, rozsahom 40 hodín
týždenne, platom 5.600,- Sk a miestom výkonu práce Bardejov, resp. prípadne podľa potreby
zamestnávateľa- sezónne práce.

V oznámení o zmene názvu a adresy zamestnávateľa zo dňa 01.05.2005 zamestnávateľ oznámil

žalobcovi zmenu názvu z BUILDSTART, s.r.o., organizačná zložka na ML MONT, s.r.o., organizačná
zložka.

Z výpisu z Obchodného registra zo dňa 28.12.2005 súd zistil, že od 25.03.2005 došlo k zmene
obchodného mena žalobcu z BUILDSTART, s.r.o., organizačná zložka na ML MONT, s.r.o., organizačná

zložka.

Z predloženej Dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 29.07.2005 súd zistil, že žalobca sa so
žalovaným dohodol na skončení pracovného pomeru ku dňu 31.07.2005.

Listom zo dňa 02.12.2005 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nárokov, ktoré tvoria predmet tohto
sporu.Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti a funkčných pôžitkoch a o zrazených zálohách
na daň za zdaňovacie obdobie 2003 vystaveného dňa 09.02.2004 žalovaným vyplýva, že súhrn príjmov
žalovaného v mesiacoch 08/2003-12/2003 predstavoval sumu 20.803,- mena neuvedená / z obsahu

vyplýva, že ide o Kč /.

Z potvrdenia o zúčtovaných a vyplatených príjmoch zo závislej činnosti a funkčných pôžitkoch, o
zrazených preddavkoch na daň a o nedoplatku dane z nepeňažných príjmov za zdaňovacie obdobie
2003 vystaveného dňa 09.08.2004 žalovaným vyplýva, že čistý príjem žalovaného v mesiacoch

08/2003-12/2003 predstavoval sumu 22.585,- Sk.

Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti a funkčných pôžitkoch a o zrazených zálohách
na daň za zdaňovacie obdobie 2004 vystaveného dňa 31.01.2005 žalovaným vyplýva, že súhrn príjmov
žalovaného v mesiacoch 01/2005-12/2005 predstavoval sumu 56.033,- mena neuvedená / z obsahu
vyplýva, že ide o Kč /.

Z predloženého potvrdenia o dobe zamestnania pre účely nemocenského poistenia zo dňa 31.07.2005
vyplýva, že žalobca bol v období od 04.08.2003 do 31.07.2005 zamestnancom žalovaného.

Z listu Inšpektorátu práce v Prešove zo dňa 04.10.2005 adresovaného žalobcovi označeného ako

odpoveď na podanie súd zistil, že na základe podania žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce u
žalovaného, ktorou bolo zistené, že žalovaný žalovanému rozvrhol pracovný čas nerovnomerne na
jednotlivé týždne, čo je v rozpore s § 87 ods. 1 Zákonníka práce, pri vyúčtovaní mzdy žalobcovi nevydal
výplatné pásky a neschválil ani cestovné príkazy s písomným určením miesta nástupu, miesta výkonu
a času trvania práce, spôsobu dopravy, miesta skončenia pracovných ciest a ich vyúčtovania, čo je v

rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Žalovaný vysielal žalobcu podľa
predložených cestovných príkazov v období 4,5,6,7/2005 na pracovné cesty do Českej republiky. Podľa
predložených vyúčtovaní mal žalovaný poskytovať žalobcovi stravné v ČR vo výške 600,- Kč a vreckové
vo výške 5%, t.j. 30,- Kč na deň pracovnej cesty. Stravné v Poľskej republike predstavuje sumu 30,- €
na deň pracovnej cesty. Ubytovanie a doprava bola zabezpečená zamestnávateľom. Žalobcovi bola v

roku 2004 vyplatená PNS v trvaní 10dní, ktorú uhradil žalovaný. V roku 2005 podľa evidencie dochádzky
žalobca vyčerpal a mal preplatenú dovolenku v mesiaci máj, a to v počte 5 dní, v mesiaci jún 5 dní, v
mesiaci júl 3 dni. Podanie žalobcu adresované Inšpektorátu práce v Prešove bolo preto opodstatnené
a žalovanému bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky do 21.10.2005.

Z písomného podania žalovaného zo dňa 27.09.2007 vyplýva, že nároky žalobcu neuznáva. Potvrdil, že
žalobca bol jeho zamestnancom so vznikom pracovného pomeru od 4.8.2003. Ako miesto výkonu práce
bolo dohodnuté Bardejov alebo podľa potreby zamestnávateľa - sezónne práce. Stravné pri pracovných
cestách bolo na rok stanovené sumou 550,- CZK/deň, na rok 2004 sumou 600,- CZK/deň a na rok 2005
sumou 600,-

CZK/deň. Podľa opisov mzdových listov za roky 2003 - 2005 v čase trvania pracovného pomeru za
odpracované dni v ČR, žalovaný žalobcovi okrem stravného vyplatil aj vreckové. Podľa jeho vyúčtovania
bolo žalobcovi za čas trvania pracovného pomeru / O8/2003 - 08/2005 / malo byť vyplatených na mzde a
ostatných nárokoch spolu 482.253,- Sk. Podľa výdavkových dokladov žalovaného bolo za celé obdobie
vyplatených 497.009,22 Sk, teda viac o 14.756,22 Sk. Cestovné neuznáva, keďže nie je špecifikované.

Nevyčerpaná dovolenka v dĺžke 30 dní a PN bola žalobcovi zaplatená, čo vyplýva z mzdových listov.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 10.01.2005 a zo dňa 3.9.2003 vyplýva, že na meno W. I.
bola vydaná záloha vo výške 33.000,- Sk a 30.000,- Sk a na meno žalobcu záloha vo výške 10.000,- Sk.

Z predložených výpisov z účtu bolo zistené, že dňa 23.12.2003 bolo žalobcovi poukázaných 12.300,- Sk,
dňa 18.07.2005 - 4.000,- Kč, dňa 26.05.2005 - 2.000,- Kč, dňa 16.09.2004 - 9.000,- Kč, dňa 08.07.2005 -
7.000,- Kč, dňa 02.11.2004 - 10.400,- Kč, dňa 28.09.2004 - 51.765,- Kč, dňa 25.11.200č - 3.000,- Kč, dňa
24.06.2005 - 20.097,- Sk, dňa 15.07.2005 - 9.940,- Sk, dňa 26.05.2005 - 23.140,- Sk, dňa 30.08.2005
- 10.730,- Sk, dňa 19.01.2004 - 5.425,- Sk, dňa 22.06.2004 - 12.000,- Sk, dňa 26.04.2004 - 30.985,-

CZK ( 39.660,80 Sk ).Z vyúčtovania diét vykonaného žalovaným vyplýva, že žalobcovi bolo v roku 2003 vyplatených na
stravnom 50.050,- CZK, po prepočte 64.301,- Sk, na vreckovom 8.143,50 CZK, po prepočte 10.493,-
SK nasledovne :

O8/2003 - 16 dní, 8.800,- CZK - 11.361,- Sk
361,- CZK - 466,- Sk,
09/2003 - 22 dní, 12.100,- CZK - 15.730,- Sk
3.630,- CZK - 4.719,- Sk,
10/2003 - 23 dní, 12.650,- CZK - 16.230,- Sk

1.265,- CZK - 1.623,- Sk,
11/2003 - 15 dní, 8.250,- CZK - 10.544,- Sk
2.475,- CZK - 3163,- Sk,
12/2003 - 15 dní, 8.250,- CZK - 10.436,- Sk
412,50 CZK - 522,- Sk.

Z vyúčtovania diét vykonaného žalovaným vyplýva, že žalobcovi bolo v roku 2004 vyplatených na
stravnom 139.200,- CZK, po prepočte 174.367,- Sk, na vreckovom 6.960,- CZK, po prepočte 8.718,-
SK nasledovne :
01/2004 - 22 dní, 13.200,- CZK - 16.183,- SK
660,- CZK-809,- Sk,

02/2004 - 20 dní, 12.000,- CZK - 14.988,- Sk
600,- CZK - 749,- Sk,
03/2004 - 23 dní, 13.800,- CZK - 16.905,- Sk
690,- CZK - 845,- Sk,
04/2004 - 22 dní, 13.200,- CZK - 16.302,- Sk

660,- CZK - 815,- Sk,
05/2004 - 21 dní, 12.600,- CZK - 15.863,- Sk
630,- CZK - 793,- Sk,
06/2004 - 14 dní, 8.400,- CZK - 10.517,- Sk
420,- CZK - 526,- Sk,

07/2004 - 15 dní, 9.000,- CZK - 11.394,- Sk
450,- CZK - 570,- Sk,
08/2003 - 22 dní, 13.200,- CZK - 16.685,- Sk
660,- CZK - 834,- Sk,
09/2003 - 17 dní, 10.200,- CZK - 12.934,- Sk

510,- CZK - 647,- Sk,
10/2003 - 16 dní, 9.600,- CZK - 12.134,- Sk
480,- CZK - 607,- Sk,
11/2003 - 22 dní, 13.200,- CZK - 16.724,- Sk
660,- CZK - 836,- Sk,

12/2003 - 18 dní, 10.800,- CZK - 13.738,- Sk
540,- CZK - 687,- Sk.

Z vyúčtovania diét vykonaného žalovaným vyplýva, že žalobcovi bolo v roku 2005 vyplatených na
stravnom 79.200,- CZK, po prepočte 101.968,- Sk, na vreckovom 3.980,- CZK, po prepočte 5.097,- SK

nasledovne :
01/2005 - 21 dní, 12.600,- CZK - 16.065,- SK
630,- CZK - 809,- Sk,
02/2005 - 15 dní, 9.000,- CZK - 11.421,- Sk
450,- CZK - 571,- Sk,

03/2005 - 23 dní, 13.800,- CZK - 17.885,- Sk
690,- CZK - 894,- Sk,
04/2005 - 21 dní, 12.600,- CZK - 16.468,- Sk
630,- CZK - 823,- Sk,
05/2005 - 17 dní, 10.200,- CZK - 13.097,- Sk

510,- CZK - 655,- Sk,
06/2005 - 17 dní, 10.200,- CZK - 13.046,- Sk
510,- CZK - 652,- Sk,
07/2005 - 18 dní, 10.800,- CZK - 13.986,- Sk540,- CZK - 699,- Sk.
Z mzdových listov na meno žalobcu z rokov 2003, 2004 a 2005 / boli pripojené aj jednotlivé výplatné
pásky / bolo zistené, že žalobcovi bola poskytnutá mzda a pod položkou ostatné nezdanené sumy v

mesiacoch nasledovne:
Rok 2003 :
08/2003 - 5.333,- Sk a 11.827,- Sk za 20 odpracovaných dní,
09/2003 - 5.600,- Sk a 20.449,- Sk za 22 odpracovaných dní ,
10/2003 - 6.100,- Sk a 17853,- Sk za 23 odpracovaných dní,

11/2003 - 4.575,- Sk a 13.707,- Sk a 1.520 ,- Sk ako náhrada za dovolenku za 15 odpracovaných dní,
12/2003 - 3.978,- Sk a 10.958,- Sk za 15 odpracovaných dní,

Rok 2004:
1/2004 - 6.100,- Sk a 16.992,- Sk za 22 odpracovaných dní ,
2/2004 - 6.100,- Sk a 15.737,- Sk za 20 odpracovaných dní,

3/2004-6.100,-SK-17.750,- SK za 23 odpracovaných dní,
4/2004 - 6.100,- Sk a 17.117,- Sk za 22 odpracovaných dní,
5/2004- 6.100,- Sk - 16.656,- Sk za 21 odpracovaných dní,
6/2004 - 3.882,- Sk a 11.043,- Sk za 14 odpracovaných dní,
7/2004 - 4.159,- Sk a 11.964,- Sk za 15 odpracovaných dní,

8/2004 - 6.100,- Sk a 17.519,- Sk za 22 odpracovaných dní,
9/2004 - 4.714,- Sk a 13.581,- Sk za 17 odpracovaných dní a 1.411,- Sk ako náhrada za dovolenku,
10/2004 - 4.952,- Sk a 12.741,- Sk za 16 odpracovaných dní a 1.548,- Sk ako náhrada za dovolenku,
11/2004 - 6.500,- Sk a 17.560,- Sk za 22 odpracovaných dní,
12/2004 - 5.087,- Sk a 14.425,- Sk za 18 odpracovaných dní a 1.413,- Sk ako náhrada za dovolenku,

Rok 2005 :
1/2005 - 6.500,- Sk a 16.868,- Sk za 21 odpracovaných dní,
2/2005 - 4.875,- Sk a 11.992,- Sk za 15 odpracovaných dní a 1.625,- Sk ako náhrada za dovolenku,
3/2005 - 6.500,- Sk a 18.779,- Sk za 23 odpracovaných dní,

4/2005 - 6.500,- Sk a 17.291,- Sk za 21 odpracovaných dní,
5/2005 - 5.023,- Sk a 13.752,- Sk za 17 odpracovaných dní a 1.515,- Sk ako náhrada za dovolenku,
6/2005 - 5.023,- Sk a 13.698,- Sk za 17 odpracovaných dní a 1.515,- Sk ako náhrada za dovolenku,
7/2005 - 5.571,- Sk a 14.685,- Sk za 18 odpracovaných dní a 929,- Sk ako náhrada za dovolenku.

Z listín označených ako zálohové listiny bolo zistené, že žalobca mal vyplatenú zálohu :
v mesiaci 08/2003 vo výške 2.000,- Kč a 2.000,- Kč,
v mesiaci 10/2003 vo výške 3.500,- Kč,
v mesiaci 11/2003 vo výške 800,- Kč a 2.000,- Kč,
v mesiaci 12/2003 vo výške 5.000,- Kč,

v mesiaci 02/2005 vo výške 3.000,- Kč a 13.000,- Kč,
v mesiaci 06/2005 vo výške 1.000,- Kč a 1.000,- Kč, 5.000,- Kč,
v mesiaci 02/2004 vo výške 1.500,- Kč a 3.500,- Kč,
v mesiaci 03/2004 vo výške 2.000,- Kč, 2.500,- Kč,
v mesiaci 04/2004 vo výške 1.000,- Kč / 860 Kč - ubytovanie /, 3.000,- Kč a 1.500,- Kč, 1.200,- Kč a

282,- Kč,
v mesiaci 05/2004 vo výške 1.500,- Kč,
v mesiaci 07/2004 vo výške 3.000,- Kč a 2.000,- Kč / označených ako benzín /, 8.000,- Kč,
v mesiaci 08/2004 vo výške 1.500,- Kč a 1.000,- Kč / označených ako 700,- Kč ostalo /, 10.000,- Kč
ako ubytovňa,

v mesiaci 09/2004 vo výške 9.000,- Kč / banka / a 1.754,- Kč - benzín, 4.800,- Kč, 3.120,- Kč - účet,
2.880,- Kč, 5.000,- Kč, 2.880,- Kč - ubytovanie, 140,- Kč - rukavice, 500,- Kč,
v mesiaci 10/2004 vo výške 27.000,- Kč,
v mesiaci 11/2004 vo výške 3.000,- Kč - banka a 10.000,- Kč - ubytovanie, 3.000,- Kč a 10.000,- Kč,
v mesiaci 12/2004 vo výške 3.000,- Kč a 9.660,- Kč.

Z cestovných príkazov na meno žalobcu bolo zistené, že pracovné cesty žalobca vykonával v dňoch :
31.05.2005, 20.00 hod do 18.06.2005 - Jihlava / vyúčtovanie v sume 13.046,- SK - strava a 652,- Sk
- iné náhrady /,08.07.2005, 20.00 hod do 27.07.2005 - Jihlava / vyúčtovanie v sume 13.986,- SK - strava a 699,- Sk
- iné náhrady /,
30.04.2005, 20.00 hod do 18.05.2005 - Jihlava / vyúčtovanie v sume 13.097,- SK - strava a 655,- Sk

- iné náhrady /,
31.03.2005, 20.00 hod do 22.04.2005 - Jihlava / vyúčtovanie v sume 16.468,- SK - strava a 823,- Sk
- iné náhrady /,
06.02.2005, 20.00 hod do 22.02.2005 - Jihlava / vyúčtovanie v sume 11.421,- SK - strava a 571,- Sk
- iné náhrady /,

28.02.2005, 20.00 hod - Jihlava / vyúčtovanie v sume 17.885,- SK - strava a 894,- Sk - iné náhrady /,
30.11.2004, 20.00 hod do 19.12.2004 - Brno / vyúčtovanie v sume 13.738,- SK - strava a 697,- Sk -
iné náhrady /,
10.01.2005, 20.00 hod do 1.02.2005 - Jihlava / vyúčtovanie v sume 16.065,- SK - strava a 803,- Sk
- iné náhrady /,
30.09.2004, 20.00 hod do 17.10.2004 - Brno / vyúčtovanie v sume 12.134,- SK - strava a 607,- Sk -

iné náhrady /,
02.11.2004, 20.00 hod do 25.11.2004 - Břeclav / vyúčtovanie v sume 16.724,- SK - strava a 836,- Sk
- iné náhrady /,
04.08.2004, 20.00 hod do 27.08.2004 - Brno / vyúčtovanie v sume 16.685,- SK - strava a 834,- Sk -
iné náhrady /,

02.09.2004, 20.00 hod do 20.09.2004 - Brno / vyúčtovanie v sume 12.934,- SK - strava a 647,- Sk -
iné náhrady /,
11.07.2004, 20.00 hod do 27.07.2004 - Brno / vyúčtovanie v sume 11.394,- SK - strava a 570,- Sk -
iné náhrady /,
06.06.2004, 20.00 hod do 21.04.2004 - Brno / vyúčtovanie v sume 10.517,- SK - strava a 526,- Sk -

iné náhrady /,
31.03.2004, 20.00 hod do 23.04.2004 - Brno / vyúčtovanie v sume 16.302,- SK - strava a 815,- Sk -
iné náhrady /,
02.05.2004, 20.00 hod do 24.05.2004 - Humpolec / vyúčtovanie v sume 15.863,- SK - strava a 793,-
Sk - iné náhrady /,

06.02.2004, 20.00 hod do 27.02.2004 - Brno / vyúčtovanie v sume 14.988,- SK - strava a 749,- Sk -
iné náhrady /,
1.03.2004, 20.00 hod do 25.03.2004 - Brno / vyúčtovanie v sume 16.905,- SK - strava a 845,- Sk -
iné náhrady /,
04.12.2003, 20.00 hod do 20.12.2003 - Praha / vyúčtovanie v sume 10.436,- SK - strava a 522,- Sk

- iné náhrady /,
07.01.2004, 20.00 hod do 30.01.2004 - Brno / vyúčtovanie v sume 16.183,- SK - strava a 809,- Sk -
iné náhrady /,
05.10.2003, 20.00 hod do 29.10.2003 - Brno / vyúčtovanie v sume 16.230,- SK - strava a 1.625,- Sk
- iné náhrady /,

09.11.2003, 20.00 hod do 17.11.2003 - Brno / vyúčtovanie v sume 10.544,- SK - strava a 3.163,- Sk
- iné náhrady /,
03.08.2003, 20.00 hod do 20.08.2003 - Brno / vyúčtovanie v sume 11.361,- SK - strava a 466,- Sk -
iné náhrady /,
31.08.2003, 19.00 hod do 23.09.2003 - Praha / vyúčtovanie v sume 15.730,- SK - strava a 4.719,- Sk

- iné náhrady /. Iné náhrady sú myslené ako vreckové.

Ani jedna z listín nie je podpísaná žalobcom.

Z písomného podania žalobcu zo dňa 21.01.2008 vyplýva, že nie je pravdou, že mu bolo vyplatené
stravné. Žalovaným predložené listinné dôkazy nikdy predtým nevidel, tieto mu nikdy neboli odovzdané
a tieto nevyjadrujú skutočný odpracovaný čas u žalovaného, čo sa týka miesta výkonu práce s
odpracovanýchhodín.Tietodokladybolivyhotovenédodatočne.Predovšetkýmvyhotovenémzdovélisty
nie je možné navzájom porovnať a s uvádzanými sumami, ktoré mal prevziať - nie je možné zistiť, ktoré

sumy a za ktorý odpracovaný mesiac mu mali byť vyplatené a to ako mzda a stravné počas pracovnej
cesty. Uviedol, že niekedy obdržal od žalovaného zálohu / na účet al. v hotovosti / na pracovnú cestu.
Zároveň vyčíslil žalovaný nárok po porovnaní so zálohovými listinami, resp. vkladmi na účet podľa rokov,
všetko po odpočítaní záloh. Za rok 2003 mu má byť vyplatených na stravnom 36.832,- CZK, cestovné190,- CZK a 834,- Sk. Za rok 2004 mu má byť vyplatených na stravnom 97.533,- CZK, cestovné 1.796,-
CZKa1.028,-Sk.Zarok2005mumábyťvyplatenýchnastravnom53.200,-CZKa 1.080,-eur,cestovné
1.166,- CZK a 1.951,- Sk. Spolu žiada : stravné 187.565,- CZK, stravné 1.080,- euro, cestovné 3.152,-

CZK a 3.813,- Sk. Podľa dokladov žalovaného mu bolo vyplatených v roku 2003 - dňa 3.12.2003 -
10.000,- Sk, dňa 23.12.2003 - 12.300,- Sk, spolu 22.300,- Sk, v roku 2004 - dňa 19.01.2004- 5.425,- Sk,
dňa 22.06.2004 - 12.000,- Sk, dňa 17.475,- CZK / platba 51.765,- CZK bola na mzdy pre C. 16,725,-
CZK, P. Y. U. M. po 17.475,- CZK /, dňa 02.112004 - 10.400,- CZK, spolu 17.425,- SK a 27.875,- CZK,
v roku 2005 dňa 26.04.2005 - 16.050,- CZK / platba 30.985,- CZK bola na mzdy pre Martina 14.935,-

CZK, U. M. 16.050,- CZK /, dňa 26.05.2005 - 23.140,- Sk, dňa 24.06.2005 - 20.097,- Sk, dňa 15.07.2005
- 9.940,- Sk, dňa 30.08.2005 - 10.730,- Sk, spolu 16.050,- CZK a 63.907,- SK. Tieto platby boli uhradené
ako mzda.

Zároveň vyčíslil podľa rokov a mesiacov počet odpracovaných dní, stravné v CZK po odpočítaní zálohy
a výdavkov, cestovné v CZK a cestovné v SK :

Rok 2003 :
Za mesiac 08/2003 odpracoval 21 dní, stravné je 9.550,- CZK a cestovné je 774,- Sk.
Za mesiac 09/2003 odpracoval 23 dní, stravné je 13.166,- CZK a cestovné je 60,- Sk.
Za mesiac 10/2003 odpracoval 15 dní, stravné je 5.416,- CZK a cestovné je 190,- CZK.

Za mesiac 11/2003 odpracoval 15 dní, stravné je 5.450,- CZK.
Za mesiac 12/2003 odpracoval 15 dní, stravné je 3.250,- CZK.

Rok 2004 :
Za mesiac 01/2004 odpracoval 2 dni, stravné je 1.200,- CZK a cestovné je 86,- Sk. Za mesiac 02/2004

odpracoval 20 dní, stravné je 7.000,- CZK a cestovné je 464,- CZK.
Za mesiac 03/2004 odpracoval 26 dní, stravné je 11.100,- CZK a cestovné je 395,- CZK.
Za mesiac 04/2004 odpracoval 16 dní, stravné je 7.978,- CZK a cestovné je 25,- CZK.
Za mesiac 05/2004 odpracoval 20 dní, stravné je 10.500,- CZK.
Za mesiac 06/2004 odpracoval 20 dní, stravné je 12.000,- CZK.

Za mesiac 07/2004 odpracoval 20 dní, stravné je 11.900,- CZK.

Za mesiac 08/2004 odpracoval 21 dní, stravné je 8.800,- CZK.
Za mesiac 09/2004 odpracoval 19 dní, stravné je 3.794,- CZK.
Za mesiac 10/2004 odpracoval 12 dní, stravné je 1.791,- CZK.

Za mesiac 11/2004 odpracoval 20 dní, stravné je 12.080,- CZK a cestovné je 764,- CZK a 942,- Sk.
Za mesiac 12/2004 odpracoval 21 dní, stravné je 9.390,- CZK a cestovné je 148,- CZK.

Rok 2005 :
Za mesiac 01/2005 odpracoval 21 dní, stravné je 13.200,- CZK a cestovné je 287,- Sk.

Za mesiac 02/2005 odpracoval 15 dní, stravné je 9.000,- CZK.
Za mesiac 03/2005 odpracoval 23 dní, stravné je 13.800,- CZK.
Za mesiac 04/2005 odpracoval 21 dní, stravné je 630,- eur, cestovné je 416,- CZK a 500,- Sk.
Za mesiac 05/2005 odpracoval 18 dní, stravné je 450,- eur, cestovné je 304,- CZK a 799,- Sk.
Za mesiac 06/2005 odpracoval 13 dní, stravné je 5.800,- CZK a cestovné je 365,- SK.

Za mesiac 07/2005 odpracoval 19 dní, stravné je 11.400,- CZK a cestovné je 446,- CZK.
Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil cestovné lístky - kópie, tzv. šichtovku - počet
odpracovaných hodín a dátumy, výpisy z účtu / čl. 179 - 249 /. Taktiež špecifikoval výdavky ( z týchto
dokladov vyplývajú ním tvrdené skutočnosti ). Zálohy používal na platenie ubytovania, benzínu, miezd
pre ostatných zamestnancov. Doklady odovzdal p. D..

Následne žalobca zmenil svoju žalobu tak, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu ( na
pojednávanídňa24.1.2008): a)sumu187.565,-CZKasumu1.080,-eurztitulunevyplateniastravného,
b) sumu 3.152,- CZK a 3.813,- Sk z titulu nevyplatenia cestovných výdavkov pri vykonaní pracovnej
cesty,c)náhraduzanevyčerpanúdovolenkuzaobdobierokov2004a2005spoluvdĺžke30dnívovýške

8.100,- Sk ( 271,- Sk/deň ) a náhradu za práceneschopnosť v období od 21.06.2004 do 09.07.2004 v
trvaní 10 dní vo výške 1.244,- Sk ( za prvé tri dni 25% vymeriavacieho základu a za ďalších 4 až 10
dní 55% vymeriavacieho základu ) spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne od 10.08.2005 do
zaplatenia. Táto bola pripustená súdom uznesením dňa 4.3.2008.Z výpovede svedka P. M. vyplýva, že ten je bratom žalobcu, s ktorým pracoval pre žalovaného. Uviedol,
že v zmluve mali uvedenú minimálnu mzdu, pričom však mali urobenú ďalšiu ústnu zmluvu o mzde,

ktorá bola určená na 75,- Sk až 85,- Sk. Táto suma
predstavovala čistú hodinovú mzdu bez diét. Mzdové listy im neboli doručované. Mzda mu bola
vyplácaná prostredníctvom brata alebo priama žalovaným alebo p. D.. Bola mu vyplácaná len hodinová
mzda, stravné mu vyplatené nebolo. Zaplatenia stravného sa nedomáhal, keďže to nemal dohodnuté.

Z výpovede svedka W. I. vyplýva, že so žalobcom pracoval pre žalovaného v ČR. Mzdu dostávali stále
vyššiu ako tú, ktorá bola uvedená v pracovnej zmluve. Bola im vyplácaná mzda, a nie diéty. Okrem toho,
čo dostali na účet, im boli poskytované peniaze na cestu a ubytovanie. Stravné im žalovaný nepreplácal.
Nedostávali cestovné príkazy na cestu. Niekedy chodievali autom a niekedy autobusom s tým, že im
cestovné preplatí.

Svedok sa nevedel vyjadriť k začiatku a koncu trvania pracovnej zmluvy u žalovaného, keďže u neho
pracoval na viackrát. K pokladničnému bloku, podľa ktorého mal odovzdať žalobcovi sumy 30.000,-
Sk a 33.000,- Sk svedok uviedol, že mu ich odovzdal osobne, keďže pri ich odovzdávaní nebol
zastihnutý na stavbe. Peniaze mu odovzdal pravdepodobne na ubytovni v hotovosti do ruky, o čom však
neexistuje žiaden doklad. Peniaze, konkrétne mzda a zálohy, sa takto bežne odovzdávali, svedok ich

žalobcovi odovzdal dvakrát a žalobca mu taktiež takýmto spôsobom dával peniaze. Zálohy poskytované
žalovaným sa odovzdávali takým spôsobom, že prišiel p. Lúč, ktorý peniaze odovzdal v tom čase
prítomnému zamestnancovi, ktorý ich následne prerozdelil medzi ostatných zamestnancov. Takto mal
žalobca dostať nejakú sumu od p. D. a túto sumu potom prerozdelil ostatným zamestnancom. Svedok
potvrdil pravosť svojho podpisu na kópiách výdavkových lístkov týkajúcich sa poskytnutia záloh zo dňa

10.01.2005 a 03.09.2003, ktoré súd po nahliadnutí vrátil žalobcovi. K existencii rôznych podpisov na
meno B. Chovanec svedok uviedol, že sa podpisuje rôzne, všetky podpisy sú tak originály. Svedok na
záver uviedol, že je zamestnancom žalovaného, aj v minulosti bol, nebol však jeho spoločníkom.

ZvýpovedesvedkaT.P.vyplýva,žejekonateľomspoločnostiSTAVOZVARasožalovanouspoločnosťou

spolupracuje už dlhé roky. Na obdobie 04/2005 a 05/2005 sa presne nepamätá. Uviedol, že nemali
oprávnenie poslať zamestnancov žalovaného na iné práce ako na konkrétnu stavbu. Zmluvu mali na
konkrétnu stavbu. V dohode majú uvedené, že vykonávajú prácu len v ČR a SR. Investor by mohol
poslaťzamestnancovnainústavbuibapodohodesichfirmou.Nemaliuzavretúžiadnuzmluvuspoľskou
firmou. Ďalej uviedol, že pán H. nie je jeho zamestnancom, ale robí na úseku zakladania stavieb, pričom

od nich požaduje len zamestnancov. Nevie o tom, aby niekto požiadal o žalobcu.

Z výpovede svedka P.Á. F. vyplýva, že pozná žalovaného, resp. vedúceho organizačnej zložky, do
roku 2008 bola zamestnaná v účtovnej spoločnosti Viktoria numeral s.r.o., ktorá spolupracovala s
organizačnou zložkou žalovaného na území SR v období rokov 2003 až 2005. Mesačnú mzdu každého

zamestnanca žalovaného vypočítala na základe dochádzky. Za každý mesiac od žalovaného dostávala
dochádzku a na základe toho vyhotovila výplatné pásky. Následne po ich vyhotovení ich odovzdala
majiteľovi. Svedkyňa uviedla, že od žalovaného dostávala papier, kde boli ručne vypísaní zamestnanci
s počtom hodín. Vyhotovovala účtovné doklady pre veľké množstvo obchodných spoločností a väčšinou
dostávala podklady pre účtovníctvo takouto formou. Žalobca predložil svedkyni k nahliadnutiu potvrzení

o zdanitelných příjmech ze závislé činnosti a funkčních požitkú a o strážených zálohách za daň
za zdaňovacie období 2004 poplatníka U. M. (žalobcu) vyhotovené dňa 31.01.2005 vyhotovené
spoločnosťou BUILD START s.r.o. so sídlom vo Vsetíne, ako aj potvrdenie o zdaniteľnej mzde a
zrazených preddavkoch pre zdanenie príjmov
fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov za zdaňovacie obdobie 2004 vyhotovené dňa

14.02.2005 organizačnou zložkou BUILD START s.r.o. Zároveň žalobca predložil svedkyni originál
potvrdenia. Na to svedkyňa uviedla, že kópie sú veľmi nečitateľné a ťažko sa môže vyjadriť k tomu
podpisu. Originál potvrdenia zo dňa 14.02.2005 je lepšie čitateľný, mohol by to byť jej podpis, no s úplnou
istotou to nevedela určiť, preto nepotvrdila, že je to jej podpis. Po tom, čo dostala podklady od každého
zamestnávateľa, vychádzala výlučne z týchto údajov, pričom si hodnovernosť neoverovala, keďže mala

za to, že sú pravdivé. Nepamätá si, že ju žalobca kontaktoval, resp. aby mal nejaké pripomienky k
účtovným dokladom, ktoré sa týkali jeho sumy. Súčasťou podkladov, ktoré jej predkladal zamestnávateľ,
podľa ktorých vyhotovovala príslušné účtovné podklady, boli okrem údajovo zamestnancoch, aj počet odpracovaných hodín každého z nich, údaje či zamestnanec čerpal
dovolenku, a ak áno, ako dlho, ako aj údaje o práceneschopnosti, resp. o dĺžke práceneschopnosti.
Takéto údaje museli obsahovať podklady zo strany zamestnávateľa. Súčasťou podkladov museli

byť aj potvrdenia o práceneschopnosti každého zamestnanca. Pokiaľ by nemala preukázanú
práceneschopnosť relevantným dokladom, tak by len na základe písomného údaja od zamestnávateľa
nevyhotovila príslušný účtovný doklad obsahujúci údaje aj o práceneschopnosti. Ďalej uviedla, že
vykonávala činnosť pre množstvo firiem a v súčasnosti si už nepamätá, či zo strany žalovaného boli
predkladané aj dovolenkové lístky. Každá firma postupuje individuálne. Niektoré predkladajú aj príslušné

dovolenkové lístky, niektoré len vyznačia počet dní dovolenky. Z jej spoločnosti nikto nekontroloval
pravdivosť týchto údajov ani pred ich vyhotovením, ani následne.

Z protokolu Inšpektorátu práce v Prešove zo dňa 26.09.2005 a stanoviska inšpektora práce k
protokolu zo dňa 04.10.2005 vyplýva, že s cestovnými príkazmi a vyúčtovaním pracovných ciest neboli
zamestnanci oboznámení. Vyúčtovanie pracovných ciest bolo zamestnancovi vyplatené na jeho účet

a na predložených výplatných páskach uvedené v ostatných nezdanených položkách. Výplatné pásky
zamestnávateľ nevydával zamestnancom. Zamestnanci podpisovali výplatnú listinu k celkovej výplatnej
sume. Zamestnávateľ nevyplatil náhradu príjmu dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiaci jún 2004 p.
M. vo výplatnom termíne, ktorý je určený na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca
nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu, čo je

v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z.z.. Pri prevzatí protokolu bola predložená výplatná páska
o vyplatení 10 dní PNS za rok 2004.

Dňa 9.1.2009 boli žalovaným súdu predložené : objednávka č XX/XXXX zo dňa 15.03.2005, faktúra
č. 2005023, súpis vykonaných prác za mesiac apríl a máj 2005, dochádzka zamestnancov za mesiac

apríl a máj 2005,faktúra č. XXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXX z ktorých vyplýva, že žalovanému boli
faktúrované práce vykonané v Českej republike za mesiac apríl a máj 2005 na základe objednávky na
mesiace apríl 2005 a máj 2005 na základe zmluvy o dielo zo dňa 1.1.2005 uzatvorenej so spoločnosťou
STAVOZVAR, s.r.o. a že na dochádzkovej listine boli žalobca a jeho brat.

Z písomného potvrdenia spoločnosti STAVOZVAR s.r.o. Zo dňa 1.7.2010 vyplýva, že firma ML MONT,
s.r.o v mesiaci apríl a máj 2005 nebola vyslaná na žiadne práce mimo územia Českej republiky. Z tohto
dôvodu ani zamestnanec U. M. nemohol pracovať pre túto firmu mimo územia Českej republiky.

Z potvrdenia spoločnosti Zakládaní staveb, a.s. zo dňa 1.2.2011 vyplýva, že X. P. bol ich zamestnancom

v období od 1.5.1998 do 31.05.2005. Titulom svojej funkcie -
majster II nebol oprávnený rozhodovať o vysielaní pracovníkov zamestnávateľa na pracovné cesty v
tuzemsku ani v zahraničí. Toto oprávnenie mu neprislúchalo ani voči pracovníkom subdodávateľou ich
spoločnosti.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca bol od 04.08.2003 do 31.07.2005 registrovaným
poistencom na sociálne poistenie v registri platiteľov ako zamestnanec - pravidelný mesačný príjem
zamestnávateľa ML MONT, s.r.o. organizačná zložka. Poistený ako zamestnanec bol žalobca od
02.08.1993.Od21.06.2004do09.07.2004bolžalobcadočasnepráceneschopnýapoberalnemocenské
dávky s denným vymeriavacím základom 193,6143 Sk a bolo mu v mesiaci 07/2004 vyplatených spolu

959,- Sk. Odvody
boli odvádzané z vymeriavacieho základu : 1. 08-12/2003 - 27.106,- Sk, 2. 01/2004-05/2004, 08/2004
zo sumy 6.100,- Sk, 3. 06/2004 zo sumy 4.053,- Sk, 4. 07/2004 zo sumy 4.315,- Sk, 5. 09/2004 zo sumy
6.125,- Sk, 6. 10/2004-04/2005 zo sumy 6.500,- Sk, 6. 05/2005 zo sumy 6.547,- Sk.

Podaním zo dňa 12.2.2013, 17.9.2013 likvidátorka žalovaného uviedla, že žalobca nie je vedený ako
veriteľ v likvidácii. Žalovaný je nekontaktný a preto ako likvidátorka nemá k dispozícii ( súdom v zmysle
rozhodnutia dovolacieho súdu ) žiadané doklady, preto ich ani nemôže predložiť.

Na pojednávaní dňa 12.02.2014 :

1/ Zástupcažalobcuuviedol,žeajodvolacísúdkonštatovalnesúladšichtoviekacestovnýchdokladov.P.
D. popieral, že p. M. vyslal do Poľska. Sú aj ďalší svedkovia, ktorí potvrdenia, že v tom čase sa pracovalo
v Poľsku, a to v apríli až v máji 2005. Krajský súd v Prešove uviedol, že dôkazné bremeno je na strane
žalovaného. Pán M. v Poľsku pracoval a neboli mu vyplatené diéty, ani za celé obdobie pracovnéhopomeru. Žiada priznať plnú náhradu diét, ako aj práceneschopnosť, nakoľko mu bolo vyplatených 920
Sk, či950Sk zosociálnejpoisťovne.Taktiežmunebolavyplatenádovolenka,ktorúsipočaspracovného
pomeru nevypísal, taktiež výplatné listiny sú nepravdivé, sú účelové nepravdivé doklady za celú dobu

trvaniapracovnéhopomeru. PánaM.nevyslalizákonnýmspôsobomnapracovnúcestu,nebolivypísané
písomné príkazy na zahraničnú pracovnú cestu. Navrhuje rozhodnúť v intenciách rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove, žiada sumu 187.565 CZK ako stravné a sumu 1.080 Eur tiež ako stravné. V tejto časti
sa zobral návrh späť. Taktiež navrhuje priznať náhradu trov konania a všetky náklady na cestovnom
žalobcu. Taktiež súdu predložil znenie sms-správy zo dňa 17.1.2005 odoslanej p. D. p. M. z čísla: XXXX

XXX XXX. Do tejto sms-správy neexistovali žiadne doklady, ktoré boli predložené. Tie sa objavili až
po začatí konania. Pán P. bol zamestnancom Základaní staveb. Nepotvrdil, že sa pracovalo v Poľsku,
dokonca podpísal šichtovky, že sa pracovalo v Humpolci. Pán U. C. bol pracovníkom Zakladaných
stavieb, spolu pracovali s p. M. v Poľsku, aj spolu bývali. Vozili sa spolu z Krnova Tiež sa urobili cestovné
príkazy, všetko to podpísal p. Lúč. Súd bol zavádzaný týmito dôkazmi, ktoré boli predložené. Predložená
sms-správa vyvracia všetko. Z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vyplýva, že dôkazné bremeno je

na žalovanom, ten ho neuniesol, ani nevyužil možnosť ospravedlnenia sa z neúčasti na pojednávaní.
Ani likvidátorka sa neospravedlnila, oni ju nekontaktovali, musí mať vedomosť o tomto spore. Čo sa týka
práce v Poľsku, tak to preukázali. Trvá na tom, aby bolo rozhodnuté. Nárok zdôvodnili dostačujúco.
2/ Na otázku súdu na prítomného p. D., či má k dispozícii akúkoľvek dokumentáciu týkajúcu sa
žalovaného, resp. aj sporu, p. D. uviedol, že všetko, čo mal, súdu predložil. Na dlhú dobu si ani na nič

nepamätá. Dokonca doniesol aj doklady z Prahy. Škoda, že nemá k
dispozícii doklady o plnej moci na auto, ktoré našiel rozbité, alebo že p. M. stratil zálohy. Tiež mu požičal
peniaze. Myslím si, že ak by bol taký zamestnávateľ, tak by u neho tak dlho nepracoval, keby toľko
neplatil, ako udáva p. M..
Na otázku súdu na p. D., či odovzdal všetky doklady týkajúce sa spoločnosti pri predaji svojho podielu,

p. D. uviedol, že áno.
Na otázku zástupcu žalobcu na p. D., či sa v spise nachádzajú cestovné účty za rok 2003 - 2005, ktoré
predložil,p.D.,uviedol,ženevie,užsinepamätá,bolotouždávno,účtovníctvo robiliexterné účtovníčky.
Pán D. uviedol, že si pamätám, že to všetko začalo v Brne, keď p. M. od neho pýtal 200.000,- Sk, až
vydieraním, že ho nedá do súdu.

3/ výsluchom svedka U. C. bolo zistené, že sa s p. M. stretli v Poľsku v práci, mali pracovno-priateľský
vzťah, bol tam aj so svojim bratom. So žalovaným do kontaktu neprišiel.
Na otázku súdu, nech svedok uvedie, či bol svedok zamestnancom Zakladaní staveb v roku 2004-2005,
svedok uviedol, že áno, teraz je už na dôchodku.

Na otázku súdu, nech svedok uvedie, či si vie spomenúť, v akom presne období pracoval v Poľsku,
svedok uviedol, že to bolo v apríli až v máji 2005.
Na otázku súdu, nech svedok uvedie, či si spomenie, akí ďalší zamestnanci tam pracovali, svedok
uviedol, že Pán Q., p. Vávra, p. P. ako majster a zo slovákov bratia M.. Vie, že hovorili, že pracovali
za nejakého podnikateľa zo Slovenska.

Na otázku súdu, nech svedok uvedie, či si ešte spomenie, kde presne v Poľsku pracovali, v akej firme,
za koho sa robili, svedok uviedol, že už si presne nepamätá názov tohto miesta, ale bolo to v koksárni.
Na otázku súdu, nech svedok uvedie, či pracoval s p. M. na tej istej stavbe, svedok uviedol, že áno.
Potom mimo Poľska prišiel pracovať do ich spoločnosti a chodili spolu po stavbách.
Na otázku súdu, nech svedok uvedie, či niekedy videl, či tam p. M. robil šichtovku alebo mu ich niekto

robil, či videl ich zamestnávateľa, svedok uviedol, že nie. Robil šichtovky p. P., aj ich podpisoval. Bratia
M. si robili šichtovky sami a dávali ich na podpis p. P.. Ich zamestnávateľa tam nevidel.
Na otázku súdu, nech svedok uvedie, či pracoval so žalobcom po celý čas udávaného obdobia, svedok
uviedol, že áno, boli tam obaja bratia M. spolu.
Na otázku súdu, nech svedok uvedie, kde boli ubytovaní, čí bývali na jednej ubytovni, svedok uviedol,

že áno, bývali na jednej ubytovni.
Na otázku zástupcu žalobcu, nech svedok uvedie, či vie kto ich vozil na stavbu, teda bratov M., svedok
uviedol, že zamestnávateľ ich nevozil, chodili tam asi vlakom a potom ich z Krnova vozili oni, ako
zamestnanci Zakladaní staveb.
Na otázku zástupcu žalobcu nech svedok uvedie, či aj tí pracovníci, ktorých udával vedeli o sebe na

stavbe v Poľsku, svedok uviedol, že samozrejme. Vtedy sa s bratmi M. zoznámil.

Podľa § 118 ods. 1,2 Zákonníka práce ( účinného v čase trvania pracovného pomeru ) zamestnávateľ
je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie aleboplnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane
nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové

sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo
obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky
k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a
iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných
predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež

nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa§130ods.5Zákonníkapráceprivyúčtovanímzdyjezamestnávateľpovinnýzamestnancovivydať
doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných
v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach
zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak

sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami.
Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne
v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na
starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na
garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na

starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ
predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce, mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená
osobitným predpisom.

Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný

zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 4 ZP priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný

hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Podľa § 145 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok
ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných

výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.

Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k
tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na
dovolenkuzakalendárnyrok,prípadnenajejpomernúčasť,akpracovnýpomernetrvalnepretržitepočas

celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval
prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa § 103 ods. 1 Zákonníka práce, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo
výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň

15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.

Podľa§102Zákonníkapráce pomernáčasťdovolenkyjezakaždýcelýkalendárnymesiacnepretržitého
trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

V zmysle § 116 ods. 1,2,3, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho
priemernéhozárobku.Začasťdovolenky,ktorápresahuještyritýždnezákladnejvýmerydovolenky,ktorú
zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi
náhrada mzdy v sume jehopriemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť
zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu
skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov
zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca
kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na

oprávnenézáujmyzamestnanca.Zamestnávateľjepovinnýurčiťzamestnancovičerpanieaspoňštyroch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia
prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa § 4 zák. č. 462/2003 Z.z. nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo
úraz uznaný za dočasne práceneschopného 3) na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené

karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu 4) (ďalej len dočasná pracovná neschopnosť ) a nemá
nárok na mzdu, plat, odmenu za prácu alebo služobný príjem podľa osobitných predpisov, 5) ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 cit. Zák. ( Poskytovanie náhrady príjmu ) náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ. Náhrada

príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia
dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Podľa § 8 ods. 1, 3, 4 cit. Zák. ( Výška náhrady príjmu ) Výška náhrady príjmu je v období
a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa osobitného predpisu 13) (ďalej

len denný vymeriavací základ )
b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
55 % denného vymeriavacieho základu.
Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady príjmu podľa odseku 1 od prvého
dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si

privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, najdlhšie do desiateho
dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho
základu zamestnanca uvedeného v odseku 1 je rozhodujúce obdobie podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 5 cit. ust. Zák. denný vymeriavací základ zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a) je

podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v
rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Podľa ods. 7, 9 cit. ust. Zák. denný vymeriavací základ určený podľa odsekov 5 a 6 nesmie byť
vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1, 5 násobku všeobecného vymeriavacieho základu16)

platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie náhrady príjmu. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Podľa § 10 cit. zák. náhrada príjmu sa vypláca vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na výplatu
mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu.
Suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

Podľa § 54 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( Rozhodujúce obdobie na zistenie
denného vymeriavacieho základu ) ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára

kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu
roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Podľa ods. 2 cit. ust. zák. ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo
a) v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na
nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutienemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od
vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v
ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie
nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo
najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia
do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na

poskytnutie nemocenskej dávky.

Podľa§517ods.1prvávetaaods.2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/95Z.z.výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzby
určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ku dňu 10.08.2005 ( ku dňu omeškania žalovaného ) bola základná úroková sadzba NBS vo výške 3

%, teda výška úrokov z omeškania činí 6 % ročne.

Predmetom tohto konania je náhrada za nevyčerpanú dovolenku za obdobie rokov 2004 a 2005 spolu v
dĺžke 30 dní a náhrada za uznanú práceneschopnosť v období od 21.6.2004 do 9.7.2004 v dĺžke 10 dní.

Zvykonanéhodokazovaniajednoznačnevyplýva,žežalobcabolzamestnancomžalovanéhonazáklade
uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.2003 s dohodnutým nástupom do práce dňa 04.08.2003,
s rozsahom 40 hodín týždenne, platom 5.600,- Sk ( uvedené bolo v priebehu konania

spochybňované, iný príjem vyplýva z vyjadrení účastníkov konania, listinných dôkazov aj potvrdenia
Sociálnej poisťovne ) a miestom výkonu práce Bardejov, resp. prípadne podľa potreby zamestnávateľa
- sezónne práce. Pracovný pomer bol ukončený ku dňu 31.07.2005 na základe dohody o rozviazaní
pracovného pomeru. Obaja účastníci zhodne uviedli, že žalobca bol vysielaný na práce do Českej
republiky. V konaní bolo preukázané aj vykonanie prác v Poľsku. Uvedené sa kvalifikovalo ako

zahraničnépracovnécesty. Žalovanývšakakozamestnávateľnevydalzamestnancovipísomnédoklady
obsahujúce údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce a
neschválil cestovné príkazy s písomným určením miesta nástupu, miesta výkonu práce, čas trvania,
spôsobdopravy,miestaskončeniapracovnýchciestaichvyúčtovania,aninepredložildovolenkovélístky
podpísané žalobcom ( uvedené vyplýva z kontroly vykonanej Inšpektorátom práce, absentujúce podpisy

žalobcu na jednotlivých listinách a pod. ). K dohodnutej mzde v pracovnej zmluve je nutné uviesť, že do
budúcnosti boladohodnutámzdapodhranicouminimálnejmzdy,pretojenutnédodať,žejetovrozpore
so zákonom o minimálnej mzde ( v tom čase z.č. 90/1996 Z.z. ), v zmysle ktorého bola výška minimálnej
mzdy do 30.9.2003 v sume 5.570,- Sk mesačne ( 32,- Sk / hodina ), od 1.10.2003 do 30.9.2004 v sume
6.080,- Sk mesačne ( 35,- Sk/ hod. ) a od 1.10.2004 do 30.9.2005 v sume 6.500,- Sk ( 37,40 Sk/ hod. ).

Suma 5.600,- Sk mesačne ako dohodnutá mzda bola postačujúca na uvedené účely do 30.9.2003. Z
predložených mzdových listov aj z potvrdení Sociálnej poisťovne však vyplýva, že výška minimálnej
mzdy bola dodržiavaná.

Z Oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 3.6.2014 na základe žiadosti žalobcu

ohľadne jeho osoby vo veci poskytnutia informácie o vymeriavacích základoch k výplate nemocenského
od 21. júna 2004 do 9. júla 2004 vyplýva, že žalobca bol nemocensky poistený ako zamestnanec
zamestnávateľa ML MONT, s.r.o., org. zložka, Štefániková 3024, Bardejov, v období od 4. augusta 2003
do 31. júla 2005. Za dočasne práceneschopného bol uznaný v období od 21. júna 2004 do 9. júla
2004. V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) mu vznikol nárok na

nemocenské a toto mu bolo vyplatené za obdobie od 1. júla 2004 do 9. júla 2004 (od 11. dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti) v sume 959 Sk. Na základe
údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že denný vymeriavací základ pre
výpočet nemocenského bol 193,6143 Sk. V zmysle zákona je denný vymeriavací základ určený akopodiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v
rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (v tomto prípade bolo rozhodujúcim obdobím
obdobie od 4. augusta 2003 do 31. decembra 2003). Na základe vyššie uvedeného teda uviedli, že súčet

vymeriavacích základov menovaného v období od 4. augusta 2003 do 31. decembra 2003 bol 27.106,-
Sk a z tohto úhrnu mu aj bolo určené a vyplatené nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti
vzniknutej dňa 21. júna 2004.

Aj odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že je povinnosťou zamestnávateľa uniesť dôkazné

bremeno o splnení týchto svojich povinností a o tom, že náhrada z dovolenku a práceneschopnosť boli
vyplatené zamestnancovi. Odvolací súd zdôraznil, že za danej situácie prechádza dôkazné bremeno
na zamestnávateľa, ktorý má povinnosť vyvrátiť tvrdenie žalobcu o tom, že mu tieto vyhotovenia
vyúčtovania výplaty mzdy neboli doručené a
mzda a ostatné výdavky vyplatené neboli. Žalobca sa v tomto konaní domáhal aj náhrady mzdy za
nevyčerpanú dovolenku v rokoch 2004 a 2005 v trvaní 30 dní. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri

týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho
kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za
nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada
mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Nárok žalobcu na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku je potrebné posúdiť v zmysle § 116 ods. 2,

3 Zákonníka práce. Keďže žalobca žiada túto náhradu za rok 2004 a 2005 bolo potrebné predovšetkým
skúmať, v akej výmere mu dovolenka patrí podľa § 103 Zákonníka práce, čo je objektívne zistiteľné
správou od Sociálnej poisťovne. Ak by žalobca trval na dlhšej, ako základnej výmere dovolenky, je na
ňom dôkazná povinnosť v zmysle § 103 ods. 4 Zákonníka práce. Náhradu za nevyčerpanú dovolenku
je možné priznať len za dovolenku presahujúcu štyri týždne ( § 116 ods. 2,3 ZP ) bez ohľadu na to,

či dané štyri týždne žalobca reálne vyčerpal alebo nie a výnimkou je len nemožnosť ich vyčerpania v
dôsledku skončenia pracovného pomeru. Keďže pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňom
31.7.2005, bolo úlohou súdu ( len v prípade danosti základu nároku, teda v prípade nároku na dlhšiu,
ako 4 - týždňovú dovolenku ) skúmať, koľko dní dovolenky žalobca v roku 2004 zo svojej základnej
výmery dovolenky nevyčerpal po odrátaní štyroch týždňov, či v roku 2005 zostatok dovolenky z roku

2004 vyčerpal, resp. nemohol vyčerpať pre prekážky na strane žalovaného. Len nad nevyčerpané štyri
týždne základnej výmery za rok 2005 je možné priznať náhradu vo výške vypočítanej v súlade s § 101,
102 Zákonníka práce. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ
po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom
zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do

konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na
oprávnenézáujmyzamestnanca.Zamestnávateľjepovinnýurčiťzamestnancovičerpanieaspoňštyroch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia
prekážky v práci na strane zamestnanca. Citované ustanovenie zakotvuje povinnosť zamestnávateľa
- žalovaného určiť čerpanie dovolenky zamestnancovi - žalobcovi v konkrétnom kalendárnom roku

( tzv. plán dovoleniek). Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že si žalovaný takúto povinnosť
splnil. Vychádzajúc z obvyklej praxe zamestnávateľov, títo by mali disponovať dovolenkovými lístkami,
ktoré sú listinným dôkazom o čerpaní dovolenky, alebo jej vyčerpania je premietnuté aspoň do mzdy
zamestnanca ( § 116 ods. 1 Zákonníka práce ). Žalobcovi preto, v prípade nesplnenia si dôkaznej
povinnosti žalovaným, patrí náhrada za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu vyššie rozvedenom. Aj

keď sú dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno inštitútmi procesného práva, je záver o tom, ktorý
z účastníkov konania je ich nositeľom, odvodený z hmotného práva; ten, kto má podľa hmotného
práva povinnosť tvrdiť (uviesť) určité skutočnosti, je povinný ich (prostredníctvom označených dôkazov)
preukázaťanesietaktiežprocesnúzodpovednosťzato,žejehotvrdenienebolopreukázané,ažeztohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Vychádzajúc z ustanovení §§ 118,

145 ZP je povinnosťou zamestnávateľa vyplácať zamestnancovi mzdu a poskytovať mu pri pracovnej
ceste cestovné náhrady, náhrady sťahovacích a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných
povinností. Minimálne mzdové nároky ustanovuje znenie § 120 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že
hmotné právo povinnosť vyplácať mzdu a poskytovať náhrady ukladá zamestnávateľovi, prechádza
dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý je povinný tvrdené rozhodné skutočnosti (o tom, že si splnil

povinnosti uvedené vo vyššie cit. ust. ZP ) preukázať.

Vzhľadom k tomu, že žalobca navrhol rozhodnúť tak, že žiada priznať náhradu za nevyčerpanú
dovolenku za obdobie rokov 2004 a 2005 spolu v dĺžke 30 dní vo výške 8.100,- Sk ( pozn. súdu :žalobcom udávaná suma 271,- Sk/deň vyplýva zo súčtu vymeriavacích základov za rok 2003 - suma
27.106,- Sk predelená počtom pracovných dní v období od 08/2003-12/2003 - 100 pracovných dní ) a
náhradu za práceneschopnosť v období od 21.06.2004 do 09.072004 v trvaní 10 dní vo výške 1.244,-

Sk ( za prvé tri dni 25% vymeriavacieho základu a za ďalších 4 až 10 dní 55% vymeriavacieho základu,
rovnako vychádzajúc zo sumy 271,- Sk/ deň ) spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne od
10.08.2005 do zaplatenia, súd rozhodoval o tomto uplatnenom nároku v tejto výške. Len týmto podaním
žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby ( pripustená uznesením súdu zo dňa 4.8.2008 ), preto sa
súd zaoberal uplatneným nárokom do tejto výšky. Iný procesný úkon spočívajúci v zmene žaloby zo

strany žalobcu nebol v konaní vykonaný. Z uvedeného návrhu vyplýva, že sám žalobca vo vzťahu
k týmto uplatneným nárokom akceptoval vymeriavací základ, ktorý bol poskytnutý zamestnávateľom
na sociálne poistenie. Celkový príjem žalobcu podľa predložených dôkazov tvorila minimálna mzda a
položka označená ako ostatné nezdanené ( kde bola udávaná väčšia časť príjmu ). Uvedené vyplýva aj z
podpísanej pracovnej zmluvy, nakoľko v čase vzniku pracovného pomeru bola minimálna mzda vo výške
5.570,- Sk mesačne. Dohoda o minimálnej mzde vyplýva z akceptácie údajov uvedených v pracovnej

zmluve a následne jej podpisov oboma zmluvnými stranami - teda zamestnancom aj zamestnávateľom.
Preto súd vychádzal pri posúdení nároku z účastníkmi akceptovanej a písomne dohodnutej minimálnej
mzdy.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca odpracoval u žalovaného celý rok 2004 a v roku 2005

pracoval až do ukončenia pracovného pomeru dňa 31.7.2005. Žalobca nedovŕšil k 31.7.2005 ( k zániku
pracovného pomeru u žalovaného ) 15 rokov pracovného pomeru v zmysle 102 ods. 2 ZP. Preto
jeho výmera dovolenky je 4 týždne na kalendárny rok. Teda za rok 2004 mal nárok na 4 týždne
dovolenky ( 20 dní ) a za rok 2005 ( ku dňu skončenia pracovného pomeru ) na pomernú časť dovolenky
pripadajúcu na 7 kalendárnych mesiacov, t.j. 11,67 dní. Ako už bolo konštatované, zamestnávateľ

súdu nepreukázal čerpanie dovolenky zamestnancom, ani predložením dovolenkových lístkov, ani iným
spôsobom, rovnako nepreukázal, aby si žalobca nevyčerpal dovolenku, bez jeho pričinenia, teda bez
prekážok na jeho strane. Preto je súd názoru, že žalobcovi patrí náhrada za jej nevyčerpanie. Keďže
žalobca si uplatnil náhradu za dovolenku v trvaní 30 dní po 271,- Sk denne, súd mu priznal náhradu
v tomto rozsahu, v celkovej sume 238,87 eur ( 30 dní x 271,- Sk/deň = 8.100,- Sk, po prepočte na

menu euro ). Súd vychádzal z priemerného denného zárobku, ktorý si uplatnil sám žalobca, aj keď
podľa prepočtu súdu mal nárok na vyššiu sumu ( vychádzajúc pritom z minimálnej hodinovej mzdy danej
zákonom o minimálnej mzde po prepočte 8 hodín pracovného času za roky 2004 - 2005, t.j. sumy 35,-
Sk/ hod a 37,40 Sk/ hod. ). Pri určení výšky náhrady pri dočasnej práceneschopnosti žalobcu v
trvaní 10 dní, ktoré vypláca zamestnávateľ súd vychádzal z ust. zák. č. 462/2003 Z.z. a to vo výške

25 % vymeriavacieho základu za prvé tri dni trvania dočasnej PN a vo výške 55 % vymeriavacieho
základu za ďalších 7 dní trvania dočasnej PN, pričom aj v tomto prípade súd vychádzal z priemerného
denného zárobku - vymeriavacieho základu v sume 271,- Sk, ktorý si uplatnil sám žalobca, aj keď podľa
prepočtu súdu mal nárok na vyššiu sumu ( súd vychádzal z celkového súhrnu vymeriavacích základov
v sume 27.106,- Sk za rozhodujúce obdobie, odpracovaných 760 hodín / čl. 126 spisu 4C 89/2006 /

= 35,67 Sk / hod. x 8 hodín denne dohodnutých v zmluve = 285,36 Sk denne ). Súd bol v tomto
prípade viazaný návrhom vo veci samej a nemohol prekročiť návrh žalobcu. Nebolo možno prihliadať
na námietku žalobcu, aby boli žiadané náhrady priznané z celkového príjmu uvedeného žalovaným v
spise 4C 89/2006 ( čl. 87 a nasl., vrátane cestovného, stravného ), nakoľko v zmysle 118 ods. 2 ZP tieto
nie sú súčasťou mzdy. V tomto zmysle nebol zo strany žalobcu ani vznesený návrh na zmenu žaloby.

Vzhľadom k uvedenému súd žalobe vyhovel a rozhodol v zmysle návrhu žalobcu a žalovaného zaviazal
na zaplatenie sumy 310,16 eur ( 268,87 eur = 8.100,- Sk + 41,29 eur = 1.244,- Sk ). Keďže je žalovaný
v omeškaní so zaplatením vyššie uvedených súm, je povinný žalobcovi uhradiť aj úroky z omeškania z
každej sumy vo výške 6 % ročne od 10.08.2005 do zaplatenia ( v omeškaní mohol byť už 10.08.2005,

nakoľko k 31.07.2005 došlo k ukončeniu pracovného pomeru a náhrady boli splatné v tomto čase už
splatné ). Vo vzťahu k uplatnenej sadzby úrokov z omeškania však bolo potrebné návrh na sadzbu 6%
ročne zamietnuť, pre rozpor s § 517 OZ a Nariadením vlády SR č. 87/95 Z.z. ( teda v prevyšujúcej časti ).

Vzhľadom k vyslovenému názoru odvolacieho súdu ( ktorým je súd prvého stupňa viazaný ), súd

neprihliadal na námietky žalovaného vznesené v konaní ani na ním predložené dôkazy, ktoré považoval
za neúplné a mätúce.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§151ods.3O.s.p. tak,žeotrováchkonaniabuderozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia. Proti výroku rozsudku o vylúčenie veci nie je prípustné
odvolanie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.