Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110218847
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8110218847.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľa Q. D., bytom H.
XXX, právne zastúpený JUDr. Janou Toporcerovou, advokátkou, Námestie sv. Martina 39, Lipany proti
odporcovi 1. V. D., toho času na neznámom mieste a 2. D. W., toho času na neznámom mieste, v konaní
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/149/2010-85 zo dňa 23. 10.
2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku v spojení s opravným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňakonanieonávrhuvčastiurčenia,ženavrhovateľjevýlučným

vlastníkom nehnuteľností označených v geometrickom pláne č. 32/2009, ktorý vyhotovil Ing. C. S., s.
r. o., W.radne overený dňa 10. 08. 2009 pod č. 310/09 ako novovytvorených pozemkov z parciel EKN
199 a EKN 200, k. ú. H., pozemok parc. č. CKN 461/1 o výmere 107 m2, druh pozemku - zastavaná
plocha, pozemok parc. č. CKN 461/2 o výmere 50 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, parc. č. CKN
462 o výmere 652 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, parc. č. CKN 466 o výmere 108 m2, druh
pozemku - zastavaná plocha, parc. č. CKN 468 o výmere 663 m2, druh pozemku - záhrada nad podiel
2/6. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30

dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných
dôkazov, a to výpis z listu vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX a č. XXXX, k. ú. H., kópie pozemnoknižnej
vložky č. 298, dedičské rozhodnutie sp. zn. D1758/89, obsah kúpnej zmluvy zo dňa 19. 02. 2010
registrovanejpodV185/2010,akoajvýsluchsvedkýňV.Y.aR.U.,citovalust.§80písm.c)Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej ust. § 132, § 134, § 129, § 130 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 8,
§ 13, § 16 zákona č. 180/1995 Z. z. a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, lebo nebol preukázaný okamih

vstupu do držby, teda titul oprávnenej držby. Navrhovateľ odôvodňoval návrh na určenie vlastníckeho
práva tým, že osoby odporcov nie sú nikomu známe a na sporných nehnuteľnostiach nikto s výnimkou
odporcu, jeho právnych predchodcov predávajúcej, od ktorej odkúpil podiel, nežil a nehospodáril. Táto
skutočnosť sama o sebe nemôže založiť dôvod vydržania vlastníckeho práva k sporným podielom
na nehnuteľnostiach. Navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel 2/6 titulom dedenia po nebohom
otcovi, avšak už z predmetného rozhodnutia je nesporné, že nadobúda len spoluvlastnícky podiel.
Rovnako tak odkúpením nehnuteľnosti od predávajúcej V. Y. odkúpil tieto len v podiele 2/6. Navrhovateľ

sa tak stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností titulom kúpy a dedenia, avšak len
v podiele 4/16. Z uvedeného je nesporné, že navrhovateľ nemohol byť s ohľadom na všetky okolnostidobromyseľný, pretože tak z rozhodnutia o dedičstve, ako aj z kúpnej zmluvy vyplýva údaj o výške
podielu vlastníka na predmetné nehnuteľnosti. Navrhovateľ musel nepochybne zistiť, že nenadobudol
vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti, ale len podiel vo výške 4/16. Držiteľ musí byť v dobrej viere,

že je to taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Právna
prax dokonca neakceptuje ako nadobúdací titul uspokojenie sa domnelého nadobúdateľa len ústnym
prejavom prevádzajúceho, že naňho prevádza vlastníctvo k nehnuteľnosti. Pokiaľ mal navrhovateľ so
zreteľom na všetky okolnosti možnosť presvedčiť sa, či už z listu vlastníctva, alebo aj zo spomínaných
titulov, alebo aj z dedičských rozhodnutí, prípadne z kúpnej zmluvy, že nenadobúda nehnuteľnosť

v celosti, nemôže byť v dobrej viere, že mu právo patrí a od navrhovateľa je možné požadovať
primeranú mieru opatrnosti, preto je za dobromyseľného držiteľa považovaný ten, kto je dobromyseľný s
ohľadom na všetky okolnosti, nielen zo subjektívneho hľadiska. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nerozumel
zápisom v pozemkovej knihe, ako aj podielom v dedičskom rozhodnutí, nemohol byť so zreteľom na
všetky objektívne okolnosti dobromyseľný, pretože v primeranej miere a v opatrnosti musel zistiť, že z
nehnuteľnosti nadobudol len 2/3 - 1/3 v roku 1990 a 1/3 v roku 2010. Pokiaľ vedel, že otec a aj strýko

mali rovnaké podiely, zvyšná 1/3 patriaca odporcom by musela byť tiež v ideálnom podiele užívaná
v 2/3 patriacich otcovi a strýkovi navrhovateľa. Je vylúčené, aby 1/3 patriacu odporcom vydržal od
nadobudnutia dedičstva v roku 1990 do roku 2000. Potom by podiel otca navrhovateľa musel byť väčší
ako strýkov, čo odporuje tvrdeniam vo výpovediach navrhovateľa a svedkýň, že obaja bratia mali ideálnu
polovicu pozemku. V prípade titulov odvíjaného od kúpnej zmluvy nebola splnená dĺžka vydržacej doby

10 rokov. Navrhovateľ nepreukázal existenciu titulu vydržania a dôkazné bremeno musí preukázať práve
on. K zápisom v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. 298 v roku 1913 súd uviedol, že sa týka len podielu
1/6 a pokiaľ by tento zápis bol relevantný, svedčilo by nadobudnutie vlastníckeho práva v podiele 1/6
právnym predchodcom navrhovateľa. V takom prípade by sa navrhovateľ mohol domáhať určenia, že
spoluvlastnícky podiel 1/6 k predmetnej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po jeho nebohých právnych

predchodcov. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal existenciu titulu, ani dobromyseľnosť oprávneného
držiteľa, nebolo dôvodné jeho návrhu vyhovieť.

Konanie o návrhu v časti určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nad podiel 2/6, súd
zastavil z dôvodu, že navrhovateľ upravil návrh a nežiadal určiť, že je výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností, nakoľko je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 4/6 v súlade s ust. § 96

Občianskeho súdneho poriadku.

K výroku o trovách konania súd citoval ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že o
nich rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Namietal zamietavý výrok,
ktorýmnebolourčenévlastníckeprávovjehoprospech.Zároveňpožiadaloopravurozhodnutiatýkajúcej

sa priezviska odporcu v 2.rade. Bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych
skutkových zistení, v dôsledku čoho je nesprávne právne posúdenie. Opätovne poukázal na to, že
všetci v rodine rešpektovali, že okrem podielu strýka C., ktorý predstavoval 2/6, vlastní navrhovateľ
zvyšok nehnuteľností. Podľa jeho názoru súd precenil primeranú mieru opatrnosti vo vzťahu k podielom
nehnuteľností. Navrhovateľ sa neuchopil držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode,

ale na základe dedenia po svojom otcovi. Je toho názoru, že vstúpil do držby dňa 18. 01. 1990,
hneď po prejednaní dedičstva a vydaní rozhodnutia vedeného pod sp. zn. D 1748/89, ktoré nadobudlo
právoplatnosť v ten istý deň. Navrhovateľ užíval nehnuteľnosti v celosti s tým, že si bol vedomý, že
reálne 1/3 podielu patrí strýkovi C., ktorý zomrel už v roku XXXX. Zdôraznil, že nikdy netvrdil, žeby
jeho otec a jeho brat mali každý ideálnu polovicu pozemku. Nie je vylúčené ako nesprávne konštatoval

súd, že navrhovateľ podiely patriace odporcom vydržal od nadobudnutia dedičstva, teda od roku 1990
do roku 2000. So zreteľom na všetky okolnosti a pomery v tej dobe bol navrhovateľ dobromyseľný,
pričom všetci jeho súrodenci boli presvedčení, že okrem strýka C. nemá k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom konania nikto iný podiel. Dokonca to netvrdila ani svedkyňa V. Y., ktorá svoj podiel po otcovi
navrhovateľovi predala. Nikto okrem nej, ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 2/6 si nerobil

na nehnuteľnosti nárok. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a
určiť, že je vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/6 a 1/6 pozemku nachádzajúcich sa v k. ú. H. zapísané
na LV č. XXXX pod B1 a B2, a to pozemok parc. č. EKN 199 o výmere 714 m2, druh pozemku -
zastavaná plocha, pozemok parc. č. EKN 200 o výmere 842 m2, druh pozemku - zastavaná plocha,ktorým zodpovedajú podľa geometrického plánu č. 32/2009, ktorý vyhotovil Ing. C. S., s r. o., W., úradne
overený dňa 10. 08. 2009 pod č. 310/09 novovytvorené pozemky parc. EKN 199 a EKN 200 k. ú. H.,
pozemok parc. č. CKN 461/1 o výmere 107 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, pozemok parc. č.

CKN 461/2 o výmere 50 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, pozemok parc. č. CKN 462 o výmere
652 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, pozemok parc. č. CKN 466 o výmere 108 m2, druh pozemku
- zastavaná plocha, pozemok parc. č. CKN 468 o výmere 663 m2, druh pozemku - záhrada, alternatívne
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zástupca odporcov sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Opravným uznesením č. k. 15C/149/2010-93 zo dňa 18.11.2013, súd prvého stupňa opravil záhlavie

napadnutého rozsudku, a to označenie odporcu v 2.rade, ktoré správne znie D. W. v súlade s ust. § 164
Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania

s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktoré bolo oznámené na úradnej tabuli súdu,
ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav

veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu navrhovateľa uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia neboli dôvodné. Súd
prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo,
v ich vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §

132 Občianskeho súdneho poriadku, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako
aj k správnemu právnemu posúdeniu. Zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vo
vzťahu k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu 1/6 spoluvlastníckeho podielu odporcov, navrhovateľom
preukázané neboli. Tvrdená nevedomosť o rozsahu spoluvlastníckych podielov, o ktorých sa nemohol
dozvedieť ani z dedičského rozhodnutia po nebohom N. D. vedenom na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. D 1758/89, nemožno považovať za skutočnosti rozhodné pre posúdenie, že navrhovateľ pri
náležitej miere opatrnosti mohol získať vedomosť o výške nadobudnutého podielu. Súd prvého stupňa
otázku dobrej viery, t j. dobromyseľnosti vstupu do oprávnenej držby náležite posúdil s poukázaním aj
na judikatúru súdov a právnu teóriu týkajúcu sa posúdenia dobrej viery, dobromyseľnosti ako zákonnej
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Nakoniec aj sám navrhovateľ aj v podanom

odvolaní uviedol, že nikdy netvrdil, že jeho otec spolu s jeho bratom boli vlastníkmi každý v ideálnej
polovici. Aj toto vyjadrenie len potvrdzuje vedomosť navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu
o tom, že sporná nehnuteľnosť nebola len v podielovom spoluvlastníctve právneho predchodcu
navrhovateľa a jeho brata, t. j. nebohého C. D., ktorý spoluvlastnícky podiel nadobudla v dedičskom
konaní jeho dcéra V. Y., ktorý následne na základe kúpnej zmluvy nadobudol navrhovateľ. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na vierohodnosť zápisu v katastri nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť
vyplýva z LV č XXXX, t. j, že okrem podielového spoluvlastníka navrhovateľa v podiele 4/6 sú ďalšími
podielovými spoluvlastníkmi odporcovia v 1 a 2.rade každý po 1/6. V sporovom konaní posilnenomzásadou kontradiktórnosti bolo dôkaznou povinnosťou preukázať ním tvrdené skutočnosti. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena, na čo súd prvého stupňa správne
poukázal.

Ztohtodôvoduaninámietkanesprávnehoprávnehoposúdeniazákonnýchpodmienokprenadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním nebola dôvodná, a preto odvolací súd v zamietavom výroku v spojení
s opravným uznesením napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v súlade s ust.§ 219 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa ust. § 224 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti
rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151
ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania
nerozhodol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.