Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206067
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614206067.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha
3, Česká republika, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J. XXX, XXX XX
A., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 1.039,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.039,60 Eur, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne: zo sumy 1.104,66 Eur počnúc od 07.04.2009 do 24.02.2010 vo výške 894,77
Eur, zo sumy 1.039,60 Eur počnúc od 25.02.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy

1.104,66 Eur počnúc od 11.08.2009 do 24.02.2010 vo výške 36,14 Eur, zo sumy 1.039,60 Eur počnúc
od 25.02.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 3,68 Eur,
v lehote 3 dní od doručenia rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vzniklé v súvislosti so zaplatením súdneho
poplatku 62,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 166,68 Eur na účet právneho zástupcu Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v lehote 3 dní

od doručenia rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sažalobou,ktoráboladoručenáOkresnémusúduLučenecdňa17.04.2014domáhalzaplatenia
zmenkovej sumy vo výške 1.039,60 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.104,66
Eur počnúc od 07.04.2009 do 24.02.2010 vo výške 894,77 Eur, zo sumy 1.039,60 Eur počnúc od
25.02.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.104,66 Eur počnúc od 11.08.2009 do
24.02.2010 vo výške 36,14 Eur, zo sumy 1.039,60 Eur počnúc od 25.02.2010 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 3,68 Eur. Uplatnil si od žalovaného trovy konania,
ktoré mu vznikli v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia.

Príslušnosť Okresného súdu Lučenec na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného
sporu žalobca, ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veci
s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil od bydliska žalovaného na
území Slovenskej republiky.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 03.12.2008 na zmenkovú sumu 1.039,60 Eur, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovúsumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne počnúc od 07.04.2009 do zaplatenia. Za
miestosplateniabolourčenésídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosovanázmenkajevistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca vo svojej žalobe ďalej

uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 65,06 Eur. Keďže
zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.

Žalobca podal žalobu na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1

Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmenky, výpis z
obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z priadnej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Dňa 19.06.2014 bolo v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007

z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu žalovanému
za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky žalobcu zo dňa 17.04.2014
doručené tlačivo „C“ na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami vrátane fotokópie
zmenky. Žalovaný v lehote určenej čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

vytlačené tlačivo „C“ na odpoveď Okresnému súdu Lučenec nedoručil.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie z nízkou hodnotou sporu, (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu,

alebotribunálu, vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky
príslušnému súdu, alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné, ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za
konanie, alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má
aspoň jedna zo strán bydlisko, alebo obvyklý pobyt v členskom štátne inom, ako v členskom štáte súdu,
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu vyplnením vzorového tlačiva „A“ ako je uvedené v prílohe I , a jeho podaním na príslušný súd,
alebo tribunál osobne, poštou, alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku a prípadne sa k nemu
pripoja akýkoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd,
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd, alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu, alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva Návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd, alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva „C“ na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia

tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpoveď do 30 dní od doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva „C“ na odpoveď, pričom v
prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu, alebo tribunálu,
alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu, alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3, alebo 6, súd, alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky
b) vykoná dôkazy v súlade článkom 9, alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu, alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote

určenej v článku 5 ods. 3, alebo 6 súd, alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo proti
pohľadávke.

Podľačl.19Nariadenia,pokiaľtotonariadenieneustanovujeinak, európskekonanievoveciachsnízkou
hodnotou sporu sa riadi s procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku
3 ods. 1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu
do pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko žalobca uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva „A“, vo vzťahoch ku ktorému
má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia

ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Keďže žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 17.04.2014 výslovne uviedol, že netrvá
na tom, aby súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie, žalovaný nežiadal, aby bolo nariadené
pojednávanie a súd to vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za potrebné postupoval v zmysle

citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 Nariadenia tak, že predmetné konanie, ako európske konanie
vo veci s nízkou hodnotou sporu viedol ako písomné, pojednávanie vo veci nenariadil. Dňa 14.10.2014
vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Z predložených a označených dôkazov súd zistil, že žalovaný dňa 03.12.2008 v

Lučenci vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu vo výške 1.104,66 Eur a zmenkový úrok 0,25
% denne počnúc od 07.04.2009. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a
bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ pričom
za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva,

že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Žalovaný na zmenku doposiaľ
zaplatil 65,06 Eur a na úroky nezaplatil žiadnu sumu. Žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 1.039,60 Eur a zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a 6 % ročný úrok
zo zmenkovej sumy a zmenkovú odmenu. Žalovaný v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené
tlačivo „C“ nedoručil.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka zaplatenia ktorej sa žalobca domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 citovaného zákona úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 citovaného zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.Podľa čl. I, § 10 citovaného zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako
bolo dojednané nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak
majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbalosťou.

Podľačl.I,§11ods.1citovanéhozákona,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 13 ods. 1 citovaného zákona, indosament treba napísať na zmenku, alebo na list s ňou

spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I, § 16 ods. 1 citovaného zákona o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

Podľa čl. I, § 17 citovaného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 33 ods. 1 citovaného zákona zmenka môže byť vystavená na nahliadnutie, na určitý čas

po nahliadnutí, na určitý čas po dátume vystavenia, na určitý čas.

Podľa čl. I, § 33 ods. 2 citovaného zákona zmenky s inou dobou platnosti, ako je vyššie uvedené, alebo
so splatnosťou postupnou sú neplatné.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 citovaného zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods. 1 citovaného zákona majiteľ môže postihom žiadať :

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá, alebo zaplatená s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnost;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 citovaného zákona vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod na základe
ktorého je dlžník povinný platiť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných
papierov hromadne vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
veriteľ túto povinnosť nemá.

Nárok zo zmenky je uplatnený žalobcom, ako zahraničnou právnickou osobou podľa Nariadenia EP a
Rady(ES)č.861/2007z11.07.2007,ktorýmsazaviedloeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotou
sporu na tlačive „A“ podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, ktorú v origináli predložil k návrhu spolu s výpisom
z Obchodného registra a splnomocnestvom pre právneho zástupcu. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia je
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec prejedná len vtedy,

ak to považuje za potrebné, alebo ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne niektorá zo strán.Súd preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného nároku zo zmenky. Pretože
pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a
obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zák. zmenkového a šekového.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky, ako vlastnej
zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky

zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných podmienok
poskytovania úveru, na základe ktorých bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. , ako pôvodný majiteľ -
reminent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou žalovaný meškal ku dňu splatnosti
zmenky.

V čl. I, § 10 Zákona zmenkového, šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu

ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou
neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba, než je vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť . Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu, ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo

formálne, či neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie
smeruje preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide

tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žeišlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinakatedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením

a teda aj s udeľovaným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by žalovaný na takéto
námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v
zlej viere, alebo, že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy

majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie, ako má byť vyplnená, ale má za cieľ
zneužiťtútolistinutak,žejuvyplnínesprávne,prípadne,žejunadobudollenpreto,abyzbavilžalovaného
ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, reminentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto

rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou hneď potom, ako ju ten, komu je predložená uvidí. Lehota, ktorá je uvedená na
zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie a nie tak, ako je to
bežné od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke.

Práve pri zmenkách na videnie - vistazmenka a zmenkách splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vista, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť extraktne stanovenú z dôvodu, že táto je závislá na
majiteľovi zmenky sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona.
V zmenke predloženej navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie

úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva,
resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší než je
dátum vystavenia zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by
stanovovalo, dokedy sa zmenková suma úročí. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných
prostriedkov,potompatríaždozaplatenia,t.j.dodobydokedysúfinančnéprostriedkypoužívanénapriek

tomu, že sa tak deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde
o vadu zmenky, ak výstavca pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum do ktorého najneskôr je
možné zmenku úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačná
doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku splatnú, splatnú na videnie
tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového, šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente

jej predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení
v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

V zmysle Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade,
že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však

právnym nástupcom, ale len novým nadobúdateľom všetkých práv a povinností zo zmenky, nie však
z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práv z tohto dôvodu môže odporkyňa,
ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi, ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal
na jej škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti
platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže tak mať za následok
jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal
žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho
vzťahu ku ktorému sa zmenka viazala. Žalobca v konaní uplatňuje záväzok žalovaného, že za zmenku
zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzovať návrh žalobcu v

danom prípade ako nárok zo zmenky. Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej
za účelom splatenia spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa
jedná o dva samostatné vedľa seba existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú
a abstraktnú povahu.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky,
ktorá indosáciou, charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol
voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu, alebo ak by podal relevantné kauzálne
námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej žalobcom. Z povahy zmenky,
ako abstraktného cenného papiera prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky
vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení, ani pri vymáhaní zmenky preukazovať
povinnosť odporkyne zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom

nie je významné, prečo bola zmenka vystavená a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne
formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom má jej
majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená.
Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje
zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom a zároveň na seba berie

riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému
raduďalšíchmajiteľov(indosátorov)dlžníkostávazaviazanýsvojimpôvodnýmdlžníckymzáväzkomvoči
tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov spočíva v
tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecno-právnych záväzkových
vzťahov,ktoréviedlikjejvznikuatedadôvod,nazákladektoréhobolazmenkavystavenájenepodstatný.

Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu
s POHOTOVOSŤOU s.r.o. a to práve z dôvodu, že došlo k jej indosácii. Výlučne žalovaný je, kto je
povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje
za významné. Žalobca, ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samou zmenkou bez toho,
aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvody jej prijatia.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmluvou súvisia.

Žalovaný, ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesol na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového.Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobudnutí zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa
navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť

námietky kauzálnej povahy vnášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového, originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníka vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a šekového
bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej

platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, ani jej neprípustnosť.

Nárok zo zmenky uplatnený žalobcom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým, že
žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre
zmenkovú sumu, ako aj o obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

Žalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne skutočnosti, ani nepredložil súdu žiadne dôkazy. Napriek
tomu súd vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia, či žalobcom predložená zmenka je platná a
či je, alebo nie je vystavená v súlade so zákonom č. 191/1950 Sb. zmenkovom a šekovom.

Súd preskúmal zmenku na základe ktorej si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie

peňažnejsumyvočižalovanému,ktorejfotokópiajezaloženánačl.9súdnehospisuazistil,žezmenkaje
podpísaná žalovaným. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil, avšak uviedol, že bol v domnení, že podpisuje
zmluvu o úvere. Okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky,
vyjadrený záväzkom žalovaného, ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný
záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje

týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je
uvedenýdátumamiestojejvystavenia,pričomideodátumamiestovystavenia,ktoréexistujú.Žalobcom
predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za
predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je
na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis žalovaného ako

vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany
zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa na rad, ktorého
bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že žalovaný sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky

stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke
neboli vznesené žiadne námietky ani žalovaným, ktorý zotrval v konaní nečinným a súdu nezaslal ani
svoje vyjadrenie na priloženom tlačive „C“ na odpoveď. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že
žalobca svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. V danej
právnejvecisúdvychádzalzprávnehonázoru,ktorývskutkovoaprávnetotožnejveciužvyslovilKrajský

súd Banská Bystrica vo svojom uznesení sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Záväzok žalovaného
z nej je teda nesporný. Nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku,
zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel

a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia čl. 7, ods. 3 Nariadenia a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ako
úspešnémuúčastníkovikonaniapriznalnáhradutrovkonania,ktorépozostávalizozaplatenéhosúdneho

poplatku vo výške 62,- Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 166,68 Eur. Po preskúmaní
uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia súd zistil, že sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004
Z.z..

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju
advokátovi.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.