Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/283/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312209970
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2312209970.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety

Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci navrhovateľky: H. Z., nar. X.X.XXXX, bytom H.,
N. XX, proti odporkyni: JUDr. Viera Nováková, správkyňa konkurznej podstaty, so sídlom Galanta,
Mierové námestie 940/1, o zaplatenie 780,- € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Trnava z 25. marca 2013 č. k. 13 C/158/2012 - 57, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh a o trovách konania rozhodol tak,
že odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 583 Občianskeho zákonníka a preklúziou uplatneného práva.

K uvedenému záveru dospel vychádzajúc z ustanovenia § 28 ods. 1, 5 a 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii, platného a účinného do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“), a keďže posledným
dňom hmotnoprávnej lehoty upravujúcej povinnosť navrhovateľky uplatniť si prihlášku v zákonom
stanovenej lehote v zmysle § 28 ods. 5 ZKR bol 6.7.2011, keďže oznámenie o vyhlásení konkurzu
bolo publikované v Obchodnom vestníku 20.5.2011, uplynutím tohto dňa sa právo navrhovateľky
prekludovalo, nakoľko si svoju pohľadávku prihláškou neuplatnila vôbec. Námietku navrhovateľky, že
skutočnosť, že si veriteľ neuplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní postupom predpokladaným a

upraveným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ale uplatnil si ju napr. civilnou žalobou o zaplatenie
pohľadávky, môže mať za následok iba prípadné sťaženie reálnej vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa a
to, že táto pohľadávka nebude uspokojená rozvrhom výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho
konkurzu v konkurznom konaní vyhodnotil nedôvodnou, nakoľko v zmysle § 47 ods. 4 ZKR súdne a
iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení
konkurzu začať len na návrh správcu alebo návrhom voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo
z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

V súlade s týmto zákonom (rozumej ZKR) možno začať iba konania podľa ustanovenia § 32 ZKR
- popretie a zistenie pohľadávky a ustanovenia § 78 ZKR - vylučovacia žaloba, čo ale v prípade
navrhovateľky nemožno aplikovať, nakoľko si svoj nárok prihláškou v konkurznom konaní neuplatnila
vôbec. Žalobu nemožno podať voči správcovi v prípade uplatnenia nároku na zaplatenie pohľadávky,
pretože ZKR upravuje, že tento nárok si možno uplatniť len prihláškou pohľadávky podľa ustanovenia §
28ZKR. Záveromvyslovil,žetým,žeOkresnýsúdTrnavaakceptovalvysloveniemiestnejnepríslušnosti
Okresného súdu Galanta a začal konanie ako súd príslušný na konanie vo veci, zároveň akceptovalskutočnosť, že na konanie sa vzťahuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako osobitná právna
úprava (lex specialis) so všetkými jeho ustanoveniami, vrátane ustanovenia § 28 uvedeného zákona.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, i keď

mala v konaní úspech, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila opakovaným tvrdením, že
skutočnosť, že si svoju pohľadávku neuplatnila v konkurznom konaní postupom predpokladaným a
upraveným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii ale uplatnila si ju civilnou žalobou o zaplatenie

pohľadávky, môže mať sa následok iba sťaženie reálnej vymožiteľnosti pohľadávky a to, že pohľadávka
nebude uspokojená rozvrhom výťažku zo speňaženia majetku podliehajúcemu konkurzu v konkurznom
konaní. Podľa názoru odvolateľky, v prípade, ak by si svoje právo neuplatnila riadnou občianskoprávnou
žalobou, jej právo by sa uplynutím všeobecnej premlčacej doby premlčalo. Konkurzné konanie nemusí
pre úpadcu znamenať zánik, ale môže prísť k právnemu nástupníctvu alebo ozdraveniu firmy s
následnou možnosťou domáhania sa zaplatenia pohľadávky. Uviedla, že úpadca nie je nemajetným, o

čom svedčí súpis jeho majetku uverejnený 26.1.2012 v Obchodnom vestníku.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z
dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že neprihlásenie pohľadávky v konkurznom konaní nemá za
následok sťaženie reálnej vymožiteľnosti pohľadávky, ale preklúziu pohľadávky, na ktorú prihliada súd ex
lege z úradnej povinnosti. V prípade, ak by súd priznal pohľadávku, zvýhodnil by veriteľku/navrhovateľku

oproti iným veriteľom, ktorí si riadne prihlásili pohľadávku v zákonnej lehote, pretože jej pohľadávka by
sa musela posudzovať ako pohľadávka proti podstate a tým by získala výhodnejšie postavenie. Uviedla,
že konkurz nie je ozdravením firmy, ktoré možno dosiahnuť postupmi v reštrukturalizačnom konaní.
Zastavenie konkurzu pre nemajetnosť znamená, že majetok úpadca má, len tento majetok nepostačuje
ani na uspokojenie pohľadávok veriteľa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania (§

212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel
k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny.

Predmetom konania je zaplatenie 780 ,- € s 9 % úrokom z omeškania od 3.5.2012 do zaplatenia.

Navrhovateľka si vo svojom návrhu na začatie konania, doručenom súdu 3.5.2012, uplatnila vydanie
platobného rozkazu na sumu 780,- € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 3.5.2012

do zaplatenia. Okresný súd Galanta rozhodol 30.5.2012 platobným rozkazom a odporkyni uložil,
aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľke 780,- € s príslušenstvom,
alebo aby v tej istej lehote podala odpor. Odporkyňa v zákonom stanovenej lehote podala odpor
18.6.2012 spolu s námietkou miestnej nepríslušnosti vo veci konať v zmysle ustanovenia § 88 písm. j)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Dňa 12.7.2012 Okresný súd Galanta postúpil vec

na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava ako súdu príslušnému. Uviedla, že nepodanie
prihlášky nevylučuje podanie žaloby v inom konaní a zároveň zopakovala už v prvotnom návrhu
uvedené vysvetlenie skutočnosti, že zmeškanie lehoty pre podanie prihlášky ustanovenej správkyni
konkurznej podstaty bolo spôsobené zavádzajúcimi informáciami obchodných partnerov úpadcu, ktorí
ju ich konaním uviedli do omylu.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že dôvody, pre ktoré navrhovateľka
neuplatnila svoje právo v stanovenej lehote sú irelevantné pre posudzovanie predmetnej veci. Úpadca
nemá žiaden majetok a podáva návrh na zastavenie konania konkurzu pre nemajetnosť spoločnosti. Ak
by si bola navrhovateľka riadne a včas uplatnila svoju pohľadávku v lehote do 4.7.2011, t. j. do dobyuplatnenia základnej lehoty na uplatnenie pohľadávky, bola by ju odporkyňa ako správkyňa konkurznej
podstaty vzala na vedomie, zaevidovala a vybavila. Keďže návrh na súd bol podaný až 3.5.2012, bol
podaný oneskorene, a preto jej nárok už nemôže byť v súčasnosti priznaný.

V zmysle § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

Zánik práva v zmysle citovaného ustanovenia je zákonným dôsledkom neuplatnenia práva v
čase ustanovenom zákonom - ide o prepadnú, resp. prekluzívnu lehotu. Pre prepadné lehoty je
charakteristické, že ich uplynutím nastane zánik subjektívneho práva a súd na to prihliadne aj bez
návrhu.

V zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii platného a účinného
do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“) veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením
konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom
uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v
konkurzeriadneavčasuplatnenéprihláškou,inakpohľadávkunemožnovkonkurzeuspokojiťanapráva

z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

V zmysle § 28 ods. 5 ZKR veriteľ podáva prihlášku spolu s prílohami v dvoch rovnopisoch správcovi na
adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do
45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú len správcovi alebo
len súdu sa v konkurze neprihliada.

V zmysle § 28 ods. 6 ZKR doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva
rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

Prihláškapohľadávkymázhľadiskauplatnenianárokurovnakéúčinkyakožaloba.Hmotnoprávnulehotu
upravujúcu povinnosť navrhovateľky uplatniť si prihlášku v zákonom stanovenej lehote je ustanovenie
§ 28 ods. 5 ZKR. To znamená, že ak bolo oznámenie o vyhlásení konkurzu publikované v Obchodnom

vestníku 20.5.2011, posledným dňom 45 dňovej hmotnoprávnej lehoty určenej zákonom na podanie
prihlášky u správkyne konkurznej podstaty alebo na súde bol deň 6.7.2011. Navrhovateľka si svoju
pohľadávku prihláškou neuplatnila ani u správkyne konkurznej podstaty a ani na súde. Svoje právo si
uplatnila žalobou na súde až 3.5.2012. Uplynutím lehoty sa právo navrhovateľky prekludovalo, a preto
ho nemožno priznať. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, rozhodol správne.

Správne sa vysporiadal aj s tvrdením navrhovateľky, že skutočnosť, že si veriteľ neuplatnil svoju
pohľadávku v konkurznom konaní postupom predpokladaným a upraveným zákonom o konkurze a
reštrukturalizácii, ale uplatnil si ju napr. civilnou žalobou o zaplatenie pohľadávky, môže mať za následok
iba prípadné sťaženie reálnej vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa a to, že táto pohľadávka nebude
uspokojená rozvrhom výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu v konkurznom konaní,

keď dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR súdne a iné konania, ktoré sa týkajú
majetkupodliehajúcehokonkurzupatriacehoúpadcovi,možnopovyhláseníkonkurzuzačaťlennanávrh
správcu alebo návrhom voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného
na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

V súlade s týmto zákonom (rozumej ZKR) možno začať iba konania podľa ustanovenia § 32 ZKR

- popretie a zistenie pohľadávky a podľa ustanovenia § 78 ZKR - vylučovacia žaloba, čo ale v
prípade navrhovateľky nemožno aplikovať, nakoľko táto si svoj nárok prihláškou v konkurznom konaní
neuplatnila vôbec. Žalobu nemožno podať voči správcovi v prípade uplatnenia nároku na zaplatenie
pohľadávky, pretože ZKR upravuje, že tento nárok si možno uplatniť len prihláškou pohľadávky podľa
ust. § 28 ZKR.Ustanovenia § 28 sú v právnej úprave ZKR striktné a pre uplatnenie práva veriteľa voči úpadcovi cestou
správcu konkurznej podstaty náročné. Táto skutočnosť bola zákonodarcom zmäkčená novou právnou
úpravou, ktorá je účinná od 1.1.2012. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že konkurzné konanie bolo

vyhlásené 20.5.2011, súd sa pri rozhodovaní riadil predošlou právnou úpravou v zmysle § 206a ods. 1
zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia
podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Odvolací súd postupujúc podľa § 219 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v zmysle § 142 ods. 1

O. s. p. a úspešnej odporkyni v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
si ich náhradu v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnila.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.