Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/20/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113229771

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113229771.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Slovenský
plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04

Bratislava, proti žalovanému: E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX P., o zaplatenie 320,00 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie sumy 320 €.

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne

- zo sumy 480 € za čas od 17.11.2012 do 29.04.2013,

- zo sumy 400 € za čas od 30.04.2013 do 03.06.2013,

- zo sumy 320 € za čas od 04.06.2013 do 23.10.2013,

- zo sumy 300 € za čas od 24.10.2013 do 23.12.2013,

- zo sumy 280 € za čas od 24.12.2013 do 07.04.2014,

- zo sumy 200 € za čas od 08.04.2014 do 21.05.2014,

- zo sumy 50 € za čas od 22.05.2014 do 22.05.2014.

II. Suma uvedená vo výroku č. I. sa p o v o ľ u j e žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške
10 € splatných vždy do 25. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a to tak, že
pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho
poplatku 19 € k rukám jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o. do

3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :Návrhom došlým súdu dňa 14.10.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom pôvodne zaplatenia sumy
320 € spolu s úrokmi z omeškania špecifikovanými v žalobe.

Svoj nárok odvodzoval z nasledujúceho skutkového stavu: Navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu o

dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť dňa 27.9.2010, predmetom ktorej bol záväzok
navrhovateľa dodať odporcovi plyn a záväzok odporcu zaplatiť kúpnu cenu.

Na úhradu nedoplatku na kúpnej cene za dodaný a odobraný plyn bola vystavená faktúra č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 16.11.212 a s vyúčtovanou sumou k úhrade 480,00 €.

Odporca predmetnú faktúru uhradil iba čiastočne a to výške 148 € a neskôr platbou zo dňa 29.4.2013
vo výške 80 a platbou zo dňa 3.6.2013 vo výške taktiež 80 €. Na základe uvedeného si teda žalobca

uplatňuje nárok na zaplatenie zvyšku faktúry spolu s úrokmi z omeškania.

Súd vo veci pojednával dňa 13.10.2014 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil
a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti.

Súdvykonaldokazovanieobsahomlistíntvoriacichsúdnyspisasprihliadnutímnavyjadreniaúčastníkov
konania zistil nasledujúce:

Dňa 27.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o dodávke plynu pre odberateľa
plynu v domácnosti týkajúca sa odberného miesta Š. Č.. XX, P..

Za fakturačné obdobie 19.3.2012 - 15.10.2012 vystavil žalobca vyúčtovaciu faktúru č. 7412885421,
splatnú dňa 16.11.2012, podľa ktorej nedoplatok žalobcu predstavoval sumu 628 €. Z tejto sumy, tak
ako to bolo uvedené v žalobe, uhradil žalovaný sumu 148 € a neskôr ešte sumu 160 €, takže dlžná

istina predstavuje sumu 320 €.

K žalobe sa opakovane vyjadril žalovaný, ktorý dlžnú istinu uznával s tým, že zároveň uviedol, ako ju
postupne spláca.

Na základe toho, že v priebehu konania došlo k nasledujúcim úhradám

- dňa 23.10.2013 = 20 €,

- dňa 23.12.2013 = 20 €,

- dňa 07.04.2014 = 80 €,

- dňa 21.05.2014 = 150 €,

- dňa 22.05.2014 = 50 €,

teda úhrade istiny v celkom rozsahu, bola zo strany žalobcu žaloba vzatá späť a ďalej už len požadoval

zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd postupom podľa §
96 O.s.p. späťvzatiu návrhu vyhovel a konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny vo výške 320 €.

Podaním týkajúcim sa späťvzatia istiny, žalobca zároveň špecifikoval úroky z omeškania, tak ako
dochádzalo k čiastočnému plneniu zo strany žalovaného, teda nasledujúco:

- zo sumy 480 € za čas od 17.11.2012 do 29.04.2013,- zo sumy 400 € za čas od 30.04.2013 do 03.06.2013,

- zo sumy 320 € za čas od 04.06.2013 do 23.10.2013,

- zo sumy 300 € za čas od 24.10.2013 do 23.12.2013,

- zo sumy 280 € za čas od 24.12.2013 do 07.04.2014,

- zo sumy 200 € za čas od 08.04.2014 do 21.05.2014,

- zo sumy 50 € za čas od 22.05.2014 do 22.05.2014.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 54 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo
plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke

plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie
skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz v priebehu kalendárneho roka. Vo faktúre
sa prehľadne osobitne uvedie suma za regulované dodávky a služby v súlade s rozhodnutím úradu a
suma za neregulované dodávky a služby stanovené dodávateľom.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný mal povinnosť na základe uzavretej zmluvy o odbere
plynu, tento odber žalobcovi ako dodávateľovi zaplatiť. Keďže nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovacej
faktúry žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil uplatnil si žalobca nárok na jeho zaplatenie a neskôr už
len na zaplatenie úrokov z omeškania oprávnene.

Keďže sa žalovaný so zaplatením svojho dlhu (ktorý plnil po častiach) dostal do omeškania, uplatnil si

žalobca oprávnene právo na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti
vyúčtovacej faktúry.

Vychádzajúc z uvedeného ku dňu omeškania, teda ku dňu 17.11.2012, bola výška základnej úrokovej
sadzby ECB 0,75 % ročne a potom úrok z omeškania predstavuje žalobcom požadovaných 8,75 %
ročne.

Súd umožnil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, nakoľko tento postupným splatením istiny
prejavil vôľu svoj záväzok splniť a jednak z dôvodu, že tento nie je schopný dlžnú sumu zaplatiť naraz,
pretože spolu s manželkou žijú iba z toho, že manželka žalovaného má čiastočný invalidný dôchodok vo
výške 80 €. Žalovaný pracuje iba brigádne v zberných surovinách. Mesačne podľa toho, koľko odrobí,si vie zarobiť 20 - 30 €. Čo sa týka úhrady nákladov, slúžiacich na bývanie, stravy a podobne, pomáhajú
im rodičia a deti.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho

poplatku žalobcovi, nakoľko bol v konaní plne úspešný podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M
Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto

potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom

na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom

realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyavýška
dlžnej sumy. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí. Naviac, súdu je z úradnej činnosti známe, že

žalobca disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy

konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu

ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátomv tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,

ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa

účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a

vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.